Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/264/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238564
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5111238564.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Š. Y., nar. XX.X.XXXX,

bytom V. N. XX, XXX XX, Ž., zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska
19, 010 01, Žilina, proti žalovaným: 1/ K. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX, V. W. Y., 2/ N.Á.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX V. W. Y., zastúpení Mgr. Igorom Šimom, advokátom so
sídlom Hollého 49, 010 01 Žilina, v spore o povinnosti strpieť výkon práva prechodu a povinnosť zdržať
sa zásahov do výkonu práva prechodu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.11.2011 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovaným (pôvodne len žalovanej 1/, na návrh žalobkyne okresný súd uznesením č.k. 8C/264/2011-77
zo dňa 29.01.2019 pripustil, aby do konania vstúpila ďalšia strana sporu na strane žalovanej, a to
žalovaný 2/ N. M., ktorý sa stal podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti) strpieť výkon práva
prechodu a povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva prechodu cez pozemok par. č. XXX/X, ktorého

podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní a ktorý pozemok je prístupovou cestou k miestnemu potoku.
Žalobkyňa uviedla, že užívanie prístupovej cesty bolo predmetom písomnej dohody uzatvorenej medzi
E. U., otcom žalobkyne a susedom C. M., svokrom žalovanej 1/. Obsahom tejto písomnej dohody zo
dňa 03.08.1967 bola snaha vzájomne vyriešiť prístupovú cestu k domu C. M., ktorá sa po vybudovaní
mosta stala neprístupnou. Obe strany sa dohodli na tom, že C. M.C. dal do užívania E. U. časť pozemku
za svojim humnom s tým, že ploty sa vyrovnajú a to v dĺžke 17 m a o priemernej šírke 0,80 cm. E. U.Č.
sa zaviazal, že pozdĺž rieky uvoľní vchod k rodinnému domu C. M. a to v dĺžke 14 m a priemernej šírke

1,20 m. Zároveň si Adam U., otec žalobkyne, vyhradil právo, aby C. M. nezabraňoval E. U. vstúpiť po
uvoľnení cesty do potoka, kde si vybudoval schody. Takto uzatvorenú dohodu rešpektovali obe strany a
svoje práva vykonávali podľa obsahu tejto dohody. Žalovaná aj napriek písomnej dohode o vzájomnom
užívaní prístupovej cesty zo dňa 03.08.1967, túto dohodu nerešpektuje a znemožňuje žalobkyni prístup
k potoku a to tým spôsobom, že na spornú parcelu odstaví auto pred bránou cez ktorú žalobkyňa
chodieva k potoku. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná 1/ ju verbálne napadla, uvedené riešil Obecný
úrad Ochodnica, kde sa prejednával predmetný susedský spor, ktorý však nebol vyriešený s tým, že ide

o dlhodobý spor na ktorého vyriešenie je príslušný súd. Žalobkyňa ďalej uviedla, že prístup k miestnemu
potoku potrebuje na čerpanie vody na polievanie záhrady, na pranie kobercov, umývanie čižiem atď. O
mimosúdne riešenie sporu žalovaná 1/ neprejavila záujem.2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe s poukazom na ustanovenie § 151o OZ uviedla, že
obsah dohody nemá vplyv na vzťahy žalobkyne a žalovanej, ani nezakladá právny nárok žalobkyne
uplatňovaný žalobou, nakoľko dohoda sa týkala len E. U. a C. M., bez odkazu alebo prihliadnutia

na právnych nástupcov (potomkov). Dohoda nespĺňa predpoklady vzniku vecného bremena „in rem“.
Odôvodnenie potreby prístupu k potoku (čerpanie vody na polievanie záhrady, pranie kobercov a
umývanie čižiem) neobstojí. Žalobkyňa má možnosť dostať sa k potoku bez toho, aby zasahovala do
vlastníckeho práva žalovanej 1/, nakoľko priamo na hranici jej pozemku (pozemok par. č. XXX, kat. úz.
I.) vedie verejná komunikácia (pozemok par. č. XXXX, kat. úz. Ochodnica), za ktorou sa nachádza potok.

