Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203359
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2218203359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:

JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa
C., A. XXX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Milan Bányi, so sídlom Veľký Meder, Nám. B.Bartóka
5, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. F., G. XXXX/XX, zastúpenému advokátom:
JUDr. Tamás Puskás, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
20C/20/2018-146, zo dňa 14.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd nevyhovel podanej žalobe, keď vo výroku I. žalobu o určenie
vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. C. H., obec C., okres
Dunajská Streda zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď poukázal na to, že

žalobca uviedol, že v r. 1997 ho oslovil p. G. E. (nar. XXXX) s ponukou na kúpu pozemkov. Žalobca v
tom období kupoval viac poľnohospodárskej pôdy. Od p. E. si vyžiadal dedičské rozhodnutie po jeho
otcovi (I. E., zomr. XXXX) a LV k pozemku, a keďže doklady boli v poriadku, pôdu kúpil. Zmluva bola
pripravená JUDr. Bányim a uzavretá v jeho kancelárii. Žalobca si nepamätal, že by za predávajúceho
zmluvu podpísal JUDr. Bányi, ale zrejme sa tak s predávajúcim dohodli. Následne JUDr. Bányi podal na
kataster návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorému bolo vyhovené. Rozhodnutie
o vklade by mal mať k dispozícii sám žalobca, prípadne JUDr. Bányi, keďže to vybavoval. Pozemky sa

nachádzajú za domom žalobcu a od r. 2002 alebo 2003 sú aj oplotené, pričom žalobca ich po kúpe
začal aj riadne užívať; až posledných 5 či 6 rokov ich na základe dohody so žalobcom užívala iná osoba,
ktorú žalovaný v r. 2017 vyzval, aby sa užívania zdržala. Žalobca mal vedomosť o tom, že v období
uzavretia kúpnej zmluvy prebiehali v danom katastrálnom území pozemkové úpravy, pretože po podaní
návrhu mu kataster túto skutočnosť oznámil s tým, že práve kvôli nim nemôže byť jeho vlastnícke právo
zatiaľ zavkladované. Žalobca toto nespochybňoval, nakoľko išlo o štátny orgán a ani predtým problémy
nemal, hoci už pôdu kupoval. Či mu následne bolo doručené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva,

si žalobca už nepamätal.Prvoinštančný súd v rámci zisteného skutkového stavu pokračoval, že žalovaný uviedol, že pozemky
užívali jeho predkovia vrátane otca, riadne ich obrábali a platili z nich dane (z nehnuteľnosti). Pokiaľ
žalobca tvrdí, že tieto platil on, nemôže to byť pravda, lebo pozemky po úpravách nie sú totožné so

stavom pred úpravami. Úpravy sa týkali pozemkov v extraviláne obce, a to, čo kúpil žalobca od p. G. E.
(nar. XXXX) boli pozemky v intraviláne - išlo o časť domu a záhradu, čo mal žalovanému ústne potvrdiť
aj G. E.. Sporný pozemok bol po úpravách napísaný na strýka žalovaného (I. E., zomr. XXXX) a nie je
ani pravda, že by bol oplotený; žalobca má oplotenú iba záhradu. Predmetné pozemkové úpravy boli
prvé v regióne a obsahovali veľa chýb, avšak v zákonnej lehote 5 rokov bolo možné žiadať opravu, čo

žalobca neurobil, a o sporný pozemok sa nezaujímal až do času, kedy ho žalovaný vyzval zdržať sa jeho
užívania.Za20rokovžalobcanepotrebovalodpozemkuLVanižiadneinédoklady,čožalovanýpovažuje
za neštandardné. Žalovaný pri návštevách svojho otca (ktorý je susedom žalobcu) nikdy nevidel žalobcu
užívať sporný pozemok. Ten v tom čase patril bratrancovi (G. E., nar. XXXX), preto sa žalovaný či jeho
otec o pozemok ani nezaujímali.

