Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. júl 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120224285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6120224285.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: PFM Nitra, občianske združenie

so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 42119952, zastúpený: JUDr. Peter Križan, advokát so sídlom
Koceľova 2, Nitra, IČO: 42335779, proti žalovanej: F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX
XX R., zastúpená: JUDr. Dalibor Motyčka, advokát so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO:
50364502, o zaplatenie 7 239,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Žalovaná má nárok na náhradou trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu

31.01.2020, domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 7 239,10 eura titulom Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 19.02.2016 medzi predchodcom žalobcu, občianskym združením PUBLICUM IUVENE,
a žalovanou, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky žalovanej voči Slovenskej republike,
zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/
XXXX - W.-K medzi SPF a MH Invest, predmetom ktorej bol aj predaj pozemkov pôvodného vlastníka
XX starého otca žalovanej vo výške 12 239,10 eur pripadajúcej na žalovanú, pričom za postúpenie
pohľadávky jej predchodca žalobcu zaplatil 5 000,00 eur. Predchodca žalobcu sa z odpovede SPF z

25.01.2018 doručenej dňa 02.02.2018 dozvedel o vyplatení postúpenej pohľadávky priamo žalovanej,
napriek jej predchádzajúcemu postúpeniu. Keďže zaplatenie sumy 5 000,00 eur je predmetom iného
konania pod sp. zn. 10C/139/2017, predchodca žalobcu si v tomto konaní uplatňuje zaplatenie rozdielu
hodnoty postúpenej pohľadávky v sume 12 239,24 eura a sumy 5 000,00 eur uplatnenej v inom konaní,
teda sumu 7 239,10 eura.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 35Up/163/2020 dňa 18.02.2020, proti

ktorému podala žalovaná dňa 05.03.2020 odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodný, pretože žalovaná považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky z 19.02.2016 za absolútne
neplatnú, pretože nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s
dlžníkom, pričom odporuje zákonu, ktorý výslovne v § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 vylúčil postúpenie
tejto pohľadávky. Ďalej uviedla, že žalovaná už týmto nemá s predchodcom žalobcu akýkoľvek právny
vzťah, či už zmluvný alebo zákonný a preto namieta pasívnu legitimáciu, pretože jediným pasívne
legitimovaným subjektom v tomto prípade prichádza do úvahy SPF, ktorý finančné prostriedky žalovanej

vyplatil.3. Predchodca žalobcu sa vyjadril replikou z 02.04.2020 tak, že ak žalovaná argumentuje, že Zmluva o
postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, zatajila skutočnosť, že v konaní 14C/436/2016 vedenom
na Okresnom súde Nitra sa domáha okrem iného aj určenia neplatnosti predmetnej zmluvy.

4. Na pojednávaní dňa 26.04.2021 sa zástupca žalovanej vyjadril, že čo sa týka nákladov žalobcu
súvisiacichsobjavenímpohľadávkyastrovamizastúpenia,bolorozhodnutévkonanísp.zn.17C/6/2019
na Okresnom súde Nitra, kde konanie bolo zastavené. Čo sa týka samotnej žaloby, má za to, že spôsob
a forma, akou sa žalobca vyplatenia pohľadávky domáha, je obchádzaním zákona, a to aj v kontexte

s novelou Zákona č. 180/1995, § 19 ods. 8, kde bolo uzákonené, že s pohľadávkami voči SPF, kde
je SPF dlžníkom, nemožno obchodovať a prevádzať ich na tretie osoby. Čo sa týka samotnej zmluvy
o postúpení pohľadávky, má za to, že táto je neplatná tak, ako uviedli a bránili sa aj v obdobných
konaniach, ku ktorých zamietnutiu došlo len z dôvodu, že nemajú právny záujem na tom, aby súd
rozhodol o jej neplatnosti, keďže im boli vyplatené peňažné prostriedky z depozitu SPF a právny vzťah
medzi stranami sporu je vysporiadaný. Namieta rovnako premlčanie v tejto veci, kedy SPF vyplatila

