Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416203928.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Železnice Slovenskej

republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501,
proti žalovanému: FINSA, s.r.o., so sídlom Šurany, Švermova 6, IČO: 36 287 130, zastúpený JUDr.
Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, o zaplatenie 33
200,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2016 domáhal voči žalovanému vydania platobného
rozkazu na zaplatenie 33 200,- eur a náhrady trov konania titulom zmluvnej pokuty podľa čl. V ods. 7
Kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia čl. IV ods. 4 Kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 16C/128/2016-26 zo dňa
15.06.2016, ktorý nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu odpor
žalovaný.

2.1 V odpore žalovaný uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože nebolo možné splniť všetky
záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy bez úzkej kooperácie žalobcu a niektoré záväzky aj napriek
tomu splnené boli. Zároveň vzniesol námietku premlčania hlavného záväzku. V prípade, že by nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty premlčaný nebol, poukázal na rozhodnutie pod sp. zn. NS SR
4Cdo/222/2005. Mal za to, že v zmysle tohto rozhodnutia bola dohodnutá zmluvná pokuta neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi. Žalobca si zmluvnú pokutu vynútil zo svojej dominantnej pozície pri uzatváraní

zmluvy a žalovaný nemal možnosť tieto ustanovenia nijako modifikovať. Žalobca nepreukázal, že
by došlo k akejkoľvek škode. Z tohto dôvodu absentuje samotná podstata paušalizovanej náhrady
škody ako aj spodný limit moderačného práva súdu pri znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
Pri zvažovaní primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd
zaoberať relevantnými okolnosťami prípadu.

2.2 Uznesením č. k. 16C/128/2016-33 zo dňa 09.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.08.2016

bol platobný rozkaz zrušený podľa § 267 ods. 3 CSP.

3. Žalobca sa vyjadril k odporu písomne podaním zo dňa 15.12.2016 (č. l. 39), v ktorom uviedol, že v
zmysleKúpnejzmluvyzodňa10.02.2012podľačl.IVodsek4sakupujúcizaviazal,ženavlastnénákladyv lehote najneskôr do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vykoná
úpravy v teréne. Okresný úrad, správa katastra Nové Zámky ovkladovala Kúpnu zmluvu dňa 09.03.2012
a márnym uplynutím jednoročnej lehoty, t. j. dňa 10.03.2013 vznikol žalobcovi dôvod na vymáhanie

zmluvnej pokuty po prvýkrát. Žaloba bola podaná na súde 08.03.2016, t. j. v zákonnej premlčacej lehote.
S poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na zmluvnú pokutu nie je
podmienený vznikom alebo preukázaním vzniku škody na strane žalobcu. Výška zmluvnej pokuty ako
zabezpečovacieho inštitútu bola stanovená z výšky odhadovaných nákladov, ktoré by musel žalobca na
ich splnenie vynaložiť v prípade, že si žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z čl. IV ods.

2 Kúpnej zmluvy nesplní riadne a včas z akéhokoľvek dôvodu. Žalobca ako správca majetku štátu pri
uzatváraní kúpnopredajných zmlúv je striktne viazaný právnymi predpismi, najmä Zákonom č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a smernicou Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR č. 62/2013, ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevodoch vlastníctva
majetku štátu v správe štátnych podnikov a ŽSR. Žalovaný mal možnosť pred podpisom kúpnej zmluvy
rokovať so žalobcom o zmluvných podmienkach, čo však nevyužil. Žalovaný zatiaľ neoznačil žiadne

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že z jeho strany nebolo možné dohodnúť inú výšku zmluvnej
pokuty.

3.1 Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 25.07.2017 (č. l. 52) uviedol, že žalobca bližšie
nešpecifikoval, čo konkrétne žalovaný nezrealizoval v zmysle kúpnej zmluvy čl. IV ods. 4, ktorý

pozostáva z písmen a, b, c. Žalovaný mal za to, že povinnosti pod bodmi a, b splnil riadne a včas,
pričom ustanovenie písmena c je natoľko neurčité a nejasné, že je neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Žalovanýsasnažilstavebneupraviťdažďovúkanalizáciu,avšakprojektovádokumentácia,ktorúžalobca
predložil bola natoľko vadná, že sa podľa nej nedalo postupovať, pretože bola vyhotovená v rozpore
so skutočným stavom, čo je možné zistiť obhliadkou na mieste samom. Zavinením žalobcu nedošlo k

naplneniu ustanovenia kúpnej zmluvy pod písmenom c. Výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká v
porovnaní so závažnosťou následkov z nesplnenia si povinnosti, čo je v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, obhliadkou na mieste samom, a zistil tento

skutkový a právny stav:

