Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205337
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2118205337.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcu 1: Ľ. X., N.. XX.XX.XXXX, A. S.

Y. XXX, XXX XX, Ž. X: D. X., N.. XX.XX.XXXX, A. S. Y. XXX, XXX XX, Ž. X: P. M., N.. XX.XX.XXXX, S. Y.
XXX, XXX XX, Ž. X: V. D., N.. XX.XX.XXXX, Q.. S. XXX/XX, V., všetci zastúpení: Občianske združenie
OPOS, A. Hlinku1084/124A, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanému 1: B. B., P..B.., J.: XX XXX
XXX, C. XX, A., právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
036 01 Martin, žalovanému 2: F. B. P..B.., J.: XX XXX XXX, D. X, A., W. D.: B. M. &. W., B..T..Y.., B. B.
F. XX, XXX XX A., o žalobe o neplatnosť záložnej zmluvy a spol., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný 1 a žalovaný 2 majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2018 domáhali, aby súd určil,
že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 04.04.2011 je
neplatná, žalovaní 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania do 3 dní od
právoplatnostirozsudkuažalovaný1ažalovaný2súpovinnívyplatiťprimeranéfinančnézadosťučinenie
žalobcovi vo výške 1 000,00 eur spoločne a nerozdielne.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že v roku 2011 sa rozhodli refinancovať úver na bývanie a
uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 (ďalej len „Zmluva“). Snaha o zlepšenie
podnikania formou eurofondov zlyhala a pričom žalobcovia nedokázali zvládať platenie podnikateľských
a ani súkromných záväzkov. Neboli schopní platiť ani poplatky zo sociálneho a zdravotného poistenia.
Žalobcovia sa snažili dohodnúť s bankou, pričom banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý
ak nebude uhradený pristúpi žalovaný 1 k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými
právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na obydlie žalobcov. Žalobcom bolo zaslané

Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Listom zo dňa 24.05.2018 žalovaný 2 kontaktoval
žalobcov ohľadom umožnenia obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Podľa žalobcov má
veriteľ povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, odbornosťou a profesionalitou, ale voči
spotrebiteľom bez právnických vedomostí a vzdelania, predovšetkým primerane v súlade s odbornou
starostlivosťou a dobrými mravmi, aby spotrebiteľov nevystavil neprimeranému výkonu záložného práva
a záložné právo má byť výhradne ako „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný
nerešpektoval žiadnu primeranosť vo svojom postupe, neponúkol odklad splátok, reštrukturalizáciu a

pod.. Žalobcovia namietajú, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný
alebo sa prieči dobrým mravom. Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný
a zasahuje do práva na obydlie. Zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík vychádzajúcich
prvotne od žalovaného a to tým, že do zmluvy boli zakomponované neprijateľné podmienky, oktorých žalobcov žalovaný neinformoval a nemal ani v úmysle. Zmluva bola uzatvorená v rozpore
so smernicou rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pretože táto smernica platí tiež pre obchod, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá

vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať
všetky podmienky, aby o nich nemal pochybnosti a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú
pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobcovia majú za to, že podmienky v zmluve
sú také, ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa - žalovaného boli v rozpore so zákonom
a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa tak dostal do neudržateľného vzťahu, pretože došlo k

značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva
je formulárová, typová, predtlačená a žalobcovia nemohli jej obsah ovplyvniť, nakoľko žalovaný 1 tento
rovnaký typ zmluvy donedávna používal. Žalobcovia museli zmluvu podpísať v celku jedným podpisom,
pričom splátka nebola rozdelená na istinu, úrok a iné poplatky a tak ide o úver bez úrokov a bez
poplatkov. O náležitostiach zmluvy mal podľa žalobcov informovať žalovaný ako dodávateľ. V zmluve
sú uvedené nasledovné údaje o splátkach: do 31.05.2011 - 1 splátka úveru je vo výške 728,39 eura

a od 20.06.2011 výška splátky úveru je 862,39 eura a to v počte 358 splátok, čo je do konca úveru,
ktorý je stanovený na termín do 20.03.2041. Podľa výpočtov žalobcov je predpokladaná platba za
úver aj s poplatkami vo výške 311 216,96 eura. Ak by žalobcom ako spotrebiteľom vysvetlil o akú
sumu ide, žalobcovia by túto sumu prinajmenšom zvážili. Žalobcovia ďalej v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedli neprijateľné podmienky v Zmluve, a to poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa,

že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami a sadzobníkom,
ustanovenie, že zmluvné vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom je
neprijateľné, poplatok za správu úveru. Žalobca uviedol, že žalovaný už pri uzatváraní zmluvy konal
nekalo a dojednával neprijateľné podmienky. Žalobcovia žiadajú, aby súd vyhlásil za neprijateľné podľa
§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase, keď tieto skutočnosti nastali. Predmetná

zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však žalovaný
uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžeru. Pre uvedené dôvody žalobcovia
podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, nakoľko bolo možné
domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.

3. Žalobcovia spolu so žalobou predložili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.04.2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, mandátnu zmluvu zo dňa 04.04.2011,
Oznámenie o výkone záložného práva, prosba - žiadosť o splátkový kalendár, podací lístok,
mailovú komunikáciu, Nesúhlas a upustenie od protizákonného konania, podací lístok, mailová
komunikácia, Výzva zo dňa 22.11.2017, Prosba o odklad mimoriadnej splatnosti úveru, Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Výzva na vykonanie znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti,
Oznámenie termínu znaleckej obhliadky, nesúhlas s dobrovoľnou dražbou, Podací lístok, mailová
komunikácia, Znalecký posudok č. 100/2008, odpoveď na žiadosť, Žiadosť o posúdenie platnosti
zmluvy č. XXXXXXXXXX, listiny zaslané žalovanému 1/, listiny zaslané žalovanému 2/, zosplatnenie
úveru žalovaným 1/, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným 2/, znalecký posudok č.

100/2008, Odpoveď MS SR na žiadosť.

4. Dňa 03.06.2018 bolo uznesením č. k. 20Csp/30/2018-81 nariadené neodkladné opatrenie na
návrh žalobcov. Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 11Co/9/2019-177 zo dňa
28.01.2019 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamieta.

5. Žalobcovia boli na infovýsluchu konanom dňa 20.01.2020 oboznámení s vecou a po príslušných
zákonných poučeniach k veci uviedli, že v lehote 20 dní súdu oznámia, či na podanej žalobe trvajú.

6. Dňa 03.06.2020 žalobcovia po výzve súdu uznesením č. k. 20Csp/30/2018-215 zo dňa 07.05.2020
doručili súdu doplnenie žaloby, v ktorom uviedli, že k vykonaniu opravy bránil žalobcom aj žalovaný l,
ktorý na niekoľko výziev žalobcov nereagoval a odmietal im zaslať výpisy z úverového účtu, preto sa
nemohli k presným údajom žalobcovia dopátrať. V skutočnosti doposiaľ netušia aký je dlh/pohľadávka,
ktorú si sám žalovaný 1 jednostranne udáva. Výpisy, ktoré žalobcovia s návrhom predložia súdu sú v

tabuľke. Teda nie riadne výpisy z úverového účtu a sú neúplné (iba od 8/2011). Preto žiadajú súd, aby
kompletné výpisy dožiadal od žalovaného l prostredníctvom elektronickej výzvy. Na podanie žaloby majú
žalobcovia aj naliehavý právny záujem. Hoci z obsahu, a aj dôkazov jasne vyplýva, že boli porušené
zákony žalovaným 1 a následne mala byť vykonaná dražba nehnuteľnosti, na základe neplatnej záložnejzmluvy, (ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 3 a 4 zapísané na LV č. 343. Okresný úrad S., Y.
S., Y. S. Y., pozemky registrované v registri „E., parcela č.XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
301 m2, parcela č. XX/XX- záhrady o výmere 225m2, rodinný dom súpisné č.XXX. parcela č. XX/X. vo

