Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119337113
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6119337113.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S., o zaplatenie 865,74
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

24Csp/130/2019-206 zo dňa 6. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že
žalovaný naposledy zaplatil splátku splatnú dňa 11.3.2016 a teda právny predchodca žalobcu mohol
uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 11.4.2016. Zároveň v zmysle

§ 101 a § 103 Obč. zák. od toho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba.
2. Okresný súd konštatoval, že pre plynutie premlčacej doby nie je podstatné, či veriteľ uplatní právo
podľa§565Obč.zák.prenesplneniesplátky,prenesplneniektorejtakmôžeučiniťpoprvýkrátalebopre
nesplnenie inej splátky. V zmysle § 101 Obč. zák. je rozhodujúcim okamih, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz; „v opačnom prípade by veriteľ mohol nedôvodne spôsobiť nezačatie plynutia premlčacej
doby odkladaním uplatnenia práva podľa § 565 Obč. zák“.

3. Nakoľko premlčacia doba v súdenej veci uplynula dňa 11.4.2019 a žaloba bola podaná dňa 18.7.2019,
„uplatnenéprávojepremlčané“.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodoltak,ževsporeplneúspešnému
žalovanému priznal ich náhradu v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhaljehozmenytak,žežalobebudevyhovené,alebojehozrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie

a nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto
samostatne plynie i súvisiaca premlčacia doba. Rovnako má veriteľ (za splnenia príslušných podmienok)
právo zosplatniť celú pohľadávku vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke, pričom jeho nevyužitím toto
oprávnenie zaniká iba bezprostredne vo vzťahu k tej-ktorej jednotlivej splátke; ktorý právny dôsledok
odvolateľ zdôrazňoval.
5. Pomerne podrobne analyzoval vzájomný vzťah § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. a v konkrétnostiach

súdenej veci akcentoval skutočnosť, že práve pre obmedzenie vyplývajúce z druhej vety § 565 Obč. zák.
mohol jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť pohľadávky vyhlásiť len pre nezaplatenie splátky
priamo časovo predchádzajúcej zosplatneniu; t.j. splátky splatnej dňa 11.11.2016. Premlčacia doba tak
začala plynúť od daného dňa a najskôr by uplynula dňa 11.11.2019. To znamená, že žaloba podaná dňa
18.7.2019, bola žalobou podanou pred uplynutím premlčacej doby.
6. Na podporu svojich tvrdení žalobca v rámci odvolania veľmi rozsiahlo citoval z rozhodnutí (iných)

odvolacích súdov. Doplnil, že okresný súd sa vôbec nevyporiadal s tým, že nárok na zaplatenie splátokúveru splatných od 20.8.2016 do 20.10.2016 bol uplatnený - bez ohľadu na výklad § 103 Obč. zák. -
v priebehu premlčacej doby.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/,

c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

9. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou ústavného práva
na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku z daného pohľadu vykazuje znaky až formulárovitosti a arbitrárnosti. Z veľmi
strohého odôvodnenia nie je možné ustáliť, aké boli východiská či úvahy okresného súdu a na základe

čoho okresný súd vyslovil svoje jednotlivé závery.

10. Okresný súd uvádza, že skutkový stav ustálil na základe nesporných skutkových tvrdení a
vykonaného dokazovania. Ako sám výslovne konštatuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i v
zápisnici o pojednávaní (zvukový záznam z pojednávania nebol ku dňu rozhodovania odvolacieho

súdu súčasťou elektronického súdneho spisu), dokazovanie vykonal iba zmluvou o úvere a výpisom z
úverového účtu.
11. Základom pre jeho úvahy sú však okolnosti týkajúce sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
bezprostredne ku ktorému právnemu úkonu sa vzťahujúce dôkazy nevykonal. Rovnako v tejto spojitosti
nie je zrejmé vyhodnotenie, resp. postoj okresného súdu k žalovaným nenamietaným/nerozporovaným

tvrdeniam žalobcu (teda k nesporným skutkovým tvrdeniam), ktorý výslovne deklaruje zosplatnenie
úveru k 21.11.2016.

12. Okresný súd v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku určujúco konštatuje, že „uplatnené
právo je premlčané“. Z daného bodu odôvodnenia, ale ani z bodov mu predchádzajúcich, nie je možné

ustáliť, konkrétne ktoré (hmotné) právo žalobcu označuje termínom „uplatnené právo“. Žalobou si
žalobca uplatňoval právo na zaplatenie sumy 863,74 eur s príslušenstvom. Pri úvahách o premlčaní sa
okresný súd vyjadruje k právu podľa § 565 Obč. zák., ktoré však upravuje oprávnenie (nie povinnosť)
veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Navyše, priamo z textu označenej právnej normy vyplýva
zánikdanéhooprávneniapreneuplatneniepráva,aniejehopremlčanie;užvôbecnie„úplnépremlčanie“

oprávnenia žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
13. Zároveň náležite (proti)argumentuje odvolateľ, že okresný súd nedáva vôbec žiadnu odpoveď na
súvislosť údajného premlčania práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky a nepriznanie
ku dňu podania žaloby nepremlčaných splátok. Eventuálne v širšom nazeraní na to, aký dopad by
mohlo mať premlčanie práva podľa § 565 Obč. zák. na samotný úkon zosplatnenia, a tým i na „právny

status“ jednotlivých splátok, či na celý v konkrétnostiach súdenej veci uplatňovaný nárok. Akoby okresný
súd nerozlišoval medzi právom na zaplatenie pohľadávky a medzi právom na vyhlásenie predčasnej
splatnosti celej pohľadávky.