V nadväznosti na vyššie uvedené považovala žalovaná 1/ žalobu za nedôvodnú. K žalobe pripojila kópiu
katastrálnej mapy Obce Ochodnica.

3. Žalobkyňa na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojich
skutkových tvrdeniach s tým, že právny základ svojho nároku odvodzovala od dohody medzi
právnymi predchodcami sporových strán zo dňa 03.08.1967, ktorá podľa nej založila existenciu práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Mala za to, že dohoda bola dobrou vôľou právnych predchodcov
sporových strán, bola podpísaná pred orgánom miestneho Národného výboru v Ochodnici, ktorý postup
zodpovedal platiacej právnej úprave. Poukázala, že predmetná dohoda sa plnila aj po smrti otca
žalobkyne, E. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Spory nastali až v roku 2010, teda po 25 rokoch výkonu
tohto práva zo strany žalobkyne. Žalobkyňa pritom až doteraz rešpektuje druhú časť predmetnej dohody,

týkajúcej sa právneho predchodcu žalovaných. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 07.11.2019
spochybňovala rozsah vlastníckeho práva žalovaných k spornému pozemku, dôvodiac, že sama má byť
podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku.

4. Žalovaní na pojednávaniach zotrvali na svojej argumentácii. Rozporovali údajné právo prechodu

žalobkyne, poukazujúc na bod 3 predmetnej dohody, ktorý sa výslovne týkal len E. U. a C. M., bez
akéhokoľvek odkazu na právnych nástupcov. Zároveň je toto údajné právo nejasne špecifikované a
znamenalobyneprimeranýzásahdoprávažalovaných.Žalobkyňabránkukpotokudlhodobonepoužíva
a prístup k potoku má zabezpečený z inej časti svojho pozemku. Tvrdenia žalobkyne o bránení práva
sú vadné a nepreukázané, teda petit žaloby nie je v súlade so skutkovým stavom. Vo vzťahu k

spochybňovaniu rozsahu vlastníckeho práva žalovaní uviedli, že ak by bolo preukázané, že vlastníctvo
k pozemku svedčí žalobkyni, tak by došlo k splynutiu práva s povinnosťou, v dôsledku čoho by toto
konanie nemalo absolútne žiadny právny význam, ani opodstatnenie.

5. Žalobkyňa do konania predložila listinné dôkazy (kópie) a to vzájomnú dohodu medzi C. M. a E. U. zo

dňa 03.08.1967, rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci sp.zn. XD XXXX/XX z 22.11.1985, Osvedčenie
o dedičstve sp.zn. XXD XXXX/XX, Dnot. XXX/XX z 28.10.1997, rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn.
XC/XXX/XXXX z 31.07.1986 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XCo/XXX/XXXX, časť
pozemkovoknižného výpisu vložky XX Obce Ochodnica, čiastočný výpis LV č. 672 a geometrický plán
zo dňa 01.09.1986, č. XXXXXXXXX/XX.

6. K predloženým listinným dôkazom sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že z uvedených listín je
zrejmé, že žalobkyňa nehnuteľnosti z vložky XX zdedila po svojich rodičoch, E. U. a L. U., C.. L..
Vyjadrenia žalobkyne vzhľadom na predmet sporu považovali za neurčité, nejasné a bezpredmetné.
Podľa žalovaných z predložených dokumentov nevyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku reg.

