Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119423881
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:6119423881.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Y., nar.

X.XX.XXXX., bytom: R., XXX XX Košice - Staré Mesto, štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Mariánom
Čupríkom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 249 180, proti žalovanému:
S. nar. X.X.XXXX, bytom: Q., XXX XX Košice - Staré Mesto, v zastúpení: JUDr. Marošom Gondekom,
advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 52 772 551, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5.000,- Eur od 21.10.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.3.2020 a následne
postúpenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.000,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy .XXX,- Eur od 21.10.2020 do zaplatenia, ako aj k
náhrade trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca a žalovaný sa v priebehu roku 2019
dohodli na tom, že žalovaný žalobcovi predá pozemok, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Košice

- Ťahanovce, k.ú. Ťahanovce, okres Košice I., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom ako pozemok - parcela registra „A. pozemok - parcela registra „A.,
pozemok - parcela registra „C“ č. XXX, a zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom,
katastrálnym odborom ako pozemok - parcela registra „A.. Oceľový prístrešok nad spevnenou plochou
na parcelách XXX/X, XXX/X, 1607/25 podľa porealizačného zamerania v geometrickom pláne zo dňa
3.2.2019 (ďalej len Nehnuteľnosť). Žalovaný a žalobca za týmto účelom uzavreli dňa 12.4.2019 Zmluvu
o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti (ďalej len Zmluva). Žalobca dňa 15.4.2019

previedol na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur tak, ako bolo dohodnuté v čl. I ods. 1.1 Zmluvy. V čl. I,
ods. 1.2 Zmluvy sa žalovaný zaviazal skolaudovať oceľový prístrešok, ktorý je súčasťou Nehnuteľnosti
najneskôr do 30.6.2019. Tento záväzok dodržaný nebol, keďže k skolaudovaniu predmetného prístrešku
došlo až po dátume 11.7.2019. V čl. I ods. 6 Zmluvy sa žalovaný zaviazal k vráteniu uhradeného
rezervačného poplatku na účet žalobcu v plnej výške a k novému prerokovaniu podmienok predaja
Nehnuteľnosti ako aj kúpnej ceny. Dňa 14.10.2019 bola žalovanému zaslaná predžalobná upomienka so
stanovením lehoty na splnenie záväzku zo Zmluvy, ktorá bola dňa 17.10.2019 doručená žalovanému.

Žalobca zistil, že žalovaný dňa 18.10.2019 a 24.10.2019 uverejnil na internetovej stránke www.bazos.sk
inzerátyopredajiNehnuteľnosti.Žalovanýnemázáujemovrátenierezervačného
poplatku.3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn.
14Up/1643/2019, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že z komunikácie zmluvných
strán prebiehajúcej po 30.6.2019, ako aj z konania žalobcu je zrejmé, že obidve zmluvné strany

súhlasili s ponechaním rezervačného poplatku na účte žalovaného a súhlasili v pokračovaní rokovaní o
uzavretí kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v Zmluve o zložení rezervačného
poplatku na kúpu nehnuteľnosti. Zo strany žalobcu nikdy nebolo požadované vrátenie rezervačného
poplatku, nikdy neprejavil vôľu, že by rezervačný poplatok mal byť vrátený alebo že by sa akokoľvek
mali meniť dohodnuté podmienky rezervácie nehnuteľnosti a to aj napriek tomu, že oceľový prístrešok

bol právoplatne skolaudovaný až po dátume 30.6.2019. Napriek tejto skutočnosti mal žalobca záujem
na uzatvorené kúpnej zmluvy, a to za rovnakých podmienok ako bolo dohodnuté. Dôkazom skutočnosti,
že strany prerokovali podmienky zmluvy a dohodli sa na pokračovaní zmluvy, bez akýchkoľvek zmien je
aj to, že strany nikdy nevyhotovili dodatok k zmluve, ktorým by menili kúpnu cenu, ustanovenia týkajúce
sa rezervačného poplatku alebo iné ustanovenia zmluvy. Vzhľadom k tomu je jasné, že po 30.6.2019
strany pristúpili k prerokovaniu podmienok zmluvy, tieto prerokovali a dohodli sa na pokračovaní v

