Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203928
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416203928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Železnice Slovenskej
republiky,Bratislavavskrátenejforme"ŽSR",sosídlomBratislava,Klemensova8,IČO:31364501,proti
žalovanému: FINSA, s.r.o., so sídlom Šurany, Švermova 6, IČO: 36 287 130, zastúpený JUDr. Martinom
Gancznerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, o zaplatenie 33 200,-eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/128/2016-105
zo dňa 21. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu,ktorousa domáhalzaplatenia
sumy 33 200,- euro titulom zmluvnej pokuty podľa čl. V ods. 7 Kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia čl. IV
ods. 4 Kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% .
1.2.Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 2, § 39, § 544 ods. 1,2, § 545 ods. 1,3, § 545a, § 101 OZ
ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie zmluvnej
pokuty nie je dôvodne podaná. Považoval za preukázané, že strany sporu dňa10.02.2012 uzatvorili

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti. Vklad tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím
Správy katastra Nové Zámky zo dňa 09.03.2012 pod č. V1134/2012. V článku IV bode 4. zmluvy
strany sporu dojednali povinnosti kupujúceho, ktoré mal splniť v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty ( čl V. bod 7 zmluvy). K
námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v rámci premlčacej lehoty, teda včas. V tejto súvislosti konštatoval, že nasledujúcim dňom po
povolení vkladu, t. j. dňa 10.03.2012 začala plynúť jednoročná lehota na splnenie povinnosti žalovaným

v zmysle čl. IV zmluvy, ktorá uplynula dňa 10.03.2013. Odo dňa 11.03.2013 začala plynúť všeobecná
trojročná lehota uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenia zmluvnej pokuty na súde, ktorá skončila dňa
11.03.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 08.03.2016, t. j. v čase plynutia všeobecnej trojročnej .
1.3.Vo vzťahu k primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle čl. V odsek 7 kúpnej zmluvy
uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 33 200,- eur je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi.
Vychádzal zo záveru, že obstarávacia hodnota majetku, ktorá bola predmetom prevodu bola 74 036,55
eur a zostatková hodnota 73 619,25 eur. Zabezpečenie prípadnej škody, ktorá by mohla vzniknúť

na pozemku vo vlastníctve žalovaného jeho konaním vo výške 33 200,- eur je neprimerane vysoké
vzhľadom na zostatkovú hodnotu pozemku, čo v podstate predstavuje jeho polovicu trhovej ceny a
takmer 1/5 kúpnej ceny.1.4.Konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 33 200,- eura, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie splnenia
povinnostížalovaným,ktorýchhodnotanebolašpecifikovaná,anivykonanýmdokazovanímpreukázaná,
s dôrazom na to, že nebola preukázaná ani prípadná výška škody, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť je v

rozpore s dobrými mravmi a preto toto dojednanie súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatne.
1.5.Napriek uvedenému záveru sa súd prvej inštancie zaoberal aj tým, či žalovaný splnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z bodu IV ods. 4. zmluvy a dospel k záveru, že žalovaný tieto povinnosti plnil. Považoval
za preukázané, že pozemok viackrát čistil a na nehnuteľnosti pod vstupnou bránou uložil betónové
dielce v dvoch radoch v počte 10 kusov. Pod nimi sa nachádza chránička z betónového U-profilu nad

káblami, na ktorú bola položená zámocká dlažba, ktorá sa však prechodom ťažkých strojov posúvala
a bola nahradená betónovými dielcami. Za preukázané považoval, že žalovaný mal záujem riešiť
aj dažďovú kanalizáciu, avšak podľa náčrtu, ktorý tvoril prílohu ku kúpnej zmluve nebolo možné
identifikovať trativod na južnej strane, preto túto povinnosť považoval za neuskutočniteľnú s tým, že
podľa§37odsek2Občianskehozákonníkaideoplnenie nemožné.Zuvedenéhodôvoduprijalzáver,že
k nesplneniu tejto povinnosti nedošlo zavinením žalovaného. Uviedol tiež, že žalobca ku kúpnej zmluve

nepredložil žalovanému dostatočné podklady za účelom možnosti splnenia povinností žalovaným.
Záverom uviedol, že žalovaný po spresnení zámeru dal vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá
sa však týka vstupu a výstupu zo štátnej cesty. Žalovaný tiež preukázal, že bolo jeho snahou splniť i
podmienku týkajúcu sa odtoku dažďovej vody a trativodu, pretože za tým účelom zakúpil vsakovacie
koše v hodnote 11 000,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. CSP tak, že žalovanému,

ktorý mal v konaní úspech priznal ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu

2.1.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil alternatívne napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K pomeru ceny nehnuteľnosti

a výšky zmluvnej pokuty uviedol, že porovnávanie výšky zostatkovej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli
predmetom prevodu na a výšky zmluvnej pokuty súd nesprávne vyhodnotil. Poukázal na to, že
zostatková hodnota je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov
z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov. Zostatková hodnota predmetu kúpy nemá, a ani
nemala vplyv na určenie výšky zmluvnej pokuty, pretože jej výška môže byť smerodajná iba pre určenie

výšky škody vzniknutej na predmete kúpy, nie pre určenie výšky potencionálne vzniknutej škody na
ďalšom majetku v správe žalobcu v prípade nesplnenia povinností zabezpečených zmluvnou pokutou.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že nebral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky
zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve, ale obmedzil sa iba na konštatovanie, že dojednaná zmluvná pokuta
je v nepomere so zostatkovou hodnotou predmetu predaja, resp., že nebola preukázaná výška prípadnej

škody. Podľa názoru žalobcu tým došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu vyhodnoteniu
dôkazov, resp. tvrdení strán sporu, v dôsledku čoho nesprávne posúdil dojednanie v kúpnej zmluve o
zmluvnej pokute za absolútne neplatný právny úkon.
2.2.Žalobca v podanom odvolaní namietal, že čistenie pozemku, tak ako uviedol súd prvej inštancie,
nebolo predmetom povinností žalovaného podľa kúpnej zmluvy, a teda nebolo ani zabezpečené

zmluvnou pokutou. Preto čistenie pozemku nemohlo súdu slúžiť ako dôkaz, že žalovaný svoje povinnosti
z kúpnej zmluvy splnil v celom rozsahu. Vytýkal súdu prvej inštancie záver, že žalovaný splnil povinnosti
podľa kúpnej zmluvy avšak nezohľadnil skutočnosť, že povinnosti podľa čl. IV ods. 2 a 3 kúpnej
zmluvy neboli zo strany žalovaného splnené ani do dňa vyhlásenia rozsudku, ani do dnešného dňa,
a čiastočné plnenia podľa čl. IV ods. 4 písm. a), b) neboli vykonané riadne, t. j. neboli vykonané včas

- do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z kúpnej
zmluvy, a neboli vykonané spôsobom podľa čl. IV. ods. 4 kúpnej zmluvy. Bránil sa tým, že v rámci
prvostupňového konania na tieto skutočnosti poukazoval a zdôraznil, že žalovaný nepožadoval úpravu
zmluvných podmienok v dôsledku náročnosti, či nemožnosti ich plnenia. Poukázal tiež na to, že podľa
čl. IV. ods. 2 a ods. 4 písm. c) kúpnej zmluvy mal žalovaný stavebne upraviť dažďové kanalizácie

(trativody), z čoho jeden sa žalovanému podarilo identifikovať, a to aj s pomocou náčrtov, ktoré tvorili
prílohy ku kúpnej zmluve. Skutočnosť, že sa žalovanému jeden z dvoch trativodov nepodarilo, za
situácie, že druhý trativod identifikoval aj s použitím náčrtov od žalobcu, nemôže založiť počiatočnú
nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu počiatočnou
nemožnosťou plnenia nie je napríklad subjektívna nemožnosť plnenia jednou zmluvnou stranou alebo

prípady obtiažnosti alebo nezvyklosti. Zdôraznil, že fyzická nemožnosť predmetu plnenia môže byť
úplná alebo čiastočná, pričom pri čiastočnej fyzickej nemožnosti plnenia je tak potrebné vykladať ust.
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Žalobca
tvrdil, že ak súd prvej inštancie vyhodnotil povinnosť žalovaného ustanovenú mu podľa čl. IV ods.4 písm. c) kúpnej zmluvy za neuskutočniteľnú s poukazom na tvrdenie, že iba jeden z trativodov sa
nepodarilo nájsť na základe podkladov - náčrtov priložených ku kúpnej zmluve, čím podľa názoru
žalobcu došlo nanajvýš iba k čiastočnej fyzickej nemožnosti plnenia, tak potom došlo zo strany súdu

prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pretože podľa názoru žalobcu neaplikovať
príslušnú právnu normu, síce správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu aplikoval na daný
stav nesprávne. Žiadal zohľadniť, že porušenie povinnosti uvedených v čl. IV ods. 2, 3 a 4 kúpnej
zmluvy, ktoré boli v zmysle kúpnej zmluvy zabezpečované zmluvnou pokutou, nemá za následok vznik
škody na pozemku žalovaného, ale dôsledkom ich porušenia je, že úkony k vykonaniu ktorých bol v

kúpnej zmluve pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty zaviazaný žalovaný, musel by uskutočniť na
svoje náklady žalobca. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pochybil, keď výšku škody odvodzoval
od hodnoty pozemku, navyše nesprávne vychádzal z jeho účtovnej hodnoty, pričom trhová hodnota,
za ktorú žalovaný nehnuteľnosti nadobudol predstavuje sumu 191.000 eur. Na vysvetlenie dodal,
že splnenie zabezpečovaných povinností nemalo za cieľ zabrániť škodám na pozemku žalovaného
ale sledovalo ochranu susedného majetku žalobcu a to vrátane dráhy. Vo vzťahu k primeranej výške

zmluvnej pokuty uviedol, že táto nie je neprimeraná a pravdepodobne by nestačila na krytie nákladov,
ktoré by musel vynaložiť žalobca na splnenie povinností, ktoré mal v zmysle čl. IV bod. 4 kúpnej zmluvy
vykonať žalovaný. Na preukázanie trhovej ceny nehnuteľností navrhol doplniť dokazovanie znaleckým
posudkom, ktorý pripojil k podanému odvolaniu. V tomto smere navrhol, aby odvolací súd pripustil tento
dôkaz ako novotu v konaní, ktorú nemohol žalobca bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej

inštancie, pretože nemohol mať vedomosť o tom, že súd bude posudzovať primeranosť výšky zmluvnej
pokuty od zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti.

3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu
zamietol ako nedôvodné. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny, pričom tvrdenia
žalobcu v odvolací považoval za nesprávne a nepravdivé, ktorých snahou je zvrátenie priebehu súdneho
konania. Žiadal zohľadniť, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pričom žalobca uviedol
nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré neuvádzal počas konania pred súdom prvej inštancie, a teda ide o
prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca mohol a mal uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

avšak tak neurobil , a preto by na ne odvolací súd ani nemal prihliadať. Vo vzťahu k výške zmluvnej
pokuty a jej rozporu s dobrými mravmi, uviedol, že súd neaplikoval moderačné právo z dôvodu
neprimeranevysokejzmluvnejpokuty,alesúddojednanievyhodnotilakoabsolútneneplatnéprerozpors
dobrými mravmi nielen pre výšku zmluvnej pokuty len s poukazom na zostatkovú hodnotu nehnuteľností,
ale aj s poukazom na pomer medzi zostatkovou hodnotou a výškou zmluvnej pokuty, pričom ďalšími

dôvodmi boli nevedomosť žalobcu o tom, aká škola by mohla vzniknúť žalobcovi v prípade nesplnenia
jednej alebo aj všetkých povinností žalovaného, na ktoré bolo predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute viazané. Podľa názoru žalovaného v konaní, nebolo preukázané a neuviedol to ani žalobca, k
predchádzaniu akým konkrétnym škodám vôbec mali slúžiť povinnosti žalobcu uvedené v čl. IV. ods. 4
uvedenej kúpnej zmluvy, ktorých splnenie malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou, v tak vysokej sume

33.200- eur. Takisto nebolo v konaní preukázané a ani žalobca neuvádzal v akej hodnote mal žalovaný
vykonať povinnosti uvedené v čl. IV ods. 4 uvedenej kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že výška zmluvnej pokuty
bola určená bez akýchkoľvek kritérií len tak voľne žalobcom, bez toho, aby to žalobca vedel nejakým
spôsobom vysvetliť. Všetky tieto skutočnosti a okolnosti dojednania o zmluvnej pokute činia dojednanie
o zmluvnej pokute ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto absolútne neplatné. Uviedol, že

dohoda o zmluvnej pokute jednostranne a šikanózne zasahuje do práv žalovaného, čo vyplýva najmä
z postavenia žalobcu ako obrovskej spoločnosti, ktorá si stanovila zmluvné podmienky bez akejkoľvek
možnosti žalovaného ovplyvniť ich a to aj dojednanie o zmluvnej pokute. Záverom uviedol, že zo znenia
dojednaní nie je absolútne zrejmé, aké práva žalobcu majú byť ohrozené nesplnením si povinností
žalovaného uvedených v čl. IV. ods. 4 kúpnej zmluvy, a teda aký cieľ a účel má dojednanie sledovať.

