Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/218/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112203771
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112203771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: S.. K. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXXX/XX, XXX . XX Trnava, . proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so
sídlom Dostojevského rad 4, 949 61 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 5.921,62 eura s
príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 1.251,59 eura, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. februára 2018 č.k. 12C/15/2012-551, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsasumy5.504,22
eura mení tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.504,22 eura do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 417,40 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 5.921,62 eura od 04.12.2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že vzájomnú žalobu z a

m i e t a .

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo vzťahu k žalobe v rozsahu 82 %
a vo vzťahu ku vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Vovyššieuvedenejprávnejvecisažalobcadomáhalvočižalovanej,počiastočnomspäťvzatížaloby,
zaplatenia poistného plnenia v sume 5.921,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
04.12.2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou

zavrel poistnú zmluvu, ktorou okrem iného poistil zodpovednosť domácnosti v rodinnom dome na V.
Oznámil žalovanej vznik poistnej udalosti - vlhnutie stien v rodinnom dome. Žalovaná poistnú udalosť
zaregistrovala a prišiel ju zdokumentovať jej zamestnanec. Príčinou bol poškodený vodovodný ventil,
po ktorého výmene už steny nevlhli. Žalovaná prvé faktúry čiastočne likvidovala a vyplatila mu sumu
1.251,59 eura, neskôr likvidáciu poistnej udalosti odmietla a žiadala vrátiť vyplatené peniaze. Obe strany
sporu si dali vyhotoviť znalecké posudky. Žalovaná tvrdila, že vlhnutie stien spôsobilo vzlínanie zo
zemskej vlhkosti. Ním obstaraný znalecký posudok to nepotvrdil.

1.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila dôvodiac, že ide o totožný nárok ako nárok uplatnený žalobcom
z predchádzajúcej poistnej udalosti, na odstránenie ktorej bola žalobcovi poskytnutá záloha 1.251,59
eura. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý si dala vyhotoviť, ide o tú istú škodu, ktorá však vzniklapred uzavretím poistnej zmluvy. Podala vzájomnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.251,59 eura.
1.3. Súd prvej inštancie vo veci po prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 15. apríla 2013 č.k.

12C/15/2012-297, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 141,41 eura zastavil. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 1.251,59 eura a náhradu trov
konania vo výške 75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalobcu odvolací súd
uznesením zo dňa 18. marca 2015 č.k. 25Co/185/2013-379 rozsudok súdu prvej inštancie, okrem
zastavujúcej časti, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej

inštancie doplní dokazovanie, a to aj znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého predovšetkým odstráni
rozpory vyplývajúce z protichodných záverov oboch znaleckých posudkov. Bude sa zaoberať skutočnou
príčinou vlhnutia stien a múrov nehnuteľnosti, kedy a akým spôsobom vlhnutie začalo vznikať, či sa
vlhnutie stien mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, akej, ako dlho trvalo, kým vlhnutie
stien bolo viditeľné, či bola porušená vodorovná hydroizolácia a ďalšími okolnosťami nevyhnutnými pre
súdenie poistnej udalosti. Zabezpečí poistnú zmluvu a opätovne posúdi, či išlo o hlásenie novej poistnej

udalosti alebo o upresnenie pôvodného hlásenia.

2.1. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej sumu 1.251,59 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej priznal náhradu
trov konania v plnej výške. Upravil učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto rozsudku

vyplatila žalovanej zloženú zálohu vo výške 500 eur. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami
§ 797 ods. 2, 3, § 147 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
2.2. Za účelom odstránenia rozporov v protichodných záveroch znaleckých posudkov predložených
žalobcom (X.. C.) a žalovanou (X.. X.) nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca - Technický
a skúšobný ústav stavebný, n.o., znaleckú organizáciu. Zo znaleckého posudku č. 10-03/2017 mal

preukázané, že príčinou vlhnutia stavebných konštrukcií bol poškodený guľový ventil uzáveru. Znalecká
organizácia vylúčila ako príčinu vlhnutia stien a múrov nehnuteľnosti povrchovú vodu zo zrážok,
aj blízku hladinu podzemnej vody, a nebola preukázaná poškodená alebo nefunkčná horizontálna
hydroizolácia. Na základe uvedeného vyslovil záver, že príčinou vlhnutia stien a múrov bola mikrotrhlina
na poškodenom guľovom ventile uzáveru, ktorý záver vyplýval zo znaleckého posudku znaleckej

