Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112203771
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112203771.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: S.. K. T., bytom T., Na H. XXXX/XX, proti odporcovi:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 5.921,62
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. apríla
2013 č.k. 12C/15/2012-297, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa - okrem jeho zastavujúcej časti z r u š u j e a

vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 141,41 eura, vo
zvyšnej časti návrh zamietol, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1.251,59 eura a
náhradu trov konania vo výške 75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním
mal preukázaný skutkový stav, podľa ktorého navrhovateľ a odporca dňa 28. 10. 2009 uzavreli poistnú

zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti - Môj domov,
atorodinnéhodomuvovlastníctvenavrhovateľa,nachádzajúcehosavT.naH.11,atonadobuneurčitú,
s účinnosťou od 29. 10. 2009, súčasťou ktorej boli i všeobecné poistné podmienky modulu OPTIMAL.
Dňa 05. 11. 2009 nahlásil navrhovateľ škodovú udalosť, ktorá vznikla v tento deň, spočívajúcu v netesnej
kanalizácii a prasknutej hadici z kondenzu, vlhnutí stien, poškodzovaní parkiet pri mokrých stenách.
Na základe vykonaných obhliadok zo strany odporcu dňa 12. 11. 2009, 23. 11. 2009 a 18. 01. 2009

bolo zistené vlhnutie stien, poškodenie maľby a omietky a skonštatované, že príčina vzniku škody je
voda z vodovodných zariadení. Odporca náhradu poistnej udalosti zamietol z dôvodu nepreukázania
príčiny poškodenia a poukázal na možné poškodenie vzlínaním zemnej vlhkosti v dôsledku poškodenej
izolácie stavby. Z odborného posudku Stanislava Mesíčeka dňa 07. 01. 2010 vyplýva zistenie vody v
nobasile, pričom v celej obytnej ploche mohlo byť asi 470-560 litrov vody. Následne navrhovateľ nahlásil
druhú poistnú udalosť dňa 26. 07. 2010 so vznikom dňa 21. 06. 2010 spočívajúcu vo zvýšenom vlhnutí

stien pri vodárenskom systéme, ktoré spôsobuje prietok nad bojlerom na hlavnom prívode vody, príčinnú
súvislosť so vznikom škody nevedel posúdiť. Zo zápisu z obhliadky vykonanej dňa 10. 08. 2010 vyplýva,
že navlhnuté steny sú vnútorné, v ktorých vedú vodovodné rozvody v strede domu, nosné múry nie sú
navlhnuté, voda stále v malom množstve vyteká z potrubia, pretože poškodený ventil je na neprípustnom
mieste. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa znalecký posudok Ing. Ladislava Vaška, zo záverov
ktorého vyplýva, že príčinou vlhnutia nosných múrov bol prasknutý guľový kohút na studenú vodu,

kde vznikla tenká mikrotrhlina, kadiaľ voda presakovala do okolitej stavebnej konštrukcie - podlahy,
steny. Taktiež odporca predložil súdu znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že ku škode došlo z dôvodu
vzlínajúcej vlhkosti v stenách a priečkach, ktorej príčinou je poškodená alebo nefunkčná horizontálna
hydroizolácia pod týmito stenami. Odporca v priebehu konania žiadal vrátiť vyplatené plnenie vo výške
1.251,59 eura dôvodiac, že navrhovateľ nahlásil dve poistné udalosti, pričom sa jedná o tú istú škodu,
ktorá vznikla pred uzatvorením poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu poistnú udalosť vybavili bez poistného

plnenia a to s poukazom na znalecký posudok č. 68/2010 vypracovaný Ing. Miloslavom Ilavským, PhD.,
zo záverov ktorého vyplýva, že príčinou poškodenia je vzlínajúca vlhkosť v stenách a priečkach vokolí hygienického bytového jadra domu, steny a priečky sú zasiahnuté vlhkosťou do maximálnej výšky
90-120 m od podlahy a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné konštatovať, že príčinou
vnikania vody do stavebných konštrukcií je poškodená alebo nefunkčná horizontálna hydroizolácia, pod