vlastníctve P. M., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, č. domu XXX, XXX XX S. Y. M. W. X/X P. V.T. D.. T.. M., N..
XX.XX.XXXX. č. domu XXX, XXX XX S. Y. M. W. X/X, ktoré už ostali predmetom podanej žaloby. Byt
žalobcov 1 a 2 bol predaný v roku 2019 v dražbe počas tohto konania. V roku 2011 sa žalobcovia 1 a 2
v rozhodli refinancovať pôvodný úver na bývanie novým úverovým vzťahom so žalovaným l. Zmluvu č.
XXXXXXXXXX podpísali dňa 04.04.2011 a v tom istom roku svoje podnikanie presunuli na prevádzku

bitúnku - Š. (august 2011). Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. jasne definuje podmienky,
za akých je možné uzavrieť zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Banky majú povinnosť
postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom
predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§2 písm. u) a § 4
ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému
výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ - spôsobom uspokojenia

pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce
vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to
napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve naopak, snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie
si peňazí od nebankových subjektov. Namiesto toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver. Neseriózne
konanie žalovaného žalobcovia považujú za nekalé aj porušením §5 a §7 zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že iba žalovaný 1, ktorý zmluvy pripravoval. mal vedomosť
(právnu) o podmienkach, ktoré žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť. Žalobcovia 1 a 2 zmluvu o úvere a
žalobcovia 3 a 4 záložnú zmluvu. Pokiaľ chceli zobrať úver museli zmluvy podpísať tak, ako im na podpis
boli žalovaným 1 predložené. Tým, že žalobcovia zmluvy museli podpísať tak ako im boli predložené a
nemalimožnosťovplyvniťichobsah(podmienkyzmlúv)urobiliúkon,ktorýbyzainýchokolnostíneurobili.

Preto napádajú platnosť zmlúv, ktoré sú predmetom konania. Neplatnosť úverovej zmluvy z hľadiska
platného právneho úkonu, žalobcovia 1 a 2 odôvodňujú tým, že im nebol poskytnutý úver v takej výške
ako je uvedený v zmluve, čím nastal rozpor s ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky úveru, dochádza tým k
zmene podstatnej náležitosti Zmluvy a takúto odpoveď je teda potrebné považovať za nový návrh. Aby

tedadošlokuzavretiuZmluvystakoutonovouvýškouúveru.Jepotrebnétútoodpoveďchápaťakonávrh
Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom
prípade k tomu nedošlo, preto majú žalobcovia 1 a 2 za to, že dojednanie predmetnej úverovej zmluvy
je neplatné. Je predsa nemysliteľné, aby boli jasne dohodnuté podmienky úveru jednostranne zmenené
prípadne bolo plnenie zo zmluvy ponížené, ale úroky započítané zo sumy uvedenej v zmluve.

Neplatnosť záložnej zmluvy odôvodňujú žalobcovia 3 a 4 z dôvodu. že zmluva je nejasná a samotný
výkon záložného práva je z odkazom na VOP. Čl. IV. Záložnej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky
neboli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere a ani zmluvy o záložnom práve. Preto nemôže byť
spotrebiteľ viazaný dokumentom/listinou. ktorú nepodpíše a majú mu z nej vyplývať povinnosti.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010), ktorý konštatoval, že (cit.):

„ Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia
zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú
s ňou oboznámení a súhlasia s VOP " Takéto dojednania vo VOP alebo obchodných podmienkach, ktoré
neobsahujú podpisy oboch strán sú pre strany záväzkového vzťahu neplatné (§39 OZ). Podmienku v
č. IV záložnej zmluvy považujú žalobcovia za neprijateľnú vzhľadom na vyššie uvedené. V dôsledku

realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť práve
k uspokojeniu žalovaného l aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potencionálnych neprijateľných
podmienok obsiahnutých v zmluve o splátkovom úvere a záložnej zmluve právny nárok a k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný
len s veľkými ťažkosťami. Tak ako vyplýva z tvrdení a dôkazov žalobcov, pohľadávka, na ktorú sa

vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, tak ako vyplýva z návrhu, že úverová zmluva je založená
na neplatnom právnom úkone. Tiež je sporných veľa ďalších skutočností, ktoré vyplývajú priamo zo
zaslaných výpisov žalobcov 1 a 2. Pôvodná splátka úveru bola 728,93eura. V roku 2014 dosiahli
splátky žalobcov 1 a 2 výšku 1 230,00 eur. Žalovaný l žalobcov zaväzuje počas úverového vzťahu
rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré veriteľ mení podľa svojho uváženia a potreby bez toho, aby im

aspoň počas zmluvného vzťahu dal dostatočný priestor na vyjadrenie ich nesúhlasu k zvýšeniu úrokovej
sadzby pred ich zavedením a tiež prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb ako aj pokút.
Samozrejme, žalovaný 1 sám svojvoľne nariaďoval žalobcom 1 a 2 neustále vyššie a vyššie splátky pod
hrozbou začatia výkonu záložného práva. Pre nedodržanie splátkového kalendára dochádza k umelémunavyšovaniu dlhu, pričom žalobcovia tieto skutočnosti uviedli už pri návrhu na neodkladné opatrenie,
tiež tam uviedli, že im ani na vyžiadanie neboli predložené všeobecné podmienky. Osvedčenie týchto
skutočnosti vyplýva aj z čl. 1 zmluvy o splátkovom úvere, z ktorých vyplýva, že veriteľ je oprávnený

jednostranne zmeniť typ a výšku úrokovej sadzby a splátky a dlžník s takouto zmenou súhlasí. (bez
upozornenia dlžníka).Nejde opomenúť, že každý bod zmluvných podmienok je odkázaný na VOP,
ktoré samozrejme neboli nikdy súčasťou zmluvy o splátkovom úvere a ani zmluvy o záložnom práve.
Žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli, že žiadajú nariadiť úpravu v zmysle platnej legislatívy a umožniť
im vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru, pretože jednostranným úkonom zo strany dodávateľa/

žalovaného 1 stratili výhodu splácať pohľadávku v splátkach, hoci muselo byť od počiatku žalovanému 1
jasné, že zosplatnením úveru žalobcov dostane do pozície, ktorá nebude mať iné riešenie, iba predaj ich
majetku. Ak nedokáže dlžník splniť dlh v jednej sume pre nezaplatenie 1,2-och. či 3-och nesplnených/
omeškaných splátok, nebude môcť za žiadnych okolností splniť dlh naraz. Zo spisu vyplýva, že
žalobcovia, konkrétne žalobkyňa 2 niekoľko krát komunikovala so žalovaným 1 o novom splátkovom
kalendári, tá však ukladala žalobkyni 2 nesplniteľné platobné podmienky, čím donútila banka/ žalovaný

1 podať žalobný návrh v takom znení, aký bol údajne pre súd nevykonateľný. Určovacím petitom sa
mala dosiahnuť ochrana práv žalobcov. Takýto petit je možný v súlade s § 137 CSP. V danom prípade
ide o určovací petit, na ktorom musí byť právny záujem, t. j. keď žalobca má záujem na tom. aby bol
vyhovujúcirozsudokprenehopoprávnejstránkevýznamný,čižeužitočný(abymalzmysel).Tietonávrhy
vychádzajú z doktríny preventívneho charakteru, v prípade keď právo je neisté alebo ohrozené a stav

tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu
o existencii (neexistencii) predmetného práva.
Z ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa jednoznačne
vyplýva, že žalobcom ako spotrebiteľom prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie
len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný 1 skutočne porušil

niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcom ako
spotrebiteľom ujmu, a ak preukážu príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou
ujmy. Len pri kumulatívnom splnení týchto podmienok je možné uvažovať o nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Žalobcovia si nárok na primerané finančné zadosťučinenie žiadajú priznať z
dôvodu, že na základe neodborného konania žalovaného 1 bola už jedna nehnuteľnosť vydražená s

výťažkom o 40% nižším ako bola jeho skutočná hodnota na trhu. Žalovaný 1 v danom prípade konal v
úmysle poškodiť žalobcov už pri podpise zmluvy o splátkovom úvere a záložnej zmluve, vsunutím do
týchto zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky, kde zneužil ich tieseň a nevedomosť ako spotrebiteľov
pri uzatváraní zmluvných vzťahov, z ktorých neskôr sám žalovaný l profitoval. Dodnes nie je známe
žalobcom 1 a 2 aká je vlastne teraz skutočná pohľadávka, teda po už jednej dražbe ich nehnuteľnosti.