Podľa kúpnej zmluvy zo 19.12.1997, uzavretej medzi G. E., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a
žalobcom ako kupujúcim, predávajúci predal kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a o veľkosti 1/8 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX, oba pre k.ú. C. H.. Podľa odtlačku pečiatky Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho
odboru na prvej strane predloženej kópie zmluvy (zhodnej s neskôr predloženým originálom) bol vklad

(vlastníckeho práva žalobcu) povolený 17.12.1997 pod č. V 3937/97. Rozhodnutie o povolení vkladu
súdu preložené nebolo; podľa právneho zástupcu žalobcu sa však v tom čase takéto rozhodnutie
nevyhotovovalo, účastníkom katastrálneho konania sa zasielalo len vyhotovenie kúpnej zmluvy s
vyznačeným vkladom. Na poslednej (tretej) strane zmluvy je za predávajúceho podpísaný JUDr. Milan
Bányi, pričom pravosť jeho podpis je notársky overená. Keďže v konaní nebolo možné spočiatku získať

(zapožičať) celý katastrálny spis V 3937/97, súd mal tendenciu vyhodnotiť podpísanie kúpnej zmluvy
JUDr. Bányim ako skutočnosť nevzbudzujúcu pochybnosti a v tejto súvislosti neprihliadať na námietku
žalovaného, že zmluvu nepodpísala poverená osoba; ak totiž príslušný zamestnanec katastra v konaní
túto skutočnosť akceptoval a na jej základe vklad povolil, nebolo dôvodné pochybovať o nej. V neskôr
predloženom katastrálnom spise sa nachádza i plnomocenstvo udelené predávajúcim JUDr. Bányimu,

pričom z neho vyplýva, že sa týka i podpísania kúpnej zmluvy na pozemky v k.ú. C. H. zapísané na LV
č. XXX J. XXX. Námietka žalovaného sa tak ukázala ako irelevantná.

Z listu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru z 2.8.2017, adresovaného zástupcovi
žalobcu, vyplýva, že LV č. XXX J. XXX pre k.ú. C. H. boli založené v r. 1995, pričom ako jeden zo

spoluvlastníkovzapísanýchnehnuteľnostíboluvedenýI.E.,nar.XX.XX.XXXX.Pojehosmrti(17.2.1996)
bol na týchto LV záznamom vyznačený prechod vlastníckeho práva na jeho právnych nástupcov (z
ktorým jedným bol syn G. E., nar. XX.XX.XXXX - pozn. súdu). V r. 1997 bola uzavretá kúpna zmluva
medzi G.. E., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, pričom predmetom kúpy
boli spoluvlastnícke podiely predávajúceho k nehnuteľnostiam EKN zapísaným na LV č. XXX J. XXX.

Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený 17.12.1997 pod č. V 3937/97 a bol zapísaný do operátu
katastra nehnuteľností. V r. 1999 bol rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru PPLH
schválený operát pozemkových úprav pre k.ú. C. H.. Pôvodné parcely boli vymerané pod novými
parcelnými číslami a podľa schváleného rozdeľovacieho plánu úprav boli vyhotovené geometrické plány,
na základe ktorých boli pôvodné EKN parcely vedené na LV č. XXX J. XXX prečíslované a zapísané

do novovytvorených LV, pričom parcela (už CKN) č. 1408/9 vo výmere 9.985 m2 bola zapísaná v
prospech vlastníka I. E., nar. XX.XX.XXXX. V r. 2012 bola táto parcela zapísaná do vlastníctva G.
E., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/13/2012, Dnot 9/2012.
Register pôvodného stavu pozemkových úprav bol zostavený na základe pozemkovej knihy (pôvodné
Pkn vl. č. 606 a 209) a na základe dedičských rozhodnutí D 135/70, D 496/85 a D 719/88. Zhotoviteľ

pozemkových úprav nezohľadnil zmeny vlastníckeho práva na základe ďalších právnych listín N 576/93,
D 1089/93, D 634/97 a V 3937/97 podľa LV č. XXX J. XXX. Z tohto dôvodu citované listiny aj dedičstvo
po neb. I. E. (D 634/97) a následne kúpna zmluva V 3937/97 neboli začlenené do operátu pozemkových
úprav, dôsledkom čoho vlastníckeho právo A. B. (žalobcu) nebolo zapísané do registra. Do operátu
KN bol zapísaný pôvodný vlastník I. E., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu, že po ňom bolo prejednané

