Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122288391
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122288391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SetCar

sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zast. JUDr. Tomášom
Zbojom,advokátom,sosídlomKuzmányho4,03601Martin,protižalovanémuKOMUNÁLNApoisťovňa,
a.s., IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zast. JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 785,64,-
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 785,64,-EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa
8.4.2022, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 785,64,-EUR a nahradiť mu trovy konania a to titulom nedôvodne kráteného poistného
plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o povinnom zákonnom poistení (ďalej len „PZP“), po poistnej udalosti
evidovanej žalovaným pod č. 8014482617.

2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tvrdením, že v dôsledku škodovej udalosti došlo ku škode na
vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210197, ktorú si poškodený uplatnil na
náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, žalovaný oznámil poškodenému, že neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému. Žalobca poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1
zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3.Žalobca kžalobepripojillistinnédôkazyatosplnomocneniepreprávnehozástupcuzodňa24.3.2022,
hlásenie o spôsobenej škode zo dňa 9.4.2021, faktúru č. 221031216 vystavenú LION CAR, s.r.o.

poškodenému o oprave vozidla, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021, prehľad objednávok
bez uvedenia bližších údajov, zmluvu o prenájme vozidla č. 154/205 z 19.4.2021, faktúru č. 210197 zo
dňa 20.5.2021 za prenájom vozidla spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom
osobných automobilov zo dňa 3.10.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované poškodenýmžalovanému zo dňa 20.5.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021, oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 2.7.2021, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 13.4.2021, upomienku
zo dňa 3.12.2021 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 9.12.2021.

4. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn.
17Up/352/2022 dňa 20.4.2022, prostredníctvom právneho zástupcu namietol, že uplatnený nárok
žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Uviedol, že mu faktúra ohľadom uplatňovaného nároku
nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné

kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, keď neopísal rozhodujúce skutočnosti a tieto vyplývajú len
z príloh, čo absolútne nie je, postačujúce. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom
registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť
súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, pričom však žalovaný má vedomosť o existencii
ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých ho žaluje. Ide tak podľa jeho
názoru o neoprávnené podnikanie.

5. K tvrdeniu žalobcu, ktorý opiera vznik nároku o § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Zákon o PZP“), a ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný uviedol, že takýto

nárok nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka.

6. Ďalej žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V prípade ak
mal poškodený voči žalobcovi neuhradený záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. 210197 zo
dňa 20.5.2021, ako to z tejto faktúry vyplýva, potom poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na

ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, potom poškodený, ako dlžník, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, potom ani
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, pretože poškodenému pohľadávka
nevznikla. Neexistoval tak predmet postúpenia. Došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Medzi poškodeným ako postupcom a

žalobcomakopostupníkomdošlokpostúpeniupohľadávkyžalobcu,čojevrozporesustanovením§524
Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu v
rámci zmluvy o postúpení pohľadávky. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne
vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený

nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto ani postúpiť na žalobcu
a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. V tomto smere žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.1.2008 z ktorého vyplýva, že:
„Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo

účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

zákon dodržaný nebol.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný takýto právny úkon, podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, za absolútne neplatný a uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný,
neoprávnený a nedôvodný.

7. Žalovaný k odporu pripojil oprávnenie konať za spoločnosť zo dňa 27.7.2016, splnomocnenie pre

právneho zástupcu zo dňa 6.5.2022, výpočet primeraných nákladov na prenájom vozidla počas doby
opravy.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu mal za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti
uvedené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a to s poukazom na § 3 ods. 4 zákona,

podľa ktorého uplatňovaný nárok možno dôvodne predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených
žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Na podanej žalobe trvá. Prenájom náhradného vozidla je
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, t. j. za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť
k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené potvrdzuje aj metodické usmernenie členov SKPč. 17/2002. Žalobca za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa
9.4.2021 došlo v Banskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Peugeot 3008, ev. č. C.
XXX M., spôsobenej poškodenému B. S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla Škoda Fabia, ev. č. C. XXX C., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla KIA Ceed, ev. č. C. XXX E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 154/205 zo
dňa 19.4.2021. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210197 zo dňa 20.5.2021,
s dátumom splatnosti 3.6.2021 na sumu 1.240,32,-EUR. Žalobca uviedol, že náhrada škody má plniť

reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený nie vlastným
pričinením ale v dôsledku škodovej udalosti bol obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla.
Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, napríklad na R 7/1992, s tým, že
škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v
porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať
v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť

v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca
v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by
k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k

vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo
počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu
poškodeného.Zároveňžalobcapoukázalnato,ženeexistujezákonnáanizmluvnápovinnosťstanovená
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami

podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012).
Rovnaký záver prijal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V
opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného.