sumu 12 239,10 eura žalovanej dňa 21.12.2016, pričom k uplynutiu objektívnej premlčacej doby prišlo
dňa 21.12.2019. K subjektívnemu premlčaniu pohľadávky uviedol, že dňa 04.09.2017 vyzval žalobca
žalovanú na zaplatenie pohľadávky iba približne o 200,00 eur vyššej ako v tomto konaní, ale taktiež
titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď na inom právnom základe, ale má za to, že to nie je náhoda
a preto považujem túto žalobu za špekulatívnu, ako obísť zákon a dostať sa k predmetným finančným

prostriedkom. Ďalej uviedol, že ak vidí vo veci žalobca bezdôvodné obohatenie a v prípade, ak vníma
finančnú stratu, mal by podľa jeho názoru byť o vyplatenie finančných prostriedkov pasívne legitimovaný
SPF, ktorý bol zmluvným partnerom na vyplatenie pohľadávky. Má za to, že právne vzťahy medzi
sporovými stranami sú už vysporiadané a to titulom vrátenia odmeny vyplývajúcej zo zmluvy, ktorú síce
OS NR predbežne posúdil ako platnú, ale právne neúčinnú, čím bolo žalobcovi vydané bezdôvodné

obohatenie vo výške 5 000,00 eur a žalovanej ostala a bola vyplatená pohľadávka od SPF vo výške
12 239,10 eur, čo sa podľa jeho názoru vôbec neprieči zákonu ale práve naopak, je v súlade s jeho
novelizáciouč.153/2017,kdeajzdôvodovejsprávyvyplýva,žekjehoprijatiudošlozdôvoduzabránenia
špekulatívnym prevodom pohľadávok, kedy poukazuje aj na to, že žalovaná ako osoba vyššieho veku
bola pri uzatváraní zmluvy v menej výhodnom postavení ako žalobca, zároveň ktorého zástupca mal

finančný prospech z uzatvárania predmetných zmlúv. Tu poukazuje aj na § 575 Občianskeho zákonníka,
čo v kontexte týchto okolností znamená, že záväzok postúpiť pohľadávku sa stal nemožným a zanikol,
preto strany majú povinnosť si iba vydať to, čo na základe takejto zmluvy prijali, a to v tomto prípade
odmenu 5 000,00 eur, ktorú žalovaná žalobcovi vrátila, čím sú všetky vzájomné záväzky z tejto zmluvy
vysporiadané.

5. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 26.04.2021 vyjadril, že má za to, že námietka premlčania
mala byť v tomto konaní uplatnená už pri prvom úkone žalovanej. Zároveň z novely Zákona č. 180/1995,
ustanovenia § 19 ods. 8 vyplýva, že táto bola prijatá za účelom zamedzenia prevodu pohľadávky
osôb voči SPF. Taktiež, čo sa týka konania 17C/6/2019, v tomto bola žalovaná úplne iná suma

netýkajúca sa tohto predmetu sporu. Nemožno podľa jeho názoru hovoriť o obchádzaní zákona, keďže
Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená ešte za platnosti pôvodného znenia zákona dňa
19.02.2016, pričom k novele došlo dňa 01.09.2017 a podľa jeho názoru je dôležité, že novela sa
týkala toho, že náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Aj z toho dôvodu Okresný súd Nitra
prejudiciálne rozhodol, že zmluva postúpení pohľadávky je platná. Dodal, že žalovaná do dnešného dňa

nepreukázala, kedy jej bola suma 12 239,10 eura poukázaná, uvedené nevyplýva ani z odporu ani zo
žiadnych listín.

6. Na pojednávaní dňa 02.07.2021 sa súd najskôr vysporiadal s návrhom na pripustenie nového žalobcu
do konania na miesto pôvodného žalobcu, pričom novým žalobcom sa stalo občianske združenie PFM

Nitra.