dedičstvo (D 634/97) a jeho syn G. E., nar. XX.XX.XXXX, kto celé dedičstvo nadobúdal, už odpredal
pozemky (V 3937/97). Následne sa vyskytli i ďalšie chyby v katastrálnom operáte, keď v r. 2012
(ďalším) právoplatným osvedčením o dedičstve po neb. I. E. (38D/13/2012, Dnot 9/2012) bola parcela
č. XXXX/X vedená na LV XXXX znova prededená a zapísaná do operátu katastra v prospech G. E., nar.XX.XX.XXXX, ktorý v r. 2016 pozemok znova predal terajšiemu vlastníkovi (žalovanému; V 8503/16).
S poukazom na § 42c zákona o pozemkových úpravách už nie je možné vykonať opravu uvedených
chýb pre uplynutie zákonnej lehoty, a konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno začať

z dôvodu, že zapísanie poslednej právnej listiny (kúpna zmluva V 8503/16) vychádzalo z údajov v tom
čase evidovaných v katastrálnom operáte (a teda pokladaných za správne), preto je vec potrebné riešiť
v súdnom konaní.

Z predloženého osvedčenia o dedičstve po I. E., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.X.XXXX sp. zn.

38D/13/2012, Dnot 9/2012, podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že išlo o osvedčenie vydané v
dodatočnom dedičskom konaní, pričom predmetom dedičstva bola i parcela č. XXXX/X zapísaná na
LV č. XXXX pre k.ú. C. H., ktorú (tak ako aj ostatné dedičstvo) nadobudol G. E., nar. XX.XX.XXXX.
Rozhodnutie v pôvodnom dedičskom konaní po (D 476/96, Dnot 66/96) nebolo v konaní predložené.

Na LV č. XXXX pre k.ú. C. H., obec C. je ako vlastník parcely č. 1408/9 zapísaný žalovaný (s titulom

nadobudnutia V 8503/16 - kúpna zmluva, vklad povolený 9.1.2017), ktorý prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom z 11.7.2017 vyzval žalobcu, aby sa zdržal užívania tohto pozemku. Žalobca
v odpovedi z 12.8.2017 poukázal na okolnosti nadobudnutia pozemku do svojho vlastníctva a pripojil
vyššie uvedený list Okresného úradu DS, katastrálneho odboru.

Následne prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len CSP), ustálil, že vzhľadom na to, že v danom prípade je žalovaný ako
vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, podmienka existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení, že je (spolu)vlastníkom nehnuteľností, je splnená.

Právne prvoinštančný súd merito veci posúdil na základe ust. § 132 Občianskeho zákonníka (zák.
č. 40/1964 Zb. – ďalej aj len OZ), § 11 ods. 3 až 5, § 14 ods. 4, § 42c zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Občiansky zákonník v § 132 upravuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom jedným z
nich je aj nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu. Ide o osobitný spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom pod štátnym orgánom má Občiansky zákonník na mysli súd
a správny orgán. Podľa § 132 ods. 2 OZ sa vlastníctvo v takom prípade nadobúda dňom určeným v
rozhodnutí štátneho orgánu a ak nie je ten deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. V prípade

nadobudnutia nehnuteľnosti sa potom vykoná záznam takto nadobudnutého vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe pozemkových úprav predstavuje spôsob originárneho
nadobudnutia vlastníckeho práva, čo znamená, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo k
pozemkom od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, prípadne

originárny vlastník je prvým vlastníkom veci. Je to teda rozdiel od derivatívneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorom vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo od skoršieho
vlastníka a nadobúda vlastníctvo len vtedy, ak jeho predchodca bol vlastníkom. Rozlišovanie medzi
originárnymaderivatívnymnadobúdanímvlastníctvamávdanomprípadenielenteoretickýaleizásadný
praktický význam. Platí totiž, že kto odvodzuje svoje vlastníctvo od jeho originárneho nadobudnutia,

nemôže byť dotknutý tým, že jemu predchádzajúci vlastníci vlastníctvo k danej veci riadne nenadobudli.
Inak povedané, ak teda vlastník nadobudol vlastníctvo originárne, je v prípade vlastníckeho sporu bez
právneho významu spochybnenie nadobudnutia vlastníctva zo strany jemu predchádzajúcich vlastníkov,
resp. v danom prípade je bez právneho významu, že prípadne nebol vlastníkom pôvodných pozemkov,
ktoré pri pozemkových úpravách zanikli.