organizácie aj zo záveru listinného dôkazu - odborného posudku X.. Q. C. č. 80/2010, ďalej zo správy
firmy D. Slovakia s.r.o. zo dňa 15.07.2010, a potvrdili ho vo svojich výpovediach aj svedkovia Q. C.,
D. W., K. I.. Zo znaleckého posudku č. 68/10 X.. K. pri zisťovaní príčiny vlhnutia nevychádzal, keďže
jeho závery boli spochybnené zistením spoločnosti D. Slovakia, s.r.o., odborným vyjadrením X.. Q. C.
a úplne vyvrátené znaleckým posudkom č. 10-03/2017.

2.3. Poukázal na článok 1 bod 44 všeobecných poistných podmienok žalovanej, podľa ktorého škodová
udalosť je udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a nastala počas
trvania poistenia. Preto sa zaoberal otázkou, kedy začalo vlhnutie vznikať, či sa mohlo prejaviť
bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, ako dlho trvalo, kým bolo viditeľné. S poukazom na záver
znaleckého posudku č. 10-03/2017 pri posúdení tejto otázky nevychádzal zo znaleckého posudku č.

68/10, pretože znalecká organizácia uviedla, že scenár časového priebehu a rozvoja poruchy posudku
znalca X. vznikol predčasne a bol zostavený na základe neúplných informácií. Zo svedeckej výpovede
svedka T. nevedel vyvodiť záver, kedy poistná udalosť vznikla. Poukázal na výpovede svedkov, keď
svedok Q. C. uviedol, že ak príčinou škody je mikroprasklina na to, aby sa poškodenie prejavilo v takom
rozsahu, uplynie možno rok, dva, tri, svedok K. I. uviedol, že vzlínavosť vznikne za krátky čas, svedok

D. W. uviedol, že od vzniku mikrotrhliny až po taký rozsah vlhnutia mohli uplynúť dva mesiace, pol roka.
Znalecká organizácia sa vyjadrila, že prejavy poruchy, ktoré sa pozorovali v dosiahnutom štádiu rozvoja
v novembri 2009 by nasvedčovali tomu, že porucha mohla vzniknúť niekedy v druhej polovici roku 2009,
odhadom niekedy do konca septembra 2009. Na základe uvedených výsledkov dokazovania dospel k
záveru, že ku vzniku poistnej udalosti došlo pred uzatvorením poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená

dňa 28.10.2009, účinná dňom 29.10.2009. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že
poistná udalosť nastala po 29.10.2009, a hoci znalecká organizácia použila výraz, že porucha mohla
vzniknúť niekedy v druhej polovici roku 2009, odhadom niekedy do konca septembra 2009, nie je možné
spochybňovať jej závery. Doplnil, že aj výpovede svedkov C., I., W.a svedčia o tom, že k poistnej udalosti
muselo dôjsť pred dátumom 29.10.2009.

2.4. Nárok žalovanej uplatnený vzájomnou žalobou o zaplatenie sumy 1.251,59 eura za poskytnutú
zálohu vyplatenú na základe nahlásenej poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, posúdil v zmysle ustanovení
o bezdôvodnom obohatení. Dospel k záveru, že v danej veci sa nejedná o dve poistné udalosti, ale
jednu poistnú udalosť a k poistnej udalosti došlo pred uzatvorením poistnej zmluvy. Preto žalovanáplnila žalobcovi bez právneho dôvodu a žalobca je povinný vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie s
poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.5. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko vo veci mala

plný úspech. Konštatoval, že v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu na uplatnenie ustanovenia § 257
CSP. Uviedol, že o výške trov konania bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
2.6. O vrátení preddavku žalovanej rozhodol s poukazom na § 253 CSP. Uviedol, že žalovaná navrhla
vykonať znalecké dokazovanie a bola jej uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu vo výške

500 eur, následne v konaní dôkaz vykonaný nebol.