týmitostenami,ideoskrytúzávadustavbyaporuchovýstavtrváminimálne105-141dní,pravdepodobne
157-211 dní, resp. 178-240 dní. Odporca vypovedal poistnú zmluvu navrhovateľovi ku dňu 29. 10.
2011. Spoločnosť BELFOR Slovakia s.r.o., ktorú navrhovateľ požiadal o odstránenie tejto poruchy,
podala správu, z ktorej vyplýva, že po vysekaní časti podlahy sa ukázalo, že príčinou zatekania je
prasknutý ventil prívodu vody, závada bola odstránená a po následnom vysúšaní sa neprejavili žiadne

ďalšie problémy s vlhkosťou. Predchádzajúci vlastníci predmetnej nehnuteľnosti v konaní potvrdili,
že na týchto miestach je nedostatok spodnej vody, pretože na pozemku chceli vybudovať studňu,
podľa meraní by museli kopať do hĺbky 13 m, aby sa dostali k vode. V priebehu konania navrhovateľ
upravil žalobný petit tak, že žiadal zaplatiť od odporcu sumu 5.921,62 eura s 9% ročným úrokom z
omeškania od 04. 12. 2010 do zaplatenia, ktorú sumu špecifikoval ako náklady vzniknuté v súvislosti
s odstránením tejto poruchy, a to 300 eur za lokalizáciu priesakov, 454,40 eura za odstránenie vlhkej

murovky, 3.043,07 eura za vysušovanie, 345,19 eura za spotrebu elektrickej energie, 2.547,25 eura za
vyrovnanie stien omietkou, maľovanie stien, 120 eur za poškodenie drevených dubových parkiet, 363,30
eura za náhradné ubytovanie, spolu 7 173,21 eura, po poskytnutí plnenia odporcom vo výške 1.251,59
eura predstavuje požadovaná suma výšku 5.921,62 eura. Na druhej strane i odporca si vzájomným
návrhom uplatnil od navrhovateľa vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.251,59 eura, nakoľko

navrhovateľ nahlásil dve poistné udalosti, z ktorých vyplýva, že rozsah poškodenia je rovnaký, jedná sa
o tú istú škodu, ktorá vznikla pred uzavretím poistnej zmluvy, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na
poistné plnenie. Po právnej stránke odôvodnil predmetnú vec ustanoveniami § 797 ods. 2, od. 3, § 451
ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v
zneníneskoršíchpredpisovaustanoveniami§96ods.1,ods.2,ods.3a§97ods.1OSP.Konštatoval,že

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že išlo o dve rôzne poistné udalosti v novembri
2009 a v júli 2010, v dôsledku čoho dospel k záveru, že išlo o jednu a tú istú škodu, podstatou ktorej bolo
zistiť, kedy došlo k vzniku škody s poukazom na deň uzavretia a účinnosti poistnej zmluvy (28. 10. 2009),
účinná dňom 29. 10. 2009 a škoda mala vzniknúť dňa 05. 11. 2009, t.j. 7 dní po účinnosti poistnej zmluvy.
Pri zamietnutí návrhu navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Ilavského, ktorý uviedol, že

išlo o skrytú vadu, pričom poruchový stav trval minimálne 104-141 dní, pravdepodobne 157-211 dní,
resp. 178-240 dní, teda k vzniku škody došlo pred uzavretím poistnej zmluvy. Preto návrh zamietol
bez ohľadu na to, čo bolo príčinou vzniku škody. Vzájomný návrh odporcu posúdil ako bezdôvodné
obohatenie navrhovateľa a keď dospel k záveru, že v danej veci nejde o dve poistné udalosti, ku škode
došlo pred uzavretím poistnej zmluvy, odporca plnil navrhovateľovi bez právneho dôvodu, a preto je