V dôsledku pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. dochádza totiž k zániku pôvodných
pozemkov (pôvodného predmetu vlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky.
Táto zmena je pritom odlišná od bežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno
vysledovať osud pôvodného pozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky,

najmä podmienka rovnakého vlastníckeho režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je
v slovenskom právnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych
podielov. Pri pozemkových úpravách však dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na
to, z koľkých pozemkov a s akým spoluvlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemkymusia byť primerané (§ 11 ods. 3 až 5 zákona č. 330/1991 Zb.), pričom vlastníctvo k nim sa
nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo
neskorším dňom určeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 4 zákona). Tým, že pozemkové úpravy predstavujú

originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, je vlastník pozemku získaného v pozemkových úpravách
oprostenýodprávnejneistotyspojenejsprípadnýmvlastníctvomskoršíchvlastníkov.Súčasnebytomuto
vlastníkovi malo byť zrejmé jeho vlastníctvo aj na mieste samom, keďže výsledkom pozemkových
úprav je nielen nové katastrálne mapovanie, ale i zameranie nových pozemkov v teréne. V dôsledku
pozemkových úprav dochádza tiež k zániku pozemkov registra „E“ (ako to bolo i v danom prípade), teda

pozemkov evidovaných na mape určeného operátu v obvode pozemkových úprav. Zápisom rozhodnutia
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického
plánu alebo obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním (§ 14 ods. 4 druhá veta) do katastra
nehnuteľností záznamom, sa totiž všetky pozemky evidujú na dotknutom území len ako parcely registra
„C“, t. j. zobrazujúce sa na katastrálnej mape.

Všetky vyššie uvedené právno-teoretické východiská znamenajú, že právoplatnosťou rozhodnutia o
schválení projektu pozemkových úprav a prípadne aj márnym uplynutím lehoty piatich rokov od
schválenia tohto projektu na vykonanie prípadnej opravy v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb.
nemožno už súdom určiť vlastníctvo skutočného vlastníka pôvodného pozemku zaniknutého v dôsledku
pozemkových úprav. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva. Pôvodné pozemky schválením

projektu pozemkových úprav zanikli. Boli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti, s odlišným umiestnením a
právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (§ 132 ods. 1 a 2 OZ) boli pridelené určeným vlastníkom.
Rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je súd viazaný aj v zmysle ust. § 194
C.s.p., a to najmä novými vlastníckymi vzťahmi ním založenými, nie je teda oprávnený posudzovať ako
predbežnú otázku vlastníctvo nehnuteľností, alebo sa odchýliť pri posúdení otázky kto je jej vlastníkom,

od stavu na základe takéhoto rozhodnutia zaevidovaného v katastri nehnuteľností.

Aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca platne uzavrel kúpnu zmluvu na spoluvlastnícke
podiely k pozemkom zapísaným na LV. č XXX J. XXX pre k.ú. C. H. v stave pred pozemkovými
úpravami z r. 1999, vzhľadom na vyššie uvedené závery (prezentované o.i. v rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 26.2.2019 sp. zn. 25Co/134/2018) nemožno jeho žalobe priznať úspech, nakoľko
sa domáha určenia vlastníctva k (inému) pozemku, ku ktorému originárnym spôsobom (rozhodnutím
príslušného okresného úradu o schválení projektu pozemkových úprav) nadobudol vlastnícke právo
právny predchodca žalovaného (I. E., nar. XX.XX.XXXX). Keďže zákonnú lehotu piatich rokov na opravu
chýb žalobca zmeškal, ďalší osud pozemku (dedenie a následný predaj žalovanému) už nemohol

ovplyvniť. V tejto súvislosti je namieste poukázať i na žalovaným citovaný nález Ústavného súdu SR o
ochrane dobromyseľného nadobúdateľa.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že sporný pozemok nadobudol vydržaním, okresný súd zdôraznil, že pozemky,
ktorých držby sa žalobca po kúpe ujal, nie sú (už) pozemkom, ku ktorému sa domáha určenia

vlastníckeho práva (s poukazom na vyššie uvedené o originárnom nadobudnutí vlastníctva), preto
vydržanie neprichádza do úvahy.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca,
pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a domáhal sa,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Podľa odvolateľa okresný súd svoje rozhodnutie opieral len o rozsudok Krajského súdu v Trnave,
ktorý ale neriešil totožný prípad, nakoľko žalobca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností už
v roku 1997, teda pred rozhodnutím príslušného okresného úradu o schválení projektu pozemkových
úprav. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca platne uzatvoril kúpnu zmluvu na spoluvlastnícke podiely

