Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2022

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/324/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520203401
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7520203401.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou JUDr. Evou Dosedla v spore žalobcu: W. J., Q.. XX.XX.XXXX, U.

N.XX,XXXXXN.,zast.:JUDr.MichalMichalovčík,advokátsosídlomPriJazdiarni1,04001Košiceproti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava
26, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Kubániho 16,
811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 500 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj náhradu trov
tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní vedenom na tunajšom súde od sp.zn.: 11Csp/420/2017

domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv zo zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.07.2015, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom poskytnutý úver žalobcovi ako
dlžníkovi. Rozsudkom tunajšieho súdu pod sp.zn.: 11Csp/420/2017 zo dňa 12.11.2019 bolo rozhodnuté
o povinnosti žalovaného zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa
21.07.2015.

3. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému dňa 29.06.2020, o čom svedčí doručenka na čl. 27.

4.Žalovanýsakžalobevyjadril podanímdoručenýmsúdudňa08.07.2020,vktoromuviedol(súduvádza
stručný výpis), že popiera žalovaný nárok čo do dôvodu i výšky, ktoré odôvodnil tak, že poskytovanie
právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo teda znamená
aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky,

celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti ktoré by preukazovali nutnosť
priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je
automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľaza situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa,
ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému poručeniu sa finančné zadosťučinenie uplatňuje.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru ide o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť.

Domnienka prezentovaná žalobcom o tom, že žalovaný sa chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v žiadnej
preukázanej skutočnosti. Žalovaný tak žiadal súd, aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov tohto
konania.

5. V replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca uviedol, že právo na primerané finančné

zadosťučinenie je dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností voči
spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, nakoľko postačuje už samotná
spôsobilosť ujmu spôsobiť, teda postačuje samotná spôsobilosť porušenia práv alebo povinností viesť k
ujme. V tejto súvislosti však poukázal, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie
pod sp. zn. 11Csp/420/2017, sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy a to najmä na tom základe, že žalovaný na tieto plnenia nemá žiadne právo (úver poskytnutý

žalobcovi ako dlžníkovi je bezúročný a bez poplatkový, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).
Napriek tomu, že v zmysle už uvedeného, právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané už bez
toho, aby porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane
spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, v danom prípade na základe takéhoto inštitútu -Dohody o zrážkach zo
mzdy, žalovaný dokonca aj reálne inkasoval zrážky zo mzdy, na ktoré nemá práv a ktoré si ponechal.

Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú ako aj sankčnú, preto vzhľadom na
okolnosti porušenia práva a povinností, tiež na masový charakter porušovania spotrebiteľských práv
a povinností zo strany žalovaného, považuje výšku finančného zadosťučinenia, ktorého sa podanou
žalobou žalobca domáha, za primeranú. Na základe vyššie uvedeného preto žiada, aby súd žalobe
vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 13Csp/324/2020 - 59 zo dňa 16.11.2021, tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok I.) Žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania
proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej

inštancie. (výrok II.)

7. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote.

8. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach (ďalej len „ odvolací súd“) uznesením zo dňa

č.k.11CoCsp/25/2022 - 121 zo dňa 01.06.2022 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 04.11.2022, ktorého sa nezúčastnil žalobca, dostavil sa
jeho právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť na

pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v zásade pridržiavajú písomných podaní
predložených v tejto veci, predovšetkým žaloby, ako aj ostatného podania zo dňa 10.10.2022, v ktorom

zhrnuli ich dôvody a boli toho názoru, že nárok žalobcu, čo vlastne svojím spôsobom potvrdil aj odvolací
súd v tejto veci, je daný, sporná môže byť výška, napriek tomu boli toho názoru, že nárok je dôvodný čo
do výšky. Suma 500,- Eur bola podľa ich názoru „až symbolická“ v ponímaní okolností predchádzajúcim
tomuto konaniu. Právoplatným rozhodnutím súdu v tom základnom konaní bol žalobca plne úspešný
a domáhal sa zdržania sa používania, alebo teda vykonávania zrážok zo mzdy na základe neplatného

inštitútu, a teda dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď táto dohoda nebola priamo judikovaná ako neplatná,
mali za to, že na dohodu sa dá pozerať ako neplatnú, z hľadiska toho, že je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárových dokumentov, ktoré podpísal
žalobca a samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy nikdy nevymienil. Napriek tomu zo strany žalovaného
tento inštitút, hoci právne legálny, ale v tomto kontexte a v tejto situácii bol používaný a zneužívaný