navrhovateľ povinný vydať odporcovi bezdôvodné obohatenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OSP“) tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v sume 75 eur za zaplatený
súdny poplatok.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia, opätovne
poukazujúc na celý priebehový dej škodovej poistnej udalosti tak, ako ju popisoval v rámci celého
konania pred súdom prvého stupňa. Vytýkal súdu nesprávne oboznámenie sa so zápismi z obhliadok,
nesprávne vyhodnotenie, že dňa 26. 07. 2010 oznámil škodu, ktorá vznikla 21. 06. 2010, nakoľko on
nenahlásil škodu, ale nahlásil zistenie príčiny vlhnutia stien na základe lokalizácie, ktoré tvrdenie potvrdil

i svedok T.. Namieta osvojenie si príčiny vlhnutia zo znaleckého posudku predloženého odporcom,
pričom zo znaleckého posudku predloženého ním vyplýva opačný záver, ktorý potvrdila i spoločnosť
Belfor Slovakia. Poukázal na protirečenie znalca Ilavského, ktorý na jednej stane konštatoval že je ťažko
odpovedať na otázku týkajúcu sa doby vzlínania, avšak na inom mieste uvádza presné dni, kedy vznikla
vzlínavosť(105-141dní,152-211,178-240dní).Ing.Ilavskýpriobhliadkerodinnéhodomunerobilžiadne

pracovné úkony, na základe ktorých by spracoval znalecký posudok, nerobil žiadne skúšky. Navrhovateľ
poukazuje na stanovisko spoločnosti Belfor Slovakia, výpoveď výkonného riaditeľa tejto spoločnosti,
ktoré súd prvého stupňa nevyhodnotil a nezaoberal sa nimi. Vytkol súdu prvého stupňa tiež nevykonanie
ním navrhovaného znaleckého dokazovania nariadeného súdom. Nestotožnil sa ani so záverom súdu
prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena svojich tvrdení a poukázal na výpovede svedkov K. I.,

D. W., Q. T. a X.. Q. C. a celé svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku predloženým odporcom,
ktorý je založený na nesprávnom zistení dôvodu poistnej udalosti, vzlínajúcej vlhkosti s časovými údajmi,
ktoré aplikoval súdny znalec na neexitujúcu príčinu poistnej udalosti.K odvolaniu podaného navrhovateľom odporca v písomnom vyjadrení poukázal a zotrval na svojich
vyjadreniach a tvrdeniach pred súdom prvého stupňa zdôrazňujúc, že navrhovateľ pri prvom hlásení
poistnej udalosti zo dňa 05. 11. 2009 nevedel určiť a preukázať príčinu vzniku škody, po druhom

nahlásení poistenej udalosti so vznikom 21. 06. 2010, s odvolaním sa na záver znaleckého posudku Ing.
Ilavského konštatoval, že škoda vznikla už pred uzatvorením poistnej zmluvy, a preto nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa, že časový vznik príčiny vlhnutia začal odporca spochybňovať až v priebehu
súdneho pojednávania. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie nie je v tomto prípade príčina škody,
ale skutočnosť, že poruchový stav musel nastať pred uzatvorením poistnej zmluvy, čo vyplýva z

vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie
navrhovateľa po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. a/ OSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP v zamietajúcej

napadnutej časti, v časti vyhovujúcej vzájomnému návrhu odporcu a v časti náhrady trov konania, teda
okrem zastavujúceho výroku, zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.921,62 eura od odporcu z
titulu poistného plnenia a nárok odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 1.251,59 eura z
titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré získal v dôsledku plnenia odporcu navrhovateľovi bez právneho

dôvodu.

Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení dôkazov produkovaných pred súdom prvého stupňa, súd návrh
navrhovateľa zamietol dôvodiac tým, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že išlo
o dve poistné udalosti a za preukázanú mal skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo pred uzatvorením

poistnej zmluvy, a preto odporca nebol povinný plniť navrhovateľovi z titulu náhrady škody v dôsledku
poistnej udalosti. Keďže však odporca navrhovateľovi plnil sumu 1.251,59 eura titulom poistného plnenia
v dôsledku tejto poistnej udalosti, získal navrhovateľ bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať,
preto v tejto časti vzájomnému návrhu odporcu vyhovel.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V danej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi a na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení návrh navrhovateľa zamietol a vzájomnému

návrhu odporcu vyhovel. Odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného
bremena navrhovateľom a konštatovania, že ku vzniku škody, t.j. poistnej udalosti došlo pred uzavretím
poistnej zmluvy nestotožnil a napadnuté rozhodnutie považuje za predčasne vydané pri nedostatočne
zistenom skutkovom stave a následnom nesprávnom právnom posúdení danej veci.

Niet sporu v predmetnej veci o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dňa 28. 10.
2009 poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti a z vlastníctva
nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť medzi zmluvnými stranami nebola sporná a spochybnená. Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Taktiež je nesporné, že navrhovateľ dňa 05. 11. 2009 nahlásil škodovú
udalosť, ktorá mala vzniknúť v ten istý deň a ako príčinu vzniku a priebeh škody neskôr uviedol netesnú

kanalizáciu a prasknutú hadicu z kondenzu, vlhnutie stien, poškodzovanie parkiet pri mokrých stenách.
Už samotné nahlásenie poistnej udalosti po krátkom čase po uzavretí poistnej zmluvy zrejme vyvolalo
u odporcu pochybnosti o opodstatnenosti a vzniku poistnej udalosti po uzavretí zmluvy. Navrhovateľ si
splnil svoju zmluvnú povinnosť a bezprostredne po zistení škodovej udalosti túto nahlásil poisťovni a
taktiež bezprostredne po tomto nahlásení bola vykonaná zo strany odporcu obhliadka a to dňa 12. 11.

2009 S. V., ktorý iba skonštatoval, že steny sú značne podmočené, oprava omietky bude upresnená
pri doobhliadke po zistení príčin vzniku. Dňa 23. 11. 2009 bola vykonaná ďalšia obhliadka S. V.,
počas ktorej bolo konštatované zistenie úniku vody na dvoch miestach netesnou kanalizáciou z WC
za stenou a v napojení kondenzu do kanalizačného potrubia - prasknutá hadica. Tretia obhliadka S.
V. dňa 18. 01. 2010 iba rozšírila rozsah škody o chodbu. Odporca požiadal Ing. Miloslava Ilavského,

PhD. o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom mal zistiť príčinu poškodenia stavebných súčastí
domu, popísať rozsah poškodenia z pohľadu možného priebehu vzniku škody a doby trvania pôsobenia
príčiny škody, posúdiť poškodenie z hľadiska súvislosti medzi udávanými príčinami a posúdiť rozsah
navlhnutia stien v súvislosti s údajnou príčinou poškodenia - netesnou kanalizáciou. Znalec v podanomznaleckom posudku zo dňa 21. 04. 2010 ako príčinu poškodenia uviedol: „vzlínajúca vlhkosť v stenách
a priečkach v okolí hygienického bytového jadra domu. Steny a priečky sú zasiahnuté vlhkosťou
do maximálnej výšky 90-120 cm od úrovne podlahy. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je

možné konštatovať, že príčinou vnikania vody do stavebných konštrukcií je poškodená alebo nefunkčná
horizontálna hydroizolácia pod týmito stenami, resp. v tejto lokalite stavby. Nakoľko sa jedná o stavbu,
ktorej užívanie bolo zahájené dňa 11. 08. 2008, je možné konštatovať, že sa jedná o tzv. skrytú
závadu stavby - vplyv nekvalitnej alebo nesprávnej realizácie výstavby hlavne v súvislosti s vytváraním
horizontálneho hydroizolačného povlaku a jeho kontaktu so zvislými murovanými prvkami stavby. Doba

trvania poruchového stavu je minimálne 105-141 dní, pravdepodobne 157-211 dní, resp. 178-240 dní“.
Z tohto znaleckého posudku nie je zrejmé, akým spôsobom znalec dospel k tomuto záveru, keď z neho
nevyplýva, že by reálne vykonal úkony na zistenie skutočnej príčiny, vychádzal iba z listinných dokladov,
kolaudačného rozhodnutia, projektovej dokumentácie, zápisov z obhliadok a teoretických znalostí z
odbornej literatúry.