3.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a žalobe vyhovel.
3.2. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa neriadil odporúčaniami odvolacieho súdu v ostatnom uznesení.
Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie si osvojil iba jedno vyjadrenie, v ktorom konštatuje,

že poruchy, ktoré sa pozorovali v dosiahnutom štádiu rozvoja v novembri 2009 nasvedčovali tomu,
že porucha mohla vzniknúť niekedy v druhej polovici roka 2009, odhadom do konca septembra 2009.
Tvrdil, že tento názor bol vyslovený na základe fotodokumentácie zo znaleckého posudku X.. X.
urobenej na ohliadke dňa 23.02.2010. Poukázal na vyjadrenie znaleckej organizácie, ktorá položenú
doplňujúcu otázku nepokladala za technicky riešiteľnú inak, ako modelovaním in situ v mierke 1:1,

teda rekonštrukciou celej udalosti, čo je samo o sebe ťažko opakovateľné a navyše s očakávanými
následkami ďalších škôd v predmetnej budove rodinného domu. Tvrdil, že zamestnanec žalovanej pri
ohliadke dňa 12.11.2009 žiadnu dokumentáciu nerobil, urobil ju znalec X.. X. na osobnej obhliadke dňa
23.02.2010, teda viac ako 3 mesiace od nahlásenia poistnej udalosti.
3.3. Poukázal na výpoveď svedka Q. T., s ktorým uzatváral dňa 28.10.2009 poistnú zmluvu a ktorý v čase

uzatvorenia poistnej zmluvy nevidel žiadne poškodenie ani dôvody ktoré by bránili uzavretiu poistnej
zmluvy. Tvrdil, že v novembri 2009 sa začali vyskytovať fľaky vo výške 4 - 7 cm. Dosvedčiť v akom
rozsahu bola vlhkosť stien v novembri 2009 mohol aj inštalatér I. K., ktorého výsluch navrhol, bol však
súdomprvejinštanciezamietnutý.Tvrdil,žeznaleckáorganizáciasinetrúfalaurčiťtermínvznikupoistnej
udalosti, ale súd prvej inštancie tomu nepripisoval žiadny význam a vychádzal z posudku X.. X..

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie vybral závery znaleckého posudku,
ktoré boli relevantné k posúdeniu prejednávaného predmetu sporu. Tvrdila, že znaleckému ústavu
zasielali dokumentáciu X.. X. v elektronickej podobe na výzvu súdu a ústav mal k dispozícii aj celý súdny
spisafotodokumentáciunaCDnosiči.Namietala,ževykonalaohliadkurodinnéhodomužalobcuvdňoch

12. a 23.11.2009, 18.01.2010 a 10.08.2010, a pri každej ohliadke bola zhotovená fotodokumentácia
označená dátumom a časom vyhotovenia. Poukázala na stranu 13 posudku, kde sa uvádza, že na
fotografiách datovaných 12.11.2009 (pri prvej ohliadke) vidno, že vlhnutie vystúpilo vzlínavosťou do
výškyodhadom0,50-0,85mnadpodlahumiestnosti.Tvrdila,žesvedokT.ažalobcasaosobnepoznajú,
tykajú si, čo spochybňuje jeho objektivitu a nestrannosť. Keďže predmetom sporu je nárok na plnenie z

poistnej zmluvy, súd prvej inštancie správne posudzoval všetky časové súvislosti, aby zistil, či škodová
udalosť nastala počas trvania poistenia. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení zopakoval, že fotodokumentácia bola vyhotovovaná až vo februári 2010 a nie

v novembri 2009.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom

pojednávaní (§ 383 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 5.504,22 eura podľa § 388 CSP
zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.504,22 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V ostatnej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 417,40 eura a úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 5.921,62 eura od 04.12.2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 SCP potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vzájomnú žalobu zamietol.7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

