Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115223268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1115223268.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: H. J., narodený

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.08.2015,
ktorý ju postúpil dňa 04.09.2015 Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu miestne príslušnému, v znení
jej doplnení zo dňa 30.11.2015 a zo dňa 14.07.2018 na základe výziev súdu, domáhal od žalovaného
náhrady škody "a to vo vyške uhrnom za obdobie 2001/7 po súčasnosť 2018/7 / určí sud - môže isť
o sumu 198 tisíc eur. / 198 Mesiacov X 1000 eur priemerna mzda k 2018/7 / a to do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku."; náhrady škody "a to vo vyške paušalne tisíc eur mesačne
od 2018/8 a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozsudku a nahradiť mu náklady na
totokonanie,atodo3dníodnadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudku.";náhradyškody"atovovyške
uhrnomzaobdobie2001/7posúčasnosť2018/7/určísud-môžeisťosumu198tisíceur./198Mesiacov
X 1000 eur priemerna mzda k 2018/7 / k invalidnému dôchodku a to do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohoto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku."; náhrady škody "uhrádzať paušálne mesačne sumu vo výške 1000eur ta

to k invalidnemu dôchodku od 2018/8 a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.".
V doplnení žaloby zo dňa 14.07.2018 žalobca uviedol, že sa domáha náhrady škody z titulu, že mal byť
obeťoupriestupku-napadnutiavTrnavevleteroku2001skupinoumiestnychmladíkov,ktorýchverbálny
útok na jeho osobu kopancami do hlavy, opakovane, mu mali spôsobiť vznik ochorenia na schyzofréniu,
ktorejliečbamábyťdoživotnáamámuspôsobovaťnežiadúcezmenyvosobnostičloveka.Jehonárokby
mumalivyplatiťosoby,ktorémuspôsobiliujmu,avšakštátnyorgán"PolicajnýzborSlovenskejrepubliky"

nevyšetril a neurčil páchateľov. Žalobca doslovne uviedol: "z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby
súd ako druhým v poradí rozhodol že vzhľadom na to, že štátny orgán nezistil páchateľov, legitímne
vzniká nárok na náhradu škody poškodeného voči štátu, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutý stav v
neprospech poškodeného a preto ho musí napraviť.".2. Žalovaný v písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručenom Okresnému súdu Bratislava
I dňa 03.10.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný úvodom uviedol, že mu bola v

priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s meritom veci
v tejto právnej veci. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci majúc za to, že žalobca
nepreukázal splnenie prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu, teda vznik nesprávneho úradného

postupu poverených príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave; žalobca svoj nárok
na náhradu škody žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ide o subjektívne vyčíslanie škody žalobcom;
žalobcom tvrdená škoda nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha náhrady škody v
súvislosti s udalosťou z roku 2001, pričom oznámenie o udalosti doručil dňa 28.06.2010 Obvodnému
oddeleniu Policajného zboru v Trnave, ktoré dňa 27.07.2010 vec odložilo. Postup Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Trnave bol dozorujúcou prokurátorkou aj nadriadeným orgánom vyhodnotený
ako zákonný. Škoda žalobcovi nevznikla postupom orgánu verejnej moci, ale priamou príčinnou
súvislosťou s udalosťou z roku 2001. S odkazom na ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2
veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol žalovaný námietku premlčania žalobcovho nároku voči
žalovanému, ktorej vznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa svojho nároku domáha žalobou doručenou

prvoinštančnému súdu dňa 20.08.2015. Dňa 28.06.2010 bolo Obvodnému oddeleniu Policajného zboru
v Trnave doručené oznámenie žalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok. Záznamom povereného
príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX zo dňa
27.07.2010 bola vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. odložená. Za danej situácie je zložitejšie určiť moment plynutia premlčacej doby,

