Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112203771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112203771.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: JUDr. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. H. XXXX/XX, proti

žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského
rad 4, o zaplatenie 5.921,62 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a .

II.Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.251,59 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III.Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

IV.Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila
žalovanému zložený preddavok v súdnom konaní - zálohu vo výške 500 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.304,62
eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu, oznámil vznik
poistnej udalosti, nakoľko mu v rodinnom dome vlhli steny, ako príčina vlhnutia bolo zistené poškodenie
vodovodného ventilu, žalovaný odmietol ďalšie likvidovanie škody a žiadal vrátiť už poskytnuté plnenie

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 15.4.2013 rozsudkom č.k. 12C/15/2012-597 tak, že konanie
v časti o zaplatenie 141,41 eura zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 1.251,59 eura, a náhradu trov konania vo výške 75 eur. Proti uvedenému
rozsudku podal žalobca odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/185/2013-379 zo dňa
18.3.2015 rozsudok súdu prvého stupňa - okrem jeho zastavujúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie, a to aj znaleckým
dokazovaním, v rámci ktorého predovšetkým odstráni rozpory vyplývajúce z produkovaných listinných
dôkazov, t.j. oboch protichodných záverov znaleckých posudkov, ďalej sa bude najmä zaoberať
skutočnoupríčinouvlhnutiastienamúrovnehnuteľnosti,kedyaakýmspôsobomvlhnutiezačalovznikať,
či sa vlhnutie stien mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, akej, ako dlho trvalo, kým
vlhnutie stien bolo viditeľné, či sa práce týkali i vodorovnej hydroizolácie, či táto bola porušená a ďalšími
okolnosťami, zabezpečí poistnú zmluvu, súd opätovne posúdi, či išlo o hlásenie novej poistnej udalosti

alebo o upresnenie pôvodného hlásenia a vyhodnotí, či skutočne išlo o hlásenia dvoch rozdielnych
poistných udalostí.3.Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa domáha poistného plnenia, nakoľko 26.7.2010 nahlásil poistnú
udalosť, pretože mal s poisťovňou uzatvorenú zmluvu. Zasielal faktúry, ktoré od neho žiadali, nastalo
aj čiastočné plnenie. Potom dostal písomnú informáciu o ukončení likvidácie, výzvu, aby vrátil 1.250

eur, dostal výpoveď poistnej zmluvy. Prvá poistná udalosť nastala v roku 2009, poistnú udalosť nahlásil,
poisťovňa dala vypracovať znalecký posudok, prišiel znalec, pozrel zvlhnuté steny, ako príčinu uviedol
vzlínanie stien, zlú izoláciu, poistná udalosť bola ukončená bez plnenia. Akceptoval to. Zavolal si
špeciálnu firmu Belfor, ktorá dospela k záveru, že chyba nie je vo vzlínaní stien, lokalizovali chybu vo
vodovodnom systéme. Ak by sa jednalo o vzlínanie stien, tak by to bolo všade na všetkých stenách,

obvodových múroch, priečkach. V súčasnosti je rodinný dom suchý, zistená bola iná závada, prasklina
na ventile. Dal si vyhotoviť znalecký posudok, ktorý vylúčil vzlínanie stien, lokalizovali, odkiaľ voda
preteká, 14.7.2010 lokalizovali problém, prasknutý ventil. Následne nahlásil poistnú udalosť č. 2, keďže
sa zistila iná závada, takto mu to poradil p. T., s ním uzatváral poistnú zmluvu. Podaný návrh neopiera o
poistnú udalosť č. 1, ale o poistnú udalosť č. 2., na základe ktorej poisťovňa aj čiastočne plnila. Rodinný
dom bol kolaudovaný v júli 2008, v dome bývajú od júla, augusta 2008, prvýkrát vlhnutie zistili v novembri

2009, objavilo sa na prízemí v priestoroch práčovne, na stene pri zemi bolo vlhké miesto, fľak, ktorý
mal najskôr 10 cm od zeme, neskôr aj pol metra od zeme. Postupom času sa objavovalo vlhnutie aj na
ďalších stenách, kde bolo WC, chodba, chytilo to aj stenu na spálni. Najväčšie vlhnutie sa objavilo na
stene v mieste asi pol metra od prasknutého ventilu, a chytilo to aj ďalšie steny asi tri štvrte miesta, kde sa
nachádzal prasknutý ventil. Vlhnutie bolo niekedy menšie, niekedy väčšie, menilo sa to podľa toho ako

bývalidoma.Celétotovlhnutiezistenévnovembri2009trvaloaždo14.7.2010,kedybolazistenápríčina.
Stavbu poistenú nemal. Až v roku 2009 uzavrel poistnú zmluvu, aj keď kolaudácia bola v roku 2008. V
novembri 2009 oznamoval poisťovni vlhnutie nehnuteľnosti. Poisťovňa na to reagovala tak, že vlhnutie
je spôsobené vzlínavosťou, že toto nie je predmetom poistenia. Finančne plnené zo strany poisťovne
nebolo. Na základe posudku zo strany poisťovne išiel riešiť vzlínavosť, volal stavbyvedúceho, stavebný

dozor, vodoinštalatéra, Trnavské vodárne a kanalizácie, ale nikto nevedel zistiť príčinu, až firma Belfor.
Vlhnutie bolo neustále, postupne sa zväčšovalo. Ale či už od začiatku bola príčina vzlínavosť, alebo
prasknutý ventil, to uviesť nevedel. Potom volal p. T., poradil mu, aby nahlásil novú poistnú udalosť.
Robila sa tlaková skúška, osekali sa zvlhnuté steny, aby sa postupne vysúšali a že sa možno uvidí,
odkiaľ voda tečie. Zvažovalo sa čo by to mohlo byť. Svoju výpoveď následne doplnil a na otázku súdu,

aby sa vyjadril k hláseniu poistnej udalosti, či išlo o hlásenie novej poistnej udalosti alebo o upresnenie
pôvodného hlásenia uviedol, že nahlásil len jednu poistnú udalosť v novembri 2009 na tlačive, ktoré
zodpovedalo poistnej zmluve. V júli 2010 nenahlasoval novú poistnú udalosť, upresňoval len príčiny
vzniku poistnej udalosti ktorú nahlasoval v novembri 2009, pretože už zistil príčinu, čo bolo dôvodom
vlhnutia - bol to ventil, čo zistil na základe zistenia firmy BELFOR. Upresnenie príčiny vzniku škodovej

udalosti v júli 2010 podával na odporúčanie p. T., on mu poradil, že má vypísať tlačivo, ktoré podával
v júli 2010. Zopakoval, že hlásil len jednu poistnú udalosť. Druhé tlačivo, ktoré vypĺňal v júli 2010, tým
upresňoval prvú poistnú udalosť. Tlačivo mu dal zamestnanec žalovaného, nie je jeho vina, že poisťovňa
nemá tlačivo na upresnenie poistnej udalosti. Konal na základe odporúčania zamestnanca poisťovne.
Nehlásil v júli 2010 novú poistnú udalosť. Upresňoval len poistnú udalosť nahlásenú v novembri 2009.