13.1. Predmetom sporu v danej veci zostal nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 5.921,62
eura s príslušenstvom z titulu poistného plnenia a nárok žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie sumy
1.251,59 eura z titulu bezdôvodného obohatenia získaného žalobcom vyplatením zálohy na poistné
plnenie.
13.2.Medzistranamisporunebolosporné,žedňa28.10.2009uzavrelipoistnúzmluvu,predmetomktorej

bolo poistenie domácnosti v rodinnom dome vo vlastníctve žalobcu so začiatkom poistenia 29.10.2009.
Za žalovanú uzavrel poistnú zmluvu zamestnanec sprostredkovateľa poistenia TETRA inSure, s.r.o., Q.
T., ktorý bol osobne na ohliadke nehnuteľnosti pred uzavretím poistnej zmluvy zistiť, či je nehnuteľnosť
v dobrom technickom stave a či nenastala nejaká poistná udalosť.
13.3. Rovnako nebolo sporné, že žalobca dňa 10.11.2009 nahlásil škodovú udalosť, ktorá vznikla

05.11.2009, ako príčinu vzniku a priebeh škody uviedol netesnú kanalizáciu a prasknutú hadicu z
kondenzu, vlhnutie stien, poškodzovanie parkiet pri mokrých stenách. Žalovaná poistné plnenie zamietla
z dôvodu nepreukázania príčiny poškodenia a možného poškodenia vzlínaním zemnej vlhkosti v
dôsledku poškodenej izolácie stavby v zmysle článku 34 bod 4.3 b Všeobecných poistných podmienok
vo výlukách. Dňa 26.07.2010 žalobca nahlásil škodovú udalosť, ktorá vznikla 21.06.2010 cca, ako

príčinuvznikuapriebehškodyžalobcapopísalzvýšenévlhnutiestienprivodárenskomsystéme,vlhnutie
postupne, podľa odbornej firmy D. I., spol. s r.o., je priesak pod bojlerom na hlavnom prívode vody.
Strany sporu sa zhodli, že obe hlásenia sa vzťahovali na jednu poistnú udalosť. Navyše žalovaná listom
zo dňa 16.03.2011 s poukazom na závery Znaleckého posudku číslo 68/2010 zo dňa 16.02.2010 tvrdila,
že poistná udalosť vznikla pred uzatvorením poistnej zmluvy. Zároveň žiadala žalobcu vrátiť poistné

plnenie vyplatené v dobrej viere vo výške 1.251,59 eura. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti
dňa 16.03.2011, čo oznámila žalobcovi písomne v rovnaký deň.

14.1. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listín nachádzajúcich sa v spise.

14.2. Z obsahu faktúry spoločnosti D. I., spol. s r.o. za vysúšanie č. F-I zistil, že bola vystavená dňa
04.10.2010 na sumu 2.043,07 eura so splatnosťou 14 dní. Z listiny prac.výkon k ponuke 2934_02 (č.l.
192) zistil, že vysúšanie bolo vo faktúre účtované za 21 dní v sume 1.831,20 eura bez DPH a odstránenie
zdroja zatekania (inštalatérske a búracie práce a materiál) boli účtované v sume 350,75 eura bez DPH.
14.3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.01.2013 k jednotlivým zložkám uplatneného nároku, pre prípad,

že by žalobcovi vznikol nárok na plnenie, uznala ako preukázanú a dôvodnú výšku škody v sume
6.029,43 eura, po odpočítaní už vyplatenej zálohy vo výške 1.251,59 eura, sumu 4.777,74 eura. Za
opodstatnené považovala zložky: lokalizácia priesakov a analýza príčin poškodenia v sume 300
eur, odstránenie vlhkej murovky, búranie poteru a dlažby v sume 454,40 eura, vysúšanie len za 14
dní v sume 1.899,29 eura, spotreba elektrickej energie 345,19 eura, vyrovnávanie stien omietkou a

maľovanie v sume 2.547,25 eura, výmena poškodených drevených dubových parkiet v sume 120 eur,
náhradné ubytovanie v sume 363,30 eura. Žalobca v mailovej správe zo dňa 19.10.2010 uviedol,
že vysúšanie začalo dňa 17.09.2010 a bolo ukončené dňa 30.09.2010. Žalobca vo vyjadrení zo dňa
28.01.2013 súhlasil so všetkými položkami uznanými žalovanou, nesúhlasil s obmedzením vysúšania
na14dníaaninepriznanímpoložkyodstráneniezdrojazatekania.Zástupkyňažalovanejnapojednávaní