7. Na tomto pojednávaní sa zástupca žalobcu vyjadril, že podľa jeho názoru je vo veci potrebné
aplikovať§107ods.2druháčasťvetyObčianskehozákonníka,pričomsajednáoúmyselnébezdôvodné
obohatenie, keďže žalovaná mala podať SPF duplicitnú žiadosť na vyplatenie peňažnej náhrady v celom

rozsahu a sumu 5 000,00 eur, ako cenu za postúpenie pohľadávky, vrátila žalobcovi až v exekúcii na
základe poverenia OS BB 54Ek/1144/2020 zo 06.08.2020 pričom zatajovala vyplatenie plnenia od SPF
a úmyselne neodpovedala ani na výzvy, čím došlo k tomu, že od 21.12.2016 až takmer do konca roka
2020 mala nielen celé plnenie od SPF, ale aj cenu za postúpenú pohľadávku vo výške 5 000,00 eur, včoho dôsledku muselo prísť k viacerým civilným konaniam, aby sa žalobca dostal k ním vyplatenému
plneniu. Zástupca žalovanej sa vyjadril, že namieta tvrdenie žalobcu, že by sa malo jednať o úmysel na
strane žalovanej, čo odôvodňuje tým, že z celej genézy súdnych konaní vedených na OS Nitra žiaden

úmysel žalovanej nevyplýval. Táto sa domáhala určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu,
pričomvsamostatnomkonanísižalobcatitulomnímtvrdenejneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávky
z dôvodu zmeny relevantných právnych predpisov uplatnil zaplatenie odplaty, ktorá bola aj uhradená
a zo žiadneho z predmetných konaní akýkoľvek úmysel na strane žalovanej nevyplynul. K vyplateniu
plnenia zo SPF došlo z dôvodu posúdenia právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalovaná domáhala

a teda došlo k opravnému plneniu. Má za to, že žiaden úmysel na strane žalovanej preukázaný nebol
v tomto konaní.

8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením odpovede SPF z 25.01.2018, Zmluvou
o postúpení pohľadávky z 19.02.2016, výpisom z účtu žalovanej z 31.12.2016, oznámením SPF zo
17.05.2021. Súd si rovnako pripojil súvisiace spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/139/2017 a

14C/436/2016.

9. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Súd konštatuje, že po preukázaní dátumu vyplatenia finančných prostriedkov žalovanej dňa
21.12.2016 (výpisom z bankového účtu žalovanej a potvrdením SPF zo 17.05.2021), ktoré malo založiť
bezdôvodné obohatenie, sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej vo vzťahu k premlčaniu, konkrétne,

že žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak k nemu vôbec došlo, neuplatnil podľa
§ 107 ods. 2 OZ, časť vety pred čiarkou, v lehote 3 rokov, čoho dôsledkom došlo k premlčaniu jeho práva.
Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na Okresný súd Banská Bystrica podaný dňa 31.01.2020,
pričom premlčacia lehota podľa vyššie uvedeného ustanovenia uplynula dňa 21.12.2019. Žaloba bola
na súd podaná viac ako mesiac po uplynutí premlčacej lehoty.

14. Súd sa s ako prvou námietkou žalobcu musel vysporiadať s tvrdením, že k námietke premlčania
došlo neskoro a žalovaná ju mala uplatniť najneskôr pri svojom prvom úkone. Takéto tvrdenie odporuje
platnej zákonnej úprave a vyjadril sa k nemu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp.
zn. 5Cdo/120/2009, kde uviedol, že: „Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného

nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v
ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“