„C“ par. č. XXX/X v k.ú. Ochodnica. Zo žalobkyňou predložených rozsudkov Okresného súdu Čadca
a Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa žalovaných vyplýva, že právny predchodca žalovaných
bol vlastníkom historických pozemkov par. č. XXX a XXX v k.ú. Ochodnica v celosti, z ktorých mal
sporný pozemok historicky vzniknúť, čo je v neprospech skutkových tvrdení žalobkyne. Vzhľadom na
geometrickýplán,vroku1986boliužhistoricképozemkypar.č.XXX,XXXk.ú.Ochodnicaidentifikované,

považovali žalovaní hypotetické odvodenie vlastníckeho práva žalovanej k spornému pozemku na
základepredloženýchdedičskýchrozhodnutí,ktorévychádzalizpôvodnýchpozemkovoknižnýchvložiek
a neidentifikovaného stavu za zmätočné a nemožné, nakoľko identifikovaný stav historických pozemkov
par. č. XXX,XXX v k.ú. Ochodnica už v čase dedičských rozhodnutí existoval a vychádzajú z nich aj
rozhodnutia Okresného súdu Čadca a Krajského súdu v Banskej Bystrici (odôvodnenie Okresného súdu

Čadca priamo odkazuje na dedičské konanie sp.zn. XD XXXX/XX). Vzhľadom na uvedené žalovaní
považovali žalobu za nedôvodnú.7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN-C parcely č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 124 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I.. Výška spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 1/ predstavuje 1 -inu a výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ dosahuje 3 -iny.

9. Žalovaná 1/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku v zmysle rozsudku Okresného súdu

Čadca, sp.zn. XC/XXX/XXXX. Žalovaný 2/ nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku v rozsahu
1 -ce na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXX/XX a spoluvlastnícky podiel
v rozsahu 1 -iny na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. U. XXX/XXXX.

10. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely č. XXX, k.ú. I., t.j. pozemku susediaceho
so sporným pozemkom, ktorá skutočnosť vyplýva zo zhodného tvrdenia strán sporu a ktorá skutočnosť

vyplýva i zo záverov ohliadky na mieste samom a výpovedí svedkýň Y. Š. a Y.. K. F. realizovaných v
čase ohliadky.

11. Z obsahu vzájomnej dohody uzatvorenej medzi C. M. a E. U. zo dňa 03.08.1967, podľa bodu 1
vyplýva, že M.Á. C. dáva do užívania U. E. časť pozemku za svojim humnom v takom smere, že sa

ploty vyrovnajú a to v dĺžke 17 m a o priemernej šírke 0,80 cm. Podľa bodu 2 tejto dohody U. E. uvoľní
pozdĺž rieky vchod k rodinnému domu C. M. a to v dĺžke 14 m a priemernej šírke 1,20 m. Podľa bodu
3 tejto dohody si U. E. vyhradzuje, aby M. C. nezabraňoval menovanému vstup po uvoľnení cesty teda
po uvoľnenej ceste do potoka, kde má schody.

12. Z čestného prehlásenia Y.. K. F. zo dňa 22.03.2019, dcéry žalobkyne, doručeného okresnému súdu
dňa 03.04.2019, vyplýva, že prechod cez sporný pozemok žalobkyňa i jej rodinný príslušníci využívali
od nepamäti.

13. Inštitút vecného bremena zaviedol do nášho právneho poriadku zákon č. 141/1950 Sb. Občiansky

zákonník s účinnosťou od 01.01.1951. Vecné bremeno bolo definované v § 166 ako obmedzenie
vlastníka veci v prospech niekoho iného tak, že vlastník je povinný buď niečo strpieť alebo sa niečoho
zdržať alebo niečo robiť. Podľa § 167 citovaného zákona boli práva zodpovedajúce vecným bremenám
spojené buď s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo patrili určitej osobe, čím bol vyjadrený aj v
súčasnosti platný princíp vecných bremien (§ 151n ods. 1 v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka

č. 40/1964 Zb.) spočívajúci v tom, že kým na strane oprávneného z vecného bremena je oprávnenie
z neho vyplývajúce spojené buď s osobou oprávneného (pôsobí in personam) alebo s vlastníctvom
tzv. panujúcej veci (pôsobí in rem), na strane povinného z vecného bremena je povinnosť z neho
plynúca vždy viazaná na tzv. slúžiacu vec ako vec zaťaženú vecným bremenom (pôsobí in rem). Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu bolo možné v tom čase nadobudnúť zmluvou, zo zákona alebo

úradným výrokom, či vydržaním.