9. Za nedôvodné žalobca považuje aj vznesenie námietky nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.
Takéto postúpenie pohľadávky, podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, neodporuje
zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je uzatvorená platne. Napríklad podľa rozsudku Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/2/2018, skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a

súčasneajkprevoduprávamedzižalobcomapoškodenýmrozhodneneodporujezákonuanespôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom
plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť
sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho
účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej

pohľadávky nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto
prípade došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol
v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalobca preto považuje za nesprávne a

účelové aj tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky
a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. V zmysle predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky, poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za
nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018, súd uviedol záver, že je
potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a
žalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotnépostúpenie.Súd
taktiež konštatoval, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom

postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

10. Pokiaľ ide o krátenie poistné plnenia žalobca uviedol, že odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla
a prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorovévozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena
motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila. Ak by sa mala
znížiť hodnota poistného plnenie o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by

bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj túto skutočnosť, pričom by išlo nepochybne o sumu väčšiu, než
je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného
vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013, podľa
ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická
hodnota znižuje, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20.6.2019,

podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe,
že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou
vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal
v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú
škodu aj reálne vznikli. Teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia
žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku vlastného motorového vozidla.

Žalobca považuje za nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového
vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti
reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný.

11. Napokon, pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, ide o neoprávnené

krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje
vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do
ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy
pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Tu poukázal žalovaný na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy

vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlanebolasituáciou,žebytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaložených
nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Podstatnou
skutočnosťou podľa žalobcu je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného
motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu

servis vozidlo vydá poškodenému. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021 je zrejmé, že
až v daný deň bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a teda najskôr v tento deň mohla byť oprava
ukončená. Dňa 20.5.2021 bolo poškodenému odovzdané jeho vozidlo zo servisu. Uplatnený nárok preto
považoval za dôvodný.

12. Žalovaný právo na dupliku nevyužil.

13. Po zrušení platobného rozkazu (§ 10 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z.), súd na návrh žalobcu (§ 10 ods.
3 zák. č. 307/2016 Z.z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

15. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2022, právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť
na nariadenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v jeho neprítomnosti.

16. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu.

17. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní v celom rozsahu trval na podanej
žalobe. Pridržiaval sa tvrdení uvedených vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.5.2022. Uplatnený nárok

považoval za dôvodný. Poškodený si ako právny predchodca žalobcu prenajal náhradné motorové
vozidlo počas obdobia, kedy sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v oprave. Toto náhradné vozidlo
využíval na zabezpečenie svojich bežných životných potrieb. V danej veci nevidel žiadny dôvod na
krátenie poistného plnenia, pričom žalovaný dôvody krátenia poistného plnenia ani nevysvetlil. Pokiaľ
ide o jeho aktívnu legitimáciu, táto je daná, k čomu poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov

a na judikatúru k tejto právnej otázke. Ku samotnému kráteniu dodal, že v oznámení o poistnom plnení
ani v priebehu konania žalovaný nezdôvodnil, prečo považuje dobu nutnej opravy vozidla iba 12 dní
a nie je teda zdôvodnené, prečo krátil poistné plnenie o túto dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto žiada podanej žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Na svojich záveroch zotrvalaj v rámci záverečnej reči, v ktorej s poukazom na vykonané dokazovanie považoval uplatnený nárok
žalobcu za preukázaný a dôvodný. Žiadal, aby súd podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu a aby
priznal žalobcovi náhradu trov konania.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní konanie sa začína podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu (ďalej len návrh).

19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z., uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať ak

vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný
účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo
splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo
svojom účtovníctve.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak na konanie podľa tohto

zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.