Vlhnutie bolo v novembri 2009, keď hlásil poistnú udalosť, v rozsahu asi 10 cm, po 9 mesiacoch asi
trištvrte metra. Na ďalšom pojednávaní žalobca k veci uvádzal, že žalovaný ho už v zárodku ako
zákazníka chcel likvidovať, žalovaný klamal keď položil dodatočnú otázku znalcovi, v nej uvádzal, že v
novembri 2009 bola vykonaná tlaková skúška. Žalovaný chcel znalca zmiasť, tlaková skúška sa nerobila
v novembri 2009. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že pri hlásení poistnej udalosti neudal príčinu, napísal,

že to môže byť poškodená kanalizácia, alebo vodovodné rúrky. Radil sa s p. T. čo má robiť, on mu
poradil, aby vyplnil tlačivo, on tlačivo dodal, iné tlačivo žalovaný nemá, napísal tam príčinu čo zistila f.
Belfor. Skutočná príčina je tá, čo zistila f. Belfor. Čo sa týka otázky kedy k tomu došlo, vlhnutie zbadal po
8 dňoch od uzavretia poistnej zmluvy asi do výšky 15 cm, postupne 5, 10, 15 cm. Voda striekala z ventilu,
betón tak vlhkosť nenasával, viac vlhkosť nasávala tehla. K tomu, čo uvádzal znalec, že porucha mohla

vzniknúť niekedy do konca septembra 2009 žalobca uviedol, že znalec použil slovíčko, že mohla vtedy
vzniknúť, poukazoval na ďalšie vyjadrenia znalca, kde znalec píše, že so scenárom časového priebehu a
rozvoja poruchy v posudku sa ďalej netreba zaoberať, nakoľko tento vznikol predčasne a bol zostavený
na základe neúplných informácií, scenár časového priebehu a rozvoja poruchy v posudku znalca X.
pokladajú za nadbytočný vzhľadom na zistené nové skutočnosti. Na obhliadke 8 dní pred uzavretím

poistnej zmluvy p. T. nevidel nič. Chcel by povedať, že p. Z. uviedol, že vlhkosť betón nenasával, vlhkosť
nasávala tehla. Preukazuje, že ku vzniku poruchy došlo až po uzatvorení poistnej zmluvy znaleckým
posudkom, že znalec to nevedel posúdiť, poukazuje to ohliadkou vykonávanou pred uzavretím poistnej
zmluvy a výpoveďou p. T., že nič nebolo vidieť. Znalecký ústav v odpovedi na otázku 1 uvádza výškutroch radov muriva. P. Z. sa vyjadruje k obdobiu, ktoré videl pol roka po udalosti v marci 2010, vtedy
videl tri rady muriva. V novembri 2009 to bolo 5, 10, 15 cm. P. Z. píše, že do výšky troch radov muriva
mohla voda vsiaknuť asi do 2 mesiacov od vzniku poruchy.

4.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí. V roku
2009 bola nahlásená prvá poistná udalosť. Príčinou bolo vlhnutie stien, omietok. V danej veci boli
vykonané tri obhliadky. Pri prvej bolo zistené vlhnutie stien v chodbe, izbe, vstupnej hale, obývacej izbe,
izbe č. 2. Pri druhej obhliadke špajza a komora a pri tretej obhliadke ďalšia chodba. Rozsah poškodenia

je uvedený v zápisoch o obhliadke. Následky poškodenia neboli odstraňované. žalobca sám zrejme
nevedel presne udať príčinu, keďže sa jednalo o rozsiahlu škodu, bol oslovený znalec, z jeho znaleckého
posudku vyplýva, že ako príčina vzniku škody sa vylúčila voda z vodovodných zariadení, znalec sa
vyjadroval aj k časovému horizontu vzniku škody a to bolo 105-141 dní pred tým ako bola zistená škoda.
Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená, bola účinná od 29.10.2009. Poistná udalosť bola vybavená bez
plnenia, plnenie bolo odmietnuté, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že k vzniku poistnej udalosti

došlo po dátume účinnosti prvej poistnej udalosti. Pár mesiacov nato bola nahlásená druhá poistná
udalosť týkajúca sa toho istého rodinného domu, hlásenie o poistnej udalosti bolo doručené poisťovni
26.7.2010. Obhliadka bola vykonaná 10.8.2010, bez toho, že by bolo pôvodné poškodenie odstránené.
Odbor likvidácie dospel k záveru, že sa jedná o totožnú škodu, škoda začala vznikať pred uzatvorením
poistnej zmluvy a škoda nahlásená ako druhá poistná udalosť je totožná so škodou nahlásenou ako

prvá poistná udalosť z r. 2009. Žalobcovi likvidátor vyplatil zálohu vo výške 1.251,59 eura, žalobca
bol vyzvaný na jej vrátenie. Výpoveď z poistnej zmluvy bola daná vzhľadom na poistnú udalosť, na
okolnosti prípadu a na to, že poistná udalosť nastala pred časom uzatvorenia poistnej zmluvy. Prvú
poistnú udalosť likvidoval iný likvidátor, druhý poistnú udalosť druhý likvidátor. Ten doklady predložené
žalobcom vyhodnotil tak, že by mohla byť žalobcovi poskytnutá záloha. Keď sa však do záležitosti dali

do kontextu s prvou poistnou udalosťou, poisťovňa dospela k záveru, že sa jedná o pokračujúcu, stále
tú istú poistnú udalosť. Následne uviedla, že žalobca hlásil prvú poistnú udalosť v r. 2009 bez uvedenia
príčiny. Druhú poistnú udalosť hlásil v r. 2010, kde uviedol príčinu vzniku škody. Počas súdneho konania
sám používal terminológiu a termín druhá poistná udalosť. Žalobca počas súdneho konania uvádzal, že
vlhnutie trvalo nepretržite od prvej poistnej udalosti. Preto je potrebné v konaní zistiť príčinu a časové

súvislosti, či sa škodová udalosť prejavila až po uzavretí poistnej zmluvy. Žalovaný musel zaregistrovať
hlásenie žalobcu z júla 2010 ako novú poistnú udalosť, pretože žalobca podal hlásenie na tlačive a
uviedol doň iný dátum vzniku škody ako bol uvedený dátum v prvom hlásení z novembra 2009, preto
poisťovňatotomuselaregistrovaťakonovúpoistnúudalosť.Vpriebehušetreniavšakvyplynuložedruhá
poistná udalosť súvisí s prvou poistnou udalosťou. Nie je na všetko tlačivo. žalobca mohol oznámiť,

že zistil príčinu poškodenia listom k pôvodnému číslu poistnej udalosti. Sám vo svojich výpovediach
a listoch používa termín druhá poistná udalosť. Rozsah poškodenia vyplýva z prvej ohliadky zo dňa
12.11.2009. Aj keď sa posudok znalca X. a posudok Znaleckého ústavu sa nezhodli v príčine vzniku
škody,obaznalecképosudkypotvrdili,žekzačatiuvlhnutiamuselodôjsťpreduzavretímpoistnejzmluvy,
porucha mohla vzniknúť niekedy v druhej polovici r. 2009, odhadom niekedy do konca 9/2009. Poistná

zmluva bola uzatvorená 28.10.2009. Žalobca nahlásil poistnú udalosť 10.11.2009, uviedol, že vlhnutie
zbadal 5.11.2009. Ďalej Znalecký ústav uviedol, že mikrotrhlina na guľovom ventile mohla prepustiť do
stavebných konštrukcií asi 0,01 - 0,014 litrov vody za minútu a potrebné množstvo vody na nasiaknutie
rozšírené až do výšky 3 radov muriva mohlo reálne vytiecť trhlinou a vsiaknuť do konštrukcií asi do
2 mesiacov od vzniku poruchy. Aj z tohto vyplýva, že k vzniku poistnej udalosti došlo pred uzavretím

poistnej zmluvy.