dňa 09.01.2013 uznala za opodstatnenú položku vysúšanie za 20 dní v sume 2.625,68 eura. Podľa
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie domácnosti a budovy - môj domov článok 31 bod 17
v module poistného krytia Optimal poisťovateľ poskytne plnenie aj za prasknuté potrubie v jednom
poistnom roku vo výške primeraných nákladov na jeho obstaranie po odpočítaní hodnoty zvyškov apripočítaní poistených nákladov uvedených v článku 32 maximálne sumy 300 eur za potrubie v budove,
okrem chaty.
14.4. Zo záverov znaleckého posudku č. 10 - 03 / 2017 vyhotoveného dňa 28.02.2017 Technickým a

skúšobným ústavom stavebným, n.o. vyplynulo, že na otázku o čase, za aký sa prejaví poškodenie
steny, ak stále strieka voda z poškodeného ventilu, znalecká organizácia nemohla exaktne odpovedať,
lebo otázka modelovala situáciu na preskúmanie špekulatívnym spôsobom, odpoveď by bola iba
hypotetická, založená na nepreukázaných predpokladoch. K príčine poruchy sa znalecká organizácia
vyjadrila, že v čase ohliadky dňa 15.02.2017 bola príčina odstránená, ako možná príčina bolo vylúčené

poškodenie či nefunkčnosť horizontálnej izolácie. Príčinou vlhnutia bol poškodený guľový ventil. K
otázke doby pôsobenia vody z poškodeného vodovodného zariadenia vzhľadom na „predpokladané“
množstvo vody a rozsiahle poškodenie rodinného domu žalobcu sa znalecká organizácia vyjadrila tak,
že natečenie dostatočného disponibilného množstva vody z poškodeného ventilu mohlo reálne nastať
asi do dvoch mesiacov a prakticky hneď po tomto natečení, v priebehu niekoľkých dní, mohla vlhkosť
vystúpiť vzlínavosťou až do výšky troch radov tvaroviek muriva.

14.5. Z listu ustanovenej znaleckej organizácie zo dňa 28.07.2017 vyplynulo, že doplňujúcu otázku
týkajúcu sa dátumu, kedy by muselo byť viditeľné poškodenie muriva nad úrovňou podlahy rodinného
domu žalobcu, keď pri ohliadke 12.11.2009 bolo murivo nasiaknuté už do maximálnej výšky troch radov
(pri zohľadnení minimálneho úniku vody, keďže v novembri 2011 bola vykonávaná tlaková skúška,
ktorá poškodenie vodovodného zariadenia neodhalila), znalecká organizácia považovala za technicky

riešiteľnúlenrekonštrukcioucelejudalosti,čojeťažkoopakovateľnéasočakávanýminásledkamiškôdv
rodinnom dome, prípadne laboratórnym modelovaním situácie podľa vopred dohodnutej metodiky, čo je
neštandardné, bez podpory technických noriem a s pomerne vysokými nákladmi. Žalovaná vo vyjadrení
k znaleckému dokazovaniu zo dňa 21.08.2017 na doplnení znaleckého dokazovania netrvala.

15.1. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamvdôsledkučohojenapadnutýrozsudok
nesprávny. Odvolací súd nespochybňuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc
zo záverov znaleckého posudku ustanovenej znaleckej organizácie vykonaného k rozporom medzi
protichodnými závermi znaleckých posudkov X.. Q. C. a X.. K. X. PhD., vyslovil, že príčinou vlhnutia

stavebných konštrukcií bola mikrotrhlina na poškodenom guľovom ventile. Správne tiež postupoval,
keď považoval závery X.. K. X. PhD. za spochybnené, a to nielen znaleckým dokazovaním súdom
ustanovenou znaleckou organizáciou, ale aj zistením spoločnosti D. I., spol. s r.o., a odborným
vyjadrením X.. C.. Rovnako správne bolo zistenie, že scenár časového priebehu a rozvoja poruchy
X.. X.m vznikol predčasne a bol zostavený na základe neúplných informácii. Na základe uvedených

skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého
príčinou vzniku škody bola mikrotrhlina na poškodenom guľovom ventile uzáveru, bolo preukázané.
15.2. K otázke kedy začalo vlhnutie vznikať, či sa mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy a
ako dlho trvalo kým bolo vlhnutie viditeľné, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadny listinný
dôkaz neprodukoval. K tomuto konštatovaniu odvolací súd dodáva, že žalobca ani nemohol predložiť