21. Podľa § 2 písm. d), e), f), g), h), i), j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o PZP“), , na účely tohto zákona sa rozumie

d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je
oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného
predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len
"poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten,
kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie
nahradiť vzniknutú škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, sa tento zákon vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

29. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.30. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

33. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to
návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2-7), splnomocnením pre právneho zástupcu zo dňa
24.3.2022 (č.l. 8 - 10), hlásením o spôsobenej škode zo dňa 9.4.2021 (č.l. 11), faktúoru č. 221031216
vystavenou LION CAR, s.r.o. poškodenému o oprave vozidla (č.l. 12 - 13), oznámením o poistnom plnení

zo dňa 20.5.2021 (č.l. 14 - 15), prehľadom objednávok bez uvedenia bližších údajov (č.l. 16), zmluvou o
prenájme vozidla č. 154/205 z 19.4.2021 (č.l. 17 - 18), faktúrou č. 210197 zo dňa 20.5.2021 za prenájom
vozidla spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov zo dňa
3.10.2018 (č.l. 19 - 21), oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným poškodeným žalovanému
zo dňa 20.5.2021 (č.l. 22), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 (č.l. 23), oznámením o

poistnom plnení zo dňa 2.7.2021 (č.l. 24 - 25), uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 13.4.2021
(č.l. 26 - 27), upomienkou zo dňa 3.12.2021 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 9.12.2021 (č.l.
28 - 29), odporom žalovaného proti platobnému rozkazu (č.l. 42 - 45), oprávnením a splnomocnením
(č.l. 46 - 51), výpočtom primeraných nákladov na prenájom vozidla počas doby opravy (č.l. 51 - 53),
vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného (č.l. 59 - 62), podaním žalovaného zo dňa 19.10.2022 (č.l. 85

- 86), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

34. Z uvedených listinných dôkazov, prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní ako aj z
obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

35. V konaní nebolo sporné, že dňa 9.4.2021 došlo v Banskej Bystrici k dopravnej nehode, ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle Peugeot 3008, ev. č. C. XXX M., spôsobenej poškodenému B. S., ktorú
ako poistnú udalosť šetril žalovaný.

36. Nebolo sporné, že faktúra č. 221031216, za vykonanie opravy motorového vozidla poškodeného,

bola spoločnosťou LION CAR, s.r.o. vystavená poškodenému dňa 19.5.2021 v sume 1.647,58,-EUR, a
že bola splatná dňa 2.6.2021. Ako dátum otvorenia zákazky je uvedený deň 19.4.2021 o 8:40 hod.

37. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 20.5.2021 nebolo sporné, že titulom poistnej
udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 1.647,58,-EUR poškodenému.

38. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že poškodený B. S., si na základe zmluvy o prenájme č.
154/205 zo dňa 19.4.2021, prenajal u žalobcu náhradné vozidlo a to z dôvodu opravy a umiestnenia
jeho motorového vozidla v servise, po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 9.4.2021, za sumu dennej
sadzby prenájmu 45,60,-EUR. Doba prenájmu bola ukončená dňa 20.5.2021 s uvedením dennej sadzby

prenájmu 38,76,-EUR, pričom poškodený pri ukončení prenájmu uviedol prehlásenie o tom, že mu
dňa 20.5.2021 vydali opravené vozidlo. Faktúra č. 210197 v sume 1.240,32,-EUR, za prenájom vozidla,
bola poškodenému vystavená dňa 20.5.2021 a splatná bola dňa 3.6.2021. Vystavená bola za 32 dní, od
19.4.2021 do 20.5.2021 s uvedením počtu najazdených 1065 km.

39. Že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z
poškodeného na žalobcu

40. Z ďalšieho oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 2.7.2021 nebolo sporné, že titulom
poistnej udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 454,68,-EUR žalobcovi, na základe

predložených dokladov, pričom krátil náklady na zapožičanie motorového vozidla o neprimerané náklady
na náhradné vozidlo o -775,20,-EUR a o odpočet prevádzkových nákladov počas doby nájmu o -10,44,-
EUR. Spolu tak bolo poistné plnenie krátené o sumu 785,64,-EUR. Uviedol, že priznaná primeraná doba
nájmu počas doby nutnej na opravu vozidla je 12 dní.41. V konaní bolo, vzhľadom na podaný odpor sporné, či návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa
náležitosti § 132 ods. 1, ods.2 CSP.