5.Svedok Ing. K. X. na pojednávaní uviedol, že bol oslovený žalovaným, aby sa vyjadril k príčinám
poškodenia rodinného domu žalobcu. Žalovaný mu poslal doklady, fotodokumentáciu, žalobca mu
poskytol informácie o priebehu škodového deja a projektovú dokumentáciu. K užívaniu nehnuteľnosti

došlo po kolaudácii v roku 2008, porucha do poisťovne bola nahlásená v novembri 2009, obhliadke
bol 23.2.2010. Keď bol na obhliadke, steny boli obnažené, teda bola obitá omietka. Dospel k záveru,
že veľmi pravdepodobnou príčinou bolo dlhšie trvajúce sa vzlínanie vlhkosti z podložia. Vzlínanie
vlhkosti muselo existovať dlhšiu dobu, už pred novembrom 2009, mohlo to byť od začiatku užívania
nehnuteľnosti. Vzlínanie vlhkosti sa objavuje postupne mapami, začína to v mieste kontaktu podlahy

a steny, maximálne vzlína do výšky 1,5 - 1,7 metra, viac nie. Prvotné mapy sa mohli objaviť mesiac
- dva po začatí vzlínania. Vzlínanie vlhkosti kolíše aj výrazne, závisí to od dotácie vody. Čo sa týka
definitívneho odstránenia vzlínania vlhkosti, to je možné len odstránením príčiny, inými stavebnými
prácami. V rodinnom dome bola robená tlaková skúška rozvodov, ktorá nepreukázala únik tekutýchmédií. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvrdil, že mikrotrhlina na guľovom kohúte nebola
príčinou takého rozsahu poškodenia, ktoré videl. Cez mikrotrhlinu voda uniká minimálne a väčšinou sa
odparí, nespôsobí škody v takom veľkom rozsahu ako bolo v tomto prípade. Ak sa robili práce - nová

kryštalická hydroizolácia, ktorou by sa prerušil most transportu vody do vzlínania, mohla by byť príčina
odstránená, ak sa nehnuteľnosť iba vysušila, vzlínavosť sa znova objaví. Ak by príčinou vzniku škody
bola prasklina, je jedno aký je zdroj vody, časové súvislosti objavenia sa vlhkosti sú tie isté. Vzlínavosť
sa objaví v priebehu 2-3 mesiacov na omietnutých múroch, neplatí to pre neomietnuté múry. Vzlínavosť
je prejavom transportu vody z podložia cez hydroizoláciu. Vzlínanie je proces, závisí od dotácie vlhkosti,

voda sa tam musí odniekiaľ dostať, nebolo preukázané že voda unikala z rozvodov. V drvivej väčšine je
príčinouzláhydroizlácia,jetovšaklokálnazáležitosť,môžesaprejaviťnakonkrétnommiesteazasiahne
najbližšie okolie. To miesto poškodenej hydroizolácie sa v praxi nedá nájsť.

6.Svedok Q. C. na pojednávaní uviedol, že ho oslovil žalobca, popísal mu, že mu vlhne dom. Prišiel
do jeho domu, v tom čase mal rozbúrané steny aj dlažbu. Popísal mu, čo sa stalo, pozrel si to, pozrel

si tepelnú izoláciu, tá sa vysušovala, hydroizolácia nebola porušená. Po výmene guľového kohúta
vzlínavosťprestala,nepokračovala.Ovýmeneguľovéhokohútamuhovorilnavrhovateľ,ajmuhoukázal.
Mikrotrhlinu nie je vidieť na fotografii. Dospel k záveru, že príčinou vlhnutia bol prasknutý guľový kohút
a to na základe výpovede navrhovateľa a na základe toho, že po výmene guľového kohúta vzlínanie
nevidel. Nevedel, kedy bol guľový kohút menený, ani ako dlho po jeho výmene bol na obhliadke u

žalobcu. Príčinou vlhnutia bol zlý guľový kohút, v dnešnej dobe nie je dôvod, aby niekto urobil zlú
izoláciou. Vlhnutie bolo len v stredovom murive. V časti, kde bol zlý guľový kohút. žalobca mu hovoril, že
vlhnutie trvalo už dlhšiu dobu od novembra 2009, voda sa postupne šírila, pomaly tiekla, zhromažďovala
sa, našla si miesto - nasiakavé murivo a vyrazila hore. Vylúčil ako príčinu vzlínanie vlhkosti zo zeme. Na
to, aby sa poškodenie prejavilo v takom rozsahu, ak príčinou škody je mikroprasklina, uplynie možno rok,

dva, tri. Keďže pod domom bola izolácia, voda nemohla vsiakať do zeme, stále len pritekala, prejavilo
sa to vzlínaním.

7.SvedokQ.T.napojednávaníuviedol,žesožalobcomuzatváralpoistnúzmluvuvroku2009,žalobcauž
bol nasťahovaný. Bol osobne na obhliadke, či je nehnuteľnosť v dobrom technickom stave, či nenastala

nejaká poistná udalosť. žalobca mu telefonoval, že mu vlhnú steny, že sa mu objavujú na stenách fľaky.
Poradil mu, aby nahlásil poistnú udalosť, bolo to po uzatvorení poistnej zmluvy, žalobcovi povedal, že sa
bude musieť zistiť príčina, prečo to vlhne. žalobca mu telefonoval že mu to bolo poisťovňou zamietnuté.
Navštívil ho, bolo mu to čudné. Niekto urobil neodborný posudok, alebo záver. Poradil žalobcovi, aby
nahlásil ešte jednu poistnú udalosť, aby sa zistila príčina, prečo to vlhne. Stena bola navlhnutá, opadaná,

vo vzduchu bolo cítiť vlhkosť, nábytok bol odtiahnutý, nepamätal si to bližšie.