rokovaniach za rovnakých podmienok bez zmeny - vrátenia ponechaného rezervačného poplatku v
pôvodnej výške, na účet žalovaného ako budúceho predávajúceho. Žalovaný poukázal na čl. I body 1.3
a 1.4 Zmluvy a uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo v stanovenej 40-dňovej lehote od právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia z dôvodov na jeho strane, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, vzhľadom k čomu
vznikol žalovanému nárok na ponechanie si rezervačného poplatku. Uvedené preukazuje žalovaný

emailovou komunikáciou, z ktorej vyplýva, že žalovaný a žalobca prostredníctvom svojich právnych
zástupcov pokračovali v rokovaní o obsahu kúpnej zmluvy.

4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 5.3.2020, kedy uviedol, že ak žalovaný hovorí o
zmluvných stranách, má na mysli zmluvné strany Zmluvy o zložení rezervačného poplatku a kúpu

nehnuteľnosti, keďže zmluvnými stranami zmluvy o kúpe pozemku, ktorú zaslal žalobcovi ako návrhu
dňa 23.9.2019 bol žalovaný a p. R. K. (ďalej len tretia strana) tak, ako bolo dohodnuté ústne medzi
žalobcom a žalovaným. P. K. bola pri vyjednávaní podmienok kúpy pozemku zastupovaná žalobcom na
základe plnej moci. Zo strany žalovaného nebol žalobcovi nikdy zaslaný žiaden návrh kúpnej zmluvy na
predmetnú nehnuteľnosť. V priebehu vyjednávania ohľadom nadobudnutia predmetného pozemku a po

uzavretí Zmluvy došlo zo strany žalobcu k vysloveniu požiadavky o vrátenie zaplateného rezervačného
poplatku a to aj z dôvodu, že žalobca našiel na kúpu pozemku tretiu osobu, ktorá mala záujem o kúpu
nehnuteľnosti a Zmluva by sa týmto pádom musela uzavrieť s novým záujemcom (treťou stranou), s
ktorým by sa spísala identická rezervačná zmluva a rezervačný poplatok by na účet žalovaného už
zaslal nový záujemca - tretia osoba. Žalovaný túto žiadosť zamietol a odmietol akýmkoľvek spôsobom

tento rezervačný poplatok vrátiť. Rokovania o nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti pokračovali tak, že
žalobca konal na účet tretej osoby a vyjednával kúpnu zmluvu na pozemok už len týmto spôsobom. Aj
sám žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s týmto postupom súhlasil a v rámci emailovej
komunikáciedňa25.9.2019napísal,že„budepotrebné,keďsadohodnetextzmluvy,doriešiťrezervačnú
zálohu,ktoránebolahradenákupujúcim(vzmyslekúpnejzmluvy)“.Toznamená,žeajsamotnýžalovaný

si bol vedomý skutočnosti, že je potrebné zabezpečiť vrátenie rezervačnej zálohy, keďže kúpna zmluva
jeuzatváranáodlišnýmsubjektomabolinaplnenépodmienkynavrátenierezervačnéhopoplatku.Keďže
k vráteniu rezervačného poplatku nedošlo, strany nezačali s prerokovaním podmienok predaja a kúpnej
ceny, keďže bolo dohodnuté, že bude uzatvorená kúpna zmluva s treťou osobou. Vyššie citovaným
textom emailu bolo myslené, že sa hodnota rezervačnej zálohy (na základe dohody medzi žalobcom

a treťou osobou) započíta do kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, ktorú uhradí tretia strana.
Rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou pokračovali ešte niekoľko dní,
pričom sám žalobca žalovaného upozornil, že má záujem postupovať ohľadom rezervačného poplatku
podľa ustanovení Zmluvy a k ďalšiemu pokračovaniu rokovaní dôjde až po tom, čo budú podmienky
Zmluvy splnené. K naplneniu týchto podmienok nedošlo. Nie je jasné, na základe čoho žalovaný