nakoľko spisový materiál Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX bol v zmysle platných ustanovení registratúrneho
poriadku skartovaný. Nie je teda možné určiť konkrétny dátum plynutia premlčacej lehoty, avšak je
možné konštatovať, že: a) žalobca podaným oznámením Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v
Trnave dňa 28.06.2010 vedel o škode, ktorá mu mala vzniknúť; b) Záznamom povereného príslušníka
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX zo dňa 27.07.2010 vedel

o skutočnosti, že priestupková vec bola odložená, nakoľko od spáchania skutku uplynula doba dlhšia
ako dva roky; tu poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobca podal oznámenie o udalosti z roku 2001
Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Trnave po 9 rokoch; c) žalobcova žaloba bola doručená
prvoinštančnému súdu dňa 20.08.2015. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že najneskorší
moment, kedy sa žalobca dozvedel o ním tvrdenej škode v súvislosti s ním tvrdeným nesprávnym

úradným postupom orgánu verejnej moci je deň 27.07.2010. Žalobca sa svojho nároku domáha žalobou
doručenou prvoinštančnému súdu po uplynutí viac ako 5-tich rokov. Žalovaný ďalej označil žalobu v
znení jej doplnení za zmätočnú tvrdiac, že žalobca svoj nárok odôvodňuje prezentáciou svojho životného
príbehu a svoje tvrdenia opiera o listinné dôkazy, ktoré s danou právnou vecou nesúvisia. Z dôvodu, že
žaloba je zjavne nedôvodná, navrhol súdu, aby vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby postupom podľa §

138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP").

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.12.2018, doručeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.12.2018 (replika žalobcu), v ktorom uviedol, že v auguste -
septembri 2001 ho napadla skupina mladých bitkárov na námestí pred Arena Pubom v Trnave. Ich úroku

predchádzalo napadnutie čašníka žalobcom, pretože kamarátka jeho priateľky, s ktorou bol v podniku,
tvrdila, že tento muž ju znásilnil alebo sa o to pokúsil. Do žalobcu vošiel hnev, tak ho udrel. Potom
zistil, že je čašník, spadla mu aj buxa s peniazmi na zem. Nato opustili Arena Pub. Pred ním boli vyššie
uvedení mladí muži, napadli ho mysliac si, že chcel okradnúť čašníka, čo však nebola pravda. Pamätá
si kopance do hlavy, ako odpadával, ale vždy zo zeme vstal. Priateľka s kamarátkou ušli. Po tom, ako

ho zbili, ešte dobehol majiteľ Arena Pubu, lebo práve prišiel s autom, a pokúsil sa ho udrieť. To už boli
ďalej od podniku, na námestí, v súčasnosti sú tam už stavby obytných domov. Po bitke išiel k priateľke,
dlhšie bol nad umývadlom, tieklo mu silno z nosa, zdalo sa, že to nemá konca. Dali mu biele tričko,
pretože to jeho bolo roztrhané. Odišiel a volal vedúcemu, že nemôže prísť do práce, že ho zbili. Prišli
autom kamaráti, chceli, aby išli do Arena Pubu to vysvetliť, čo to malo byť. Žalobca nechcel, tak tam

nešli. Odviezli ho na Antolskú do Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave na pohotovosť, a odišli. Na
pohotovosti sa pýtali, či krvácal z nosa, on že áno, a vyšetrili ho. Mal počkať vonku pred ambulanciou.
Nevedel prečo, tak odišiel pešo domov. Neskôr si uvedomil, že mal čakať na CT hlavy, aby sa zistilo, či
nemá nález. Uviedol, že to bola jeho chyba a ľutuje ju. Bol 7 dní práceneschopný. Nevie, prečo nešielna políciu. Keby tušil, aké bude mať následky, určite by oznámil napadnutie. Žalobca v replike ozrejmil,
že tieto jeho spomienky uvádza z dôvodu, že popisujú priamu príčinnú súvislosť s jeho ochorením, a
nesúhlasí z týchto dôvodov s vyjadrením Prokuratúry v Trnave v roku 2010, kedy podával oznámenie,