k pozemkom zapísaným na LV č. XXX J. XXX pre k.ú. C. H. v stave pred pozemkovými úpravami z roku
1999. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva nie k inému pozemku a inej výmere, len ku ktorému podľa
vyjadrenia súdu žalovaný originálnym spôsobom rozhodnutím príslušného okresného úradu o schválení
projektupozemkovýchúpravnadobudolvlastníckeprávojehoprávnypredchodcaI. E..Podľaodvolateľaide o totožný predmet vlastníckeho práva, len boli určené nové čísla parciel, ktoré aj užíval. Je pravdou,
že pôvodné parcelné čísla schválením projektu pozemkových úprav zanikli, ale nie parcely, skutočná
výmera zostala nezmenená, či sa týkala LV č. XXX, XXX alebo LV č. XXXX, ktoré sú výmerovo totožné

s pôvodnou výmerou. Neboli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti, ani s odlišným umiestnením, pretože
aj výmerou aj polohou zostali nezmenené na tom istom mieste. Avšak protiprávne boli právoplatným
rozhodnutím správneho orgánu pridelené ešte raz právnemu predchodcovi žalovaného. Odvolateľ by
bol rád, keby ním navrhnutí svedkovia (napríklad otec žalovaného) boli vypočutí.

Následne odvolateľ poukázal na Chartu základných práv Európskej únie, podľa ktorej každý má právo
vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho a nikoho
nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu. Poukázal tiež na znenie čl. 20 Ústavy SR
o vlastníckom práve. Podľa odvolateľa v rámci pozemkových úprav správny orgán mal vyzvať žalobcu,
aby sa prihlásil do pozemkových úprav, čo neurobil i napriek skutočnosti, že žalobca bol vlastníkom
nehnuteľností. Žalobca však neobdržal žiadnu výzvu a preto nemal dôvod zisťovať aké zmeny sa udiali

a či sa ho týkajú. Od času kúpy nehnuteľnosti užíval neobmedzene viac ako 20 rokov v tom istom
rozsahu na tom istom mieste (od roku 1997 až doteraz). Nakoľko až teraz zistil, že bol neprávom
ukrátený o nehnuteľnosti, tak podľa neho mala lehota 5 rokov pre neho začať plynúť teraz, a nie aby
bola premlčaná.

Odvolateľ tiež poukázal na to, že navrhol pripustenie zmeny žaloba, nakoľko splnil všetky podmienky
pre vydržanie nehnuteľností, avšak okresný súd mu toto právo neakceptoval a stroho zamietol bez
akéhokoľvek komentára. Pripustenie zmeny žaloby nijakým spôsobom neprejudikuje vzťah vykonaného
dokazovania k zmenenej žalobe, ani nemôže mať za následok vylúčenie účastníkov z uplatňovania ich
procesných práv v konaní o zmenenom návrhu. Z pripustenia zmeny návrhu nemožno vyvodzovať, že by

výsledky doterajšieho konania bez ďalšieho opodstatňovali zmenenú žalobu tak, že by jej súd musel bez
ďalšieho vyhovieť. Predpokladá, že odvolací súd určí, že bude úlohou okresného zabezpečiť efektívnu
realizáciu týchto práv žalobcu. Pripustenie zmeny žaloby nepredstavuje pre okresný súd nový začiatok
pre posudzovanie jeho postupu v konaní a ani dôvod na to, aby sa konanie pripustením zmeny žaloby
posudzovalo miernejšie len preto, že vtedajší žalobný návrh bol iný. Zmena žaloby podľa § 139 a nasl.

CSP predstavuje základný dispozičný procesný úkon žalobcu.

Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil písomné vyjadrenie, ktorým
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že v roku 1997 mu bolo oznámené,
že pozemkové úpravy a vlastnícke právo bude prepísané až po schválení pozemkových úprav, takže
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1997 žalobca vedel o tom, že prebiehajú pozemkové úpravy
a že sa týkajú aj pozemkov zapísaných na LV č. XXX J. XXX. Mal preto dôvod sledovať výsledok