K dôvodu prečo bol žalobný návrh podaný žalobcom 1, 2, 3 a 4 žalobcovia už súdu vysvetľovali práve
k vyjadreniu žalovaného 2. Konkrétne ide v prípade žalobcu 1 a 2 osoby, ktoré sú vo vzťahu k úverovej
zmluve so žalovaným 1, Žalobcovia 3 a 4 sú osobami zo vzťahom k záložnej zmluve so žalovaným 1.
Pokiaľ teda došlo k zásahu do práv oprávnených osôb sú tieto 4 osoby vo vzťahu práve k žalovanému
1 aktívne vecne legitimovaní. Preto nebolo možné žalobný návrh podať v takom znení a s neodkladným

opatrením iba s osobami výlučne vo vzťahu k úverovej zmluve, alebo iba výlučne k záložnej zmluve.
Keďže tieto sú na sebe závislé. Pre úplnosť vzhľadom na uvedené dôvody tohto žalobcovia uvádzajú, že
zákon neupravuje akej ochrany sa môže žalobca domáhať v prípade, že pohľadávka. ktorú si uspokojuje
záložný veriteľ formou dobrovoľnej dražby je sporná a je/má byť uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na
základe neprijateľných zmluvných podmienok (úroky, sankcie, poplatky, zmluvné pokuty, upomienky). V

tomtoprípadeideozložitýprípadsveľaprílohami,ktorémusiabyťpredmetomsúdnehokonania,pretože
ide o skutočnosti tvrdené jednou stranou sporu, a všetky sú v konečnom dôsledku sporné. Preto bude
povinnosťou súdu skúmať či má k dispozícii všetky údaje, aby bolo možné posúdiť zmluvy ako platný
právny úkon, či zmluvy spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti, či zmluvy obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa neplatné, či žalobca postupoval ku spotrebiteľom s

náležitou starostlivosťou nie len k posúdeniu bonity, ale aj k obsahu samotnej zmluvy a informovanosti
spotrebiteľov ešte pred samotným podpisom zmluvy. Vo veci je nesporné, čoho sa žalobcovia podaným
žalobným návrhom domáhajú, teda preskúmania predmetných zmlúv, ich náležitostí, zistenia nekalej
podmienky a z nej vyplývajúce povinnosti v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia už uviedli na začiatku
tohto podania, že majú na veci naliehavý právny záujem práve v zmysle § 137 c) a d) CSP. Právny

záujem vyplýva z porušenia alebo ohrozenia práva a záujmu na jeho ochrane. Pričom právny záujem
žalobcov na žiadanom určení pri určovacích žalobách musí byť podľa požiadavky zákona dokonca
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Je pri tom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom
určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu,resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň odstránenie
stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. V tomto prípade
žaloba bola podaná dôvodne a naliehavý právny záujem existuje. Je pravdou, že žaloba na plnenie

predchádza žalobe o určenie, a tam, kde možno podať žalobu o plnenie, nemožno podať žalobu o
určenie, avšak to sa týka prípadu, kedy účastník je žalobcom, resp. môže byť žalobcom tak v konaní
o určenie ako aj v konaní o plnenie. V tomto prípade ale žalobcovia nemôžu podať žalobu o plnenie,
pričom ich právne postavenie do podania žaloby o plnenie žalovaným l je právne neisté. Samozrejme, že
žalovaný l sa ani nechystal žalobu o plnenie podávať, pretože začal výkon záložného práva a žalobcom

neostávalo nič iné iba sa prostredníctvom súdu domáhať neplatnosti právneho úkonu (vzniku záložnej
zmluvy) a neplatnosti zmluvy úverovej. Zákonodarca zmyslom právnej úpravy (CSP §137) mal na zreteli,
aby bolo možné vylúčiť neexistenciu jedného z predpokladov potencionálneho dlhu zo zmluvy, preto
aby sa nemusel spotrebiteľ brániť až v prípadnom neskoršom spore, právny záujem na tomto určení
s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov
iných dlžníkov, ktorí majú za to, že nejaký ich dlh vôbec nevznikol, prípadne už zanikol, resp. že za

daného právneho vzťahu vzniknúť ani nemôže a len z dôvodov posilnenia svojej právnej istoty by
sa domáhali nezmyselných určení, že veriteľom z rôzneho titulu nie sú nič dlžní, prípadne, že sú im
dlžní menej než by sa veritelia z rôznych dôvodov mohli domnievať, alebo že za porušenie povinnosti
nezodpovedajú, dlh už uhradili alebo že je už premlčaný, resp. dokonca že ani vzniknúť nemôže, ktoré
sú bez reálneho súdneho uplatnenia práv potencionálneho veriteľa zbytočné a naliehavý právny záujem

nad ich vedení bez ďalšieho nemôže vyplývať len z toho, že potencionálny dlžník v týchto prípadoch
nemá k dispozícii žalobu na plnenie. Ako bude v ďalej v návrhu uvedené postavenie v zmluvnom vzťahu
je neisté a hrozí záložcom/ žalobcovia 3 a 4 strata obydlia, aj keď nedisponujú podľa ich názoru platne
uzatvorenou zmluvu o záložnom práve. Je preto potrebné, aby sa súd predbežnou právnou otázkou
zaoberal či tu právo je alebo nie je a či je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania zaťažená záložným

právom, a tým spojené aj následky takéhoto zmluvného vzťahu. Je však nutné súdu poukázať, na to,
že žalobcovia ako spotrebitelia v tomto konaní, majú naliehavý právny záujem na určení, v zmysle §34
ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2, prvá časť vety pred
bodkočiarkou katastrálneho zákona. podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred

dobrovoľnou dražbou. Z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva. že na vyznačenie, resp. obnovenie
stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym úkonom. je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti
právneho úkonu (NS SR 6Cdo/137/2017 zo dňa 21.juna 2018). Na základe skutočností, že záložná
zmluva nie je platným právnym úkonom žalobcovia rozširujú pôvodný žalobný petit o bod 4 v znení:
„Súd určuje. že nehnuteľnosť - zapísaná na LV č. XXX, Y. Ú.T. S., Y. S., Y. S. Y., pozemky registrované v

registri „.", parcela Č..XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2, parcela č. XX/XX- záhrady o
výmere225mirodinnýdomsúpisnéč.XXX,parcelač.XX/X,vovlastníctveP.M..T..K..N..XX.XX.XXXX,
Č.. F. XXX. XXX XX S. Y. M. W. X/X P. V. D.. T.. M.. N.. XX.XX.XXXX. Č.. F. XXX, XXXXX S. Y. M. W. 1.
(ďalej len „nehnuteľnosť“), nie je zaťažená záložným právom v prospech B. B., P..B... J. XX XXX XXX B.
B. C. XX,XXX XX A.. Spolu s doplnení žaloby žalobcovia predložili Výpisy z úverového účtu, Notársku

zápisnicu o priebehu dražby.