42. Sporná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a s ňou súvisiaca platnosť dohody o postúpení
pohľadávky.

43. Sporné bolo krátenie poistného plnenia.

44. K uvedeným sporným skutočnostiam súd uvádza, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu
spĺňa náležitosti § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia, možno nárok
odôvodnene predpokladať aj vtedy, ak žalobca k návrhu pripojí len faktúru alebo inú výzvu podobnej
povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku žalovaného a v návrhu vyhlási, že
uplatňovanýnárokžalobcaevidujevosvojomúčtovníctve.Popreskúmanínávrhunavydanieplatobného

rozkazu a jeho príloh, súd konštatuje, že podaný návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu na začatie
konania.

45. Súd ďalej skúmal, na námietku žalovaného, ako aj z úradnej povinnosti, či je daná aktívna legitimácia
žalobcu a zistil, že táto je daná.

46. V tomto smere súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti

na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

47.Súduvádza,žeaktívnuvecnúlegitimáciujemožnénadobudnúťpostúpenímpohľadávky.Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). Dlžník
sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej
neexistencie. Mohol by tak urobiť len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník. Rovnako aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 266/2016-12 zo dňa

3.5.2016 uviedol, že :“ ... právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že
dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a, naopak, zdôrazňujúci
význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je v súdnej praxi
ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že
pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má

dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného
veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec
vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez
ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003,
rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou praxou

bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli v konaní
pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých argumentov, na
základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“

48. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021, mal súd v danom prípade preukázané,

že postupca (poškodený B. S.), oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, spočívajúcej v nároku na
poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 8014482617 zo dňa 9.4.2021, z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.240,32,-EUR spolu
s príslušenstvom, na žalobcu. Žalovaný doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nerozporoval
a nepoprel toto tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že aktívne

vecne legitimovaným na vymáhanie alebo uplatňovanie predmetnej pohľadávky je žalobca. Zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 bola uzavretá platne. Odplata za postúpenie pohľadávky
bola dohodnutá vo výške 1.240,32,-EUR, t.j. za sumu zhodnú so sumou nájomného za prenajaté
náhradnémotorovévozidlo,ktorébolisúčasnezapočítané,keďdošlokzapočítaniuvzájomnýchnárokovpoškodeného a žalobcu a to nároku poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
nároku žalobcu, ako prenajímateľa, na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak konštatuje, že
predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na

náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd pre úplnosť poukazuje
aj na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021, ktoré žalovaný už adresoval žalobcovi (nie
poškodenému) a na základe ktorého aj plnil krátené poistné plnenie žalobcovi na jeho účet (nie
poškodenému). Teda, v čase poskytnutia kráteného poistného plnenia žalovaný nemal pochybnosti o
postúpení predmetnej pohľadávky.

49. K spornému kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že predmetom konania je skutočná škoda
podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., t. j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia. Medzi takéto náklady patria aj náklady na prenájom náhradného vozidla. Súd
považoval vznik škody spočívajúci v nákladoch na zapožičanie vozidla za nesporný a preukázaný. Čo
sa týka výšky škody súd mal za to, že uvedená škoda vznikla za prenájom prenajatého motorového

vozidla, kde v zmysle nájomnej zmluvy bola dohodnutá výška, sadzba prenájmu 38,76,-EUR za 1
deň. Žalovaný škodu takto aj plnil, avšak iba čiastočne vo výške 454,68,-EUR, keď mal za to, že
nevyhnutná doba prenájmu bola iba 12 dni a nie 32 dní. Žalovaný však dobu 12 dní bližšie neodôvodnil.
K odporu proti platobnému rozkazu síce predložil „Výpočet primeraných nákladov na prenájom vozidla
počas doby opravy“, v ktorom uviedol, že práce a lakovacie práce boli 2 dni, objednávka ohliadky

1 deň, doobhliadka vozidla 1 deň, objednanie dielov 4 dni, vozidlo po lakovaní 1 deň, vystavenie
faktúry 1 deň, sobota + nedeľa 2 dni = 12 dni, avšak tento svoj výpočet v podanom odpore bližšie
neodôvodnil ďalšími tvrdeniami a ani k nemu nepredložil nijaké doklady, z ktorých pri výpočte vychádzal
a ktoré by jeho závery podporovali. Povinnosť tvrdenia a ani dôkazné bremeno skutkového tvrdenia
o neprimeranosti doby prenájmu na viac ako 12 dní tak v rámci svojej procesnej obrany neuniesol.