vyvodzuje „súhlas“ s ponechaním rezervačného poplatku na účte žalovaného, keď sám s emailovej
komunikácii zo dňa 25.9.2019 upozorňuje, že je potrebné doriešiť rezervačnú zálohu, ktorá nebola
hradená kupujúcim. Žalovaný následne navádzal žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy tak, aby nemusel
vrátiť uhradenú rezervačnú zálohu žalobcovi. To sa nestalo, pretože rokovania na základe podpísanej
a platnej rezervačnej zmluvy ani len nezačali. Žalovaný rokoval o uzatvorení kúpnej zmluvy s treťou

stranou a žalobca vystupoval už len ako splnomocnený zástupca tretej strany. Žalobca neodmietol
uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože táto žalovaným jemu nebola nikdy ponúknutá. Pravdepodobne mal
právny zástupca žalovaného na mysli prebiehajúce rokovania ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy s
treťou stranou. K argumentácii žalovaného ohľadom čl. I bod. 1.4 Zmluvy žalobca uvádza, že žalovanýnikdy nezaslal žalobcovi kúpnu zmluvu na základe Rezervačnej zmluvy. Jediný dokument zaslaný
žalobcovi bol návrh kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, ktorú žalobca zastupoval a mal
v záujme pre ňu vyjednať najlepšie podmienky, pretože došlo v priebehu niekoľkých dní k rôznym

rokovaniam, pričom v jednom zo svojich vyjadrení žalobca žalovaného upozornil na povinnosť vrátiť
žalobcovi uhradenú rezervačnú zálohu, na čo ho upozorňoval aj samotný právny zástupca žalovaného.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 8.6.2020 uviedol, že z emailovej správy zo dňa 27.9.2019 vyplýva, že
medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy, a to aj po oneskorenej

kolaudácii oceľového prístrešku a žalobca mal záujem kúpnu zmluvu uzatvoriť a žalobcovi bol zaslaný
návrh kúpnej zmluvy. Z tohto emailu nevyplýva, že žalobca mal konať ako zástupca tretej osoby. Jediný
dôvod neuzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalobcu boli subjektívne skutočnosti na jeho strane, keď
nebol spokojný s obsahom kúpnej zmluvy a nepristúpil k ďalším rokovaniam o jej obsahu. Z komunikácie
strán po dátume 30.6.2019 je zrejmé, že strany súhlasili s ponechaním rezervačného poplatku na
účte žalovaného a súhlasili v pokračovaní rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy. Je pravdou, že k tomuto

žalovaný nemá jednoznačný dôkaz, nakoľko množstvo komunikácie prebiehalo ústne. Keby mal žalobca
záujem o vrátenie rezervačného poplatku a o uzatvorenie kúpnej zmluvy by záujem nemal, nepokračoval
by ešte viac ako 3 mesiace v rokovaniach o jej uzatvorení. V emaili z 24.9.2019žalobca ďalej
konštatuje, že o vrátenie rezervačného poplatku nikdy nežiadal. Žalobca nikdy nepredložil žalovanému
plnomocenstvoudelenéžalobcovip.K..Anivemailiz27.9.2019žalobcanespomínap.K..Zjehoobsahu

vyplýva, že žalovaný viedol rokovania so žalobcom a že to bol žalobca, ktorý mal záujem kúpnu zmluvu
uzatvoriťvosvojommene,nievmenetretejosoby.Jepravdou,žežalobcavurčitejfázerokovanínavrhol,
aby na strane kupujúceho namiesto neho vystupovala p. K.. To však bol jediný moment, kedy v procese
rokovaní vystupovala na strane kupujúceho. Aj napriek označeniu p. K. ako kupujúcej v určitej fáze
rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy, naďalej prebiehali rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi

žalovaným a žalobcom. Žalovanému nebolo zrejmé, či p. K. má vstúpiť do práv a povinností žalobcu
vyplývajúcich zo Zmluvy o rezervácii alebo v akom vzťahu k žalobcovi a postavení vstupuje do celého
obchodu a do rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaný uviedol, že bude
potrebné doriešiť aj rezervačný poplatok. Skutočnosť, že v emailovej komunikácii zo dňa 25.9.2019 sa
riešil rezervačný poplatok a že iniciatíva vyriešenia rezervačného poplatku vzišla zo strany žalovaného,