14. V podstate len na dokreslenie nemalej povrchnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku sa krajský

súd vyjadruje i k odkazu okresného súdu na rozhodnutia iných odvolacích súdov.
15. Závery rozhodnutí (iných) odvolacích súdov v obdobných veciach nie sú pre konajúce súdy
záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 CSP). Súčasne nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. V tomto smere
je nenáležité tiež odvolacie tvrdenie žalobcu, ktorý rozhodnutiam odvolacích súdov pripisuje atribút

ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.
16. Ustanovenie § 220 CSP neumožňuje (okresnému) súdu nahradiť jasné a výstižné vysvetlenie svojho
rozhodnutia odkazom na iné súdne rozhodnutia. Takéto oprávnenie zákon v § 452, aj to za špecifických
podmienok, priznáva dovolaciemu súdu.
17. Predmetný odkaz okresného súdu na rozhodovaciu činnosť iných súdov je súčasne formálne (a

predovšetkým) i obsahovo neprimeraný. V dotknutom bode odôvodnenia (16.) okresný súd v rámci
súvislého textu opakovane dvakrát označuje tie isté (štyri) rozhodnutia odvolacích súdov. Z vecného
hľadiska ich uvádza konštatovaním, že sa týkajú plynutia premlčacej doby podľa § 103 Obč. zák., ktoré
ustanovenie predtým spomínal iba okrajovo a v rámci určujúceho záveru z neho nevychádzal.18. Navyše, pokiaľ sa krajský súd oboznámil s niektorými rozhodnutiami, na ktoré odkazuje okresný
súd, tie vôbec nekorešpondujú so závermi vymedzenými v napadnutom rozsudku. Napríklad v
rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/34/2021 je výslovne konštatované,

že premlčacia doba nezačala plynúť dňom splatnosti najstaršej omeškanej splátky (čo je podstata
napadnutého rozhodnutia okresného súdu); obdobne v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3CoCsp/20/2020 je premlčacia doba počítaná od zročnosti splátky, pre ktorú bola mimoriadna splatnosť
vyhlásená, a nie od zročnosti splátky, pre ktorú mohla byť vyhlásená.

19. Okrem toho, že rozsah nesústredenosti okresného súdu pri vyhotovení odôvodnenia napadnutého
rozsudku je tak intenzívny, že sa posudzované rozhodnutie pre nedostatok a nezrozumiteľnosť jeho
dôvodov stáva nielen nepreskúmateľným, ale prioritne porušujúcim procesné práva strán v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesie znaky (až) možného zneužitia zásady „jeden
krát a dosť“, ktorou je odvolací súd v zmysle § 390 CSP viazaný. Neopodstatnenosť
tejto domnienky odvolacieho súdu môže okresný súd preukázať svojim následným postupom pri

prejednávaní a rozhodovaní súdeného prípadu; čo platí osobitne pre obsah odôvodnenia nového
rozhodnutia.

20. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vec prejednať a rozhodnúť podľa štandardných
pravidiel prejednávania (sporových) meritórnych vecí. Uvedené zahŕňa náležité vykonanie dokazovania;

samozrejme, v zmysle § 204 CSP s možnosťou jeho zákonom predkladaného zjednodušenia.
Vyhodnotenie vecnej legitimácie (prioritne aktívnej), ktorá otázka je podľa záverov rozhodovacej
praxe najvyššieho súdu i po rekodifikácii procesných predpisov posudzovaná z úradnej povinnosti.
Relevantnými sa tak stávajú napríklad aj okolnosti viažuce sa k právnym úkonom zosplatnenia úveru,
či postúpenia pohľadávky.

21. V rámci skutkového zadefinovania žalobného nároku bude okresný súd vychádzať len z tých tvrdení,
ktoré žalobca ako skutkový základ vymedzil bezprostredne v žalobe. Vzhľadom na ustanovenie § 294
CSP v aktuálnom štádiu už neprichádza do úvahy ich podstatná zmena, či doplnenie. Samozrejmosťou
musí byť vyhotovenie (konečného) rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim požiadavkám § 220
ods. 2 CSP; čoho súčasťou bude i vyvarovanie sa vyššie spomínaným formálnym a obsahovým

nedôslednostiam.

22. Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený tiež výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd i o
nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.