Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010241
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7117010241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej

a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Miroslava Baňackého, na verejnom zasadnutí konanom dňa
19. januára 2023, v trestnej veci proti obžalovanému J. A., pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2022
sp. zn. 1T/11/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 172 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., obžalovanému J. A., nar.
XX.X.XXXX v X., trvale bytom A. Y., ul. S. XXX/XX, okr. Košice - okolie, ukladá trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. počas skúšobnej doby ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze užívania iných návykových látok.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9. júna 2022 sp. zn. 1T/11/2017 bol obžalovaný J. A.

uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimipodľa§172 ods.1písm.c),d)Tr.zák.,natomskutkovom
základe, že

v Košiciach dňa 03.08.2016 v čase okolo 20.30 hod. na ul. U. č. X v osobnom motorovom vozidle zn. T. K.
O., striebornej metalízy, EČ: X prechovával 1 ks zatavenú striekačku s obsahom 1730 mg svetlohnedej
kryštalickejlátkyspriemernýmobsahom32,9%metamfetamínu,ktorúzadovážilnezistenýmspôsobom,

a z ktorej by bolo možné pripraviť 17 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku
človeka, pričom metamfetamín je zaradený v II. skupine omamných látok v zozname omamných a
psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z.z.Za to bol obžalovanému J. A. podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. por. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom obhajcu uviedol:

Rozsudok považuje za nepochopiteľný, nesprávny, zaujatý, formálny, diskriminačný, nezrozumiteľný

a arbitrárny. V rozsudku chýbajú logické argumenty, pre ktoré súd, bez existencie akýchkoľvek
pochybností, ho uznal vinným. Rozsudok v časti kvalifikácie skutku, ako aj uložený trest je nezákonný,
nesprávny, nespravodlivý, nadkvalifikovaný a neprimeraný.

Okresný súd prikladal veľký význam aj okolnostiam, ktoré v konečnom dôsledku nemali žiadnu

výpovednú a dôkaznú hodnotu. Obžalovaný poukázal na pochybnosti o správnosti skutkových zistení,
z ktorých vychádza napadnutý výrok.

Drvivá väčšina dôkazov bola zabezpečená na základe nezákonného postupu OČTK pri zadržaní
obžalovaného, akoajpritzv.dobrovoľnomvydaníveciavzneseníobvinenia.Ďalejobžalovanýnamietal,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Rovnako v súdnom konaní boli flagrantným spôsobom porušené základné obhajobné práva, keďže súd
vykonal hlavné pojednávanie dňa 09.06.2022 a vyhlásil odsudzujúci rozsudok bez toho, aby bol na
ňom prítomný zvolený obhajca, ktorého na obhajobu obžalovaného zvolil jeho otec, a ktorý zaslal pred

pojednávaním avízo o prevzatí obhajoby. Samotné súdne konanie trvalo päť rokov a súd obžalovaného
odsúdil na základe vykonania dvoch hlavných pojednávaní. Trestná vec nie je právoplatne skončená
ani po šiestich rokoch od vznesenia obvinenia.

Obžalovaný bol uznaný vinným len na základe vykonania nezákonnej prehliadky motorového vozidla,

v ktorom mala byť nájdená jedna zatavená striekačka s obsahom 1730 mg svetlohnedej kryštalickej
látky s priemerným obsahom 32.9 % metamfetamínu, ktorú som mal dobrovoľne vydať. Vozidlo policajné
orgány zastavili bez zákonného dôvodu a existencie konkrétneho dôvodného podozrenia, že by sa
obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti alebo priestupku. Neexistoval zákonný dôvod na vykonanie
služobného zákroku. Služobný zákrok bol neopodstatnený a dôkaz z takéhoto zákroku nemožno

považovať za dôkaz získaný v súlade so zákonom a ako taký je v trestnom konaní nepoužiteľný. V
tomto smere obžalovaný poukázal aj na ustálenú súdnu prax v hodnotení legálnosti služobného zákroku
vykonaného za účelom získania dôkazu pre trestné konanie.