jednoznačne potvrdzuje, že rezervačný poplatok bol u žalovaného v súlade s dohodou strán a nie
neoprávnene. Uvedenie p. K. ako kupujúcej zo strany žalobcu však nemá vplyv na nárok žalovaného
na ponechanie si žalobcom zloženého rezervačného poplatku, nakoľko bez ohľadu na iné argumenty
a vyššie uvedené skutočnosti, celá komunikácia a nahradenie žalobcu ako kupujúceho p. K. prebehlo
po zmluvne dojednanej lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy, t.j. 40 dní od právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia k oceľovému prístrešku, ktorý bol skolaudovaný dňa 11.7.2019. K oznámeniu údajov p.
K. emailom zo dňa 10.9.2019 došlo niekoľko týždňov po 40 dňovej lehoty od kolaudácie oceľového
prístrešku určenej žalobcovi na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2020 uviedol, že žalobca už v priebehu júna oznámil,

že kúpu bude financovať z prostriedkov svojej priateľky a z tohto dôvodu ju bude nutné uviesť v kúpnej
zmluve ako osobu kupujúcu. Tiež požadoval o prevedenie rezervačného poplatku v jej prospech. Preto
považuje za preukázanú existenciu ústnej dohody o prechode poplatku na žiadosť žalobcu emailom
zo dňa 24.9.2019. Poplatok sa podľa rezervačnej zmluvy stal majetkom žalovaného. Žalovaný žiadal
vypočuť v konaní p. R. K..

7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o zložení
rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti, Výpis z KN - LV č. XXX, Predžalobná upomienka,
Doručenka, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie, 1.splnomocnenie H., inzeráty, emailová komunikácia
medzi stranami sporu, príloha Návrh kúpnej zmluvy - prvá strana.

8. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe, replike a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

9.Žalovanýnapreukázaniesvojichtvrdeníoznačilapredložilnasledovnédôkazy:emailovákomunikácia

medzi stranami sporu, Vyjadrenie k predžalobnej upomienke, návrh na výsluch p. K. a námietka
nedostatku aktívnej legitimácie.10. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v
odpore, duplike, vyjadrení žalovaného z 29.11.2020 a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 12.4.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o zložení rezervačného
poplatku na kúpu nehnuteľnosti týkajúcu sa pozemkov na LV č. XXX: XXX/X, XXX/X a LV č. XXXX:
XXXX/XX a oceľového prístrešku postaveného na uvedených pozemkoch, kedy si dohodli rezervačný

poplatok vo výške 5.000,- Eur (č.l. 9).

13. Podľa čl. I bodu 1.2 zmluvy, predávajúci sa zaväzuje skolaudovať oceľový prístrešok, ktorý je
súčasťou predávanej nehnuteľnosti najneskôr do 30.6.2019.
Podľa čl. I bodu 1.3 zmluvy, záujemca sa zaväzuje podpísať kúpnu zmluvu na predávanú nehnuteľnosť
najneskôr do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Podľa čl. I bodu 1.4 zmluvy, v prípade, ak záujemca do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia zo subjektívnych dôvodov na jeho strane neuzatvorí kúpnu zmluvu, ostáva rezervačný
poplatok majetkom predávajúceho.
Podľa čl. I bodu 1.6 zmluvy, v prípade, že predávajúci oceľový prístrešok do 30.6.2019 neskolauduje,
rezervačnýpoplatokbudevplnejvýškevrátenýnaúčetzáujemcovivedenývoVÚBbankeaobezmluvné

strany na novo prerokujú podmienky predaja ako aj kúpnu cenu.

14. Dňa 15.4.2019 (č.l. 14) uhradil na účet žalovaného rezervačný poplatok vo výške 5.000 Eur.

15. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Ťahanovce (č.l. 10) súd zistil, že oceľový prístrešok bol skolaudovaný

na základe kolaudačného rozhodnutia R. zo dňa 11.7.2019, geom. plán č. X/XXXX, Z-XXXX/XXXX v.z.
XXX/XX.

16. Emailom zo dňa 10.9.2019 (č.l. 117) žalobca zaslal žalovanému údaje na kúpnu zmluvu, konkrétne
detaily p. R. K..

17. Emailom zo dňa 23.9.2019 (č.l. 54) žalovaný zaslal žalobcovi návrh Zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, kedy za kupujúcu bola označená p. R. K.. Uvedený návrh zmluvy bol emailom zo
dňa 25.9.2019 (č.l. 53) zaslaný advokátom žalovaného advokátovi žalobcu.