5. Žalobca ponúkal formou ponukového konania na odpredaj pozemky v Nových Zámkoch dňa
02.11.2011 nachádzajúce sa v blízkosti železničnej trate Bratislava - Nové Zámky a štátnej cesty
Nitra - Nové Zámky - Komárno; možnosť napojenia na všetky IS; zriadenie vecného bremena v

prospech predávajúceho z dôvodu existencie IS vo vlastníctve predávajúceho (podzemná prípojka
plynu, podzemný rozvod diaľkového kábla a vetvy dažďovej kanalizácie, trativody). Vyvolávacia cena
160 000,- eur bez DPH. Informácie u pána Q. V. a obhliadka Q.. Q. S.. Súčasťou ponuky bolo i
oznámenie, že pozemky sa ponúkajú na odpredaj s nasledovnými obmedzeniami: na náklady budúceho
kupujúceho bude zabezpečený geometrický plán na vyznačenie rozsahu práva vecného bremena pre

všetky existujúce inžinierske siete na ponúkaných pozemkoch. Ukončenie trativodu vedúceho do
zbernej vsakovacej jamy je nutné v prípade výstavby na pozemkoch nahradiť vsakovacou šachtou,
ktorej situovanie je nutné dohodnúť so správcom - Atrakčným obvodom Nové Zámky. Vzhľadom na
predpokladaný budúci účel využitia pozemkov musí byť uvažované s úpravou terénu a zriadenia
spevnenej rozoberateľnej plochy zo zámkovej dlažby prístupovej komunikácie so zriadením ochrany

káblových vedení na základe projektovej dokumentácie.

5.1 Oblastné riaditeľstvo Trnava listom zo dňa 18.03.2009 oznámilo žalobcovi, že súhlasí s prenájmom a
následným odpredajom predmetných pozemkov za nasledovných podmienok, že nová hranica pozemku
ŽSR pre účely dopravnej cesty je v súlade s priloženou časťou geometrického plánu. V mieste prejazdu

všetky inžinierske siete musia byť uložené do chráničky. Inžinierske siete vytýči AO Nové Zámky a
náklady spojené s úpravou musí znášať budúci vlastník. Ochrana inžinierskych sietí musí byť zhotovená
na základe projektovej dokumentácie. Na inžinierske siete, vodovod, plyn, kanalizácia musí byť zriadené
vecné bremeno.
5.2 Listom zo dňa 16.06.2009 bolo opätovne oznámené žalobcovi, že je potrebné na podzemnú diaľkovú

káblovú trasu zriadiť vecné bremeno. S poukazom na účel využitia pozemku musí byť uvažované s
úpravou terénu a zriadenia spevnenej rozoberateľnej plochy.5.3 ŽSR SHM listom zo dňa 17.07.2009 súhlasilo s odpredajom majetku za dodržania podmienok
stanovených Oblastným riaditeľstvom Trnava, pretože predmetná pozemková plocha je pre ŽSR
nepotrebná a v stave majetku SHM Bratislava vedená ako prebytočná.

5.4 a) ŽSR GR, Odbor expertízy listom zo dňa 12.08.2009 súhlasil s odpredajom pozemkov za dodržania
podmienok určenými správcami sietí.

5.4 b) Listom zo dňa 11.09.2009 bolo dané súhlasné stanovisko k odpredaju nehnuteľnosti v kat. území

Nové Zámky, parc. č. XXXX/XX ostatné plochy, parc. č. XXXX/XXX ostatné plochy, parc. č. XXXX/X-
X zastavané plochy a nádvoria za podmienok, ak budú rešpektované stanoviská OR Trnava zo dňa
18.03.2009 a 16.06.2009, realizáciou odplatného prevodu nezostanú v správe ŽSR nevyužiteľné plochy.
Vydané stanovisko platí dva roky.

5.5 ŽSR SHM listom zo dňa 13.04.2010 oznámilo, že súhlasí s odpredajom majetku bez pripomienok.

5.6 Zo súborného stanoviska zo dňa 13.04.2010 vyplýva, že obstarávacia hodnota majetku, ktorý bol
predmetom prevodu bola 74 036,55 eur a zostatková hodnota 73 619,25 eur.

5.7 Strany sporu dňa 10.02.2012 uzavreli kúpnu zmluvu č. 842320-059/2011/O320-Pa podľa § 588 a

nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a § 45 a) Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby. Podľa čl. IV odsek 4 sa kupujúci zaväzuje, že na vlastné náklady v lehote
najneskôr do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z
tejto zmluvy na príslušnej správe katastra:

a) upraví terén a zriadi spevnenú rozoberateľnú plochu prístupovej komunikácie (kryt zo zámkovej
dlažby)
b) zriadi ochranu káblových vedení na základe projektovej dokumentácie
c) stavebne upraví na základe vypracovanej projektovej dokumentácie dažďovú kanalizáciu (trativod)
vedúcu stredom pozemku parc. č. 4497/56, ktorá zaúsťuje do zbernej vsakovacej jamy v strede

pozemku. Ukončenie trativodu je nutné nahradiť vsakovacou šachtou. Na zabezpečenie odtoku
dažďovej vody je potrebné použiť vsakovacie koše v potrebnom počte a do vhodnej hĺbky.