7. Uznesením č. k. 20Csp/30/2018-267 zo dňa 30.06.2020 súd zamietol návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia. Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 9CoCsp/67/2020-315
zo dňa 27.10.2020 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

8. Výzvou súdu zo dňa 30.07.2020 boli žalobcovia vyzvaní, aby súdu oznámili, či došlo dňa 13.08.2020
na dražbe k vydraženiu nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX M. K..Ú.. S. Y., a či žalobcovia trvajú
na žalobe. V prípade, ak na žalobe trvajú, boli vyzvaní na špecifikáciu neplatnosti ktorej záložnej zmluvy
zo dňa 4.4.2011 sa domáhajú, keďže k žalobe predložili záložnú zmluvu z tohto dátumu, ktorou bolo

zriadené záložné právo na byt v S., pričom toto záložné právo už bolo vykonané. Z obsahu žaloby
však súdu vyplýva, že záujmom žalobcov je určenie neplatnosti záložnej zmluvy z toho istého dátumu,
ktorou bolo zriadené záložné právo na rodinnom dome súp.č. XXX v K..Ú.. S. Y., ktorú nepredložili.
V prípade, že nešpecifikujú, neplatnosti ktorej záložnej zmluvy sa domáhajú, súd bude posudzovať
neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá mu bola predložená spolu so žalobou. Zároveň súd vyzval žalobcov na

doplnenieskutkovýchtvrdení,nazákladektorýchsadomáhajúprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.
Žalobcovia predložili súdu Notársku zápisnicu - Osvedčenie o priebehu opakovanej dražby rodinného
domu š. č. XXX, Notársku zápisnicu N. XXX/XXXX, Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe
dražbe,9.Kpodanejžalobeakjejdoplneniusadňa05.01.2021vyjadrilžalovaný1,ktorýuviedol,žežalobamusí
byť riadna, čo o.i. znamená, že musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností

a označenie dôkazov na ich preukázanie, ako aj riadny žalobný návrh, ak ktorákoľvek z uvedených
požiadaviek nie je splnená, a podanie je tak neúplné, súd v súlade s ustanovením § 129 ods. 1,3
CSP vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil v určenej lehote, ak neúplné podanie nie
je doplnené (či už vo vzťahu k obsahovým náležitostiam alebo vo vzťahu k povinným prílohám), súd
podanie odmietne (§ 129 ods. 3 CSP),ak je podanie (žaloba) upravené a doplnené, súd podanie, vrátane

príloh, doručí žalovanému do vlastných rúk (§ 167 ods. 1 CSP),-a až po uvedenom ho môže vyzvať na
vyjadrenie sa k úplnému žalobnému návrhu. Uvedené podanie nie je podaním úplným a riadnym. S
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je kontradiktórnou sporovou stranou, nebude uvádzať - s ohľadom
na svoje procesné povinnosti a rovnosť strán v konaní - žiadne ďalšie konkrétnosti (okrem tých, na ktoré
poukáže v ďalšej časti tohto podania), je povinnosťou žalobcu, aby si splnil svoje procesné povinnosti,
ani žalovaný, ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto žalobcu a z celého podania je zrejmé,

ktoré skutkové tvrdenia nie sú individualizované, či preukazované. Osobitne je potrebné poukázať na
skutočnosť, že podanie neobsahuje riadny žalobný návrh. Zatiaľ čo neuvedenie náležitosti v podobe
všetkých rozhodujúcich skutočností môže a nemusí byť vadou brániacou v pokračovaní v konaní (s
následkom -citujúc zákonodarcu a dôvodovú správu k CSP -v podobe rýchlej straty sporu), absencia
riadneho žalobného návrhu je náležitosťou, absencia ktorej bráni v riadnom pokračovaní v konaní. Je

potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 79 ods. 1 OSP z návrhu musí byť z neho zrejmé, čoho
sa navrhovateľ domáha, avšak podľa ustanovenia § 132 ods. 1CSP, v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Poukázal na pravidlo obsiahnuté v čl. 11 ods. 3
Základných princípov CSP, v spojitosti s čl. 16 ods. 1 Základných princípov CSP. Z hľadiska požiadavky

materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a
zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Z obsahu výroku rozhodnutia musí jednoznačne
a nepochybne vyplývať dostatočne určitá povinnosť / autoritatívna deklarácia, postupom iným by došlo k
negácii základných princípov, resp. podstatných právnych noriem, ktoré tvoria legálny základ sporového
konania (otázka predmetu konania, kompetencie, obsahu rozhodnutia, jeho záväznosti...). Zároveň

musí ísť o povinnosť / určenie, ktorá / ktoré vyplýva (až na stanovené výnimky) z procesného úkonu
žalobcu. Uvedenému zodpovedá povinnosť strany formulovať návrh rozhodnutia určito, jasne, výstižne
a zrozumiteľne - jeho obsah musí byť dovolený a možný. Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia a
nesmiehoprekročiť-postupopačnýbybolnegáciouÚstavouaDohovoromzaručenýchzákladnýchpráv
nasúdnuochranuanaspravodlivésúdnekonanie.Návrhrozhodnutia(petitu)jeneurčitý,t.j.niejezneho

dostatočne určito spoznateľný jeho obsah. Pôvodca podania sa svojím podaním domáha rozhodnutia
o.i. s nasledujúcim obsahom: „Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a
Mandátnej zmluve zo dňa 04.04.2011 je neplatná.“ Podaním, ktoré má byť doplnením žaloby a ktoré
podľa názoru žalovaného nie je v tejto fáze konania (z dôvodov, ktoré budú detailne popísané nižšie)
procesne relevantné, sa jeho pôvodca domáha rozhodnutia s obsahom: „Súd určuje, že N.ľ- D. N. R.

c.č XXX, Y. Ú. S., Y. S., Y. S. Y., W. T. M. T. „., W.čXX/X - D. W. P. N. Y. M. XXXmX, W. c.č XX/
XX- D. Y. M. XXXmX, T. F. B. c.č XXX, W. c.č XX/X, M. M. P. M.č T.. K.č N.. XX.XX.XXXX, c.č F.
XXX, XXX XX S. Y. M. W. X/X P. V. D., T.. M.č N.. XX.XX.XXXX, c.č F. XXX, XXX XXHorné Y. M.
W. X/X, N. Q. D.ť. W. M. W. B. B.ľ, P..B.., J.ČX XXX XXX B. B. C. XX, XXX XXBRATISLAVA“. Ak
sa pôvodca podania domáha určenia (vychádzajúc z obsahu podania - neúplnej žaloby), že Zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluve zo dňa 04.04.2011 je neplatná- je
uvedené nielen gramaticky nezrozumiteľné, ale predovšetkým neurčité, nie je zrejmé, o ktorú zmluvu
konkrétne ide (nie je uvedený jej predmet (o.i. záloh a to spôsobom predpokladaným a za pomoci
identifikátorov predpokladaných ustanoveniami katastrálneho zákona), ale ani strany, hmotnoprávny
účastník sa v petite označuje za použitia konkrétnych individualizačných znakov - t.j. meno, priezvisko /

obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak). Ak sa pôvodca podania
domáha určenia (vychádzajúc z obsahu podania -nerelevantného "doplnenia" žaloby), že N.ľ- D. N.
R. c.č XXX,Y. Ú. S., Y. S., Y. S. Y., W. T. M. T. „., W. c.čXX/X - D. W. P. N. Y. M.X, W. c.č XX/
XX- D. Y. M. XXXmX, T. F. B. c.č XXX,W. c.č XX/X, M. M. P. M.č T.. K.č N.. XX.XX.XXXX, c.č F.
XXX, XXX XX S. Y. M. W. X/X P. V. D., T.. M.čN.. XX.XX.XXXX, c.č F. XXX, XXX XX S. Y. M. W.

X/X, N. Q. D.ť. W.M. M. W. B. B.ľ, P..B.., J.ČX XXX XXX B. B. C. XX, XXX XX A. je uvedené je
neurčité, nie je zrejmé, o ktoré záložné právo konkrétne ide, keďže nie je uvedené, o.i. jeho dostatočne
určité označenie, o.i. prostredníctvom V - identifikátora, nehnuteľnosť môže byť zaťažená množstvom
rôznych záložných práv. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že takýto návrh je (okreminého) neurčitý a tak materiálne nevykonateľný a súd je povinný takýto návrh - ak by nedošlo na
výzvu súdu k odstráneniu jeho vád - odmietnuť. Z celého podania označeného ako žaloba a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čím vlastne žalobca relevantne hmotnoprávne

a procesnoprávne odôvodňuje to, čoho sa domáha v konaní, keďže vecne sa „argumentácia“ žalobcu
požadovaného rozhodnutia týka len minimálne. Konanie žalobcu je konaním protiprávnym, konaním v
rozpore s dobrými mravmi (vo vzťahu k svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym
výkonom práva (vo vzťahu k realizácii všeobecných procesných oprávnení), pričom toto konanie sa
snaží „odôvodniť“ nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako

také nemôže takéto konanie požívať akúkoľvek právnu ochranu. Rozsah a obsah podania viac ako
jednoznačne indikujú záver, že žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia
vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým
spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ, a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel,
s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to
bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Podanie označené ako žaloba je všeobecný a nekonkrétny