15. Čo sa týka námietky žalobcu, že v predmetnom konaní ide zo strany žalovanej o úmyselné

bezdôvodné obohatenie súd uvádza, že toto skutkové tvrdenie žalobca uplatnil až na poslednom
pojednávaní vo veci, a to po tom, čo ho súd pred týmto pojednávaním dokonca písomne vyzval na
späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby z dôvodu premlčania, na čo nijakým spôsobom nereagoval a
argument o úmysle žalovanej predostrel súdu, ako aj zástupcovi žalovanej, až priamo na poslednom
pojednávaní, pričom na predošlom pojednávaní, na ktorom zástupca žalovanej námietku premlčania

uplatnil, sa vo svojom vyjadrení obmedzil iba na tvrdenie o oneskorenom uplatnení tejto námietky. Aj vo
vzťahu k ďalšiemu odôvodneniu možno podľa názoru súdu uvažovať nad účelovosťou takéhoto tvrdenia
žalobcu. Žalobca totiž vo svojej reakcii na poslednom pojednávaní, ktorú súdu zároveň predložil krátkou
cestou do spisu aj písomne, v súvislosti s úmyslom žalovanej poukazuje v podstate iba výlučne na sumu5 000,00 eur, ktorá (ako už bolo vyššie vysvetlené) slúžila ako cena za postúpenie pohľadávky pre
žalovanú. Táto však nie je predmetom tohto sporu. Zároveň, ak žalobca poukazuje na to, že žalovaná si
podala duplicitnú žiadosť smerom k SPF o vyplatenie, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že

pokiaľ mala za to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatným právnym úkonom, pričom nakoniec
zmenou zákona išlo o právny úkon, ktorý aj keď by bol platný, je neúčinný, tak v podstate sa žalovaná
domáhala svojho práva v medziach spravodlivosti a jej vyplatená suma zo strany SPF nemôže nijakým
spôsobom zakladať bezdôvodné obohatenie najmä, ak sa domohla iba toho, čo jej patrí. Samozrejme,
odplata za postúpenú pohľadávku (5 000,00 eur) mala byť, a nakoniec aj bola, žalobcovi vrátená. Súd

sa takisto priklonil k tvrdeniu žalovanej, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, o aký úmysel sa zo
strany žalovanej malo jednať a ak aj na niečo vo svojom vyjadrení poukázal, súd sa k tomu vyjadril už
vyššie, pričom ani z iných konaní na tomto súde žiadne úmyselné konanie vo vzťahu k predmetu tohto
sporu zo strany žalovanej nevyplýva. Rozhodne nie je bez významu ani skutočnosť, že zákonodarca
zmenou zákona reagoval práve na podobné situácie, aká mala nastať aj medzi stranami sporu, kedy by
žalovaná bola bývala ukrátená, ak by k zmene zákona nedošlo. Ak zmluva o postúpení ostala neúčinná a

strany sporu si navzájom vrátili, čo si mali plniť, čo sa aj stalo, možno uzavrieť, že vzťahy medzi stranami
sporu sú už v plnom rozsahu vysporiadané.

16. Súd musí v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia posúdiť námietku premlčania komplexne
z hľadiska ustanovenia § 107 OZ a aj bez námietky účastníka z úradnej povinnosti skúmať aj to, či

sa na danú vec vzťahuje trojročná alebo desaťročná objektívna premlčacia doba. Vo všeobecnosti
totiž platí, že o úmysle získať bezdôvodné obohatenie je možné uvažovať vtedy, pokiaľ je získanie
majetkového prospechu bez dôvodu primárnym cieľom obohateného, tiež vtedy, ak je predpokladaným
vedľajším aktívom zámernej činnosti smerujúcej prioritne k dosiahnutiu iného výsledku. Platí pritom, že
preukázanie úmyselného konania je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil,

že na strane obohacujúceho sa existoval takýto úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Občiansky zákonník
podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza
z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona
je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje
úmysel priamy alebo nepriamy. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy
alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne
a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí
trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia

vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

17. Vzhľadom na to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať priamy ani nepriamy úmysel žalovanej
bezdôvodne sa obohatiť, rozhodol súd v súlade so svojím vyššie uvedeným právnym názorom, ako aj
zákonným rámcom tak, ako je uvedené v výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.

18. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 262
ods. 1 CSP. Pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná, má proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalovanej nárok na

náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.