8.Svedok K. I. na pojednávaní uviedol, že žalobca ho kontaktoval, mal problém v rodinnom dome,
objednal si služby ich firmy. Bol na ohliadke, žiadne informácie od žalobcu pred ohliadkou nemal.
Na ohliadke mu žalobca povedal, že má problém s priesakom v rodinnom dome, videl osekané steny

- omietku do výšky 50 cm. Premerala sa vlhkosť v murive prístrojom, ktorý ukázal vysokú vlhkosť.
Pátrali po príčine priesaku, robil to inštalatér p. W., zistila sa príčina, prasknutý ventil a nasledovali
práce súvisiace s opravou ventila a vysúšanie. Robila sa lokalizácia priesakov prístrojmi, robilo sa
viacero meraní, aby sa zistila príčina, robila sa tlaková, plynová skúška a termokamera a urminačná
skúška. Prasknutý ventil sa opravil. Nasledovalo vysúšanie muriva a betónových častí domu a potom

rekonštrukčné práce, nová omietka. Viackrát ich žalobca po tomto nekontaktoval. Situáciu odhadol aj na
základe skúseností z praxe, aj na základe merania, a celé meranie sa uberalo tým smerom. Jednalo sa
o mikrotrhlinu na ventile. Žalobca sa vyjadroval tak, že mu problém pretrváva, trvá dlhší čas. Sústredili
sa na miesto, kde bolo vidno najväčšiu vlhkosť. Čo sa týka vzniku vzlínavosti, táto vznikne za krátky čas,
pretože uniknutá voda nezostane na betóne, ale postupuje do tehál a stien, ktoré sú pórovitejšie, tehla

je pórovitejší materiál. Na dôkaz toho, že sa jednalo o porušený ventil, svedčí aj to, že v prípade žalobcu
boli viac poškodené vnútorné steny, zo skúseností vie, že ak sa jedná o vzlínavosť z podzemných vôd,
tak sú poškodené viac vonkajšie steny ako vnútorné.

9.Svedok D. W. na pojednávaní uviedol, že riešil problém žalobcu asi pred dvomi rokmi, vlhol mu dom.

Robili merania, zisťovali priesak, vlhkosť merali v celom dome. Vlhnutie bolo vidno v predsieni, v kúpeľni,
WCavtechnickejmiestnosti,kdebolkotolavčastiobývacejizby.Stenybolivlhkéasidovýškypolmetra.
Najvyššia vlhkosť bola nameraná v centre v strede domu v technickej miestnosti. Zisťovali úniky teplej
a studenej vody. Pracovali aj pomocou kamery, našli príčinu na tlakovom ventile v technickej miestnosti.Bola tu nameraná najvyššia vlhkosť. Vo WC vysekali do steny otvor, po rúre kvapkala voda, následne
sa odstavil bojler, zavrel sa hlavný ventil. Ventil, na ktorom bola mikrotrhlina, sa nachádzal v stene za
bojlerom. Trhlina sa nachádzala v zadnej časti ventilu, ktorá bola zamurovaná v stene. Sledovali stav

počítadla vody, keď bol zavretý hlavný prívod vody a bol zistený únik. Ventil vymenili, dali nový, spravili
odbočku, aby bol k nemu lepší prístup. Robili vysúšanie domu, iný problém neriešili. žalobca spomínal,
že má problémy s vlhnutím domu asi dva, tri mesiace. Keď ventil obnažil a dal k nemu ruku, cítil ako
mu na ruku striekal slabý lúč vody. Od vzniku mikrotrhliny až po taký rozsah vlhnutia u žalobcu mohli
uplynúť dva mesiace, pol roka. Prasknutý ventil bol zistený ako jediná príčina vzniku vlhkosti. Vzlínavosť

vylúčili, pretože to zisťovali pomocou luminátu, to je postup, keď sa potravinárske farbivo rozleje vedľa
hydroizolácie, vedľa domu. Ak by bola narušená hydroizlolácia, tak tá zelená farba toho farbiva by sa
napojila na vlhkosť a došla by do domu, čo sa nestalo. Ventil bol skrytý vnútri v stene, v rohu. Pred
obnažením voda nestriekala, ale stekala a stena je ako špongia, nasávala vodu, ktorá stekala. Voda
stekala do podlahy a rozlievala sa do domu. Po obnažení ventilu voda striekala dovnútra na stenu. Z
druhej strany bol krb.

10.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy, zápisom z ohliadky a prejednania škody,
odborným posudkom č. 80/2010 Ing. C., denným výkazom, ukončením likvidácie, výpoveďou poistnej
zmluvy, výpisom z obchodného registra odporcu, zápisom z ohliadky zo dňa 12.11.2009, 31-33, zápisom

z ohliadky zo dňa 23.11.2009, zo dňa 18.1.2010, zápisom o poistnej udalosti, príjmovým pokladničným
dokladom, faktúrami, rozpisom prác k faktúram, odborným posudkom I. K., vyhlásením, sprievodným
listom k likvidácii poistnej udalosti, príjmovým pokladničným dokladom, faktúrami, zápisom prác,
ukončením likvidácie, ZP č. 68/2010 Ing. X., zápisom z ohliadky zo dňa 10.8.2010, hlásením škodovej
udalosti, ukončením likvidácie, faktúrami a dennými výkazmi, doplnením návrhu, správou o výsledku

lokalizácie priesaku, zoznamom životných poistiek, čestným prehlásením, kúpnou zmluvou, výpisom
z obchodného registra spol. BELFOR, s.r.o., vyjadrením žalobcu, upresnením petitu, vyjadrením
ZSE Energia a.s., faktúrou, potvrdením o zaplatení mesačných poplatkov, príjmovým pokladničným
dokladom, fotodokumentáciou, CD nosičom, upresnením petitu, ukončením likvidácie, vyjadrením
žalovaného, mailom žalobcu, všeobecnými poistnými podmienkami, detailom poukazu, výpisom z

účtu, uznesením, vyjadrením žalobcu, ukončením likvidácie, dennými výkazmi vysúšania rozsudkom,
odvolaním žalobcu s prílohami, vyjadrením žalovaného k odvolaniu, doplnením odvolania, vyjadrením
žalovaného k doplneniu odvolania, vyjadrením žalobcu s prílohami, uznesením Krajského súdu v Nitre,
poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami, mailovou komunikáciou medzi žalobcom
a žalovaným, znaleckým posudkom č. 10-03/2017, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu,

vyjadrením Znaleckého ústavu, informáciou o možnosti riešenia dodatku, vyjadrením žalovaného,
žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav:

11.Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.10.2009 uzatvorená poistná zmluva č. 7400029432,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti - Môj domov, jednalo sa poistenie

rodinného vo vlastníctve žalobcu nachádzajúceho sa v T., R. H. XX. Poistná zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú, účinná bola od 29.10.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné
podmienky, jednalo sa o modul OPTIMAL. Podľa článku 1 bod 44 všeobecných poistných podmienok
škodová udalosť je udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a nastala
počas trvania poistenia. Podľa článku 5 poistenie začína prvým dňom nasledujúcim po dni uzavretia

poistnej zmluvy poistníkom, ak v poistnej zmluve nie je dohodnutý iný, neskorší termín.

Potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy bolo žalobcovi zaslané dňa 9.11.2009.

Žalobca hlásil dňa 5.11.2009 škodovú udalosť, ktorá vznikla 5.11.2009, ako príčinu vzniku a priebeh

škody uviedol netesnú kanalizáciu a prasknutú hadicu z kondenzu, vlhnutie stien, poškodzovanie parkiet
pri mokrých stenách. Táto škodová udalosť bola evidovaná pod číslom 20056841.

Zo zápisu z ohliadky zo dňa 12.11.2009, ktorú vykonal S. V. súd zistil, že škoda vznikla 5.11.2009, kedy
žalobca zistil, že v okolí kotolne začína navĺhať omietka a rozsah sa zvyšuje. Pracovníci zisťujú príčinu

vlhnutia stien - hala, chodba, spálňa, detská izba, špajza, komora.