žiadny dôkaz o tom, kedy vznikla porucha, pretože žalobca mohol preukazovať len viditeľný prejav
poruchy, ktorým bolo vlhnutie stien v jeho rodinnom dome. Žalobca tvrdil, že dňa 05.11.2009 zistil
vlhnutie stien v rodinnom dome a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej ako poistnú udalosť. Uvedené
skutočnosti neboli sporné. Ďalšie skutkové tvrdenie žalobcu sa týkalo uzavretia poistnej zmluvy, keď k
jej okolnostiam tvrdil, že v čase uzavretia poistnej zmluvy rodinný dom žiadne znaky výskytu poistnej

udalosti nevykazoval. Uvedené tvrdenie žalobca aj preukázal svedeckou výpoveďou Q. T.. Odvolací súd
považoval spochybňovanie tejto svedeckej výpovede žalovanou za účelové. Je totiž nesporné, že Q.
T. bol sprostredkovateľ žalovanej, v jej mene poistnú zmluvu uzatvoril a žalovaná žiadne pochybenie
pri uzatváraní predmetnej zmluvy netvrdila ani nepreukazovala. Len skutočnosť, že sprostredkovateľ
svojho klienta osobne pozná, hoci si aj tykajú, nemôže založiť pochybnosť o dôveryhodnosti uvedeného

svedka. Vzhľadom na žalobcom preukázanú skutočnosť, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy rodinný
dom žiadne znaky výskytu poistnej udalosti nevykazoval, bolo na žalovanej, aby preukázala svoje
tvrdenie, že porucha v rodinnom dome žalobcu vznikla pred uzavretím poistnej zmluvy. Za tejto dôkaznej
situáciebolvecnenesprávnyzáversúduprvejinštancie,ktorý konštatoval,žežalobcanepredložilžiadny
dôkaz o tom, že poistná udalosť nastala po 29.10.2009.

15.3. Podľa názoru odvolacieho súdu určenie momentu vzniku skutočnosti, z ktorou je spojený vznik
povinnosti žalovanej plniť v danej veci, teda určenie momentu poškodenia, prasknutia, či vzniku trhliny
na guľovom ventile je odbornou otázkou, ktorú je možné zistiť len odborným posúdením. Tento názor
odvolací súd opiera o skutočnosť, že guľový ventil bol zabudovaný v stene, teda nebol viditeľný, a pretonebolo možné spozorovať jeho poškodenie. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, či už z
vyjadrenia znaleckej organizácie alebo z výsluchov svedkov je zrejmé, že ani znalecká organizácia, ani
žiadny svedok nevedeli jednoznačne uviesť, kedy poškodenie nastalo. Súd prvej inštancie prijal záver,

že vykonané dokazovanie svedčí o tom, že k poistnej udalosti muselo dôjsť pred dátumom 29.10.2009.
Avšak v sporovom konaní osvedčenie skutočnosti na preukázanie tvrdenia nepostačuje a pokiaľ sa
nejaká skutočnosť nedá preukázať, súd jej nepreukázanie hodnotí na ťarchu tej strany sporu, ktorá
uvedenú skutočnosť tvrdí. V danej veci to bola žalovaná, ktorá okrem svojho tvrdenia, že príčinou
vlhnutia stien v rodinnom dome žalobcu bola spodná voda, tvrdila, že moment poškodenia nastal pred

uzatvorením poistnej zmluvy, a na tomto zotrvala aj po znaleckom dokazovaní, ktoré príčinu vlhnutia
tvrdenú žalovanou nepotvrdilo.
15.4. Žalovaná v tomto smere aj navrhla doplniť znalecké dokazovanie tak, že súd uloží znaleckej
organizácii zodpovedať otázku, ktorej odpoveď mala preukázať vznik príčiny poškodenia rodinného
domu žalobcu pred uzavretím poistnej zmluvy. Po vyjadrení znaleckej organizácie, podľa ktorého otázka
je technicky riešiteľná len rekonštrukciou celej udalosti, čo je ťažko opakovateľné a s očakávanými