Podľa čl. V odsek 7 zmluvy kupujúci je povinný v prípade nedodržania svojho záväzku špecifikovaného v
čl. IV ods. 2 a) alebo 3 a) alebo 4 zmluvy uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 33 200,- eur.

Podľa čl. V odsek 8 ak sa preukáže, že niektoré z ustanovení zmluvy je neplatné alebo neúčinné, takáto
neplatnosť alebo neúčinnosť nemá za následok neplatnosť ďalších ustanovení. V takomto prípade sa
obe zmluvné strany zaväzujú bez zbytočného odkladu nahradiť takéto ustanovenie novým tak, aby bol
zachovanýúčelsledovanýuzavretímzmluvy.Podľabodu12zmluvamá5strána2prílohy.Vpredloženej

situáciisúinformatívnezakreslenétrasykáblovvspráveŽSRčj652/ŠT-11zodňa17.01.2005.Nadruhej
prílohe sú zakreslené dažďové rozvody, trativod a plynovod.

5.8 Správa Katastra Nové Zámky rozhodnutím zo dňa 09.03.2012 pod č. V1134/2012 povolila vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na základe kúpnej

zmluvy č. 842320-059/2011 O320-Pa.

5.9 Žalobca listom zo dňa 09.02.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle
kúpnej zmluvy podľa čl. V odsek 7 s tým, že doručil žalovanému faktúru na úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 33 200,- eur. Žalobca vystavil dňa 10.02.2016 faktúru č. 7500029381, ktorou bola žalovanému

vyfakturovaná zmluvná pokuta s dátumom splatnosti 24.02.2016. Žalovaný zásielku prevzal 22.02.2016
tak ako to vyplýva z fotokópie doručenky.

6. Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že zmluvné dojednanie v Kúpnej zmluve čl. IV zmluvy odsek 4
písm. a, b, c je iné vedľajšie dojednanie podľa Občianskeho zákonníka s tým, aby nedošlo k narušeniu

nehnuteľností, ktoré sa nachádza v ochrannom pásme dráh. V uvedenom ochrannom pásme sú
umiestnené inžinierske siete vo vlastníctve žalobcu, s dôrazom na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
prevodu. Uvedené dojednania boli zahrnuté do zmluvy na základe interných predpisov odborných
zložiek, ktoré boli uvádzané i v ponukovom konaní v rámci inzerátov, ktoré v prípade potreby súdužalobca doloží. Sporná nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj v súlade so zákonom s uvedenými
obmedzeniami. Jednalo sa o obmedzenia vo vzťahu k správe budov, inžinierskych sietí. Odborné
zložky sa vždy vyjadrujú pri prevode k nehnuteľnosti, či na prevádzaných nehnuteľnostiach majú určité

zariadenia, príp. nehnuteľnosti. Návrh kúpnej zmluvy vypracoval žalobca s tým, že žalovaný nemal
voči nemu žiadne výhrady a k tvrdeniam žalovaného, že nemal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej
pokuty uviedol, že táto možnosť tu bola vždy, avšak žalovaný žiadne námietky voči výške zmluvnej
pokuty neuvádzal. Žalovaný rovnako nevyhľadal žalobcu za účelom úpravy zmluvných dojednaní, v
prípade nemožnosti realizácie a splnenia povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy. Výška zmluvnej pokuty

bola uvedená ako škoda, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi v prípade poškodenia diaľkových káblov,
trativodu, plynovej prípojky, ktorá bola o niečo navýšená, aby bola naplnená prevenčná funkcia zmluvnej
pokuty, jednalo sa o hrubý odhad. Výšku zmluvnej pokuty uvádzal v návrhu zmluvy žalobca, voči ktorej
žalovaný nemal výhrady. Zmluvná pokuta bola určovaná podľa ust. Občianskeho zákonníka z dôvodu
na charakter zmluvy. Vo všeobecnosti žalobca vychádza z prevenčnej povinnosti zmluvnej pokuty, z
toho, že predstavuje približne 10 % z kúpnej ceny. Uvedená suma sa v danom prípade navýšila o ďalších

približne 10 %, keďže išlo o splnenie viacerých povinností žalovaným a tieto povinnosti mali i stavebný
charakter.
Projektovú dokumentáciu podľa bodu 4 písm. b mal zabezpečiť žalovaný a odkonzultovať so žalobcom.
Žalobca neeviduje žiadnu predloženú dokumentáciu zo strany žalovaného v zmysle tohto bodu. Podľa
odseku4písm.cžalovanýpredložilprojektovúdokumentáciudažďovejkanalizáciealeažvr.2015,t.j.po

uplynutí dohodnutej lehoty, ktorá bola žalobcom schválená. Práce podľa projektovej dokumentácie tohto
bodu realizované neboli. Ak niekto predloží projektovú dokumentáciu zakladá sa do spisu a následne sa
kontroluje, či boli práce podľa dokumentácie vykonávané. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol situačný
náčrt ohľadne inžinierskych sietí, diaľkových káblov, plynovodu a trativodu. Žalobca po vykonanom
dokazovaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi upresnil, že sa dozvedel, že sporný pozemok je na predaj
od pána Y. a keďže on mal záujem, zaslal cenovú ponuku. Bol si vedomý toho, že nehnuteľnosť sa
nachádza pri železnici a že tam môžu byť určité obmedzenia. O nehnuteľnosť mal záujem a keďže splnil
všetky podmienky, bol mu doručený návrh kúpnej zmluvy. O podmienkach kúpnej zmluvy predtým so