Bránil sa tým, že dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore tiež s ust. § 37 ods. 1 OZ, pretože dohoda
v spojitosti s čl. IV ods. 4 bod a),b) a c) kúpnej zmluvy je nedostatočne určitá a zrozumiteľná a časť
dohody o zmluvnej pokute viazaná na čl. IV ods. 4 bod c) je v rozpore aj s § 37 ods. 2 OZ s poukazom na
nákres, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je plnenie možné. Pokiaľ ide o povinnosti uvedené
v čl. IV ods. 4 písm. a), b) a c) kúpnej zmluvy uviedol, že povinnosti uvedené v čl. IV. ods. 4 písm. a), b),

boli splnené a v prípade povinnosti uvedenej pod písm. c) ide o nemožnosť plnenia.
4.K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že argumenty, na základe
ktorých súd prvej inštancie vyhodnotil výšku zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú, nemôžu postačiť
na určenie, že ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Vytýkal súdu, že nebral doúvahy ďalšie skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky zmluvnej pokuty a zároveň zohľadnil výšku
zostatkovej hodnoty prevádzaných nehnuteľností, čo žaloba považoval za absolútne irelevantný údaj.
Náročnosť určenia výšky nákladov na vykonanie zabezpečovaných povinností nemôže znamenať, že

tieto zabezpečené povinnosti nemajú žiadnu hodnotu, a preto ustanovenie zmluvnej pokuty v kúpnej
zmluve nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že ak mal súd prvej inštancie za preukázané,
že je dohodnutá zmluvná pokuta neprimerane vysoká berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti,
mal aplikovať ust. Občianskeho zákonníka o moderačnom práve súdu. Namietal tvrdenia žalovaného
vo vyjadrení k odvolaniu, že tvrdenia žalobcu sú účelové, z dôvodu, že žalobca spravoval uvedený

pozemok vo vlastníctve SR mnohé roky, pričom tieto boli zanedbané a v stave, ktorý zrejme žalobcovi
neprekážal, pričom po prevode vlastníctva už tvrdí, že daný stav ohrozuje železničnú dráhu. Uviedol, že
k stavu pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy sa vyjadrili správcovia - vnútorné organizačné
jednotky žalobcu s prihliadnutím už na budúci predpokladaný účel ich využitia, ako aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že ich predajom žalobca strácal možnosť ovplyvňovať činnosti na odpredaných
nehnuteľnostiach v dôsledku čoho si chcel zabezpečiť svoje zostávajúce susedné nehnuteľnosti pred

vznikom škody. Poukázal na výpoveď svedka Ing. B. V., ktorého tvrdenia nepreukazujú, že by plnenie
povinnosti podľa čl. IV ods. 4 písm. c) kúpnej zmluvy bolo nemožné podľa § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Práve naopak
podklady od žalobcu boli postačujúce na splnenie povinnosti, avšak z dôvodu náročnosti jej splnenia
splnená nebola. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného neeviduje úkony k

odstráneniu prekážky plnenia, alebo žiadosti o predloženie inej dokumentácie k identifikácii druhého
trativodu. Prekážku plnenia povinnosti podľa čl. IV ods. 4 písm. c) bolo možné odstrániť v spolupráci so
žalobcom, a z toho dôvodu ide iba o čiastočnú nemožnosť plnenia, pričom túto skutočnosť mal vziať súd
prvej inštancie do úvahy a zároveň pri vyhodnotení splnenia povinnosti mal aplikovať § 41 Občianskeho
zákonníka. Záverompoukázalajnaznaleckýposudok č.44/2009,ktorýpredložilnapreukázanietvrdení

o výške trhovej ceny prevádzaných nehnuteľností.
5.K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý opätovne uviedol, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Podľa názoru žalovaného,
žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a snažil sa svojimi vyjadreniami o zvrátenie priebehu
súdneho konania po tom ako súd prvej inštancie správne zamietol žalobu podanú žalobcom. Uviedol,

že dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore tiež s ust. § 37 ods. 1 OZ, pretože dohoda v spojitosti s čl.
IV ods. 4 bod a), b) a c) kúpnej zmluvy je nedostatočne určitá a zrozumiteľná a časť dohody o zmluvnej
pokute viazaná na čl. IV ods. 4 bod c) kúpnej zmluvy je v rozpore aj s § 37 ods. 2 OZ s poukazom na
nákres, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy nie je plnenie možné. Čo sa týka znaleckého posudku
č. 44/2009, uvedený znalecký posudok mal žalobca k dispozícii a mohol ho predložiť do vyhlásenia

uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa skončilo dokazovanie.
6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec na
odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako vo výroku vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Odvolací súd na pojednávaní vypočul strany sporu a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu
listín: Kúpna zmluva zo dňa 10.2.2012,Informatívny náčrt káblov a kanalizácie ,Rozhodnutie Správy
katastra Nové Zámky o povolení vkladu zo dňa 9.3.2012, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa
9.2.2016 ,fotodokumentácia ( č.l. 62-65 spisu), Ponuka na odpredaj pozemkov v Nových Zámkoch ( č.l.

83 spisu) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vo
výroku vecne správne potvrdiť aj keď z časti iných právnych dôvodov.
Žalobca sa na pojednávaní pred odvolacím súdom nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, preto
odvolací konal v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že dojednania o zmluvnej

pokute v čl. IV v bode 4 písm. a, b, c žalobca považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu
jeho neurčitosti a tiež neplatný podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Napokon povinnosť
uložená v písmene c) sa splniť nedala, ide o nemožnosť plnenia, pretože žalovaný napriek svojej snahe
druhú vetvu trativodu nenašiel a z technického hľadiska je nezmysel, aby robil úpravy len na jednom
trativode. Uviedol, že aj napriek absolútnej neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty sa žalovaný snažil

splniť podmienky uložené mu v kúpnej zmluve a tieto pod písmenom a) a b) aj splnil. Uviedol tiež, že
jednanie so žalobcom bolo veľmi ťažké. Žalovaného posielali z jedného oddelenia na druhé a nikto
mu nepomohol. Náčrty, ktoré tvoria súčasť zmluvy sú nepresné, pretože keď sa žalovaný snažil osadiť
ochranu káblov, tieto neboli uložené v zmysle náčrtu, ale na inom mieste. Keďže sa mu podarilo tietokáble nájsť, tak ich ochranu vykonal. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty , táto je tiež neprimerane vysoká,
pretože zaväzuje žalovaného ho zaplatiť aj za nesplnenie povinností , uvedených v čl. IV. bod 2 a 3, aj
keď hodnota nepresahuje 500,- eur.

Konateľ žalovaného V. W. na odvolacom pojednávaní uviedol, že písomnú kúpnu zmluvu vyhotovil
žalobca. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy nemal predstavu o tom, čo všetko ho čaká pri povinnostiach
uvedených v čl. IV bod 4 pod písmenami a až c, pričom zo strany žalobcu mu bolo vysvetlené, že o
tomto sa diskutovať nebude, buď túto zmluvu podpíše, alebo mu parcelu nepredajú. Uviedol, že pod
pojmom čistenie pozemku treba rozumieť odstraňovanie náletových drevín. Po pozemku sa nedalo

ani prejsť, celý bol zarastený a čistili ho veľmi dlho. Čo sa týka povinnosti vyhotoviť projektovú
dokumentáciu, túto povinnosť splniť nemohol, pretože nemá vedomosť kadiaľ vedú káble a kanalizácia.
Čo sa týka káblového vedenia, toto sa snažil zistiť a ručne prekopávali parcely, aby nepresekli diaľkový
kábel. Čo sa týka bodu b), snažil sa po uzatvorení zmluvy zistiť, v akom rozsahu túto povinnosť má
urobiť, lebo dĺžka pozemku je 200 m. Zamestnanci žalobcu mu povedali, že stačí k prístupovej ceste.
Zdôraznil, že jednanie so žalobcom bolo veľmi ťažké a so splnením úloh v bode 4 mal veľké problémy.