Zo zápisu z ohliadky zo dňa 23.11.2009, ktorú vykonal S. V. vyplýva, že príčina vzniku bola uvedená
voda z kanalizačného potrubia a došlo k poškodeniu maľby a omietky aj v špajze a komore.Zo zápisu z ohliadky zo dňa 18.1.2010, ktorú vykonal S. V. súd zistil, že príčina vzniku škody je uvedená
voda z vodovodných zariadení a poškodená maľba a omietka bola aj v chodbe.

Táto poistná udalosť bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania príčiny poškodenia a možné poškodenie
vzlínaním zemnej vlhkosti v dôsledku poškodenej izolácie stavby je v zmysle článku 34 bod 4.3b
všeobecných poistných podmienok vo výlukách.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vlhnutie domu pretrvávalo od novembra 2009 až do 14.7.2010, pre
neustále vlhnutie domu riešil príčinu vzniku vlhnutia až napokon oslovil spoločnosť Belfor Slovakia, s
r.o., ktorá zistila príčinu vlhnutia mikrotrhlinu na vodovodnom ventile.

Dňa 7.1.2010 vypracoval I. K. odborný posudok, v ktorom konštatoval, že po zistení v otvore izolácie v
práčovni je v nobasile o rozmeroch 10 x 20 cm asi 20ml vody. V celej obytnej ploche sa môže nachádzať

asi 470-560 l vody. Likvidácia vody z izolácie prebieha iba sušením obitých plôch jednotlivých stien a
časový predpoklad likvidácie vody vysušovaním z izolácie nobasilu je 1-2 roky. Urýchlenie vysušovania
je možné vrtmi cez parkety a dlažbu.

I. K. vystavil žalobcovi za prevedené práce faktúru č. 1/2010 na sumu 421,20 eura, faktúru na sumu 547

eur a faktúru na sumu 454,30 eura.

Žalobcovi bola vystavená faktúra na sumu 92,83 eura spoločnosťou SEZAKO Trnava, s.r.o. za
monitoring potrubia.

Žalobcovi bola vystavená faktúra na sumu 586 eur za demontáž obvodových parketových líšt, obitie
vlhkých stien a ich vyrovnanie, nástrek dezinfekčným prostriedkom Savo a to C. J..

Žalobca na základe rady Q. T. dňa 26.7.2010 hlásil druhú poistnú udalosť, ktorá podľa jeho hlásenia
vznikla asi 21.6.2010, evidovaná bola u žalovaného pod číslom 10200083255, ako príčinu vzniku a

priebeh škody žalobca popísal zvýšené vlhnutie stien pri vodárenskom systéme. Vlhnutie postupne
podľa odbornej firmy je priesak pod bojlerom na hlavnom prívode vody. Príčinnú súvislosť zo vznikom
škody nevedel posúdiť. V danom prípade sa nejedná o druhú poistnú udalosť, ale žalobca potvrdil,
že nahlásil len jednu poistnú udalosť v novembri 2009 na tlačive, ktoré zodpovedalo poistnej zmluve.
V júli 2010 nenahlasoval novú poistnú udalosť, upresňoval len príčiny vzniku poistnej udalosti, ktorú

nahlasoval v novembri 2009, pretože už zistil príčinu, čo bolo dôvodom vlhnutia - bol to ventil, čo zistil
na základe zistenia firmy BELFOR. Upresnenie príčiny vzniku škodovej udalosti v júli 2010 podával na
odporúčanie p. T., on mu poradil, že má vypísať tlačivo, ktoré podával v júli 2010. Zopakoval, že hlásil
len jednu poistnú udalosť.

Zo zápisu z ohliadky, ktorú vykonal dňa 10.8.2010 C. H. súd zistil, že žalobca oznámil vznik škody
dňa 21.6.2010, hlásil vlhnutie stien, opad omietok, kde mu škodu zamietli z titulu vzlínania vlhkosti.
Navlhnuté steny sú vnútorné, kde vedú vodovodné rozvody v strede domu, nosné múry nie sú navlhnuté.
Až firma z Rakúska dopátrala miesto poškodenia po vyhľadávaní. Závadu momentálne uvedená
firma neodstraňuje, voda stále v malom množstve vyteká z potrubia, pretože poškodený ventil je na

neprístupnom mieste. V zápise sú rozpísané poškodené miestnosti - hala, chodba, spálňa, detská izba,
špajza, komora.

Žalobca si dňa 20.8.2010 objednal u znalca Ing. Q. C. vypracovanie odborného posudku vo veci zistenia
poruchy vlhnutia muriva a priečok v rodinnom dome. Znalec dňa 9.9.2010 vypracoval odborný posudok

č. 80/2010 z ktorého záveru vyplýva, že príčinou vlhnutia nosných múrov a priečok bol prasknutý guľový
kohút na studenú vodu, kde vznikla tenká mikrotrhlina, kadiaľ táto voda presakovala do okolitej stavebnej
konštrukcie - podlahy, steny. Na pojednávaní sa znalec vyjadril, že odborný posudok vypracoval na
základe údajov a informácií, ktoré mu poskytol žalobca.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.5.2010 vyplýva, že žalobca dňa 10.11.2009 oznámil škodu, ktorá
vznikla 5.11.2009, pre objasnenie príčiny vzniku a rozsahu škody bol prizvaný znalec. Záverom
znaleckéhoposudkuč.68/2010je,žekuškodedošlozdôvoduvzlínajúcejvlhkostivstenáchapriečkach.Príčinou je poškodená alebo nefunkčná horizontálna hydroizolácia pod týmito stenami, resp. v tejto
lokalite stavby. Keďže ku škode došlo nepoisteným druhom rizika, škodu vybavili bez poistného plnenia.

Zlistužalovanéhozodňa16.3.2011súdzistil,žežalobcadňa26.7.2010oznámilškodu,ktorávznikladňa
21.6.2010. Podľa údajov v poistnom systéme nahlásil poškodenie stavby vlhkosťou už dňa 10.11.2009,
pričom k poškodeniu stavby došlo 5.11.2009. Porovnaním zápisov z ohliadky týchto dvoch poistných
udalostí je zrejmé, že sa jedná o tú istú škodu, ktorá podľa znaleckého posudku vznikla už pred
uzatvorením poistnej zmluvy a žiadali o vrátenie už vyplateného plnenia vo výške 1.251,59 eura.

Z listu žalovaného zo dňa 26.4.2010 súd zistil, že ohlásenú škodu vybavili bez poistného plnenia s
poukazomnaZPč.68/10,ktorývypracovalIng.K.X.PhD.,ktorýbolvypracovanýnazákladeobjednávky
žalovaného, zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že príčinou poškodenia je vzlínajúca vlhkosť v
stenách a priečkach v okolí hygienického bytového jadra domu. Steny a priečky sú zasiahnuté vlhkosťou
do max. výšky 90-120 cm od podlahy. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné konštatovať,

že príčinou vnikania vody do stavebných konštrukcií je poškodená alebo nefunkčná horizontálna
hydroizolácia, pod týmito stenami v tejto lokalite stavby. Jedná sa ho skrytú závadu stavby. Poruchový
stav trvá min. 105-141 dní, pravdepodobne 157-211 dní, resp. 178-240 dní.

Žalovaný vypovedal žalobcovi poistnú zmluvu listom zo dňa 15.8.2011, ku koncu poistného obdobia

29.10.2011.