následkami škôd v rodinnom dome, prípadne laboratórnym modelovaním situácie podľa vopred
dohodnutej metodiky, čo je neštandardné, bez podpory technických noriem a s pomerne vysokými
nákladmi, žalovaná na svojom návrhu nezotrvala. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že predmetná poistná udalosť vznikla pred uzatvorením
poistnej zmluvy, preto žalobca má nárok na poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti na základe

poistnej zmluvy č. XXX XXX XXXX.

16.1. Čo sa týka výšky uplatneného nároku mal odvolací súd zopakovaným dokazovaním preukázané,
žestranysporusazhodlinapoložkách:lokalizáciapriesakov300eur,odstránenievlhkejmurovky454,40
eura, vysúšanie 2.625,67 eura, spotreba elektrickej energie sušiacimi prístrojmi 345,19 eura, vyrovnanie

stien omietkou, maľovanie stien 2.547,25 eura, výmena poškodených drevených dubových parkiet 120
eur, náhradné ubytovanie v byte 363,30 eura, spolu 6.755,81 eura (300 + 454,40 + 2625,67 + 345,19 +
2547,25 + 120 + 363,30). V tejto časti bol uplatnený nárok žalobcu nesporný.
16.2. Žalovaná namietala položku - odstránenie zdroja zatekania v dôsledku obmedzenia maximálneho
plnenia všeobecnými poistnými podmienkami vyplývajúceho z článku 31 bol 17, s ktorou námietkou sa

odvolací súd stotožnil.
16.3. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu na poistné plnenie je
dôvodný vo výške 5.504,22 eura, čo zodpovedná súčtu nesporného nároku v sume 6.755,81 eura podľa
bodu 16.1. a po odpočítaní už poskytnutej zálohy 1.251,59 eura (6755,81 - 1251,59 = 5504,22).
16.4. V ostatnej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 417,40 eura odvolací súd nepovažoval žalobu za

dôvodnú,keďževýškaplneniapripoložke odstráneniezdrojazatekaniabolavšeobecnýmipodmienkami
obmedzená limitom maximálneho plnenia vo výške 300 eur a uvedená suma už bola započítaná do
položky lokalizácia priesakov.
16.5. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že považovala za spornú

samotnú existenciu poistnej udalosti, bola táto otázka predmetom súdneho konania. Až rozhodnutím
súdu bol ustálený vznik povinnosti žalovanej plniť a zároveň výška poistného plnenia, preto sa žalovaná
zatiaľ nedostala s poistným plnením do omeškania.

17. S poukazom na dôvody uvedené v bodoch 15. a 16. odvolací súd nepovažoval za dôvodný

nárok žalovanej uplatnený vzájomnou žalobou doručenou súdu prvej inštancie faxom dňa 07.01.2013,
doplnenou predložením originálu na pojednávaní dňa 09.01.2013, ktorým žalovaná žiadala, aby súd
zaviazal žalobcu zaplatiť jej sumu 1.251,59 eura ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal
tým, že mu bola vyplatená záloha na poistné plnenie, na ktoré mu nevznikol nárok.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
týkajúcej sa sumy 5.504,22 eura podľa § 388 CSP zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.504,22 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej zamietajúcej časti
týkajúcej sa sumy 417,40 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.921,62 eura od
04.12.2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil a vzájomnú žalobu zamietol.19.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP.
19.2. Vo vzťahu k žalobe priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

a trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 82 % z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný
na 91 % a neúspešný na 9 % (91 - 9 = 82). Zo žalovanej istiny v sume 6.063,03 eura bolo konanie o
zaplatenie sumy 141,41 eura zastavené a žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.504,22 eura, a v sume 417,40 eura bola žaloba zamietnutá. V časti o zaplatenie sumy 2.241,59
eura súd konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania už

uznesením zo dňa 14. januára 2013 č.k. 12C/15/2002-266.
19.3. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe bol žalobca plne úspešný, keďže vzájomná žaloba bola zamietnutá,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
19.4. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).