práve na inkasovanie platieb od spotrebiteľa, v tomto prípade žalobcu aj nad rámec toho čo mu v zmysle
zmluvy o úvere patrilo. Poukázali na to, čo preukazovali a vyplýva to z listinných dôkazov, že žalovaný sa
chcel obohacovať, dokonca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, že tam hrozila oveľa vyššia výška
ako je tá suma, o ktorú sa aj reálne obohatil nejakých cez 600,- Eur. Vzhľadom na to, že primeranéfinančné zadosťučinenie má plniť nielen relutárnu funkciu, ale predovšetkým preventívnu a sankčnú,
považovali sumu 500,- Eur absolútne za primeranú, ak nie možno podhodnotenú. Boli toho názoru, že
len primerané finančné zadosťučinenie vo vyšších výškach môžu pôsobiť preventívne, aby odrádzali

dodávateľov od takýchto nekalých konaní, akých sa dopúšťa so železnou pravidelnosťou aj žalovaný.
V zmysle uvedeného mali za to, že ich nárok je plne dôvodný. Plne sa stotožňovali s pôvodným prvým
rozsudkom tohto súdu a navrhli, aby v princípe rozhodol tak, ako si ten nárok uplatnili žalobou. V prípade
úspechu, hoci aj by súd korigoval túto výšku, si uplatnili právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

12. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach je tak predmetom sporu rozhodnutie o výške
žalobcom uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

13. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenie a v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského

súdu, súd sa súd opätovne zaoberal dôvodnosťou výšky žalobcom uplatneného nároku na primerané
finančné zadosťučinenie.
17. Prioritne súd poukazuje, že predmetom nároku žalobcu je primerané finančné zadosťučinenie, ktoré
reflektuje na plnenie, ktoré žalobca poskytol nad rámec finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný
poskytol na základe zmluvy zo dňa 21.07.2015. Tento právny vzťah vyplývajúci z uvedenej zmluvy,

ktorý žalovaný nazýva Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere, však vôbec nezodpovedá charakteristike
„revolvingu“ ako typu úveru, ktorý sa uzatvára na dobu neurčitú, s právom dlžníka vkladať a opakovane
po neurčité obdobie čerpať tieto prostriedky vo svojej prospech. V tejto súvislosti má súd z rozhodovacej
činnosti vlastné poznatky o tom, že revolvingový typ úveru sa poskytuje napr. formou kreditnej karty,
ktorý sa spláca na kartový účet, popr. kontokorentný úver k účtu v banke, kde sa nedohaduje presný

počet splátok s počiatkom i koncom splácania. Z uvedeného dôvodu preto vzhľadom na tú skutočnosť,
že sa v danom prípade jednalo o úver, ktorý mal byť splatený v 42 splátkach, sa o žiaden revolvingový
úver nejednalo.

18. V danom prípade otázka hmotnoprávneho vzťahu strán v podobe žalovaným vykonaného porušenia

práva žalobcu ako spotrebiteľa ustanoveného zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa vyplývajúceho
z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami bola riešená a v prospech spotrebiteľa dňom 12.11.2019
právoplatne, nezmeniteľne a pre sporové strany preto záväzne (§228 ods. 1 CSP) vyriešená v
súdnom spore sp. zn. 11Csp/420/2017, a to v prospech žalujúceho spotrebiteľa. V dôsledku toho bolažalovanému uložená povinnosť zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy a (iných príjmov) dlžníka Č..
XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.
Súd ďalej poukazuje na odsek č. 32 uvedeného rozsudku, v zmysle ktorého „Keďže zmluva neobsahuje

náležitosti, opísané v bode 31. tohto odôvodnenia, predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.“ a
odsek č. 33 rozsudku, v zmysle ktorého „Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto súd uzavrel,
že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z dôvodu neplatnej Dohody o poskytovaní služieb
sa žalovaný formou zrážok zo mzdy žalobcu domáha plnení, na ktoré mu nevznikol nárok a evidentne
žalovaný vykonával zrážky zo mzdy žalobcu nad rozsah zákonom stanovenej povinnosti v zmysle §

457 OZ.“

19. Z existencie tohto právoplatného rozsudku súdu v tzv. základnom konaní vyplýva otázka, ktorá pre
správne rozhodnutie súdu v tu posudzovanej veci je podstatnou (rozhodujúcou), a treba sa ňou preto
zaoberať.Toutootázkoujeotázkaprejudicialityspojenástýmtoskoršímsúdnymrozhodnutímzakotvená
v §194 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého v tu posudzovanej veci súd ako predbežnú otázku nemôže znova

riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán, pričom vonkoncom nie je
rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní uplatnený nárok (porušenie práva
žalujúceho spotrebiteľa) právne posúdil prípadne nesprávne. V intenciách uvedeného súd konštatuje, že
predmetným rozsudkom vydaným v konaní vedenom pod sp.zn. 11Csp/420/2017 už bolo právoplatne
judikované jednak, že úver je bezúročný a bez poplatkov a jednak, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je

neplatná a preto neprijateľná, preto je podľa názoru súdu irelevantná celková výška dlhu v momente
pristúpenia k uplatneniu zrážok zo mzdy dlžníka, keď žalovaný ako veriteľ realizoval zrážky zo mzdy
na základe neprijateľnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.07.2015, teda neplatnej od samého
začiatku.