kompilát, ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem, pričom sú uvádzané tvrdenia,
predovšetkým právne, ktoré sa relevantného právneho odôvodnenia žaloby a konkrétneho prípadu
týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale
priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu. Ich vzťah k vymedzenému
predmetu konania nie je (v ich prevažnej väčšine) žiaden, prípadne sa jedná len o konštatovania

všeobecnej povahy, bez toho, aby bolo zrejmé, ako súvisia so skutkovým stavom, predmetom konania,
resp. s tým, čo má byť tvrdené a preukázané. Žalobca uvádza svoje domnienky, konštrukcie, hypotézy
(t.j. nie skutočnosti, ktoré sú určité, relevantné a preukázané), z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení
žalobcu vecne nespôsobilých ovplyvniť podstatu konania. Výlučne z dôvodu právnej opatrnosti popiera
žalovaný všetky skutkové a právne tvrdenia v žalobe en bloc. Výlučným účelom celého konania

je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia žalobcu ako subjektu povinnosti. Je
potrebné uviesť, že obligačný dlžník je dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností finančného
charakteru vyplývajúcich a súvisiacich s právnym vzťahom založeným úverovou zmluvou s žalovaným
ako veriteľom. Žalobný návrh úplne zrejme cieli nie k ochrane údajne ohrozených práv žalobcu, ale k
znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom vyvolaného protiprávneho stavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu

svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených
práv a záujmov žalovaného. Absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcu,
absencia akéhokoľvek relevantného vecného odôvodnenia, je nahradený nielen nesprávnymi, ale aj
nepatričnými tvrdeniami, ktoré sú podľa názoru žalovaného v celom rozsahu obsahovo nedôvodné
a uvedeným sa sleduje jediné - účelové predlžovanie konania, s cieľom oddialiť plnenie svojich

povinností. Tieto v celom rozsahu nedôvodné tvrdenia žalobcu sú neprijateľné, celé „podanie“ žalobcu
je šikanóznym úkonom, bez akejkoľvek vecnej podstaty, ktorého cieľom je snaha žalobcu ťažiť zo
svojho protiprávneho konania a predlžovať protiprávny stav. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná
sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti
tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto

zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť žalobcu za to, že v konaní
netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie. Ak táto povinnosť nie je splnená,
bremeno tvrdenia nebolo unesené, súd musí dospieť v spore k rozhodnutiu v neprospech strany žaloby,
ktorá nesplnila svoje základné procesné povinnosti a neuniesla svoje základné procesné bremeno
(bremená). Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch,

keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre procesnú nečinnosť žalobcu
preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Základnou procesnou
povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a úplné skutkové tvrdenia významné
podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby (a ktoré vymedzujú predmet konania).
Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov, dôkaznými prostriedkami

sa preukazujú existujúce tvrdenia (t.j. z dôkazných tvrdení sa tvrdenia neabstrahujú, inými slovami
tvrdenie sa preukazuje dôkazom, nie naopak). Bolo by v rozpore s úplne elementárnymi požiadavkami
rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti
tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby
prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena

(rovnako by uvedené znamenalo znemožnenie riadneho postupu súdu, predpokladaného zákonom, s
nemožnosťou zabezpečiť plnohodnotnú realizáciu práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie
pre každého, porovnaj napr. I. Ú. XX/XX. Podstatou dôkaznej povinnosti je označenie a predloženie
dôkazných prostriedkov žalobcom, s jedinou výnimkou, ktorou je nemožnosť predložiť dôkazy bezvlastnej viny, pričom zákon zároveň stanovuje čas splnenia tejto povinnosti žalobcu - je to čas podania
žaloby. Žalovaný považuje za potrebné vyjadriť sa k procesným podmienkam konania, resp. procesným
predpokladom konania, splnenie ktorých je conditio sine qua non vo vzťahu k možnosti súdu konať vo

veci samej, resp. k preskúmavaniu žaloby z hľadiska prípadných hmotnoprávnych nárokov a možnosti
žalobnému návrhu vyhovieť. Zo strany žalobcu tak došlo k objektívnej kumulácii v konaní, pričom
predmetom konania je (uvádzané teoreticky): I. - učenie inej právnej skutočnosti - neplatnosti záložnej
zmluvy. určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená nejakým záložným právom II. - žaloba na plnenie,
že žalovaný je povinný zaplatiť nejakú finančnú čiastku. Uvedené návrhy návrhu rozhodnutia nie sú

návrhmi relevantnými, keďže nespĺňajú ani základné formálno právne kritériá, predovšetkým nie sú
splnené požiadavky zrozumiteľnosti a určitosti. Petity s obsahom domáhania sa učenia inej právnej
skutočnosti - neplatnosti záložnej zmluvy. resp. určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená nejakým
záložným právom. Ak má byť predmetom konania určenie inej právnej skutočnosti, ide (teoreticky)o
žalobný návrh určovací. Žaloba o určenie, že zmluva je neplatná , resp., že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom, je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je,

ale žalobou, ktorej predmetom je určenie (ne) existencie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti
inej ako je určenie práva. Teoreticky tak môže ísť - ak by na to boli splnené procesné podmienky -
výlučne o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) CSP a nie o žalobu v zmysle ustanovenia§ 137 pís.
c) CSP. Podmienky stanovené v ustanovení § 137 pís. d) CSP sú dve, pričom sa jedná o podmienky
kumulatívne. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto

prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo)
významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností,
právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje
iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu)

viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym
úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo
k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho
postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej
zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra

nehnuteľností. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto
odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného
práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).“ V predmetnom prípade nie sú splnené
nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu
„žalobou“uplatnených„nárokov“,resp.nazákladektorýchbybolomožnéhovoriťospôsobilompredmete

civilného sporového konania. Dôsledkom uvedeného je, že - ak bude žaloba spĺňať požiadavku riadnosti
a úplnosti- je nutné žalobu (určovacie petity) bez meritórneho prejednania zamietnuť. Predpokladom
meritórneho prejednania určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, to však len v prípade, ak ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 pís. c) CSP, nie žalobu podľa
ustanovenia § 137 pís. d) CSP. Je procesným oprávnením žalobcu (dovolene) žiadať, že tu záložné

právo nie je, uvedeného sa však žalobca nedomáha, ale domáha sa určenie neexistencie právnej
skutočnosti. Ak by sa niekto domáhal určenia, že záložné právo nie je, musí tvrdiť a preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a tento je o.i. podmienený tým, že je zapísaným záložcom,
lebo len v takom prípade - vzhľadom na existenciu verejného registra a prezumpciu správnosti údajov
v tomto -tu môže existovať objektívny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a ako vyplýva

zo skutočností uvedených "žalobcom" je zrejmé, že i v prípade takejto žaloby by tu nebola splnená
podmienka vecnej legitimácie vcelku, pre každého člena nerozlučného spoločenstva, čo vylučuje
možnosťexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtoprípadnomurčení(auvedenéhosatýkaaj
spoločenstvasubjektovnastranežalovanej).Jepotrebnézdôrazniť,že„žaloba“jeúčelovýmkompilátom
nesúrodých tvrdení, a všeobecných domnienok, či „konštrukcií“, bez akéhokoľvek relevantného vzťahu

k predmetu sporu. Žalobca prednáša zmätočné a nedôvodné tvrdenia, takže vôbec nie je zrejmé, čo je
reálnym základom žaloby, z uvedeného dôvodu - výlučne z dôvodu právnej opatrnosti, pretože podľa
presvedčenia žalovaného podanie pôvodcu podania nie je spôsobilou žalobou - žalovaný opätovne
popiera - ak nie je uvedené inak - všetky skutkové a právne tvrdenia en bloc, rovnako navrhuje
zamietnuť všetky návrhy pôvodcu podania na vykonanie dokazovania (uvedené - vykonanie dôkazov