žalobcom nejednal. Čo sa týka sporného čl. zmluvy bol si vedomý, že je potrebné pozemok upraviť.
Prekvapila ho výška zmluvnej pokuty, čo avizoval i osobe, ktorá vystupovala za žalobcu, jednalo sa
o p. V.. Je nepochybné, že sa jednalo o atraktívny pozemok. Terén upravoval viackrát asi trikrát,
pretože bol zanesený náletovými drevinami, rovnako odvážal bordel. Zriadil spevnený vstup asi v šírke
6 m, bola uložená zámková dlažba, ktorá sa však tým, že tadiaľ chodili ťažké mechanizmy zničila a

následne boli uložené železobetónové panely, aby nevznikla škoda. Bod a) bol splnený, čo vydôkazoval
i fotodokumentáciou. Z ďalšieho zmluvného dojednania nebolo zrejmé, kto má vyhotoviť projektovú
dokumentáciu a na aké územie, preto sa informoval priamo u žalobcu, kde mu bolo povedané, že to má
urobiť on a jedná sa o projektovú dokumentáciu na území pri vchode a východe na pozemok z cesty, s
tým,ževdĺžke200mpozemku,kdesúuloženéuvedenésieteprojektovúdokumentáciuanižiadnepráce

vykonávať nie je potrebné. Odohralo sa to v rámci zákonnej lehoty s pracovníkmi na oddelení v Nových
Zámkoch. Žalovaný si žiadny záznam z uvedeného stretnutia nerobil, nemá vedomosť, či si ho robili
pracovníci žalobcu, nič nepodpisoval. Momentálne má zámer svojej činnosti, ktorú chce vykonávať na
predmetnom pozemku a na základe toho dal vypracovať projektovú dokumentáciu týkajúcu sa vstupu a
výstupu zo štátnej cesty, ktorá je momentálne na schválení Slovenskej správy ciest a následne až potom

bude možné vypracovať projektovú dokumentáciu uvádzanú v spornom článku zmluvy. K odseku 4
písm.cžalovanýuviedol,žepodľapredloženéhonákresu,ktorýbolsúčasťoukúpnejzmluvybolihľadané
výstupy trativodu. Bol nájdený iba jeden trativod, a druhý sa nájsť nepodarilo. Trativod, ktorý sa podarilo
nájsť sa však nenachádzal na mieste, ktoré bolo označené na projektovej dokumentácii. Geodet ho
upozornil na závažné skutočnosti. Tieto práce boli vykonávané v dohodnutej zákonnej lehote a rovnako

sa robia i teraz. Zistené skutočnosti oznamoval žalobcovi telefonicky a ústne. Mal záujem situáciu riešiť,
čoho dôkazom je i to, že kúpil vsakovacie nádrže na oba trativody v hodnote asi 11 000,- eur, ktoré zatiaľ
uložiť nemohol. Potom, ako obdržal faktúru (č.l. 16) vyhľadal šéfku právneho oddelenia v Bratislave,
kde vyššie uvedené skutočnosti uvedené v jeho výpovedi ozrejmil, z akého dôvodu nemohlo dôjsť k
splneniu týchto povinností, čo ona nepoprela, avšak uviedla, že je viazaná zmluvnými dojednaniami. V

rámci jednania navrhol, aby bol vypracovaný dodatok ku zmluve, kde by sa zohľadnili ním uvádzané
skutočnosti,kčomuvšakneprišlo,pretožebolodvolávanýriaditeľželeznícanovýešteustanovenýnebol
a následne už obdržal žalobu. K projektovej dokumentácii písmena c žalovaný uviedol, že v zmluvnej
lehote ju vyhotoviť nedal, pretože sa nenašiel druhý trativod. Ohľadne nemožnosti splnenia povinnostívyplývajúcich zo zmluvy jednal s pracovníkmi v Nových Zámkoch, ako aj v Trnave. Keďže sa železnice
neozývali, domnieval sa, že si boli vedomé toho, že to nie je možné urobiť. Z týchto dôvodov žiadal
žalobu zamietnuť.