V Nových Zámkoch ho odkázali na Trnavu, z Trnavy ho poslali do Bratislavy. Nikto zo zamestnancov
mi nevedel presne povedať, kade vedú káble a tiež dažďová kanalizácia, a keď argumentoval tým,
že práce nestihnem urobiť, na právnom mu povedali, že oni mu pomôcť nemôžu. Dokonca vyhľadal
aj zamestnankyňu žalobcu, ktorú mu odporučil žalobca, s tým že ona by mohla toto vedieť a dať mu
potrebné informácie, ale ani táto mu presné údaje nedala.

8.Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

9.Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a
bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho
prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné

právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a
to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho
úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne

následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok
formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

10. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe
neznamená aj určitosť právneho úkonu. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite,

zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný.
11.Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

12.V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné sa najskôr zaoberať tým, či
dojednania strán sporu v písomnej Kúpnej zmluve zo dňa 10.02.2012 týkajúce sa záväzkov žalovaného
uvedené v čl. IV bod. 4 sú z hľadiska ust. § 37 OZ platné a či teda tento dvojstranný právny úkon bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Odvolací súd preto najskôr zameral svoju pozornosť
na splnenie týchto základných predpokladov , ktoré sú nevyhnutné pre platnosť právnych úkonov a po

prejednaní veci dospel k záveru, že dojednania strán sporu v čl. IV. bod 4. písm. a/,b/, c/ , nesplnenie
ktorých je viazané na povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 33 200 eur ( čl. V. bod 7.
kúpnej zmluvy) sú podľa § 37 OZ absolútne neplatné pre ich neurčitosť.

13.Z čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako kupujúceho, že na vlastné náklady

v lehote najneskôr do 1 roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
z tejto Zmluvy na príslušnej správe katastra:a) upraví terén a zriadi spevnenú rozoberateľnú plochu prístupovej komunikácie (kryt zo zámkovej
dlažby)

b) zriadi ochranu káblových vedení na základe projektovej dokumentácie. Projektová dokumentácia
spôsobu zriadenia ochrany vedení a spevnenej konštrukcie prístupovej komunikácie musí byť
prejednaná so ŽSR - Oblastným riaditeľstvom Trnava, Bratislavská 2/A, 917 02 Trnava cestou ŽSR,
Oblastné riaditeľstvo Trnava - Atrakčný obvod Nové Zámky, M. R. Štefánika 74, 940 65 Nové Zámky.
Pre zachovanie prístupu k vedeniu inžinierskych sietí, káble musia byť uložené do káblového žľabu

alebo delenej chráničky KSHR O 160/150 a súčasných tesných pripoložením rezervnej chráničky napr.
FX KVR O 160/150, pre účel zatiahnutia novej káblovej dĺžky miesto rezervnej chráničky napr. FX
KVR O 160/150, pre účel zatiahnutia novej káblovej dĺžky miesto opravy pôvodného vedenia. Chráničky
musia byť podbetónované pre vytvorenie odolnosti voči mechanickému zaťaženiu. Ukončenie chráničky
musí presahovať spevnenú plochu, do priestoru umožňujúceho v prípade potreby uskutočniť výkop.
Chránička musí byť priamo, bez lomov a zakrivení, konce chráničiek ako i miesta spojov je nutné utesniť

proti zaneseniu kalmi. Zriadená ochrana vedenia musí byť súčasťou káblovej trasy a musí byť v správe
majetku ŽSR,
c) stavebne upraví na základe vypracovanej projektovej dokumentácie dažďovú kanalizáciu (trativod)
vedúcu stredom pozemku parc. č. XXXX/XX., ktorá zaúsťuje do zbernej vsakovacej jamy v strede
pozemku. Ukončenie trativodu je nutné nahradiť vsakovacou šachtou. Na zabezpečenie odtoku

dažďovej vody je potrebné použiť vsakovacie koše v potrebnom počte a do vhodnej hĺbky. Situovanie
vsakovacej šachty je nutné dohodnúť so ŽSR. Oblastné riaditeľstvo Trnava - Atrakčný obvod Nové
Zámky, M. R. Štefánika 74, 940 65 Nové Zámky.