18. Emailom zo dňa 24.9.2019 (č.l. 118) žalobca poukázal na čl. I bod 1.6 Zmluvy o zložení rezervačného
poplatku na kúpu nehnuteľnosti a uviedol, že do tej chvíle netvrval na vyplatení peňazí na jeho účet i keď
podľa zmluvy má na to jednoznačný nárok. Požadoval, aby záloha ostala v prospech novej kupujúcej.
Zároveň uviedol, že posiela žalovanému upravenú zmluvu.

19. Emailom zo dňa 25.9.2019 (č.l. 38) advokát žalovaného zaslal advokátovi žalobcu upravenú verziu
kúpnej zmluvy, kedy v zásade nemajú výhrady proti jej obsahu, navrhované úpravy sú vykonané
cez sledovanie zmien. Uviedol aj, že zároveň bude potrebné, keď sa dohodne text zmluvy, doriešiť
rezervačnú zálohu, ktorá nebola hradená kupujúcim (v zmysle kúpnej zmluvy).

20. Emailom zo dňa 26.9.2019 (č.l. 37, 37rub) advokáti strán sporu upresňovali ďalšie ustanovenia
zmluvy.

21. Emailom zo dňa 27.9.2019 (č.l. 39) žalobca zaslal reakciu na predchádzajúcu emailovú komunikáciu
svojmu advokátovi s prosbou o jej preposlanie žalovanému a jeho advokátovi, kedy uviedol, že na

základe jednania predávajúceho s ním v posledných dňoch sa rozhodol, že sa bude riadiť podmienkami,
ktoré boli podpísané v zmluve o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti podpísanou ním
a žalovaným dňa 12.4.2019. Prosí o naplnenie bodu 1.6, na čo dáva predávajúcemu 3 dni.

22. Predžalobnou upomienkou zo dňa 14.10.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie rezervačného

poplatku vo výške 5.000 Eur podľa čl. 1.6 Zmluvy do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Zásielka bola
doručená adresátovi dňa 17.10.2019.23. Žalovaný reagoval svojim vyjadrením zo dňa 21.10.2019, kde uviedol, že práve žalobca odmietol v
rozpore so Zmluvou o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti pristúpiť k podpisu kúpnej
zmluvy, pretože neodôvodnene čakal na zápis oceľového prístrešku do katastra nehnuteľností a tým

došlozjehostranykporušeniuZmluvyozloženírezervačnéhopoplatkunakúpunehnuteľnosti.Vzmysle
opísaného konania a s poukazom na čl. I bod 1.3 a 1.4 Zmluvy je nesporné, že žalovanému vznikol
nárok na ponechanie si rezervačného poplatku vo výške 5.000 Eur.

24. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

25. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Podľa § 36 ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

29. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

30. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

32. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo
spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by
došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.

Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez
právnehodôvodu,plneniezneplatnéhoprávnehoúkonualeboplneniezprávnehodôvodu,ktorýodpadol
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.4.2019 žalobca uhradil na účet

žalovaného sumu 5.000 Eur predstavujúcu rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti pozemkov na
LV č. XXX: XXX/X, XXX/X a LV č. XXXX: XXXX/XX a oceľového prístrešku postaveného na uvedených
pozemkoch. Žalovaný sa zaviazal oceľový prístrešok skolaudovať do 30.6.2019 (č.l.I bod 1.2 zmluvy).
V prípade, ak sa tak nestane, si strany sporu v čl. I bode 1.6. dohodli, že rezervačný poplatok bude v
plnej výške vrátený na účet záujemcu - žalobcu a obe strany na novo prerokujú podmienky predaja ako

aj kúpnu cenu. Oceľový prístrešok bol skolaudovaný až dňa 11.7.2019. Rezervačný poplatok vrátený
žalobcovi nebol. Uvedené skutočnosti neboli sporné.

34. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný mal nárok ponechať si daný rezervačný poplatok v zmysle
čl. I bodu 1.3 a 1.4 zmluvy resp. mu vnikla povinnosť vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi podľa čl.