Žalovaný v konaní nerozporoval, že poškodený v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou reálne
užíval náhradné (prenajaté) motorové vozidlo v rozsahu 32 dní, t.j. od 19.4.2021 do 20.5.2021 (t.j. po
ktorú dobu trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla). Súd potom považoval
za preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom
náhradného motorového vozidla. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa

jeho poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. Poškodený dĺžku opravy svojho vozidla nemal dôvod
ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo poškodeným žalobcovi vrátené bezodkladne po skončení opravy a
preto súd považoval účelnosť a dôvodnosť jeho zapožičania poškodeným za jednoznačnú. Skutočnosť,
že následne poškodený postúpil svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie žalobcovi,
na uvedenom, súdom zistenom skutkovom a právnom stave nič nemení. Na postúpenie pohľadávky

veriteľa, nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpenie bolo dlžníkovi oznámené postupcom.

50. Ani pokiaľ ide o samotnú možnosť krátenia poistného plnenia, žalovaný v konaní ani netvrdil a
ani nepreukázal, na základe čoho, akého právneho titulu, z akého konkrétneho dôvodu a za akých
podmienok by mal byť oprávnený krátiť poistné plnenie žalobcovi. Netvrdil ani nepreukázal z akej zmluvy

(či ustanovenia právneho predpisu) mu možnosť krátenia poistného plnenia vyplýva. Súd preto nemohol
považovať krátenie poistného plnenia, ani z tohto hľadiska za dôvodné. Súd preto krátenie poistného
plnenia o sumu 775,20,-EUR, považoval za nedôvodné a nepreukázané.

51. Ďalšou časťou krátenia poistného plnenia bolo krátenie o odpočet prevádzkových nákladov počas

doby nájmu a to o sumu 10,44,-EUR. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021 žalovaný toto
krátenie poistného plnenia nijako neodôvodnil. Rovnako, ani v rámci súdneho konania k tejto časti
krátenia poistného plnenia netvrdil ani nepreukázal, na základe čoho, akého právneho titulu, z akého
konkrétneho dôvodu a za akých podmienok by bol oprávnený krátiť poistné plnenie o zmenu technickej
hodnoty vozidla a o pevné prevádzkové náklady vozidla. Nepredložil súdu žiadny dôkaz (napríklad

zmluvu so žalobcom), ktorý by odôvodňoval jeho postup pri krátení poistného plnenia o tieto položky
krátenia. Súd preto ani túto časť krátenia poistného plnenia, o 10,44,-EUR, nemohol považovať za
dôvodnú. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto aj v tejto časti súd krátenie poistného plnenia
považoval za nedôvodné a nepreukázané.

52. Súd potom, po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo za konanie vyšlo najavo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne.Poistnéplnenieboložalovanýmkrátenénedôvodne.Súdpretožalobcovi,akosubjektuaktívne
vecne legitimovanému, priznal právo na zaplatenie kráteného poistného plnenia v sume 785,64,-EURvychádzajúc z toho, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy.

53. Vo vzťahu k záverom, ku ktorým súd dospel, poukazuje súd napríklad aj na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3831/17, v zmysle ktorého: „Podle náhledu Ústavního soudu je třeba se v
souvislosti s poskytováním náhradního vozidla zamyslet nad tím, jaký je jeho smysl a účel. Lze mít
v zásadě za to, že podstatou náhradního vozidla je umožnit pojištěnci zachování určitého životního
standardu v situaci, kdy dojde, ať již k částečnému nebo totálnímu poškození vozidla. Poskytnutím

náhradního vozidla nebude poškozený ponechán v tísni a bude mu umožněno vést, co do kvality,
obdobný život, jako před dopravní nehodou.“ Aj Najvyšší súd ČR, vo svojom rozhodnutí zo dňa
30.3.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 konštatoval, že: „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za
skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.“

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol
žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

V Banskej Bystrici dňa 20. októbra 2022