Za situácie, ak členovia operatívy vopred disponujú informáciou, že posádka vozidla, ktoré zastavili,

sa dopustila alebo dopúšťa trestnej činnosti, prichádza do úvahy postup podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku a už nie podľa zákona o policajnom zbore.

Nezákonnosť služobného zákroku od počiatku zakladala procesnú nepoužiteľnosť a nezákonnosť
všetkých dôkazov zistených v súvislosti s týmto zákrokom, nálezu psychotropných látok, vrátane

obhliadky miesta činu. Vzhľadom na vedomosť polície o konkrétnom páchateľovi a jeho trestnej
činnosti bez začatia trestného stíhania, bol postup polície nezákonný, a to ohľadne sledovania
osoby obžalovaného, prehliadky osobného motorového vozidla, zaistenia drogy a obmedzenia osobnej
slobody, zadržania a následného vznesenia obvinenia. Ide o nezákonné úkony, ktorými sa získal
v rozpore so zákonom dôkaz, podstatný pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia.

Nezákonnosť sa následne preniesla aj na ďalšie dôkazy získané v prípravnom konaní a aj na
dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa.V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na: rozsudok NS SR č. 4Tz 9/2006 (Zo súdnej praxe Č. 5/2006,
č. rozhodnutia 74) „Dôkaz s podstatnou procesnou vadou je absolútne neúčinný. Za zákonný spôsob
získavania dôkazu treba považovať aj splnenie formálnych - procesných podmienok vyžadovaných

Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu. Dôkaz získaný
v rozpore zo zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý
vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu“.

Prečítanie výpovede operatívca - svedka npor. Bc. W. A. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní

dňa 19.05.2020, nemohlo postačovať na odsúdenie obžalovaného (aj vzhľadom na vyššie uvedené).
Nie je pravdou, že obžalovaný oznámil policajnej operatíve, že má pri sebe pervitín, ten následne hliadke
ukázal, že ho má uložený v odkladacom priestore nad stredovou konzolou a ten následne na výzvu
aj dobrovoľne vydal. Rovnako nie je pravdivé jeho tvrdenie, že obžalovaný bol poučený v zmysle §
89 Trestného poriadku a že bol vyzvaný na dobrovoľné vydanie omamných a psychotropných látok za
sústavnéhozákonnéhopoučovaniaomožnýchnásledkoch.Niejeanipravdou,žepozákonnompoučení

dobrovoľne vydal zatavenú striekačku poverenému príslušníkovi.

Bez predchádzajúceho poučenia o zákaze sebaobviňovania mal byť obžalovaný podľa tvrdení
operatívca vyzvaný, aby dobrovoľne drogu vydal. Obžalovaný na výzvu operatívca odpovedal, že
omamnú látku nemá, na čo bolo nedôvodné pristúpené k tzv. bezpečnostnej prehliadke a aj k prehliadke

OMV.

Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47 ods. 1 Ústavy SR. Obsahom zásady,
podľa ktorej nikto nie je povinný obviniť seba samého je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval
seba samého. Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže

ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane
práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Jalloh v.
Nemecko, sťažnosť č. 54810/00 alebo Saunders v. Veľká Británia, sťažnosť č. 19187/91).

Zákaz sebaobviňovania má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych

orgánov, a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Z toho dôvodu je dôležité, aby policajt
predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, túto osobu poučil o zákonnej
možnostineobviňovaťsámsebaaneprispievaťkvlastnémusebaobvineniuztrestnejčinnosti(Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/U/2013). Postupom podľa ustanovenia § 89a
Trestného poriadku je policajt povinný poučiť osobu predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť

vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (m. US 522/2021). V
priebehu policajného zákroku obžalovaný nebol nikdy kompetentne poučený o svojich právach.

Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 171/1993 Z. z o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt
jepovinnývykonávaťslužobnýzákroktak,abyzásahneprekročilmierunevyhnutnúnadosiahnutieúčelu

sledovaného jeho služobnou činnosťou. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona, policajt v službe je povinný
v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je
dôvodné podozrenie z ich páchania. Z toho dôvodu mal súd primárne skúmať, či zasahujúci policajti
mali oprávnenie na zaistenie (vydanie) veci a či postupovali v zmysle § 89a Trestného poriadku. Ak by
sa zistilo, že policajtom bola vydaná vec bez predošlého riadneho poučenia o zákaze sebaobviňovania,

ich postup by bol od počiatku nezákonný a zákonný podklad by nemalo ani vykonávanie akýchkoľvek
ďalších úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Vždy musia byť dodržané všetky potrebné
garancie zachovania práv pred svojvoľným postupom, vrátane poučenia osoby o spôsobe obrany
mlčaním, resp. rešpektovaním práv na nevydanie veci.

Ani kvalita a množstvo omamnej látky v zatavenej striekačke s obsahom 1730 mg svetlohnedej
kryštalickej látky s priemerným obsahom 32.9 % metamfetamínu, nikdy nemohlo zodpovedať kvalifikácii
skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona. Množstvo a
kvalita omamnej látky zodpovedala maximálne kvalifikácii prečinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa ustanovenia §
171 Trestného zákona. V tejto súvislosti obžalovaný považuje aj tzv. znalecký posudok KEÚ a prečítanie
jeho obsahu na hlavnom pojednávaní za nepoužiteľný, zjavne chybný a nelegitímny dôkaz, ktorým bolo
stanovené nesprávnym spôsobom množstvo drogy, resp. jednorazovej dávky.Trest uložený súdom v napádanom rozsudku je zjavne neprimeraný a nezákonný. Uloženie 4-ročného
nepodmienečného trestu na základe nesprávne použitého zákonného ustanovenia (nadkvalifikácia

skutku ako zločinu), sa objektívne javí ako nedôvodné, zaujaté, neadekvátne, diskriminačné, nezákonné
a nesprávne.

Obžalovaný bol síce v minulosti dvakrát súdne trestaný, ale v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako
keby nebol odsúdený. Predchádzajúce odsúdenia boli zahladené. Zahladenie odsúdenia spojené so

zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej
osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej
zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že v prípade
obžalovaného neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo konštatovania
recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia, môže taká osoba preukazovať
stav svojej bezúhonnosti. Súd tento môj status nerešpektoval, a označil jeho súdené konanie ako akt

rovnorodej recidívy.

Podľa názoru obžalovaného napádaným rozsudkom ako aj v konaní, ktoré rozsudku predchádzalo,
boli flagrantne a preukázateľne porušené jeho práva garantované Ústavou SR, Dohovorom a Trestným
poriadkom v takom rozsahu, že by to malo odvolací súd viesť k zrušeniu napádaného rozsudku a k jeho

oslobodeniu spod obžaloby.

V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný navrhol, aby po preskúmaní napádaného rozsudku,
z niektorých dôvodov uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Trestného poriadku, tento
rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu

oslobodil.

Alternatívne navrhol, aby krajský súd po preskúmaní veci, a to z niektorých dôvodov uvedených v
ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a
spravodlivý, a to vo vzťahu k výroku o vine, ako aj vo vzťahu k výroku o treste. Súdom vykonané
hlavné pojednávanie dňa 9.6.2022 považuje za zákonné, pretože obžalovaný nepredložil na uvedenom
hlavnom pojednávaní žiadny listinný dôkaz, resp. plnú moc, ktoré skutočnosti by potvrdzovali to, že má

nového zvoleného obhajcu.

Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie
súdu o vine a treste. U obžalovaného sú však splnené podmienky na uloženie nižšieho trestu ako bol
okresným súdom uložený. Prokurátor v závere písomných dôvodov odvolania uviedol, že odvolanie

zo strany obžalovaného je účelové v snahe vyhnúť sa následkom, ktoré je povinný vzniesť za svoje
protiprávne konanie, a preto navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie J. A. ako nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len do výroku
o treste.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní tie dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o

vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s tým, že poukázal aj na príslušnú judikatúru.

Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu o uznaní viny obžalovaného zo
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie aobchodovaniesnimipodľa§172 ods.1písm.c),d)Tr.zák.Krajskýsúdzistil,ževovzťahukuskutkovým
zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v
napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného
na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi
podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne

skutkové zistenia.

Obžalovaný J. A. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom
súde.

Skutočnosť, že obžalovaný J. A. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nedbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Krajský súd aj napriek správnosti napádaného rozsudku vo výroku o vine považuje za potrebné k
odvolacím námietkam obžalovaného uviesť nasledovné skutočnosti.

Zozápisniceovydaníveciazpoučenianačl.44vyšetrovaciehospisuajkrajskýsúdzistil,žeobžalovaný
J. A. bol osobitne poučený aj o tom, že k vydaniu veci nesmie byť žiadnym spôsobom nútený a
nemá povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním veci mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v
súvislosti s touto vecou. Poskytnuté poučenie obsahuje vyslovene zvlášť vetu: v prípade, ak by vydaním

veci sebe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania, nie je povinná takúto vec dobrovoľne vydať,
môže jej vydanie odoprieť a využiť svoje právo mlčanlivosti ak dobrovoľnému vydaniu veci nesmie byť
nijakým spôsobom nútená. Následne vyzvaná osoba J. A. po vyššie uvedenom poučení dobrovoľne
vydal 1 ks zatavenej striekačky s neznámou kryštalickou látkou (metamfetamín).

Obžalovaný J. A. pritom nevyužil možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu
(t.j. s poukazom na zákaz sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietal, že vec nemá u
seba, či pri sebe, a preto nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (1 ks zatavenej striekačky) bola

získaná zákonom predpokladaným spôsobom apo poskytnutí náležitých poučení (krajský súd opakuje,
žezápisnicaovydanívecivýslovneobsahujepoučenieozákazesebaobviňovaniaakoajpoučenie,ktoré
hovorí o právach obvinenej osoby, ktoré má primerane aj osoba podozrivá). Podľa záveru krajského
súdu ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom,
bol teda získaný zákonne a ide o procesne použiteľný dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.

Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
nepostupoval správne, ak nezisťoval len existenciu resp. neexistenciu poľahčujúcich okolností podľa §
36 a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. Nesprávne postupoval okresný súd pri určovaní druhu
a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu uložený trest vo výmere štyroch rokov nepodmienečne obžalovanému
okresnýmsúdomjeneprimeraneprísnyavrozporesustanoveniami§34 ods.1-ods.4Trestného
zákona. V prípade osoby obžalovaného nie je možné prihliadnuť na jeho predchádzajúce odsúdenia, takako to správne uviedol v písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný. V danom prípade sa naňho
hľadíakobynebolsúdnetrestaný.Kustanoveniam§34ods.1-ods.4Tr.zák.krajskýsúdpoznamenáva,
že tieto pri určení druhu a výmery trestu je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, predovšetkým

aktuálne v čase, kedy súd rozhoduje o druhu a výmere trestu odňatia slobody.

Zároveň krajský súd dáva do pozornosti, že osoba obžalovaného doteraz nebola priestupkovo
postihnutá. Práve z tohto dôvodu krajský súd zohľadnil osobu obžalovaného, a preto zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., Podľa § 322 ods. 3

Tr. por., § 172 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., obžalovanému J. A. uložil trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. krajský súd výkon
uloženého trestu podmienečne odložil a súčasne podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní
3 (troch) rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze

užívania iných návykových látok.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak toto obmedzenie poruší v skúšobnej dobe, v takom prípade dôjde k
premene podmienečného trestu v trvaní troch rokov

To boli dôvody pre ktoré krajský súd zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.