7.1 Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a že v konaní sa nepreukázali žalobcove tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho nárok uplatnený
v tomto konaní, práve naopak, vykonané dokazovanie potvrdilo tvrdenia žalovaného, že nárok žalobcu
je nedôvodný. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 33 200,- eur z dôvodu, že žalovaný

si nesplnil povinnosti v zmysle čl. IV odsek 4 Kúpnej zmluvy, ktoré uvádza v žalobe a to do jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného do 09.03.2013.
Prvou povinnosťou bolo upraviť terén a zriadiť spevnenú rozoberateľnú plochu prístupovej komunikácie
(kryt zo zámkovej dlažby). Žalovaný túto povinnosť riadne a včas splnil, s poukazom na výpoveď
žalovaného ako aj svedka J. Y. ako i na obhliadku na mieste samom, pričom žalovaný nahradil zámkovú
dlažbu ako nedostatočne chrániacu železobetónovými panelmi. Povinnosť pod písm. b zriadiť ochranu

káblových vedení postupom a spôsobom uvedeným v zmluve do chráničky na základe projektovej
dokumentácie bola splnená v tom, že káblové vedenia boli uložené do chráničky. Svedok J. Y. uviedol,
že umiestňovali jeho pracovníci betónový U profil, do ktorého dávali chráničku, na čo položili zámkovú
dlažbu, ktorú následne nahradili. Pokiaľ ide o povinnosť písm. c stavebne upraviť na základe projektovej
dokumentácie dažďovú kanalizáciu (trativod) zo znenia zmluvného ustanovenie nie je zrejmé na základe

akej projektovej dokumentácie a kto ju má vyhotoviť, čo je neurčité a nejasné ustanovenie. Táto
povinnosť síce žalovaným nebola splnená, avšak nie z jeho zavinenia, ale preto, že podľa náčrtu,
ktorý tvorí súčasť kúpnej zmluvy, splnenie uvedenej povinnosti nebolo možné. Nebolo reálne možné
nájsť trativod, pričom žalovaný mal snahu splniť aj túto povinnosť, za tým účelom oslovil geodeta,
svedka B. V., ktorý však na základe dostupných dokumentov druhý trativod nenašiel. Žalovaný nakúpil

vsakovacie koše, ktoré sú skladované u svedka Y., ktorý to potvrdil. Dohoda o zmluvnej pokute je
v rozpore s ustanoveniami § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nedostatočne určitá a zrozumiteľná
a tiež časť dohody o zmluvnej pokute týkajúca sa písm. c je v rozpore s § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na nákres, ktorý je súčasťou zmluvy a teda plnenie nie je možné. Dohoda o
zmluvnej pokute je takisto v rozpore s dobrými mravmi, pretože jednostranne neprípustne a šikanózne

zasahuje do práv žalovaného, čo vyplýva najmä z postavenia žalobcu ako obrovskej spoločnosti,
ktorá si stanovila zmluvné podmienky bez akejkoľvek možnosti žalovaného ovplyvniť ich a tak isto
aj výšku zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká a jej
výška neplní jej skutočný účel a to chrániť práva a záujmy žalobcu, aby sa predchádzalo na vzniku
škody žalobcu, ak by žalovaný začal na predmetných nehnuteľnostiach stavať a hrozilo by poškodenie

sieti žalobcu. V skutočnosti žiadna škoda nevznikla žalobcovi, ani nemohla vzniknúť, pretože žalobca
nezačal na predmetných nehnuteľnostiach stavať. Pri výške zmluvnej pokuty je potrebné brať zreteľ
na jej primeranosť, najmä vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovania povinnosti ako aj na iné
prípady konkrétneho prípadu. Žalobca nevedel uviesť, akú hodnotu mala zabezpečovania povinnosť.
Ďalšími kritériami pre určenie primeranosti zmluvnej pokuty sú skutočnosti, či došlo k vzniku škody, alebo

nie, možnosť oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocita zmluvnej
pokuty, hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej
pokuty do zmluvy, uplatnenie iných postihov, druh zavinenia dlžníka, ako aj druh zabezpečovanej
povinnosti, či ide o peňažnú alebo nepeňažnú povinnosť. K tvrdeniam žalobcu, ohľadne nedodržania
časovej lehoty poukázal na výpovede vypočutých svedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal,

aby súd žalobu zamietol.

8. Vypočutý svedok J. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu, ktorú uzatvorili sporné strany nevidel,
oslovil ho žalovaný, či by mu nevyčistil pozemok, ktorý kúpil. Viackrát vykonával vyčistenie pozemku,
vybudoval sa vjazd na pozemok a rovnako chránička. Chránička pozostávala najprv z betónového U

profilu nad káblami a nad chráničku bola položená zámocká dlažba. Vzhľadom na to, že cez zámockú
dlažbu prechádzali ťažké mechanizmy táto sa rozchádzala a nad chráničku boli položené betónové
panely. Uvedené skutočnosti uviedol i na stretnutí, ktorého sa zúčastnil spolu so žalovaným na ŽSR
v Bratislave. Žalovaný ho požiadal aby vyčistil pozemok, vybudoval chráničku a aby bola položená
zámocká dlažba a následne betónové panely. Práce boli vykonávané na jeseň v roku 2012. Žalovaný

má u neho uložené od roku 2012 vsakovacie koše v počte 360 kusov.