- za existencie neúplného podania ani nie je možné). Podstatná časť podania sa zaoberá obsahom,
resp. údajnými neprijateľnými podmienkami v úverovej zmluve, ktorá vôbec nie je predmetom konania.
Skúmanie neprijateľnosti podmienok musí súvisieť s predmetom sporu a ak je predmetom sporu (zatiaľ)
procesne neprípustné určenie neplatnosti, či to, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom,ide o domáhanie sa určenia niečoho iného, ako je skúmanie neprijateľných podmienok. S reálnym
predmetom konania tak (ani teoreticky) nesúvisia žiadne údajne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd
neskúma akékoľvek podmienky, ale len tie, ktoré prípadne súvisia s predmetom sporu. Uvedené sa

v podstatnej časti dotýka aj predmetu konania, návrhu petitu s požiadavkou na priznanie finančného
zadosťučinenia. Z hypotézy právnej normy vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z.
predovšetkým zreteľne vyplýva, že vzniku predmetného práva musí predchádzať úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde. Rovnako je zrejmé, že musí dôjsť k vzniku
ujmy, ktorá je následkom protiprávneho úkonu (nie výkonu práva). Žalobca v úplnosti neuviedol žiadne

individuálne skutkové tvrdenia, konkrétne tvrdenia majúce odôvodniť existenciu jeho tvrdeného nároku
(jeho tvrdenej ujmy ako následku protiprávneho úkonu, resp. toho, že porušenia práva sa úspešne
domáhal na súde), ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce jeho výšku (tú možno skúmať až po ustálení,
že tu nárok vôbec existuje). Všetko uvedené vylučuje to, aby mohol byť so svojou požiadavkou úspešný.
Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom
zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ - „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a

včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,..“) a
záložca je povinný - práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť
(§151m ods. 4 veta prvá OZ- „Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť

záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.“), pričom pri výkone záložného
práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu (§ 151mods. 6 OZ - „Pri výkone záložného
práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.“). Dlžníkovi (žalobca v rade 1 a 2) bol poskytnutý úver 145
500,00 eur a ten nespláca. Všetky tvrdenia v podaniach žalobcu sú len zámienkou na nerešpektovanie
kogentnej právnej úpravy a neplnenie právnych povinností po tom, ako veriteľ úver poskytol a dlžník

povinnosť tento vrátiť dohodnutým spôsobom nesplnil. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný navrhuje, aby súd postupoval v súlade so všetkým vyššie uvedeným a pristúpil k postupu podľa
§ 129CSP a v prípade neodstránenia vád podanie odmietol, v prípade odstránenia vád žalobu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania.

10. K žalobe a k jej doplneniu sa vyjadril žalovaný 2, ktorý vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobcovia
sa žalobou, následne doplnenou podaním zo dňa 03.06.2020, domáhajú určenia, že Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 04.04.2011 je neplatná, uloženia povinnosti
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, uloženia
povinnosti žalovaným vyplatiť primerané zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1 000,00 eur spoločne

a nerozdielne a určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV Č. XXX pre k.ú. S. Y. nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného. Zo samotného textu žaloby a následného podania žalobcov
jednoznačne vyplýva absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2 v prejednávanej právnej veci.
Uvedenému o.i. svedčia aj žalobcami požadované petity, z ktorých iba petit č. 2 týkajúci sa náhrady
trov konania a petit č. 3 týkajúci sa vyplatenia žalovaným 2 neexistuje spotrebiteľsko - dodávateľský

vzťah, by odôvodňoval uložiť žalovanému 2 povinnosť zaplatiť žalobcom primerané zadosťučinenie. K
uvedenému dal do pozornosti súdu Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 27Co/180/2018-98
zo dňa 22.08.2018: „...je potrebné poukázať na to, že nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale
záložný veriteľ a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať
s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a

to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzavrel za účelom vykonania procesu dobrovoľnej
dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobcom, ktorý je predmetom zálohu
na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného 1) voči žalobcom. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) a h) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, vychádzajúc z ktorých sú dané zákonné dôvody zakladajúce povinnosť dražobníka upustiť od

dražby, k naplneniu ktorých v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi,
dochádza aj v posudzovanej veci. Účasť žalovaného 2 v konaní je nedôvodná aj preto, že žalovaný
2 sa ako nezainteresovaný subjekt nedokáže relevantne vyjadriť k sporným skutkovým a právnym
otázkam uvádzaným žalobcami v žalobnom návrhu, ktoré sa týkajú výlučne právnych vzťahov medzi
žalovaným l a žalobcami. Žalovaný 2 nemôže svojou účasťou v prejednávanom sporovom konaní

nijakým spôsobom prispieť k odstráneniu žalobcami determinovaných sporných otázok, je toho názoru,
že ak by žalovaný 2 nebol účastníkom tohto sporového konania, tak na právnom postavení žalobcov
by sa nič nezmenilo. Zároveň poukázal na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ protiporušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva... Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, ma právo na
primerane finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Ako vyplýva zo samého textu žaloby a jej doplnenia
a argumentácie žalobcov tam obsiahnutej, žalobcovia namietajú neprijateľné obchodné podmienky a
nekalé praktiky v spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi žalobcami a žalovaným 1. Žaloba, ani
jej doplnenie neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenie ani dôkaz, na základe ktorých by mohol
súd žalobcom predmetný právny nárok voči žalovanému 2 priznať. Žalobcovia v tomto smere neuniesli

bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania vyžadované čl. 8 a § 132 ods. 1 CSP. Predovšetkým z
dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2 považuje podanú žalobu v celom rozsahu
za neopodstatnenú v dôsledku čoho si dovoľuje požiadať súd, aby vo veci samej vydal nasledovný
rozsudok: žalobu vo vzťahu voči žalovanému 2 zamietol a priznal žalovanému 2 nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

11. Žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadrili, pričom boli vyzvaní uznesením č. k.
20Csp/30/2018-373 zo dňa 15.03.2021.

12. Výzvou súdu zo dňa 15.03.2021 súd vyzval žalobcov, aby oznámili, či trvajú na podanej žalobe s
poukazom na ust. § 138 Civilného sporového poriadku (CSP), nakoľko ide o zjavne nedôvodnú žalobu.

V zmysle § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd ďalej uvádza, že neplatnosť

zmluvy je právnou skutočnosťou. Právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti
iba za predpokladu, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobcovia sa k výzve súdu nevyjadrili.

13. Na pojednávaní dňa 20.01.2023 splnomocnený zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia sa
domáhajú svojím návrhom určenia, že nehnuteľnosti ktoré sú predmetom zmluvy o splátkovom úvere,

nie sú zaťažené záložným právom. Svoj návrh odôvodňujú tým, že v zmysle mandátnej zmluvy o
záložnom práve medzi žalovaným 1 a žalobcami 3a 4, čl. 4 je výkon záložného práva s odkazom na
dohodnuté podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP). VOP nie sú však súčasťou
zmluvy a nikdy neboli žalovanému 3 a 4 predložené. Zároveň považujú záložnú zmluvu za neplatnú,
pretoženiejejejobsahomustanoveniezákonapar.151a),par.151b.ods.2a3Občianskehozákonníka.

Teda že nie je určená hodnota zabezpečenia pohľadávky. Podrobne to bolo popísané vo vyjadrení
žalobcov zo dňa 30.05.2020. Zmluva o splátkovom úvere, ktorú podpísali žalobcovia 1 a 2 vôbec
neupravuje podmienky výkonu záložného práva a sú tiež odkázané v čl. 4 vo VOP. Žalobcovia trvajú
na podanej žalobe, keďže neboli predložené VOP nevedia sa vyjadriť k podmienkam výkonu záložného
práva.

14. Splnomocnený zástupca žalobcov právom záverečnej reči uviedol, že žalobcovia sú bezpochyby
spotrebitelia a z tohto dôvodu, je potrebné aby súd preskúmal sporné zmluvy a zaoberal sa
neprijateľnými podmienkami v zmluve ako v úverovej zmluve tak aj v Zmluve o zriadení záložného
práva. Nakoľko obe tieto zmluvy sú odkazované na VOP a spôsob výkonu záložného práva je vo

vzťahu k záložcom ako vlastníkom nehnuteľnosti dôležitá, pretože musia pri podpise takejto zmluvy mať
vedomosť o tom, ako bude nakladané s ich vlastníckym právom a právo užívať majetok. Je nepochybné,
že oboznámenie sa s VOP s odkazom v zmluvách je pre spotrebiteľov neprijateľné. Vzhľadom na
uvedené písomné vyjadrenia a dnešný prednes žiadajú, aby súd žalobe vyhovel.

15. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca sa nevyjadril k celému predmetu
konania. Predmetom konania sú dva určovacie petity týkajúce sa určenia inej právnej skutočnosti,
a to konkrétne záložnej zmluvy a jej neplatnosti a to, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, ktoré petity sú s poukazom na ustanovenie par. 137 písm. d) CSP procesne neprípustné,
práve z tohto dôvodu boli žalobcovia súdom vyzvaní na stiahnutie zjavne nedôvodnej žaloby ako aj

predmetom konania má byť zaplatenie finančného zadosťučinia vo vzťahu ku, kt. nie sú tvrdené ani
len jeho predpoklady, osobitne úspešné uplatnenie práva na súde. V dôsledku uvedeného je meritórna
neprejednatelnosť žaloby s poukazom za ustálenú judikatúru NS SR podrobne citovanú a označenú v
našom vyjadrení k žalobe, resp. zamietnutie pre nedostatok unesenia povinnosti hoci len základnéhotvrdenia (nehovoriac o povinnosti dôkazný) k dnešnému prednesu len v stručnosti uvádzam nasledovné:
žiadna záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcami 3 a 4 uzatvorená nebola, keby sa zoznámil žalobca
aspoň s textom záložnej zmluvy, netvrdil by uvedenú skutočnosť, ak mala byť uzatvorená medzi

žalobcami 3 a 4, tak nevedno z čoho si vyvodzuje hoci len teoretickú legitimáciu žalobcov 1 a 2, ktorá
tu nie je. Spôsoby výkonu záložného práva sú 1. určené v zákone a nie v zmluve, a to kogentne okrem
iného § 151 j) OZ, resp. § 53 ods.10 OZ, spôsoby výkonu záložného práva nie sú podstatou záložnej
zmluvy, a teda sa bez ohľadu na ich existenciu, alebo obsah vôbec platnosti zmluvy nedotýkajú ako
vyplýva zo záložnej zmluvy, jej súčasťou je inkorporačná doložka pričom NS SR napr. R 4CDo/9/2019 sa

vyjadril, že prílohy, na ktoré zmluva odkazuje, napr. VOP, tvoria jeden celok so zmluvou a samozrejme
podpis na zmluve znamená to, že sú súčasťou zmluvy a navyše u týchto VOP účastníci prehlásili, že
sú s nimi oboznámení . Navyše to s predmetom konania vôbec nesúvisí, keďže podstatné náležitosti
záložnej zmluvy sú pohľadávka, a predsa len nadbytočné, ak žalobcovia, resp. ich zástupca uvádza, že
zmluve nie je identifikovaná pohľadávka takéto tvrdenie už pri prvotnom nahliadnutí do zmluvy, kde je
špecifikovanávbode1.3zabezpečovanápohľadávkapredovšetkýmzozmluvykonkrétneidentifikovanej

s uvedením číselným výšky úveru je tak podľa názoru žalovaného 1 úmyselne nepravdivé. Uvedené
žalovaný 1 podotýka odhliadajúc od okolností, že toto sú už veci, ktoré sa týkajú meritórneho prieskumu,
ktorý pri neplatnosti pri záložnej zmluve prípustný nie je. Žaloba je procesne nedôvodná, je výrazom
procesnej a hmotnoprávnej šikany dlžníkov, ktorí dlhodobo odmietajú plniť si povinnosti a zároveň
obštruujú výkon záložného práva, kedy neposkytujú žiadnu súčinnosť, a teda žaloba by mala byť nie

len zamietnutá z procesných dôvodov, ale primárne s poukazom na čl. 5 základných princípov a princíp
zákazu zneužitia práva.

16. Právny zástupca žalovaného 1 právom záverečnej reči uviedol, že žalovaný v celom rozsahu
odkazuje na ústne a písomné vyjadrenie v konaní v zmysle, ktorého vysvetlil, z akého dôvodu je žaloba

neprípustná nedôvodná a doplňujúco len uvádza, že predmetom tohto konania nie je napríklad úverová
zmluva, že neprijateľné podmienky môžu byť výlučne vedľajšími dojednaniami tak, ako to stanovuje
smernica EHS 93/13, kedy neprijateľnými podmienkami nemôžu byť tie, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu zmluvy, t. j. podstatných náležitostí, a teda akákoľvek existencia uvádzaná teoreticky údajnými
neprijateľných podmienok nemá vplyv na platnosť zmluvy, a tak sa vôbec netýka predmetu tohto konania

a s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie súd neskúma podmienky, ktoré sa netýkajú
predmetu konania. Údajné odôvodnenie žaloby nie je obsiahnuté v žalobe a pre absenciu postupu podľa
§139 a 140 ods. 2 CSP je procesne neúčinné. Spôsob výkonu záložného práva je daný zákonom a
nie zmluvou, a tak sú hypotetické tvrdenia žalobcov zjavne len prostriedkom na vedenie bezúspešného
konania.Vzhľadomnauvedenénavrholpodanieodmietnuť,eventuálnezamietnuťapriznaťžalovanému

nárok na náhradu trov konania.

17. Súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom 1 a 2 a žalovaný 1 bola uzatvorená
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011, pričom zo tejto zmluvy vyplýva, že
banka poskytne dlžníkovi úver za splnenia podmienok, a to najmä uzatvorenie zmluvy o záložnom práve

k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX (obec S. Y.), XXXX (obec S.). Medzi stranami bolo sporné,
či Zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva zo dňa 04.04.2011 na nehnuteľnosť na LV č.
XXX sú platné a určenie, že nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXX evidovaná na LV č. XXX je
alebo nie je zaťažená záložným právom. Napokon v konaní bolo sporné, či žalobcom patrí primerané
finančné zadosťučinenie.

18. Podľa § 151b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19. V prvom rade sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného 2 v tomto konaní.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, ženositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18. 01. 2012).

20. Po preskúmaní žaloby súd zistil, že žalovanému 2 v tomto konaní nepatrí pasívna vecná legitimácia,
nakoľko vzťah žalovaného 2 k predmetu konania a zároveň žalobcom 1 - 4 nie je daný žiadnym
hmotnoprávnym základom. Žalovaný 2 nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere. Analogicky, podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX zo dňa 04.04.2011, nie je ani
zmluvnou stranou Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.04.2011. Súd tak v zmysle uvedeného

má za to, že žalovanému 2 v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia a preto je potrebné voči
žalovanému 2 žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

26. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. (1) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. (2)

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

28. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

29. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 137 písm. a) - d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (a) splnení povinnosti, (b) nároku na usporiadanie práv a

povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
(c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo (d) určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.31. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi
tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi

alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme, za predpokladu, že má na určení naliehavý
právny záujem. Určenie absolútnych práv (vecné práva, dedičské práva) rozsudkom na základe
určovacej žaloby neznamená, že určené právo existuje erga omnes. Účinky určovacieho rozsudku sú
relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna (§ 228 CSP). Napríklad
rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a

žalovaným. Neznamená však, že vlastníkom veci nie je iná osoba. Formuláciu petitu na určenie, či
tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny
stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že
rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 CSP). Všeobecným predpokladom,
aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby
bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri

určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu
poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre
žalobcuzmysel.Žalobcamusínaliehavýprávnyzáujemnaurčeníprávapreukázať(ibažeprávnyzáujem

„vyplýva z osobitného predpisu“). Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť
žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie.
Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý
právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo

ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať
rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru
určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný
nárok. To sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim

určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak,
že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že
naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti.

Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo
k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z
osobitného predpisu“). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to,
že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný.
Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy

je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je
súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie
o právnom záujme (či je alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je
dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú
interpretáciu si osvojila právna prax. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak

zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému.

32.Kustanoveniu§137písm.d)CSPsúduvádza,že zmluvyainéprávneúkony,ichexistencia,platnosť
či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr.
že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.

Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo
je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či
je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov pripúšťa nová
právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Na už uvedenom prípade môžeme

demonštrovať právny stav de lege lata. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je
vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrhznejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať
za vadný. Ak vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok
možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak

je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu,
nie jeho formuláciou. Napríklad, v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd
na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom
veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom
registri. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej

skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania,
ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami
sú napríklad: žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77
Zákonník práce), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občiansky
zákonník), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením
obmedzeným (§ 131 Obchodný zákonník), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§

183 Obchodný zákonník) a uznesenia členskej schôdze družstva (§ 242 a 260 Obchodný zákonník),
žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 Zákon o dobrovoľných dražbách), žaloba veriteľa na
určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a Občiansky zákonník). Pri uvedených
žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil
právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou

podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že
relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napríklad, hmotné právo
vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak
neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť u zamestnávateľa
namietal.

33.Predmetomkonaniabolourčenie,žeZmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti aMandátna
zmluva zo dňa 04.04.2011 je neplatná. Žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy
konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný 1 a 2 sú povinní vyplatiť primerané finančné
zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1 000,00 eur spoločne a nerozdielne. Súd určuje, že nehnuteľnosť

zapísaná na LV Č.. XXX, Y. T. S., Y. S., Y. S. Y., W. T.É. M. T. „., W. Č.. XX/X - D. W. P. N. Y. M. XXX V.,
W.. Č.. XX/XX - D. Y. M. XXX V., T. F. B.. Č.. XXX, W. Č.. XX/X, M. M. P. M.Á., T.. K., N.. XX.XX.XXXXX,
Č.. F. XXX, XXX XX S. Y. M. W. 1. P. V. D., T.. M.Č. M. W. 1., (Ď. R. „.) N. Q. D. D. W. M. W. B. B., P..B..,
J.: XX XXX XXX B. B. C.J. XX, XXX XX A..

34. Ohľadom samotného petitu žaloby súd uvádza, že sa zaoberal žalobou v časti o určenie, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Súd uvádza, že žalobcovia osvedčili, že majú na veci
naliehavý právny záujem, nakoľko právoplatný rozsudok sa stane dostatočným podkladom pre zmenu
zápisu údajov v katastri nehnuteľností. Ich tvrdené právo je neisté, pričom za predpokladu, ak by súd
vyhovel žalobe, mohol právnu neistotu odstrániť. Súd uvádza, že na veci je vždy daný naliehavý právny

záujem, ak sa jedná o určenie právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je, alebo má byť vo vlastníctve
toho, kto sa takéhoto určenia domáha. Navyše, ak by súd vyhlásil, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložnýmprávom,nemoholbynastaťvýkonzáložnéhopráva,napr.dobrovoľnoudražbou.Nehnuteľnosť
je navyše obydlím žalobcov 3 a 4. Z procesného hľadiska tak žaloba o určenie, či nehnuteľnosť je
zaťažená záložným právom je prípustná. Žalobcovia však súdu nepredložili Záložnú zmluvu a mandátnu

zmluvu zo dňa 04.04.2011 vzťahujúcu sa na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia na doloženie tohto
dôkazu boli vyzývaní, rešpektujúc zásadu ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Do konania
bola žalobcami doložená Zmluva o zriadení záložného práva a Mandátna zmluva zo dňa 04.04.2011,
avšak na inú nehnuteľnosť (evidovanú na LVXXXX), ktorá však nie je predmetom tohto konania v zmysle
žalobného návrhu. Navyše, záložné právo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX už bolo vykonané-

aj na túto skutočnosť boli žalobcovia upozornení súdom. Pri určení, či nehnuteľnosť je alebo nie je
zaťažená záložným právom, musí súd primárne, ako predbežnú otázku vyriešiť, či Zmluva o zriadení
záložného práva je alebo nie je neplatná a z tohto záveru potom vyvodiť záver o zaťažení nehnuteľnosti
záložným právom. Nakoľko žalobcovia predmetnú Zmluvu o zriadení záložného práva nepredložili, súd
nemohol pristúpiť k určeniu, či táto zmluva je platná alebo je neplatná. Súd tak nemohol skúmať , ani

sa podrobne vyjadriť k jednotlivým námietkam žalobcov k Zmluve o zriadení záložného práva, ktoré
uvádzalivosvojichtvrdeniachobsiahnutýchvžalobeajejdoplneniu.Zároveň,podľavýsledkuposúdenia
zmluvy o záložnom práve, súd ani nemohol určiť, že nehnuteľnosť je alebo nie je zaťažená záložnýmprávom. Nakoľko predmetná záložná zmluva v konaní predložená nebola, súd musel žalobu v tejto časti
zamietnuť.

35. Následne sa súd zaoberal žalobou v časti určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva a
Mandátna zmluva zo dňa 04.04.2011 je platná. Súd (ako už bolo uvedené vyššie) vyzýval žalobcov
na špecifikovanie záložnej zmluvy, ktorá má byť podrobená prieskumu, pričom táto výzva zostala
nezodpovedaná. Súd zo spisového materiálu ustálil, že sa jedná o Zmluvu o zriadení záložného práva
nehnuteľnosť(rodinnýdoms.č.XXX).Akobolouvedené,súdvyzývalžalobcovajnapredloženieZmluvy

o zriadení záložného práva zo dňa 04.04.2011, ktorým bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti
so súp. č. 166, pričom táto výzva zostala nezodpovedaná a zmluva do konania predložená nebola.
V prípade žaloby o určenie platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy zo dňa
04.04.2011 súd uvádza, že sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d)
CSP, pričom podanie takejto žaloby musí vyplývať z osobitného predpisu. Podanie žaloby na určenie, že
Zmluva o zriadení záložného práva a Mandátna zmluva je platná však zo žiadneho osobitného predpisu

nevyplýva. Zároveň súd uvádza, že ak by aj podanie takejto žaloby vyplývalo z osobitného predpisu,
súd by aj v takom prípade musel žalobu v tejto časti zamietnuť z dôvodu absencie dôkazu - Zmluvy o
zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, nakoľko tento dôkaz v konaní predložený nebol.

36. Podľa § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

37. V časti žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 1 000,00 eur súd uvádza, že sa jedná o výrok závislý od
úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba
žalobcov bola v celom rozsahu zamietnutá a teda žalobcovia neboli úspešní v uplatňovanom porušení

práva alebo povinnosti tak, ako to uvádza a predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie, súd
žalobcom nemohol priznať ani primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň súd uvádza, že žalobcovia
boli v konaní vyzývaní, aby doplnili skutkové tvrdenia ohľadne tohto uplatňovaného nároku, pričom
tak neurobili. K tvrdeniam žalobcov v doplnení žaloby, že žalovaný 1 neodborným konaním bola
nehnuteľnosť vydražená s výťažkom o 40% nižším ako bola jej skutočná hodnota na trhu, že žalovaný

1 konal v úmysle poškodiť žalobcov už pri podpise zmluvy súd uvádza, že ide iba o všeobecné tvrdenia.
Žalobcovia napriek výzve súdu nepopísali dostatočne skutkové okolnosti, t. j. aké konkrétne konanie
žalovaného 1 ich malo poškodiť, či ich aj skutočne poškodilo a či existuje príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a následkom. Žalobcovia tak neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno
ohľadom priznania primeraného finančného zadosťučinenia, aj keď na to boli dodatočne vyzývaní.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a
tvrdenia uvedené v žalobe za nepreukázané a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

39. Z dôvodov uvedených vyššie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku

žalobu zamietol. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (T. C.
E.. Š. D. X. F. XXXX, B. P., Č.. XXX-P., B..XX, §. XX; S. A. E.. Š.W. D. X. F. XXXX, B. P., Č.. XXX-A.;
X. E.. X. D. XX. V. XXXX; S. E.. H. D. XX. H. XXXX). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. Ú. XX/XX), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. Ú. X/XX, J.. Ú. XXX/XX).40. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. rozsudku podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný 1 a žalovaný 2 boli v celom rozsahu úspešní, nakoľko
žaloba bola voči nim zamietnutá, čo v konečnom dôsledku znamená priznanie nároku žalovanému 1 a
žalovanému 2 voči žalobcom na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený
a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

45. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.