pozemkových úprav a pokiaľ mal za to, že projekt pozemkových úprav bol nesprávny, mohol a mal
sa domáhať v lehote piatich rokov zmeny rozhodnutia o schválení pozemkových úprav, čo neurobil.
Pokiaľ ide o vydržanie, o tom začal žalobca hovoriť až pred ukončením dokazovania na poslednom
pojednávaní. Podľa zásady koncentrácie konania však všetky tvrdenia majú strany označiť a predložiť
do začiatku prvého pojednávania. Žalobca ale v priebehu celého konania tvrdil, že vlastnícke právo nikdy

nestratil. Žalobca ale nemohol byť dobromyseľný v tom, že nadobudol vlastnícke právo, keďže ako to
uviedol v žalobe, mal vedomosť o prebiehajúcich pozemkových úpravách v predmetnom katastrálnom
území. Navyše ako uviedol aj súd prvej inštancie, pozemkovými úpravami boli vytvorené úplne iné
pozemky, s úplne iným umiestnením. Umiestnenie a výmera pozemkov vedených na LV č. XXX J. XXX
bolotedainé,akoumiestnenie,výmeraavlastníkpozemku,ktorýjepredmetomtohtosporu.Skutočnosť,

že išlo o iné pozemky, s inou výmerou a iným umiestnením preukazuje aj skutočnosť, že žalobca nikdy
neplatil k spornému pozemku dane z nehnuteľností.

Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie mázákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súd prvej inštancie je v oboch výrokoch vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

Predmetom konania vymedzeným žalobou podľa jej petitu je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1408/9 orná pôda vo výmere 9.985m2 zapísaná Okresným úradom
Dunajská Streda pre obec C., k.ú. C. H. na LV č. XXXX, z dôvodu, že žalobca na základe kúpnej zmluvy

z roku 1997 kúpil od vtedajšieho vlastníka všetky podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV
č. XXX J. XXX v k.ú. Opatovský Sokolovec.

Predmetom odvolacieho konania, ktorý je vymedzený ako rozsahom, tak i dôvodmi podaného odvolania
bolo posúdiť, či v danom prípade boli naplnené dôvody odvolania uplatnené žalobcom v zmysle § 365

ods. 1 písm. e), d), f), g) a h) CSP ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní popísanom vyššie.

V podanom odvolaní žalobca namietal podľa neho nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď
neakceptoval jeho návrh na zmenu žaloby, ktorý stroho zamietol bez komentára.

Z obsahu spisu zo zápisnice o pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 14.12.2021 vyplýva, že v úvode
pojednávania právny zástupca žalobcu ústne do zápisnice navrhol zmenu žaloby tak, že žalobca sa
domáha rovnakého určenia na základe vydržania podľa § 140 ods. 2 CSP. Následne súd prijal procesné
uznesenie, ktorým zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na zmenu žaloby.

V zmysle § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, uznesenie, ktorým súd

pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala
zmena, do vlastných rúk.

V zmysle § 123 CSP podanie je úkon určený súdu (ods. 1). Podľa ods. 2 podanie vo veci samej je najmä
žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak to z povahy

veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

V zmysle § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Z ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, že v sporovom súdnom konaní možno podanie urobiť len
písomne a to buď v listinnej alebo elektronickej podobe, a teda nie ústne do zápisnice, ktorú formu
podania zákon nepripúšťa. Podanie v sporovom konaní, ktoré bolo urobené stranou výlučne ústne do
zápisnice nespĺňa zákonom stanovenú formu podania, je preto procesne neúčinné a neprihliada sa naň.

Keďže podľa obsahu spisu bolo podanie žalobcu obsahujúce procesný úkon zmeny žaloby urobené
výlučne ústne (do zápisnice súdu) a nie v zákonom prípustnej písomnej forme, nebolo dôvodné, aby
súd na toto procesne neúčinné podanie prihliadal. Nebolo preto ani potrebným, aby súd návrh na zmenu
žaloby uznesením v zápisnici zamietol. Iba na okraj sa žiada dodať, že v zmysle § 357 CSP a contrario
odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zmenu žaloby prípustné nie je a v zmysle §

371 CSP žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.Je teda namieste záver, že k účinnej zmene žaloby v tom smere, že žalobca sa stal vlastníkom
dotknutých nehnuteľnosti z titulu vydržania, nedošlo a predmetom konania bol žalobou uplatnený nárok
na základe skutkových okolností uvedených v žalobe.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil naplnenie ani ďalších
uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