9. Svedok H.. B. V. upresnil, že u žalobcu pracoval 5 rokov do r. 1992 ako geodet a určitú dobu v
r. 1999 až 2001 boli so žalovaným spolupracovníkmi v jednej spoločnosti. Žalovaný ho požiadal, abyvyhľadal trativody na jeho pozemku s tým, že sa to bude všetko robiť na jeho náklady. Na severnej strane
pozemku smerom na Nitru sa našiel jeden trativod betónová struž. Na druhej strane nebolo možné
vyhľadanie trativodu metódami, ktoré bol schopný pri tejto činnosti použiť. Žalovaný mu predložil náčrt,

pomocou ktorého sa približne dalo zistiť miesto, kde by sa mali tieto trativody nachádzať, na severnej
strane sa to podarilo vďaka vyústeniu na povrch. Také vyústenie ako bolo na severnej strane sa na
južnej strane nepodarilo nájsť. Podľa náčrtu to malo byť pravdepodobne tak, že takéto vyústenie by malo
byť na juhu, t.j. južnej strane pozemkov, ale napriek opätovnému vyhľadávaniu sa to nepodarilo nájsť.
Hodnota mapového podkladu, ktorú mu žalovaný predložil bola nedostatočná pre použitie klasických

geodetických metód pre vytyčovanie. Nejednalo sa o jednotnú železničnú mapu, išlo len o náčrt. V
podstate vychádzal z toho, že sa snažil identifikovať vedenie povrchovo. Podľa jeho názoru je trativod na
južnej strane pod zemou v celom priebehu v neznámej hĺbke. Žalovaný mu ponúkol, že má k dispozícii i
techniku, konkrétne bager, ktorým by bolo možné vykonávať výkopové práce a hľadať vedenie trativodu.
Mal vedomosť o tom, že sa jedná o územie po bombardovaní z r. 1945 a je rizikové naďalej, nebol
ochotný k tomuto kroku pristúpiť.

Žalovaný ho prvýkrát oslovil niekedy v r. 2011, 2012. Trativod na severnej strane sa mu podarilo nájsť
pri druhej návšteve žalovaného asi o tri mesiace neskôr. Južnú stranu sa pokúšal vyhľadať ešte raz,
avšak podľa predloženého náčrtu to nebolo možné. Žalovaný ho požiadal len konkrétne na vyhľadanie a
vytýčenie trativodu, pretože ho nevedel nájsť na pozemku. Vychádzal len z dokladov, ktoré mu predložil
žalovaný. Keďže pracoval na železnici mal vedomosť o tom, že sa na pozemku nachádzajú i iné

inžinierskesiete.SnažilsadanúsituáciuriešiťcezstrediskoželezničnejgeodézievBratislaveanahliadol
na jednotnú železničnú mapu, do ktorej sa však takéto podzemné vedenia nezakresľovali, pokiaľ neboli
povrchovo identifikované. Na jednotnej železničnej mape, na ktorú nahliadol sa trativod nenachádzal
v takej mierke rozlíšenia, ktorá by umožňovala geodetické metódy. Odstúpil od možnosti vyhľadávať
trativod na južnej strane v podzemí vzhľadom na znalosti, ktoré má už asi 10 rokov a získal ich z výstavy

na železničnej stanici. Ak sa nachádza niečo v podzemí v neurčitej hĺbke zo svojich skúseností nevedel
uviesť inú metódu, ako výkopové práce za účelom zistenia identifikácie vedenia, ktoré nie je kovové
ani elektrické.

10. Súd vykonal obhliadku na mieste samom dňa 23.02.2018, na ktorej zistil, že pozemok je oplotený.

Pod vstupnou bránou sa nachádzajú betónové dielce v dvoch radoch v počte 10 kusov, pod ktorými sa
nachádza chránička. Žalovaný uviedol, že na celom pozemku bol krovinatý porast, bolo to neprístupné,
čistil ho a stále čistí. Pozemok je od strany hlavnej cesty oplotený betónovým plotom, od plotu doľava
na konci pozemku je betónový a pletivový plot. Oproti betónovému plotu je len zemitá hrádza a štvrtá
strana je oplotená pletivom. Žalovaný približne na pozemku označil miesto jedného trativodu, ktorý našli.

Za trativodom sa nachádza jazierko, ku ktorému prekopával terén a nenašiel druhý trativod. Jazierko je
vlastne jama po bombe a celý terén bol kopcovitý, ktorý bolo potrebné zarovnávať ECD strojom. Žalobca
uviedol, že chránička mala mať určitý tvar - U profil, k čomu žalovaný udáva, že toto bolo dodržané.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. 1 K citovanému ustanoveniu § 3 ods. 1 OZ je potrebné uviesť, že dobrými mravmi v
občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných

pravidiel chovania, ktorý je vlastný obecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným
princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúci
podstatné historické tendencie a je uznávaný rozhodujúcou časťou spoločnosti a má povahu noriem
základných /uznesenie NS ČR 21Cdo 2898/05/, Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie,
ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti

hrubo nevyvážené. Celkový hrubý nepomer vzájomných plnení nemusia spôsobiť iba kvantitatívne
faktory, ako je jednota plnení alebo úroky, ale aj stanovené neprimerané podmienky v prospech veriteľa
a v neprospech dlžníka. Už samotná existencia hrubého nepomeru bez ohľadu pohnútky účastníkov
zmluvného vzťahu objektívne sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi.