Na druhej strane aj navrhovateľ predložil súdu odborný posudok vypracovaný Ing. Ladislavom Vaškom,
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý v
podanom odbornom posudku zo dňa 09. 09. 2010 ako príčinu vlhnutia nosných múrov a priečok
zistil prasknutý guľový kohút na studenú vodu, kde bola vzniknutá tenká mikrotrhlina (možnosť únavy
materiálu), odkiaľ táto voda presakovala do okolitej stavebnej konštrukcie - podlahy, steny a pod.

Nakoľko bola izolácia proti vode a zemnej vlhkosti neporušená, dochádzalo k nasakovaniu konštrukcií
nad izoláciu, a preto sa táto vlhkosť neskôr objavila aj za chodbou na stene, čo logicky vyplýva z toho,
že vlhkosť nepokračovala do zeme, nakoľko sa tam nachádza izolácia, ale pokračovala vo vodorovnom
smere v podlahe, kým nenarazila na murivo a potom vzlínala po murive vo zvislom smere nahor. Tiež
uviedol, že izolácia proti vode a zemnej vlhkosti bola zrealizovaná správne, nevykazuje žiadne trhliny,

praskliny ani porušenie v časti pri odokrývaní izolácie proti vode a zemnej vlhkosti. Znalec vykonal
obhliadku nehnuteľnosti v čase, keď spoločnosť BELFOR Slovakia už závadu odstránila a začala s
vysušovaním nehnuteľnosti. Tento záver znalca Ing. Vašku nepriamo potvrdila aj spoločnosť BELFOR
Slovakia, s.r.o., ktorá odstraňovala vzniknutú škodu na majetku navrhovateľa a ktorá po odkrytí stien,
vysekaní časti podlahy zistila príčinu vlhnutia múrov a stien, ktorá príčina spočívala v prasknutom ventile

prívodu vody a po odstránení tejto príčiny a následnom vysúšaní sa žiadne problémy s vlhkosťou
neprejavili (správa spoločnosti BELFOR Slovakia s.r.o. na č.l. 104 spisu), ako aj svedecká výpoveď
zástupcu tejto spoločnosti K. I. a D. W..

V súvislosti s hodnotením záverov týchto znaleckých posudkov odvolací súd konštatuje, že tieto nie je

možné hodnotiť ako znalecké posudky podľa § 127 OSP, ale iba ako listinné dôkazy. V napadnutom
rozsudku sa súd prvého stupňa oprel iba o znalecký posudok vypracovaný Ing. Ilavským a to napriek
tomu, že o tento sám nepožiadal, predložil ho odporca z vlastnej iniciatívny. Preto, ak súd prvého
stupňa mal dve rovnocenné listinné dôkazy s rozdielnymi závermi a v napadnutom rozsudku sa vôbec
jedným z nich (odborným vyjadrením Ing. Vašku), a to napriek tomu, že závery tohto znalca potvrdili

i viacerí svedkovia, nezaoberal a neuviedol, prečo svoje rozhodnutie založil iba na záveroch posudku
Ing. Ilavského, stal sa jeho rozsudok nepreskúmateľným. Navyše za situácie, že závery Ing. Ilavského
boli v priebehu konania na súde prvého stupňa minimálne spochybnené, ak nie aj zistením a činnosťou
spoločnosti BELFOR Slovakia (ktorá odstraňovala škodu a zistila skutočnú príčinu vzniku vlhnutia
stien) vyvrátené, bol súd prvého stupňa povinný minimálne zdôvodniť v napadnutom rozsudku, z

akého dôvodu tento listinný dôkaz a ďalšie listinné dôkazy, napr. správu spoločnosti BELFOR Slovakia
neakceptoval a prečo neodstránil rozpory v dvoch rovnocenných listinných dôkazoch. Navrhovateľ v
priebehu konania kategoricky nesúhlasil so závermi odporcu, poukazujúceho na závery znaleckého
posudku Ing. Ilavského, argumentoval svojimi dôvodmi a viackrát navrhoval vykonať obhliadku súdom
a ustanovením nezávislého znalca súdom, na ktoré návrhy súd prvého stupňa nereagoval a bez