Základnou spornou otázkou v danej veci bolo, či sa vlastník pôvodného pozemku, ktorý zanikol na
základe pozemkových úprav vykonaných podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách...
môže po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní projektu pozemkových úprav domáhať určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom v rámci daných pozemkových úprav voči osobe, ktorej
boli novovytvorené pozemky rozhodnutím správneho orgánu pridelené, prípadne voči jej právnemu

nástupcovi. Prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku nastolenú otázku zodpovedal správne,
pričom svoj záver v odôvodnení rozsudku aj náležite odôvodnil. Preto odvolací súd odkazuje na ods.
28 až 35 preskúmavaného rozsudku, ktoré sa opierajú o rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
25Co/134/2018-156 z 26.2.2019, so závermi ktorého sa odvolací súd plne stotožňuje. Prvoinštančný
súd následne dospel k správnemu záveru, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu

pozemkových úprav resp. po márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu v rámci
ktorých bolo možné vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno už
súdom určiť vlastnícke právo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových
úprav, voči aktuálnemu vlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom
rozhodnutím štátneho orgánu. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva, keď pôvodné pozemky

schválením projektu pozemkových úprav zanikli a boli vytvorené celkom iné parcely s odlišným
umiestnením a výmerou, ktoré boli pridelené určeným novým vlastníkom. Vzhľadom na to, že žalobca
nikdy nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti podľa petitu žaloby a to parcely KN-C č. 1408/9 orná
pôda o výmere 9.985 m2 zapísanej Okresným úradom Dunajská Streda pre obec C., kat. úz. C. H., na
LV č. XXXX, nie je splnený základný predpoklad úspechu jeho žaloby.

Na okraj sa žiada uviesť, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.1997, od ktorej
žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, nadobudol iba spoluvlastnícky
podiel 1/4 a 1/8 z nadobúdaných nehnuteľností, pričom v priebehu konania nevysvetlil z čoho
odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo k pôvodným parcelám, resp. následne k novovytvorenej

nehnuteľnosti. Žalobca tiež v konaní a v podanom odvolaní tvrdí, že na základe predmetnej kúpnej
zmluvy ním nadobudnuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX J. XXX sú totožné s novovytvorenou
parc. č. 1408/9 a majú totožnú výmeru (ktoré tvrdenia žalovaný popieral) čo sa ale nezhoduje s realitou,
pretože súčet výmer parciel, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.1997 (55.405 m2) je
diametrálne odlišný od výmery novovytvorenej parcely (9.985 m2) ku ktorej určenia vlastníctva sa

domáha. Obdobne v konaní nebolo ničím preukázané ani tvrdenie žalobcu (žalovaným popreté), že aj
polohanovovytvorenejparcelyjetotožnáspolohounímnadobudnutýchparcielpodľapredmetnejkúpnej
zmluvy, čo pre uvedený rozmer vo výmere ani nie je možné.

Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že správny orgán v rámci pozemkových úprav ho mal

vyzvať, aby sa prihlásil, čo neurobil, takéto prípadné pochybenie správneho orgánu je bez významu pre
dané rozhodnutie. V tejto súvislosti sa ale žiada uviesť, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku
1997 bol žalobca katastrom nehnuteľností upovedomený o tom, že vklad vlastníckeho práva na základe
predmetnej kúpnej zmluvy sa môže vykonať až po vykonaní pozemkových úprav. Žalobca teda už v čase
uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedel, že prebiehajú pozemkové úpravy, ktoré sa týkajú aj ním

nadobudnutých pozemkov zapísaných na LV č. XXX J. XXX a pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú
možno od každej priemernej fyzickej osoby očakávať, mal dôvod sa o dané pozemkové úpravy sa
zaujímať a sledovať ich výsledok a v prípade zistenia vád, mohol v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb.
v lehote päť rokov požiadať o opravu zistených chýb v katastrálnom operáte, čo neurobil. Aktuálne mážalobca možnosť zvážiť uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, za splnenia zákonných podmienok.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu by potom bolo absolútne nepotrebné, nadbytočné
a nehospodárne vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, ktorých výpoveď by
nemohla mať žiaden vplyv na vyššie uvedené závery súdov.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po skonštatovaní, že žiaden zo žalobcom uplatnených

odvolacích dôvodov nebol naplnený, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
výrokoch vecne správny, včítane závislého a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku II.
o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím § 396 CSP rozhodol
odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal

nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady týchto
trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).