Žalobca oslovil firmu BELFOR Slovakia, spol. s r.o. na zistenie príčiny vlhnutia domu. Firma BELFOR
Slovakia, s.r.o., vystavila žalobcovi faktúry za vysúšanie po lokalizácii priesaku na sumu 3.043,07 eura.
Ďalej za lokalizáciu netesnosti a presakov na sumu 1.190 eur. Ďalej bola vystavená faktúra za renováciu

po predchádzajúcej škode na sumu 2.547,25 eura.

Zo správy firmy BELFOR Slovakia s.r.o. zo dňa 15.7.2010 vyplýva, že dňa 14.7.2010 firma uskutočnila
lokalizáciu priesakov. Odporučila vysekať časť podlahy, kde bola nameraná najvyššia vlhkosť z dôvodu
lepšieho prístupu k vedeniam a inštaláciám a presnejšej lokalizácii.

Zo správy firmy BELFOR Slovakia s.r.o. zo dňa 15.7.2010 vyplýva, že po vysekaní časti podlahy sa
ukázalo, že príčinou zatekania je prasknutý ventil prívodu vody, závada bola odstránená. Po následnom
vysúšaní sa neprejavili žiadne ďalšie problémy s vlhkosťou.

Žalobcovi bolo žalovaným poskytnuté poistné plnenie vo výške 1.251,59 eura za poistnú udalosť č.
1020083255.

Z čestného prehlásenia S. U., S. U. a N. U., ktorí predali nehnuteľnosť žalobcovi a jeho manželke
vyplýva, že na týchto miestach je nedostatok spodnej vody, pretože na pozemku chceli vybudovať

studňu, podľa meraní by museli kopať do hĺbky 13 m, aby narazili na vodu.

Podľa vyjadrenia ZSE Energia a.s. za spotrebovaných 2.525 kWh potrebných na vysušovanie rodinného
domu vychádza spotreba cca 345,192 eura.

Žalobcovi bola vystavená faktúra za opravu masívnych drevených parkiet na sumu 120 eur.

Žalobca za užívanie bytu v bytovom dome súp. č. XXXX, ul. R. H. XX, XX, XX, XX, T. za mesiace júl -
november 2010 uhradil sumu 605,50 eura.

V priebehu konania žalobca súdu písomne oznámil listom zo dňa 10.12.2012, že od žalovaného žiada
zaplatiť sumu 6.063,03 eura s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 4.12.2010 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 598,22 eura. Súd podanie žalobcu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu a konanie
v časti o zaplatenie 2.241,59 eura zastavil a to uznesením č.k. 12C/15/2012-266 zo dňa 14.1.2013.
Následne súdu oznámil listom zo dňa 28.1.2013, že žiada zaplatenie sumy 5.921,62 eura s 9%-ným

úrokom z omeškania ročne od 4.12.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby v časti požadovaného úroku z omeškania.Žalobca uplatnenú sumu 5.921,62 eura špecifikoval nasledovne: 300 eur za lokalizáciu priesakov,
454,40 eura za odstránenie vlhkej murovky, 3.043,07 eura za vysušovanie, 345,19 eura za spotrebu
elektrickej energie, 2.547,25 eura za vyrovnanie stien omietkou, maľovanie stien, 120 eura za

poškodenie drevených dubových parkiet, 363,30 eura za náhradné ubytovanie, spolu je to suma
7.173,21 eura, po poskytnutí plnenia vo výške 1.251,59 eura je to suma 5.921,62 eura.

Žalovaný si v priebehu konania a to listom zo dňa 7.1.2013 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh,
domáhal sa od žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.251,59 eura za poskytnutú zálohu

vyplatenú na základe nahlásenej poistnej udalosti č. 1020083255, keďže v predmetnej veci vyplynulo,
že rozsah poškodenia v 1. poistnej udalosti zo dňa 5.11.2009 a 2. poistnej udalosti zo dňa 26.7.2010
je rovnaký a jedná sa o jednu a tú istú škodu, ktorá vznikla pred uzatvorením poistnej zmluvy a
navrhovateľovi tak nevznikol nárok na poistné plnenie.

Súd do konania ustanovil znalca Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., znaleckú organizáciu,

z jej znaleckého posudku č. 10-03/2017 vyplýva, že ak by mala predstavovať problém pre atakovanie
stavebných konštrukcií povrchová stekajúca voda zo zrážok, tá by musela najskôr atakovať od susednej
vyššie položenej parcely východnú obvodovú stenu dvojgaráže, avšak v tejto časti budovy sa žiadne
problémy vlhnutia muriva nevyskytli.

Vzhľadom na geologické a hydrogeologické pomery záujmovej lokality sa vylúčila blízka hladina
podzemnej vody. Základové konštrukcie domu sú oveľa vyššie ako je očakávaná ustálená hladina
podzemnej vody, preto sa dá s istotou vylúčiť, že by boli problematické prevlhnuté časti muriva niekedy
v minulosti atakované podzemnou vodou.

Projektant rodinného domu vyriešil hydroizoláciu spodnej stavby v súlade s predpokladanými
hydrogeologickými pomermi na stavenisku.

Stavebné konštrukcie v centrálnej časti rodinného domu sú v súčasnosti suché, zostatková vlhkosť
muriva sa zistila v čase merania najviac 3,1%-ta hmotnostnej vlhkosti, čo je veľmi nízka vlhkosť.

Stavebné konštrukcie priečok a vnútorných stien v spodnej úrovni pri podlahe rodinného domu sú
vysušené, bez akýchkoľvek známok vlhnutia, preto je možné vysloviť čiastkový záver, že príčina výskytu
poruchy prejavujúcej sa prevlhnutím muriva v centrálnej časti domu aj s následkami bola odstránená.

Mikrotrhlina na guľovom ventile uzáveru mohla v počiatočných fázach prepustiť do stavebných

konštrukcií asi 0,001 až 0,014 litrov vody za minútu a potrebné množstvo vody na nasiaknutie
vzlínavosťou rozšírené až do výšky troch radov muriva mohlo reálne vytiecť trhlinou v priebehu pomerne
krátkej doby asi do 2 mesiacov od vzniku poruchy. Samotné vystúpenie vlhkosti od päty muriva do
výšky troch radov muriva, pri obvyklej schopnosti keramického črepu šíri vlhkosť vzlínavosťou 10-40
mm/90min. by mohlo trvať najviac 1-16 dní. Prejavy poruchy, ktoré sa pozorovali v dosiahnutom štádiu

rozvoja v novembri 2009 by nasvedčovali tomu, že porucha mohla vzniknúť niekedy v druhej polovici
roku 2009, odhadom niekedy do konca septembra 2009.

K znaleckému posudku znalca X. technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. uviedol, že znalec X.
označil za primárnu vstupnú bránu prenikania vlhkosti horizontálnu hydroizolačnú vrstvu stavby, ktorú

s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou označil za poškodenú. Takto označená príčina prieniku
vlhkosti sa nijako nepreukázala. Znalec X. takýto záver vyslovil predčasne, v tom čase mu ešte
nebola známa skutočnosť o poškodenom ventile. Znalec X. predčasne hodnotil získané poznatky.
Neidentifikoval presne príčinu poškodenia, čo viedlo k jeho chybným záverom. Scenár časového
priebehu a rozvoja poruchy posudku znalca X. vznikol predčasne a bol zostavený na základe neúplných

informácií.