ktorá to označila za nedôvodné. Ďalej uviedol, že záznam z pohotovosti v nemocnici na Antolskej v
inkriminovaný večer roku 2001 bol už skartovaný, nemá dôkazy. Pomohlo by, kedy súd nariadil jeho
hypnózu a rozpamätal by sa na priateľku, jej meno a adresu, mohla by svedčiť, aj keď to bola len
chvíľková známosť. Žalobca žiadal súd, aby nariadil jeho hypnózu za účelom zistenia vyššie uvedených
skutočností. Dôvodil, že ochorením mu vznikla škoda, zmena životného štýlu k horšiemu, sťaženie

spoločenského uplatnenia, zmarená športová kariéra silového trojbojára (posiluje od 13-tich rokov, od
1999 do 2006 súťažne za športový klub Strojár Hurbanovo - silový trojboj, od 2013 do 2017 športový
klub Pengym Bratislava - tlak na lavičke súťažne, plánuje od 2019 silový trojboj súťažne), znížená jeho
sociálna atraktivita pri hľadaní životnej partnerky, nežiadúce zásahy do osobnosti dôsledkom ochorenia,
finančné problémy (dlhy, exekúcie), zdravotné problémy a podobne. Záverom repliky žalobca uviedol, že
žiadnymi ďalšími dôkazmi nedisponuje, a žiada súd, aby požiadal Policajný zbor v Trnave o poskytnutie

súčinnosti pri predkladaní dôkazov.

4. V duplike žalovaného zo dňa 27.02.2019, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2019,
zotrval žalovaný na svojom vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k replike žalobcu uviedol, že žalobca v replike
neuvádza žiadne nové skutočnosti, a okrem žiadosti žalobcu, aby súd nariadil žalobcovu hypnózu,

žalobca nenavrhuje vykonať žiadne nové dôkazy.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.09.2022, na ktorom vykonal dokazovanie
výpoveďami strán sporu, oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi
tvoriacimi súčasť spisu, najmä so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaného k žalobe, replikou

žalobcu a duplikou žalovaného.

6. Súd pred otvorením pojednávania dňa 29.09.2022 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138
CSP, nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe v znení jej posledného doplnenia zo dňa 14.07.2018
(č. l. 353 - 355) bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná -

podaná predčasne s poukazom na ustanovenia § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko zo
spisového materiálu nevyplýva, že bol nárok na náhradu škody uplatňovaný touto žalobou v znení
poslednéhodoplneniažalobyzodňa14.07.2018(č.l.353-355)vopred(t.j.predpodanímžaloby/žaloba
bola podaná dňa 20.08.2015/) predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného
(žalobcu) o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4. Z vyjadrenia žalovaného

vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručeného súdu dňa 03.10.2018 (č. l. 376 - 383) vyplýva,
že: "...Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bola v priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s meritom veci v tejto právnej veci." Z tohto vyjadrenia žalovaného je
zjavné, že žalobcova žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018.

Nakoľko žalobca podal žalobu na Okresnom súde Bratislava V dňa 20.08.2015, teda pred tým, ako
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018), podal žalobu predčasne, a nemôže sa domáhať uspokojenia
nároku na súde, pretože pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu
nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný (§ 16 ods. 4 veta

prvá a druhá zákona č. 514/2003 Z. z.).

7. Žalobca na výzvu súdu na späťvzatie žaloby reagoval nasledovne: "Napriek výzve súdu na späťvzatie
žaloby a dôvodov v nej uvedených, ktoré sú pravdivé, zotrvávam na podanej žalobe. Je pravdou, že
som žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňujem v tomto spore,

podal až dňa 12.6.2018, t. j. po podaní tejto žaloby, ktorú som podal 20.8.2015.".