14.Zákonč.141/1950Sb.Občianskyzákonníkbolzrušenýzákonomč.40/1964Zb.Občianskyzákonník
účinným od 01.04.1964. Týmto zákonom sa zmenila koncepcia vecných bremien. V zmysle § 495 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964 do 31.03.1983 mohli vecné bremená vzniknúť len

zo zákona.

15. Následne novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01.04.1983 opätovne zaviedla
úpravu vecných bremien v § 135b a nasl. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 01.01.1992).
Podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 01.01.1992 platilo,

že vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na
základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§
135a).Naúčinnosťzmluvy,zktorejsanadobúdajúprávazodpovedajúcevecnýmbremenám,jepotrebná
registrácia štátnym notárstvom. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten komu
patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa

osobitných predpisov. Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť
len so súhlasom vlastníka pozemku.16. Aktuálna úprava vecných bremien je v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. po novele č. 509/1991
Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 zakotvená v ustanovení § 151n a nasl..

17. Spôsob a rozsah prejednania sporu je determinovaný petitom žaloby a skutkovými tvrdeniami
sporových strán. Len na základe takýchto tvrdení môže prebiehať dokazovanie a len v tomto rozsahu
súd umožňuje stranám sporu prezentovať argumenty.

18. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným rešpektovať jej právo

prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných (ktorých vlastníctvo mal súd vzhľadom na aktuálny
zápis na liste vlastníctva za preukázaný), kde toto svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu
odvodzovala od písomnej dohody právnych predchodcov sporových strán uzatvorenej dňa 03.08.1967.

19. V konaní nebolo sporným, že predmetná dohoda bola uzatvorená, sporným nebol ani jej obsah.
Spornou skutočnosťou bolo, či predmetná dohoda má vecnoprávne účinky a to aj voči stranám sporu.

20. Vychádzajúc z obsahu predmetnej dohody a platnej právnej úpravy v čase jej uzavretia dospel
súd prvej inštancie k záveru, že táto dohoda nemá vecnoprávne účinky. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase jej uzavretia vylučoval vznik vecných bremien inak, ako zo zákona (§ 495 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964 do 31.03.1983). Obsahom tejto dohody bol iba osobný

záväzok C. M. (svokra/starého otca žalovaných) nezabraňovať konkrétnej osobe: E. U. (otec žalobkyne)
v prístupe k potoku. Uvedený záväzok je svojim charakterom osobným záväzkom obligačnej povahy
a nie vecnoprávnej povahy spojenej s vlastníctvom nehnuteľnosti. Dohoda má teda len obligačný
charakter, ktorý zaväzuje len strany dohody. Dohodou prevzatá povinnosť a nadobudnuté právo nemá
povahu vecného bremena a neprechádza na právnych nástupcov strán dohody. Možno teda uzavrieť, že

otcovi žalobkyne na základe predmetnej dohody nevzniklo právo prechodu cez sporný pozemok titulom
zriadenia vecného bremena, nevykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale predmetná
dohoda vyvolávala účinky len voči stranám dohody tak, ako to umožňovala vtedy platná právna úprava,
ktorej zmyslu potom zodpovedá aj forma a obsah predmetnej dohody.

21. Žalobkyňa na posilnenie dôvodnosti svojho nároku argumentovala aj tým, že predmetná dohoda sa
plnila aj po smrti otca žalobkyne, E. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Spory mali nastať až v roku 2010,
teda po 25 rokoch výkonu tohto práva zo strany žalobkyne. Predmetná skutočnosť, že po žalobkyňou
uvádzanú dobu jej nebolo bránené prechádzať cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, podľa súdu
prvej inštancie nič nemení na tom, že k zriadeniu vecného bremena, ktorého existenciou žalobkyňa v

tomto konaní dôvodí, dohodou právnych predchodcov sporových strán nedošlo.

22. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nadobudnúť aj na základe vydržania (s
výnimkou právnej úpravy účinnej od 01.04.1964 do 31.03.1983).