Znalecký ústav jednoznačne za príčinu vlhnutia stavebných konštrukcií uviedol poškodený guľový ventil
uzáveru a nie nepreukázané poškodenie alebo nefunkčnosť horizontálnej hydroizolácie. K časovému
momentu ako dlho musela pôsobiť voda z poškodeného ventilu, aby mohlo dôjsť k poškodeniu stavby

Znalecký ústav uviedol, že natečenie dostatočného disponibilného množstva vody z poškodeného
ventilu mohlo nastať reálne asi do 2 mesiacov a prakticky ihneď po tomto natečení v priebehu niekoľkých
dní mohla vlhkosť vystúpiť vzlínavosťou až do výšky troch radov muriva.12.Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na
zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, ak sa
nemôže skončiť do 1 mesiaca potom keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný
poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13.Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.921,62 eura s príslušenstvom od

žalovaného z titulu poistného plnenia a nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1.251,59 eura z titulu
bezdôvodného obohatenia , ktoré získal žalobca bez právneho dôvodu v dôsledku plnenia žalovaným.
V konaní nebolo sporené, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.10.2009 uzatvorená poistná
zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti a z vlastníctva žalobcu so
začiatkompoisteniaod29.10.2009. Rovnakonebolosporné,žežalobcanahlásildňa5.11.2009škodovú

udalosť, ktorá vznikla 5.11.2009, ako príčinu vzniku a priebeh škody uviedol netesnú kanalizáciu a
prasknutú hadicu z kondenzu, vlhnutie stien, poškodzovanie parkiet pri mokrých stenách. Dňa 26.7.2010
žalobca upresnil pôvodné hlásenie poistnej udalosti, ako príčinu vzniku a priebeh škody žalobca popísal
zvýšené vlhnutie stien pri vodárenskom systéme. Vlhnutie spôsobuje podľa odbornej firmy je priesak pod
bojlerom na hlavnom prívode vody. V danom prípade sa nejedná o druhú poistnú udalosť, ale žalobca

jednoznačne a výslovne potvrdil, že nahlásil len jednu poistnú udalosť v novembri 2009, v júli 2010
nenahlasoval novú poistnú udalosť, upresňoval len príčiny vzniku poistnej udalosti, ktorú nahlasoval v
novembri 2009.

14.Súd zabezpečil poistnú zmluvu spolu s jej poistnými podmienkami, tu súd poukazuje na článok 1

bod 44 všeobecných poistných podmienok, ktorý sa týka pojmu škodová udalosť a podľa tohto bodu
škodová udalosť je udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a nastala
počas trvania poistenia. Podľa článku 4 poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná škodová udalosť, s
ktorou je podľa VPP - MD spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

15.Súd ďalej odstraňoval rozpory vyplývajúce z produkovaných listinných dôkazov, protichodné závery
znaleckých posudkov, keď znalec Ing. Q. C. vypracoval pre žalobcu odborný posudok č. 80/2010 z
ktorého záveru vyplýva, že príčinou vlhnutia nosných múrov a priečok bol prasknutý guľový kohút
na studenú vodu, kde vznikla tenká mikrotrhlina, kadiaľ táto voda presakovala do okolitej stavebnej
konštrukcie - podlahy, steny, tento záver znalca potvrdila aj správa od spoločnosti BELFOR Slovakia,

s.r.o., že príčinou zatekania je prasknutý ventil prívodu vody. Naproti tomu žalovaný poukazoval ma
znalecký posudok č. 68/10, ktorý vypracoval Ing. K. X. PhD., podľa ktorého príčinou poškodenia je
vzlínajúca vlhkosť v stenách a priečkach v okolí hygienického bytového jadra domu. Steny a priečky
sú zasiahnuté vlhkosťou do max. výšky 90-120 cm od podlahy. S pravdepodobnosťou hraničiacou sistotou je možné konštatovať, že príčinou vnikania vody do stavebných konštrukcií je poškodená alebo
nefunkčná horizontálna hydroizolácia, pod týmito stenami v tejto lokalite stavby. Jedná sa ho skrytú
závadu stavby. Poruchový stav trvá min. 105-141 dní, pravdepodobne 157-211 dní, resp. 178-240 dní.

16.SúdvovecinariadilspoukazomnarozhodnutieKrajskéhosúduvNitreznaleckédokazovanie,pričom
súdom ustanovený znalec mal posúdiť protichodné závery znaleckých posudkov, mal sa zaoberať
skutočnoupríčinouvlhnutiastienamúrovnehnuteľnosti,kedyaakýmspôsobomvlhnutiezačalovznikať,
či sa vlhnutie stien mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, akej, ako dlho trvalo,

kým vlhnutie stien bolo viditeľné, či sa práce týkali i vodorovnej hydroizolácie, či táto bola porušená
a ďalšími okolnosťami, ktoré sú nevyhnutné k posúdeniu poistnej udalosti. Súd do konania ustanovil
znalca - Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., znaleckú organizáciu, ktorá vypracovala znalecky
posudok č. 10-03/2017. Zo záveru znaleckého posudku jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že
príčina vlhnutia stavebných konštrukcií bol poškodený guľový ventil uzáveru, znalecký ústav vylúčil
ako príčinu vlhnutia stien a múrov nehnuteľnosti povrchovú stekajúcu vodu zo zrážok, aj blízku

hladinu podzemnej vody, nebola preukázaná poškodená alebo nefunkčná horizontálna hydroizolácia.
Z uvedeného súd vyslovuje záver, že príčinou vlhnutia stien a múrov bola mikrotrhlina na poškodenom
guľovom ventile uzáveru, uvedený záver vyplýva zo znaleckého posudku č. 10-03/2017 znaleckej
organizácie -Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., zo záveru listinného dôkazu - odborného
posudku Ing. Q. C. č. 80/2010, zo správy firmy BELFOR Slovakia s.r.o. zo dňa 15.7.2010, potvrdili to

vo svojich výpovediach svedkovia Q. C., D. W., K. I.. Z listinného dôkazu - znaleckého posudku č.68/10
Ing. K. X. súd pri zisťovaní príčiny vlhnutia nevychádzal a to z toho dôvodu, že závery Ing. X. boli
spochybnené zistením spoločnosti BELFOR Slovakia, s.r.o., odborným vyjadrením Ing. Q. C. a úplne
vyvrátené znaleckým posudkom znaleckej organizácie, ktorá uviedla, že znalec X. označil za príčinu
prieniku vlhkosti horizontálnu hydroizolačnú vrstvu stavby, ktorú s pravdepodobnosťou hraničiacou s

istotou označil za poškodenú. Takto označená príčina prieniku vlhkosti sa nijako nepreukázala. Znalec
X. takýto záver vyslovil predčasne, neidentifikoval presne príčinu poškodenia, čo viedlo k jeho chybným
záverom. Scenár časového priebehu a rozvoja poruchy posudku znalca X. vznikol predčasne a bol
zostavený na základe neúplných informácií. Takže vykonaným dokazovaním boli potvrdené tvrdenia
žalobcu o príčine vzniku škody a táto bola v konaní preukázaná - mikrotrhlina na poškodenom guľovom

ventile uzáveru.