ďalšiehozdôvodnenianeakceptoval.Zasituácie,keďzáveryznaleckéhodokazovaniaIng.Ilavskéhoboli
minimálne spochybnené, z čoho je zrejmé, že bol spochybnený i záver o vzniku tejto škodovej poistnej
udalosti, ktorý uvádzal rozpätie dní a to v minimálnom rozsahu od 105 do 141 dní, pravdepodobne
157 až 211 dní, resp. 178 až 240 dní, nevyplýva správnosť záveru súdu prvého stupňa, že k škodovej
poistnej udalosti muselo dôjsť pred vznikom poistného vzťahu. Keďže súd prvého stupňa neodstránil

základné rozpory v dvoch rovnocenných listinných dôkazoch, nevyhodnotil a nezaoberal sa jedným z
nich, v rozsudku neuviedol, z akého dôvodu rozhodol iba na základe znaleckého posudku Ing. Ilavského
a posudok Ing. Vašku, ďalšie listinné dôkazy a tvrdenia navrhovateľa nebral do úvahy, čím dospel knesprávnym, resp. predčasným záverom o vzniku škodovej poistnej udalosti, nemal odvolací súd inú
možnosť, ako odvolaniu navrhovateľa vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého
stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu doplní dokazovanie, a to aj znaleckým
dokazovaním nariadeným súdom prvého stupňa, v rámci ktorého predovšetkým odstráni rozpory
vyplývajúcezprodukovanýchlistinnýchdôkazov,t.j.obochprotichodnýchzáverovznaleckýchposudkov,

ktoré posúdi súdom ustanovený znalec. Ďalej sa bude najmä zaoberať skutočnou príčinou vlhnutia stien
a múrov nehnuteľnosti navrhovateľa, kedy a akým spôsobom vlhnutie začalo vznikať, či sa vlhnutie stien
mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, akej, ako dlho trvalo, kým vlhnutie stien bolo
viditeľné, či sa práce týkali i vodorovnej hydroizolácie, či táto bola porušená a ďalšími okolnosťami, ktoré
sú nevyhnutné k posúdeniu poistnej udalosti, pričom ustanovenému znalcovi dá do pozornosti závery
oboch znaleckých posudkov na zaujatie stanoviska. V rámci doplnenia dokazovania súd prvého stupňa

zabezpečí i samotnú poistnú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli a na základe ktorej si navrhovateľ
uplatňuje poistné plnenie. V spise sa totiž nachádza iba potvrdenie o uzavretí tejto zmluvy, samotná
zmluva v spisovom materiáli nie je založená a ani nebola súdom prvého stupňa oboznamovaná. V
ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude tiež zaoberať tvrdením navrhovateľa, že hlásením poistnej
udalosti dňa 26. 07. 2010 iba upresňoval príčinu vzniku škodovej udalosti z novembra 2009 a to aj

podľa obsahu hlásenia a opätovne posúdi, či išlo o hlásenie novej poistnej udalosti alebo o upresnenie
pôvodného hlásenia a vyhodnotí, či skutočne išlo o hlásenia dvoch rozdielnych poistných udalostí. Aj
v tejto súvislosti doplní dokazovanie tak výsluchom navrhovateľa, ako aj prípadných svedkov, nakoľko
navrhovateľ tvrdí, že toto hlásenie podal na doporučenie a po konzultácii s Q..

Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne, pričom
svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami odvolateľa
vznesenými v odvolacom konaní. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP tak,
abybolovprípadepodanéhoodvolaniaodvolacímsúdompreskúmateľné.Zároveňrozhodneionáhrade
trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.