8. Po otvorení pojednávania dňa 29.09.2022 žalobca v rámci prednesu podstatného obsahu žaloby
uviedol, že si chce uplatniť náhradu škody za trvalé následky spôsobené páchateľmi, ktoré polícia
nevyšetrila, na základe ktorých by mohol vyzvať na náhradu škody priamo tých páchateľov, ale túto si

uplatňuje voči štátu. V druhej veci žaluje preto Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky z dôvodu, že bol dvakrát súdne trestaný, ani raz ho neodsúdili a v roku 2013 ho oslobodil sudca
G.. Mal problémy zamestnať sa, lebo tam sa stráca spoľahlivosť. Tým stratil na príjme približne 70.000,-
eur v čase od roku 2004 do roku 2009, v tom začal poberať invalidný dôchodok. Bol ešte stíhaný do roku2013, kedy ho súd oslobodil. Bol 17 rokov zadlžený, minulý rok v septembri skončil splácanie dlhov, od
februára 2004 do septembra 2021 splácal dlhy rôznym spoločnostiam aj mame, s ktorou žije. Choroba
mu spôsobila to, že stratil sociálnu stránku na partnerku, a od 2007 nemá vážny vzťah ani intímneho

charakteru. Pred ochorením na schizofréniu sa venoval aktívne silovému trojboju, potom to prerušil,
začal sa venovať tlaku na lavičke, ale z dôvodu vysokého krvného tlaku už nemá povolenie od doktora.
Úplne sa stal nemajetným. Mal problémy s jedným podnikateľom, ktorý ho zaúveroval ako ručiteľa v
úveroch na dlhé roky, nakoniec to všetko splatil, ale mal z toho problémy. Po otcovej smrti v roku 1999
zdedil desatinu bytu a daroval ju mame, lebo sa bál o strechu nad hlavou. Choroba mu spôsobila, že inak

zmýšľal, mal horšie sústredenie, nevedel sa učiť. Liečbou sa to zlepšilo. Žalobca uviedol, že preto je aj
jeho chaotické podávanie na súd také komplikované. K predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom
sa žalobca nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že by chcel možno doplniť spis nejakým spôsobom v
dovolaní. Žalobca zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania, obsiahnutom v Odpovedi na Uznesenie
zo dňa 16.12.2018 (č. l. 404 - 405), aby súd nariadil jeho hypnózu V záverečnej reči žalobca uviedol,
že žalovaný na jednej strane tvrdí, že absentujú dôkazy zo strany žalobcu, a na strane druhej uvádza,

že nie je potrebná hypnóza žalobcu, že nie je dostatočne preukázané, že sa skutok stal.

9. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.09.2022 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo
vyjadrení k žalobe a v duplike. Zopakoval, že na vyhovenie žalobe žalobcu je potrebné kumulatívne
spojenie troch predpokladov zodpovednosti za škodu. Prvú podmienku, tzn. existenciu nezákonného

rozhodnutia,prípadnenesprávnehoúradnéhopostupužalobcanepreukázal.Žalobcuvtejtoprávnejveci
nezaťažuje len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Citáciou sentencie žalobcu: ,,Domáham
sa náhrady škody za trvalé následky páchateľmi, ktorých polícia nevyšetrila." poukázal na to, že
skutková okolnosť tvrdená žalobcom sa stala v roku 2001, pričom samotný žalobca sa ochrany na
orgáneverejnejmocidomáhalsniekoľkoročnýmodstupom.Podľažalovanéhožalobcazároveňžiadnym

spôsobom nepreukázal akékoľvek pochybenie orgánu verejnej moci, ktorá ním bola riešená v súvislosti
so skutkovou okolnosťou. Zastal názor, že v tejto právnej veci absentuje akákoľvek príčinná súvislosť
medzi žalobcom tvrdeným nárokom v podobe náhrady škody a konaním orgánom verejnej moci.
Na dnešnom pojednávaní žalobca neuviedol, nepreukázal právne relevantné skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné žalobcovi nárok priznať. Žalovanému nie je zrejmé tvrdenie žalobcu, akú príčinnú

súvislosťskonanímorgánuverejnejmocimáskutočnosť,ževroku1999žalobcazdedildesatinubytu,od
roku 2007 nemá vážny vzťah, a tak ďalej. Žalovaný zotrval na názore o nedôvodnosti žaloby navrhujúc
jej zamietnutie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorá bola na začiatku pojednávania riešená súdom
prvej inštancie, a to skutočnosť ohľadne žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, ktorú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predbežne prejednalo, avšak povinnosť preukázať