17.Následne sa však súd musel zaoberať aj otázkou, kedy začalo vlhnutie vznikať, či sa vlhnutie stien
mohlo prejaviť bezprostredne po vzniku poruchy, ak áno, akej, ako dlho trvalo, kým vlhnutie stien bolo
viditeľné. S poukazom na záver znaleckého posudku znaleckej organizácie súd pri posúdení tejto otázky

nevychádzal z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 68/10 Ing. K. X., pretože znalecká organizácia
uviedla, že scenár časového priebehu a rozvoja poruchy posudku znalca X. vznikol predčasne a bol
zostavený na základe neúplných informácií, preto súd nemôže vychádzať z tvrdenia, že poruchový
stav trval minimálne 105-141 dní, pravdepodobne 157-211 dní, resp. 178-240 dní. Žiadny iný listinný
dôkaz ohľadne začatia vlhnutia produkovaný zo strany žalobcu nebol, žalobca poukazoval na výpoveď

svedka T. a ohliadku vykonávanú pred uzavretím poistnej zmluvy, svedok T. na pojednávaní uviedol, že
bol osobne na obhliadke, či je nehnuteľnosť v dobrom technickom stave, či nenastala nejaká poistná
udalosť, žalobca mu po uzavretí poistnej zmluvy telefonoval, že mu vlhnú steny, žalobca mu telefonoval,
že poistná udalosť, ktorú nahlásil, bola zamietnutá. Poradil žalobcovi, aby nahlásil ešte jednu poistnú
udalosť,stenabolanavlhnutá,opadaná,vovzduchubolocítiťvlhkosť,nábytokbolodtiahnutý,nepamätal

si to bližšie. Z tejto svedeckej výpovede súd nevie v žiadnom prípade vyvodiť záver, kedy poistná udalosť
vznikla, takže odvolávať sa v tomto smere na výpoveď svedka je bezpredmetné. Svedok Q. C. vo
svojej výpovedi uviedol, že na to, aby sa poškodenie prejavilo v takom rozsahu, ak príčinou škody
je mikroprasklina, uplynie možno rok, dva, tri. Svedok K. I. uviedol, že čo sa týka vzniku vzlínavosti,
táto vznikne za krátky čas. Svedok D. W. uviedol, že od vzniku mikrotrhliny až po taký rozsah vlhnutia

mohli uplynúť dva mesiace, pol roka. Znalecká organizácia sa vyjadrila tak, že prejavy poruchy, ktoré
sa pozorovali v dosiahnutom štádiu rozvoja v novembri 2009 by nasvedčovali tomu, že porucha mohla
vzniknúť niekedy v druhej polovici roku 2009, odhadom niekedy do konca septembra 2009. Zo zápisov
z ohliadok vyplýva, že vlhnutie sa objavilo v tých istých rovnakých miestnostiach - hala, chodba, spálňa,
detskáizba,špajza,komora-zápiszohliadkydňa12.11.2009,hala,chodba,spálňa,detskáizba,špajza,

komora - zápis z ohliadky dňa 10.8.2010. S poukazom na ustanovenie § 797 ods. 2 OZ bolo potrebné v
konaní zistiť, kedy nastala skutočnosť - poistná udalosť, pretože žalobcovi by právo na plnenie vzniklo
vtedy, ak by nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť),
k tomu by však muselo dôjsť pred uzatvorením poistnej zmluvy, pretože k poistnej udalosti musí dôjsťv čase, v ktorom trvá poistný pomer. Pre vznik práva na plnenie poisťovateľa je rozhodujúce, aby k
udalosti, ktorá spôsobila následok uvedený v poistných podmienkach, došlo počas trvania poistenia, aj
keď sám následok / ukončenie škodového procesu / sa prejavil až po jeho skončení. Poistnú udalosť

nie je možné stotožňovať so škodovou udalosťou, pod škodovou udalosťou treba rozumieť akúkoľvek
náhodnú udalosť, ktorá vedie ku vzniku škody, na stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou
udalosťou, je potrebné vychádzať z poistných podmienok poistnej zmluvy a tu súd poukazuje na článok
4 VPP, podľa ktorého poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná škodová udalosť, s ktorou je spojená
povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a článok 1 bod 44 VPP, podľa ktorého škodová udalosť

je udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a nastala počas trvania
poistenia. Podstatou sporu bolo zistiť, kedy došlo k poistnej udalosti s poukazom na deň uzatvorenia
a účinnosť poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28.10.2009, účinná dňom 29.10.2009, súd však
dospel k záveru, že ku vzniku poistnej udalosti došlo pred uzatvorením poistnej zmluvy, preto bola žaloba
zamietnutá. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že poistná udalosť nastala po 29.10.2009, nie je
možné spochybňovať závery znaleckého posudku, keď znalecký ústav použil výraz, že porucha mohla

vzniknúť niekedy v druhej polovici roku 2009, odhadom niekedy do konca septembra 2009, aj výpovede
svedkov C. , I., W. svedčia o tom, že k poistnej udalosti muselo dôjsť pred dátumom 29.10.2009.

18.Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho,
kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe

sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,

že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto
oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno
vyjadriťvpeniazoch.Účelomprávnejúpravybezdôvodnéhoobohateniajepredovšetkýmzabrániťvzniku

získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné
obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky
zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia:
1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva,

na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku.
Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže
plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že
uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a

druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V

prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51.
3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36
ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy.
4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol

majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé
konanieprotidobrýmmravomjeajtrestnýmčinom.Zazdroj,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi(§3OZ)
aktorýmožnopovažovaťzanestatočnýzdroj,jelentakýzdroj,ktorýkonkrétnaprávnaúpravaneprobuje.
Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto

nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.
Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie
získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnomprípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr.
získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné
obohateniejednéhosubjektunaúkormajetkovejsférydruhéhosubjektumôžespočívaťvzískanípeňazí,

v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení
aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Žalovaný si v priebehu konania uplatnil voči žalobcovi s poukazom na § 147 ods. 1 CSP vzájomnú

žalobu, ktorou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 1.251,59 eura titulom vydania bezdôvodného
obohatenia za poskytnutú zálohu vyplatenú na základe nahlásenej poistnej udalosti č. 1020083255, čo v
konaní nebolo medzi stranami sporu sporné a vyplynulo to aj z listinných dôkazov. Súd vzájomnú žalobu
posúdil v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení a dospel k záveru, že v danej veci sa nejedná
o dve poistné udalosti, ale jednu poistnú udalosť a k poistnej udalosti došlo pred uzatvorením poistnej
zmluvy, tak žalovaný plnil žalobcovi bez právneho dôvodu a preto je žalobca povinný vydať žalovanému

bezdôvodné obohatenie s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 OZ.

19.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane
a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani
v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

20.O vrátení preddavku žalovanému vo výške 500 eur súd rozhodol s poukazom na § 253 CSP, keďže
žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie, súd mu uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy
dôkazu vo výške 500 eur, následne v konaní dôkaz vykonaný nebol a preto súd rozhodol o vrátení
preddavku žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.