12. Podľa § 37 odsek 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou aj po jej
zaplatení.

17. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

18. Podľa § 545 a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

19. Zmluvná pokuta je vlastne paušalizovaná náhrada škody, ktorej sa môže oprávnená osoba domáhať

v prípade porušenia zmluvnej povinnosti druhou stranou a to bez toho, že by musela preukazovať
vznik a výšku škody. Hlavným problémom a predmetom sporov pri aplikácii zmluvnej pokuty býva
otázka jej výšky. Problémom v praxi je určiť možné hranice, v ktorých by sa zmluvná pokuta mala
pohybovať. Zmluvná pokuta musí byť vždy dohodnutá písomne. Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne
od vôle a dohody zmluvných strán. Občiansky ani Obchodný zákonník nijako priamo neobmedzujú

maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Limitovať výšku zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch však môže
predovšetkým súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. Vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku je to § 39. Ak by teda výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade
odporovala dobrým mravom, išlo by o neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. Aj v
prípade, keď zmluvná pokuta mnohonásobne presiahne hodnotu zabezpečovanej povinnosti, nemusí

ísť o rozpor s dobrými mravmi. Podstatné je, že pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne
v danom konkrétnom vzťahu s porušením povinnosti očakávať, má dostatočnú, nie však neprimeranú
motivačnú výšku, a pre prípad nesplnenia povinnosti okrem odškodnenia primerane trestá. (NS SR sp.
zn. 3 Obo 28398, NS ČR sp. zn. 2 Odon 11197) Pri dojednaní výšky pokuty však vždy treba brať zreteľ
na jej primeranosť vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ako aj na iné okolnosti

vyplývajúce z konkrétneho prípadu. V opačnom prípade hrozí uplatnenie moderačného práva.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný vo verejnej súťaži ponúkol
najvyššiu cenu za nehnuteľnosti, ktoré ponúkal na odpredaj žalobca, pretože tak ako to vyplýva
z oznámení Oblastného riaditeľstva Trnava, Správy hospodárenia majetku, nehnuteľnosti boli pre

žalobcu nevyužiteľné a evidované ako prebytočný majetok. Odpredaj pozemkov bol odsúhlasený s
podmienkami, ktoré boli uvedené i v ponukovom konaní. Žalobca predložil žalovanému návrh kúpnej
zmluvy, s ktorým sa oboznámil, prekvapilo ho výška zmluvnej pokuty, avšak vzhľadom na to, že sa
jednalo o atraktívny pozemok, o ktorý mal záujem a bol si vedomý toho, že je potrebné vykonať určité
úpravy na pozemku, tak ako to vyplývalo s ponukového konania s vedomosťou, že o nehnuteľnosť

mali záujem viacerí kupujúci, zmluvu podpísal. Kúpna zmluva zo dňa 10.02.2012 bola ovkladovaná
rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky zo dňa 09.03.2012 pod č. V1134/2012. Nasledujúcim dňom, t.
j. 10.03.2012 začala plynúť jednoročná lehota na splnenie povinnosti žalovaným v zmysle čl. IV zmluvy,
ktoráuplynuladňa10.03.2013.Ododňa11.03.2013začalaplynúťvšeobecnátrojročnálehotauplatnenia
si nároku žalobcu, t. j. zaplatenia zmluvnej pokuty na súde, ktorá skončila dňa 11.03.2016. Žaloba

bola podaná na súd dňa 08.03.2016, t. j. v čase plynutia všeobecnej trojročnej lehoty a vzhľadom na
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka nárok žalobcu premlčaný nie je. Súd s poukazom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenia skúmal primeranosť zmluvnej pokuty v zmysle čl. V odsek 7 Kúpnej
zmluvy a dospel k záveru, že zmluvná pokuta vo výške 33 200,- eur je neprimeraná a v rozpore sdobrými mravmi. Je nepochybné, že zmluvnú pokutu treba skúmať v každom spore individuálne tak,
ako tomu bolo i v tomto konaní. Súd mal preukázané zo súborného stanoviska zo dňa 13.04.2010, že
obstarávacia hodnota majetku, ktorá bola predmetom prevodu bola 74 036,55 eur a zostatková hodnota