14.V zmysle čl. V bodu 7 kúpnej zmluvy v prípade nedodržania vyššie uvedených záväzkov je kupujúci
povinný uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 33 200 euro.
I.
Vo vzťahu k dojednanej povinnosti žalovaného uvedenej v čl. IV bod. 4 pod písm. a / kúpnej zmluvy ,
v ktorom sa žalovaný zaviazal, že

upraví terén a zriadi spevnenú rozoberateľnú plochu prístupovej komunikácie (kryt zo zámkovej dlažby)
odvolací súd uvádza, že toto dojedanie je neurčité, pretože z neho nevyplýva čo majú zmluvné
strany rozumieť pod pojmom úprava terénu. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že pod tým pojmom rozumel
čistenie pozemkov od náletových drevín. Žalovaný s takýmto výkladom nesúhlasil a tvrdil, že úprava
terénu nepredstavuje jeho čistenie. Pretože z obsahu zmluvy ani jej výkladom nie je možné zistiť,

aké povinnosti mal mať žalobca v súvislosti s úpravou terénu je treba takéto dojednanie považovať za
neurčité a teda v zmysle ust. § 37 OZ neplatné. Vo vzťahu k povinnosti žalovaného zriadiť spevnenú
rozoberateľnú plochu prístupovej komunikácie (kryt zo zámkovej dlažby) odvolací prijal rovnaký právny
záver. Zo zmluvy nie je možné zistiť v akom rozsahu ma žalovaný túto spevnenú plochu zriadiť, na ktorej
parcele a sa táto spevnená rozoberateľná plocha prístupovej komunikácie má nachádzať . Z čl. II bodu

1. zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bolo 7 parciel, pričom v zmluve nie je nijakým spôsobom
konkretizované, na ktorej parcela sa má táto prístupová komunikácia nachádzať ani v akom rozsahu
( dĺžka, šírka) má žalovaný zriadiť spevnenú rozoberateľnú plochu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
považoval aj toto zmluvné dojednanie za neurčité a v zmysle ust. § 37 OZ neplatné. Na základe takto
vymedzených povinností nebolo totiž možné posúdiť ich riadne splnenie žalovaným. Na základe takto

vymedzených povinností nebolo totiž možné posúdiť ich riadne splnenie žalovaným, pretože vyvolávajú
pochybnosti nielen v tom , čo je ich obsahom ale aj rozsahom, v akom ich mal žalovaný splniť.
II.
Vo vzťahu k dojednanej povinnosti žalovaného uvedenej v čl. IV bod. 4 pod písm. b/ kúpnej zmluvy ,
v ktorom sa žalovaný zaviazal, že

zriadi ochranu káblových vedení na základe projektovej dokumentácie za uvedených podmienok
odvolací súd uvádza , že aj toto dojedanie považuje za neurčité. Podľa tohto bodu malo byť
povinnosťou žalovaného zriadiť ochranu káblových vedení na základe projektovej dokumentácie za
uvedenýchpodmienokavšakv vďalšomtexte jeuvedené:„projektovádokumentáciaspôsobuzriadenia
ochrany vedení a spevnenej konštrukcie prístupovej komunikácie musí byť .....“ Z uvedeného je teda

nejasné čo je vlastne predmetom tejto povinnosti, či iba zriadenie ochrany káblových vedení na základe
projektovejdokumentáciealebospevnenie konštrukcieprístupovejkomunikácie.Tiež niejezrejméčisa
mala vypracovať projektová dokumentácia aj na zriadenie ochrany spevnenej konštrukcie prístupovej
komunikácie. Celé dojednanie vyvoláva množstvo nejasností, aj čo sa týka rozsahu tejto povinnosti,pretože v ňom absentuje konkretizácia parciel, ku ktorej sa táto povinnosť viaže a rozsah ochrany
káblových vedení. Tiež v nej absentuje bližšie určenie kde na akých parcelách , prípadne ich častiach
sú tieto káblové vedenia uložené. Tieto povinnosti žalovaného neobsahuje ani ďalšia časť dojednania,

ktorá upravuje bližšie podmienky projektovej dokumentácie ochrany káblových vedení. Ani z pripojenej
mapy, ktorá tvorí prílohu zmluvy pre jej nečitateľnosť nie je možné tieto skutočnosti zistiť. Na základe
týchto skutočností odvolací prijal záver, že aj toto dojednanie je neplatné pre jeho neurčitosť.

III.