I bod 1.6. zmluvy. Po posúdení konkrétnych ustanovení zmluvy je nutné uviesť, že povinnosť vrátiť
rezervačný poplatok podľa čl. I bodu 1.6 bola jednoznačne viazaná na skutočnosť neskolaudovania
oceľového prístrešku do 30.6.2019. V konaní uvedená skutočnosť nebola sporná, že ku skolaudovaniuprístrešku došlo až dňa 11.7.2019. To znamená, že žalovanému takto v zmysle čl. I bod 1.6 zmluvy
vznikla povinnosť uhradený rezervačný poplatok vrátiť žalobcovi.

35. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že nakoľko aj po dátume 30.6.2019 boli vedené rokovania o
uzavretí kúpnej zmluvy, je zrejmé že povinnosť vrátiť rezervačný poplatok na jeho strane nevznikla.
Súd k tomuto uvádza, že dané ustanovenie čl. I bod 1.6 zmluvy jasne viaže okamih vzniku povinnosti
vrátiť rezervačný poplatok k tej okolnosti, že oceľový prístrešok nie je skolaudovaný do 30.6.2019
bez ohľadu na možné ďalšie rokovania. V poslednej časti vety daného ustanovenia je iba uvedené,

že následne je možné medzi stranami sporu pokračovať v rokovaní o podmienkach kúpnej zmluvy
nanovo. V žiadnom prípade z daného ustanovenia nevyplýva, že ak zmluvné strany opätovne rokujú
o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy vrátane opätovného prejednania kúpnej ceny, povinnosť
vrátiť rezervačný poplatok automaticky zaniká. Takýto výklad daného ustanovenia nie je správny. Taktiež
skutočnosť, že oceľový prístrešok bol skolaudovaný až 11.7.2019 a strany sporu mali rokovať o predaji
a kúpe ďalej, neznamená, že aplikácia čl. I bodu 1.6 je vylúčená.

36. Súd má za to, že body 1.3 a 1.4 zmluvy logicky nadväzujú na bod 1.2 zmluvy a upravujú postup
pre prípad, že oceľový prístrešok by bol skolaudovaný v zmysle bodu 1.2 do 30.6.2019. Potom by
nastúpil žalobcov záväzok podpísať kúpnu zmluvu najneskôr do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia podľa bodu 1.3 zmluvy a len v prípade, ak by tak žalobca neučinil zo subjektívnych dôvodov

na jeho strane, rezervačný poplatok mohol ostať majetkom žalovaného v zmysle bodu 1.4. Bod 1.6
zmluvy naproti tomu upravuje situáciu, kedy ku kolaudácii oceľového prístrešku v dohodnutej lehote do
30.6.2019 nedôjde. Takže kľúčovým okamihom pre vznik povinností na strane žalobcu aj žalovaného
bola práve kolaudácia oceľového prístrešku najneskôr do 30.6.2019, čo znamená, že ak by došlo ku
kolaudácii do 30.6.2019 a k uzavretiu kúpnej zmluvy by nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, iba vtedy

by rezervačný poplatok zostal žalovanému. Ak teda ku kolaudácii oceľového prístrešku nedošlo do
30.6.2019, nastúpil zmluvný záväzok žalovaného vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi.

37. Z podania samotného žalovaného zo dňa 29.11.2019 ďalej vyplynulo, že už v priebehu júna 2019
bolo zrejmé a žalovaný mal vedomosť o tom, že na strane kupujúceho nemá vystupovať žalobca, ale

tretia osoba p . K.. Aj napriek tejto skutočnosti, strany sporu - žalobca a žalovaný nepristúpili k zrušeniu
Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti resp. zmene zmluvnej strany záujemcu,
t.j. budúceho kupujúceho v danej zmluve a preto všetky dohodnuté práva a povinnosti z tejto zmluvy
sa stále týkajú iba pôvodných zmluvných strán - žalobcu a žalovaného a sú viazané na kolaudáciu
oceľového prístrešku. Pretože ku kolaudácii oceľového prístrešku nedošlo do 30.6.2019, nastupuje

povinnosť žalovaného vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi.

38. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa domáhal vrátenia rezervačného
poplatku minimálne emailom zo dňa 27.9.2019 a následne Predžalobnou upomienkou. To, že sa vydania
tohto bezdôvodného obohatenia nedomáhal skôr po dátume 30.6.2019 nemá žiaden vplyv na túto

povinnosť žalovaného. Bolo len na žalobcovi, kedy sa rozhodne uplatniť si svoje právo v zmysle bodu
1.6 zmluvy, čo však neznamená, že mu toto právo zaniklo iba z dôvodu, že aj po dátume 30.6.2019
prebiehala medzi stranami sporu nejaká ďalšia komunikácia s cieľom uzavretia kúpnej zmluvy medzi
žalovaným a treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaný si rezervačný poplatok ponechal neoprávnene,
vyplýva aj zo samotného vyjadrenia jeho advokáta v emailovej komunikácii, kedy tento sám upozorňuje

na nutnosť doriešenia rezervačného poplatku zaplateného žalobcom, keďže kúpna zmluva mala byť
následne uzatvorená medzi inými osobami.

39. Nakoľko Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti bola uzavretá medzi
stranami sporu v písomnej forme, všetky jej zmeny mali byť taktiež učinené v písomnej forme. Je

potom právne irelevantné, že počas obdobia jún až september 2019 sa strany sporu ústne dohodli
na tzv. ponechaní rezervačného poplatku na účte žalovaného, čo malo byť zarátané na kúpnu cenu z
kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovaným a treťou osobou. Práva a povinnosti medzi
stranami sporu boli jasne dané písomnou zmluvou a tieto boli zmluvné strany povinné dodržať. Nakoľko
žalovaný nezabezpečil kolaudáciu oceľového prístrešku do 30.6.2019, odpadol tým dôvod ponechania

si týchto finančných prostriedkov a tieto finančné prostriedky potom predstavujú bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného.40. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva
alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na

strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, jeho nositeľom nie je. Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je,
resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom
súdneho sporu, je označený žalovaný.

41. Žalovaným vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd vyhodnotil
ako účelovú a nedôvodnú. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k prechodu alebo prevodu práv a
povinností zo Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti zo žalobcu na tretiu osobu.
Ako súd uviedol vyššie, Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti bola uzatvorená
písomne medzi žalobcom a žalovaným a nebola zmenená v časti osoby budúceho kupujúceho, a preto

práva a povinnosti z tejto zmluvy zostávajú zachované len medzi pôvodnými zmluvnými stranami -
žalobcom a žalovaným.

42. Ponechaním si finančných prostriedkov predstavujúcich rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti,
ktorá sa neuskutočnila z dôvodov na strane žalovaného (nezabezpečenie kolaudácie oceľového

prístrešku v lehote do 30.6.2019), došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to majetkovému
prospechu získanému plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto je ho potom povinný vydať
naspäť žalobcovi. Keďže tak žalovaný neučinil, súd považoval nárok žalobcu voči nemu za plne dôvodný
a aj preto žalovaného zaviazal k úhrade sumy 5.000 € spolu s príslušenstvom, a to 5 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.000 € od 21.10.2019 do zaplatenia. Súd mal za to, že žalovaný bol riadne

vyzvaný na zaplatenie dlhu v zmysle § 563 OZ doručením Predžalobnej upomienky dňa 17.10.2019.
Keďže do 3 dní finančné prostriedky predstavujúce jeho bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa
dňom nasledujúcim 21.10.2019 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu.

43.Súdposudzovalajvýškupožadovanéhoúrokuzomeškaniaamalzato,žetátojesprávneuplatnená,

pretože ku dňu 21.10.2019 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0 % ročne, čo za použitia § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. predstavuje 5 % ročne.

44. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.11.2020, t.j. tesne pred pojednávaním doplnil návrhy na
vykonanie dokazovania a to výsluchom p. K.. Nakoľko tak žalovaný učinil až po dátume uplatnenej

sudcovskej koncentrácie, súd na takýto návrh na doplnenie dokazovania neprihliadal. Vykonanie tohto
dôkazu súd zároveň nepovažoval ani za účelné a hospodárne, nakoľko výpoveď navrhovanej svedkyne
by nezmenila vyššie citované právne posúdenie veci.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd

považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a preukázaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).