20. Súd vychádzajúc z hypotézy právnej normy zakotvujúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie (§3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) od toho, kto za toto porušenie zodpovedá, o otázke
porušenia práva spotrebiteľa nevykonával dokazovanie, ale jediným možným zákonu zodpovedajúcim
spôsobom (§194 ods. 2 CSP) prihliadol na právoplatný rozsudok súdu o hmotnoprávnom vzťahu medzi
tými istými stranami sporu v tzv. základnom konaní ako na rozsudok vydaný v súdnom konaní, v ktorom

žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojich práv ustanovených v zákone o ochrane
spotrebiteľa.

21. Následne súd aplikoval režim ustanovený v §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovených týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Účelom finančného zadosťučinenia je pritom dovŕšiť ochranu
porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách. Jediným predpokladom,
ktoré citované zákonné ustanovenie vyžaduje, je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba pritom rozumieť, že súd v prospech
spotrebiteľa judikuje konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zodpovednosti za
škodu, bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie NS SR, sp. zn.

6Cdo/389/2015).Totozákonnéustanoveniežiadnuinúpodmienku,t.j.anipodmienku,abyspotrebiteľovi
bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákon pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) dôkazné
bremeno je na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky
škody (ujmy), príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo dokonca spravidla nereálne.

22. Napriek skutočnosti, že primerané finančné zadosťučinenie nie je považované za nástroj k
odstráneniu spôsobenej materiálnej škody, súd nemohol opomenúť materiálnu ujmu, ktorú žalobca
reálne utrpel vykonanou zrážkou zo mzdy v prospech žalovaného a o zaplatenie titulom vydania

bezdôvodného obohatenia ktorej sa žalobca v konaní nedomáhal. Vychádzajúc z toho, že žalobca
žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 Eur a s prihliadnutím na tú skutočnosť,
(vzhľadom na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru) žalobca od žalovaného obdŕžal
sumu 1.350 Eur, pričom prostredníctvom jednotlivých splátok a zamestnávateľom vykonaných zrážokzo mzdy bola žalovanému uhradená suma 2.045,50 Eur, z čoho potom vyplýva, že žalobca uhradil
žalovanému sumu o 695,50 Eur viac, než bol povinný v zmysle danej zmluvy mu uhradiť, súdu sa táto
suma primeraného finančného zadosťučinenia javí ako primeraná, nakoľko o sumu 695,50 Eur bol

žalobcaukrátený,čomoholpociťovaťajakourčitúfinančnútieseňspojenústým,ženemoholdisponovať
s danými finančnými prostriedkami.

23. Súd vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnil, prečo žalobcovi vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie (právoplatný rozsudok konajúceho súdu vo veci sp. zn. 11Csp/420/2017) a

zároveň odôvodnil aj to, z čoho vychádzal pri zvažovaní intenzity porušenia spotrebiteľských práv, čo sa
potom odrazilo vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. Je pritom vecou úvahy
súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného
zadosťučinenia. V prejednávanej veci súd tak učinil a odôvodnil svoju úvahu o tom, na aké kritériá,
hľadiská a okolnosti prihliadal pri stanovení primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia a ako
dospel k záveru, že povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je primeraná suma 500 Eur, pretože

táto zodpovedá svojmu účelu, domnievajúc sa, že žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytuje satisfakciu a
skôr odradí žalovaného ako dodávateľa (veriteľa) od porušovania práv spotrebiteľov. Výška súdom takto
priznaného finančného zadosťučinenia, ktorá má plniť funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany pre spotrebiteľa aj s poukazom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných veciach
(od200Eur,cez303,20Eur,450Eura500Euražpo1000EurvrozsudkochKrajskéhosúduvKošiciach

sp. zn. 9Co/323/2019, 9Co/345/2019, 9Co/395/2019, 9Co/10/2021, 2CoCsp/51/2021, 6CoCsp/49/2021,
6CoCsp/68/2021, 9CoCsp/89/2019, 9Co/274/2019 alebo aj 1 500 Eur v rozsudku tohto súdu sp. zn.
9Co/114/2020), sa javí ako primeraná tak vo vzťahu k porušeniu práva, ako aj k skutkovým okolnostiam
prípadu a nijako nevybočuje ani z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a priznal nárok žalobcovi
ako úspešnej strane sporu. O výške trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným

uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Súd nevzhliadol možnosť pre aplikáciu ust. 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).