73 619,25 eur. Zabezpečenie prípadnej škody, ktorá by mohla vzniknúť na pozemku vo vlastníctve
žalovanéhojehokonanímvovýške33200,-eurjeneprimeranevysokévzhľadomnazostatkovúhodnotu
pozemku, čo v podstate predstavuje jeho polovicu trhovej ceny a je možné konštatovať, že skoro
1/5 kúpnej ceny. Sám žalobca nevedel jednoznačne špecifikovať, aká škoda, v akej výške by mohla
žalobcovi vzniknúť, mal za to, že zmluvná pokuta predstavuje približne 10 % z kúpnej ceny, čo by v

danom prípade bolo 16 000,- eur a navýšenie o ďalších 10 % z dôvodu splnenia viacerých povinností
žalovaným, súd považuje za absolútne neprimerané. Súd poznamenáva, že povinnosti, ktoré mal
vykonaťžalovanývzmyslečl.IVodsek4Kúpnejzmluvy,ktorébolizabezpečenézmluvnoupokutou,mali
byť vykonané na jeho náklady. Ani jedna zo strán nevedela špecifikovať výšku nákladov na vykonanie
úprav v zmysle čl. IV odsek 4 Kúpnej zmluvy. Súd mal za to, že zmluvná pokuta na zabezpečenie
povinností, ktorých hodnota nebola špecifikovaná, ani vykonaným dokazovaním preukázaná, s dôrazom

na to, že nebola preukázaná ani prípadná výška škody, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť, vzhľadom
na hodnotu nehnuteľnosti bolo nepochybné, že zmluvná pokuta vo výške 33 200,- eur je v rozpore s
dobrými mravmi a preto ju súd považoval za absolútne neplatnú. I napriek týmto skutočnostiam, súd
mal preukázané, že žalovaný povinnosti vyplývajúce mu z Kúpnej zmluvy čl. IV odsek 4 plnil, pretože,
tak ako to vyplýva z výpovede žalovaného, pozemok viackrát čistil a čistí, čo súd videl i na obhliadke

na mieste samom a potvrdil súdu i vypočutý svedok J. Y., ktorý osobne na jeseň v roku 2012 na
žiadosťžalovanéhovykonávalčisteniepozemkuužalobcusivybavovalparkovaniestroja,ktorýmúpravu
vykonával, čo mu bolo umožnené. Rovnako svedeckou výpoveďou ako aj obhliadkou na mieste samom
mal súd preukázané, že na nehnuteľnosti pod vstupnou bránou sa nachádzajú betónové dielce v dvoch
radoch v počte 10 kusov. Vypočutý svedok potvrdil, že pod uvedenými betónovými dielcami sa nachádza

chránička z betónového U-profilu nad káblami, na ktorú bola položená zámocká dlažba, ktorá sa však
prechodom ťažkých strojov posúvala a bola nahradená betónovými dielcami. Žalovaný mal záujem riešiť
i dažďovú kanalizáciu, trativod, čo súdu potvrdil vypočutý svedok H.. B. V., ktorý však vo svojej výpovedi
jednoznačne uviedol, že v zmysle prílohy ku Kúpnej zmluve, t. j. náčrtu nebolo možné identifikovať
trativod na južnej strane a uvedená príloha bola k tejto činnosti nepostačujúca. Súd konštatuje, že k

nesplneniutejtopovinnostinedošlozavinenímžalovaného.Spoukazomnazistenéskutočnostijemožné
súhlasiť s obranou žalovaného, že splnenie povinnosti pod bodom c nebolo možné vzhľadom na to,
že uvedená povinnosť v tomto bode je neuskutočniteľná a plnenie bolo nemožné podľa § 37 odsek
2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné
ustanovenia, súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd vyhodnotil dohodnutú zmluvnú

pokutu v kúpnej zmluve strán sporu za absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi,
zároveň mal súd i napriek tomu preukázané, že žalovaný povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktoré
boli uskutočniteľné v zmysle čl. IV odsek 4 písmena a, b splnil a povinnosť pod bodom c bola nejasná
a neuskutočniteľná i vzhľadom na konanie žalobcu, ktorý ku kúpnej zmluve nepredložil žalovanému
dostatočné podklady za účelom možnosti splnenia povinností žalovaným. Súd poznamenáva, že by

bolo nelogické, ak by žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, keď má záujem na
pozemku realizovať zámer svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva i z toho, že po upresnení zámeru
dal vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá sa však týka vstupu a výstupu zo štátnej cesty. Žalovaný
preukázal, že bolo jeho snahou splniť i podmienku týkajúcu sa odtoku dažďovej vody a trativodu tým, že
zakúpilvsakovaciekoše,ktorémáuloženéusvedkaJ.Y.vhodnote11000,-eur.Vprejednávanomspore

moderačné právo súdu do úvahy neprichádzalo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery.
Súd sa rovnako nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že dojednania uvedené v čl. IV odsek 4 sú vedľajšie
dojednania podľa § 601 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v uvedených ustanoveniach sa jedná
o konkrétne vedľajšie dojednania, ktoré sú rozdielne s dojednaniami v zmluve. Z týchto dôvodov súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal
plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.