23. Vychádzajúc ale z ustanovenia § 216 CSP, rozsah sporu je determinovaný petitom žaloby, z
ktorého dôvodu sa súd prvej inštancie možným vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nezaoberal.Nadrámecsúdlenuvádza,žepokiaľžalobkyňaprávoprechoducezpozemokvovlastníctve
žalovaných v minulosti realizovala vychádzajúc z dohody zo dňa 03.08.1967, tak ho vykonávala

bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyselnosť žalobkyne v súvislosti s držbou
predmetného práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným
držiteľom vecného práva.

24. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a preto
ju zamietol.

25. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania, tento súd prvej inštancie rovnako vyhodnotil
ako nedôvodný.

26. Žalobkyňa žiadala konanie prerušiť s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP, podľa
ktorého súd konanie (obligatórne) preruší, ak jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Odôvodnenosť daného postupu žalobkyňa opierala o to, že podala žalobu ourčenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku KN-C parcely č. XXX/X, k. ú. I., t.j. pozemku,
cez ktorého práva prechodu sa v teraz posudzovanom konaní domáha. Uvedené konanie je na tunajšom
súde vedené pod sp. zn. 46C/9/2020 a nie je právoplatne skončené.

27. K návrhu žalobkyne na prerušenie konania sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že nesúhlasia s prerušením
konania, pričom sa domnievajú, že skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v posudzovanej právnej
veci, ako aj vo veci určenia vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva sú nejasné, zmätočné, účelové
a žiadnym dôkazným prostriedkom riadne nepreukázané. Preto naďalej zotrvávajú v celom rozsahu na

svojich skutkových tvrdeniach. K vyjadreniu pripojili rozsudok OS Čadca 5C/593/1986 z 31.07.1986,
rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 9Co/346/1986 z 03.12.1986, geometrický plán obce Ochodnica
z 01.09.1986, vyjadrenie žalovaných k žalobe v konaní vedenom pod sp. zn. 46C/9/2020 a notársku
zápisnicu W. XX/XXXX, W. XX/XXXX zo 04.02.1987.

28. Súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP preruší, ak vyriešenie právnej otázky nastolenej

v prebiehajúcom konaní, závisí od právnej otázky, riešenej v inom, spravidla súdnom konaní. Ide
pritom o právnu otázku, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok o spore. Len pokiaľ súd dospeje
k názoru o potrebe rozhodnutia o určitej právnej otázke, konanie obligatórne preruší. Pokiaľ k takému
záverunedospeje,hocibolpodanýnávrhniektorousporovoustranou,neodnímaprípadnýmzamietnutím
návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 7Cdo 8/2012 z 28.01.2014). Ak teda súd dospeje k záveru, že dôvod na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný, postupuje v zmysle ustanovenia § 162 ods. 3 CSP,
t.j. o návrhu na prerušenie konania nerozhoduje samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia.

29. V danej veci pre posúdenie sporu podľa súdu prvej inštancie nie je rozhodujúce zodpovedanie otázky
prípadnej existencie spoluvlastníckeho práva žalovanej k spornému pozemku. Otázka vlastníckeho
práva žalovanej nie je významná (relevantná) pre vyriešenie daného sporu. Pokiaľ žalobkyňa trvá na
existencii vlastníckeho práva k spornému pozemku, tak ňou tvrdená existencia vlastníckeho práva
vylučuje existenciu vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viaznuť na

vlastnej veci. Uvedená skutočnosť potom neodôvodňuje prerušenie konania.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 03.12.2020
návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením spisu OS Čadca sp.zn. 6C/170/2003 a spisov
Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru, U. XXX/XXXX a U. XXX/XXXX, ktorým

dokazovaním žalobkyňa sledovala preukázanie opodstatnenosti podanej žaloby o určenie vlastníckeho
práva k spornému pozemku, zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z plného úspechu žalovaných v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Žilina.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Oodvolanírozhodne
Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.