toto predbežné prejednanie je na strane žalobcu, nie žalovaného. K predbežnému právnemu posúdeniu
veci súdom nemal žalovaný potrebu sa ďalej vyjadrovať. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, a žiadal nevyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením hypnózy
žalobcu z dôvodu jeho neúčelnosti vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci súdom. V záverečnej
reči žalovaný navrhol žalobcu zamietnuť pre jej nedôvodnosť, a výslovne uviedol, že žalovaný si zároveň

nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od
01.07.2016 (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (predmetné konanie bolo začaté dňa 20.08.2015).

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný ju bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

18. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
akpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeuspokojíjehonároknanáhraduškody,môžesa

poškodenýdomáhaťuspokojenianárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Priuplatňovanínároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

19. Žaloba je podaná predčasne s poukazom na citované ustanovenia § 15 a 16 zákona č. 514/2003

Z. z., nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva, že bol nárok na náhradu škody uplatňovaný touto
žalobou v znení posledného doplnenia žaloby zo dňa 14.07.2018 (č. l. 353 - 355) vopred (t. j. pred
podaním žaloby /žaloba bola podaná dňa 20.08.2015/) predbežne prerokovaný na základe písomnej
žiadosti poškodeného (žalobcu) o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4. Z
vyjadrenia žalovaného vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručeného súdu dňa 03.10.2018 (č.

l. 376 - 383, konkrétne č. l. 377 odsek druhý, veta druhá), vyplýva, že: "...Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky bola v priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s
meritom veci v tejto právnej veci." (§ 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Tieto skutočnosti
potvrdil aj žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.09.2022 pred otvorením pojednávania (č. l. 677),

keď výslovne uviedol: "Napriek výzve súdu na späťvzatie žaloby a dôvodov v nej uvedených, ktoré sú
pravdivé, zotrvávam na podanej žalobe. Je pravdou, že som žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorú si uplatňujem v tomto spore, podal až dňa 12.6.2018, t. j. po podaní tejto
žaloby, ktorú som podal 20.8.2015.". Z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ako aj z vyjadrenia žalobcu
pred otvorením pojednávania dňa 29.09.2022, je zjavné, a nie je medzi stranami sporné, že žalobcova

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018. Nakoľko žalobca
podal predmetnú žalobu na Okresnom súde Bratislava V dňa 20.08.2015, teda pred tým, ako požiadal
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zo dňa 12.06.2018), podal žalobu predčasne, a nemôže sa domáhať uspokojenia
nároku na súde, pretože pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu

nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný (§ 16 ods. 4 veta
prvá a druhá zákona č. 514/2003 Z. z.).20. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - súdom nariadiť hypnózu žalobcu (návrh na doplnenie
dokazovania obsiahnutý v Odpovedi na Uznesenie zo dňa 16.12.2018 /č. l. 404 - 405/, na ktorom zotrval
aj na pojednávaní dňa 29.09.2022), nakoľko mal z doteraz vykonaného dokazovania za dostatočne

preukázané, že žaloba je podaná predčasne, a vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu považoval
z uvedeného dôvodu za neúčelné, nadbytočné, nehospodárne, a jeho vykonanie nebolo potrebné pre
rozhodnutie vo veci.

21. Vzhľadom na uvedené zistenie, že žaloba je žalobcom podaná predčasne, súd žalobu bez ďalšieho

(t. j. bez zaoberania sa prostriedkami procesného útoku žalobcu a prostriedkami procesnej obrany
žalovaného v spore, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie o predčasne podanej žalobe)
zamietol v I. výroku enunciátu rozsudku.

II.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1
v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. Žalovanému preto vznikol nárok na
náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal,
v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný na pojednávaní dňa 29.09.2022 vo
svojej záverečnej reči (č. l. 680) výslovne uviedol, že: "Žalovaná si zároveň nebude uplatňovať nárok na

náhradu trov konania.", súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP).

Proti II. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch

vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).