Vo vzťahu k dojednanej povinnosti žalovaného uvedenej v čl. IV bod. 4 pod písm. c/ kúpnej zmluvy ,
v ktorom sa žalovaný zaviazal, že
stavebne upraví na základe vypracovanej projektovej dokumentácie dažďovú kanalizáciu (trativod)
vedúcu stredom pozemku parc. č. 4XXX/XX, ktorá zaúsťuje do zbernej vsakovacej jamy v strede

pozemku za tam uvedených podmienok, odvolací súd dospel k záveru, že aj toto zmluvné dojednanie je
neurčité. V čl. IV. bod 4. písm. c/ je síce konkretizované číslo parcely XXXX/XX, na ktorej sa mal trativod
nachádzať, nie je z neho však zrejmé kadiaľ bližšie trativod vedie a kde sa nachádzajú vsakovaicie
jamy, pričom podľa názoru odvolacieho súdu mapka, ktorá tvorí podľa čl. IV bodu 2. Prílohu zmluvy
je absolútne nečitateľná a nie je z nej možné ani pri všetkej snahe zistiť kadiaľ by mal trativod viesť.

Taktiež v zmluve nebola uvedená poloha bližšia vývodov. Rovnako tak vyvoláva nejasnosť povinnosť
žalovaného stavebne upraviť dažďovú kanalizáciu bez bližšieho popisu toho, čo majú zmluvné strany
pod týmto pojmom na mysli a aký má byť obsah a rozsah týchto stavebných úprav. Rovnako ako
v prípade povinnosti uloženej pod bodom b/ predpokladá toto dojednanie vypracovanie projektovej
dokumentácie v budúcnosti , pričom situovanie šachty podmieňuje ďalším rokovaním strán dohodou so

žalobcom. V dôsledku tohto neurčitého dojednania sa potom žalovanému nepodarilo nájsť drenážne
vývody, pretože žalovaný nemal reálne polohy týchto vývodov riadne označené a ich presnejšia poloha
sa nedala zistiť ani pripojenej mapy .

15. Všetky vyššie uvedené nedostatky viedli k tomu záveru, že povinnosti žalovaného zabezpečené

zmluvnou pokutou sú neurčité a takéto dojednanie zmluvnej pokuty odvolací súd považoval podľa §
37 OZ za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nespôsobil právne následky. Na základe takýchto
dojednaní sa totiž nedalo zistiť ani vyhodnotiť, či žalovaní riadne splnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal, a
či je teda nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne podaný. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcu je treba ako nedôvodne podanú

zamietnuť.

16.Záverom odvolací súd uvádza, že posudzovanú kúpnu zmluvu vyhotovil a pripravil žalobca, pričom
žalovaný nemal reálnu možnosť tieto dojednania nejako ovplyvniť. Mal iba voľbu zmluvu podpísať alebo
nepodpísať. Žalovaný sa zaviazal k splneniu povinností na základe projektovej dokumentácii, ktorá v

čase podpisu zmluvy nebola zmluvným stranám známa. Projektová dokumentácia sa mala vyhotoviť
v budúcnosti a jej odsúhlasenie si žalobca vymienil. Vymienil si tiež súhlas s niektorými prácami napr.
situovanie šachty. Z uvedeného je zrejmé, že konkrétny rozsah potrebných prác na splnenie záväzkov
žalovaného uvedených pod písm. b/ a c/ zmluvy mal byť zmluvným stranám známy až po odsúhlasení
projektovej dokumentácie žalobcom a teda po podpise zmluvy. Až na základe vypracovanej projektovej

dokumentácie a po vykonaní prác sa podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť k relevantnému
porovnaniu toho, či žalovaný splnil svoje záväzky v súlade s projektovou dokumentáciou. Z uvedeného
dôvodu aj tým, že projektová dokumentácia k prácam sa mala vyhotoviť až v budúcnosti sa žalobca
dostal do situácie, že určenie povinností žalovaného, na nesplnenie ktorých bola povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu viazaná nebolo v zmluve riadne špecifikované a odvolací súd ho posúdil ako dojednanie

neurčité a teda absolútne neplatné.
17.Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vo výroku vecne správny potvrdil. Odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať a vyporiadať
s ďalším dôvodmi uvedeným žalobcom v podanom odvolaní, keďže dospel záveru, že dojednania v
kúpnejzmluve týkajúcesapovinnostižalovanéhouvedené včl.IV.bod4.písm.a/,b/,c/,ktorýchsplnenie

zabezpečovala zmluvná pokuta sú absolútne neplatným právnym úkonom.
18.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).