Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2023

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/265/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223215
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1209223215.26

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: G. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/XX, Š., proti
žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919
001, zastúpenému advokátkou JUDr. Martou Urbánkovou, Šafárikovo nám 2., Bratislava, o zaplatenie
49.797,53 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2009 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie náhrady škody 49.797,53 eur a na náhradu trov konania.

2. Súd uznesením č. k. 7C/265/2009 - 785 zo dňa 22.08.2022, právoplatným dňa 26.08.2022, rozhodol
o pokračovaní v konaní s dedičom pôvodného žalobcu, a to s novým žalobcom: G. Š., Z.. XX.XX.XXXX,
B. Š. XXXX/XX, Š..

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2022 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom ako
dôvod späťvzatia uviedol, že nemá osobný záujem o pokračovanie v súdnom spore.

4. Súd výzvou zo dňa 14.09.2022 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní oznámil, či súhlasí
so späťvzatím žaloby, pričom uviedol, že ak v stanovenej lehote na výzvu neodpovie, súd bude
predpokladať, že žalovaný nemá námietky. Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2022 žalovaný uviedol,
že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný doručil súdu dňa 28.12.2022 vyjadrenie k prípadnej aplikácii § 257 Civilného sporového
poriadku, v ktorom uviedol, že na trovách právneho zastúpenia naďalej trvá. Uviedol, že zo strany
žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, od podania žaloby v roku 2009 až do smrti pôvodného
žalobcu v roku 2015 boli vykonané právne úkony, ktoré boli vyčíslené v predošlom podaní. Tým, že
nový žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že nemá osobný záujem o pokračovanie

v súdnom spore, mal si byť vedomý následkov spočívajúcich vo vyčíslení trov konania. Ustanovenie
§ 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie.

6. Žalobca doručil súdu dňa 22.02.2023 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je poberateľom starobného
dôchodku vo výške 428,90 eur. Býva v byte, v ktorom platí nájom 277,- eur, mesačné platby pre ZSE vo

výške 22,- eur. Jeho ďalšie náklady sú: Orange 6,- eur, internet 10,- eur, poistenie bytu v celkovej výške
102,- eur, poistenie automobilu 100,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že je dôchodca, ktorému na mesiacostane 100,- eur. Ako prílohu doručil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku
na sumu 422,60 eur a splátkový kalendár zálohových mesačných úhrad za užívanie bytu a služieb
spojených s užívaním bytu.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

8.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

10. Súd konštatuje, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo v neskoršom štádiu konania, keď súd vo

veci už pojednával. Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie zastavil, pričom žalovaný
so späťvzatím žaloby súhlasil.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 257 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,

ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s nastolenou otázkou, či by zodpovedalo princípu
spravodlivosti zaviazať žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu) k náhrade trov konania za
situácie keď sa stal stranou sporu až v roku 2022. V tejto súvislosti súd uvádza, že citované ustanoveniu

§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i
žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie,

ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán
zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal,
a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Pojem
procesnézavinenie,použitýustanovením§256Civilnéhosporovéhoporiadku,satakposudzujevýlučne

z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie
uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným
prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj
v danom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej
zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne

platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoju žalobu späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť
žalovanému trovy konania (napr. najvyšší súd, sp. zn. 5MCdo/12/2008). Súd konštatuje, že v danom
prípade, skúmajúc zavinenie zastavenia konania výhradne z procesného hľadiska, dospel k záveru,
že zastavenie procesne zavinil žalobca tým, že zobral žalobu späť z dôvodu, že nemá záujem o
pokračovanie v konaní. Tým boli naplnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku pre záver súdu o priznaní plnej náhrady trov konania žalovanému.

15.Súdmázato,žetentoprincípmôžekorigovaťprávnaúpravaobsiahnutáv§257Civilnéhosporového
poriadku, v zmysle ktorej výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je akceptovateľné,
aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo
konania (najčastejšie pomery strany). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľaje významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku nielen charakter konania alebo
charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v
konaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromstránsporu.

Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda
možnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnostikonkrétnehoprípadu,atonielenokolnostispočívajúce
vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie
použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo

požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

16. Súd v preskúmavanej veci vzhliadol dôvod pre použitie § 257 Civilného sporového poriadku.
Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok. Súd poukazuje práve na skutočnosť, že v konaní sa pokračovalo s dedičom
žalobcu po tom, ako stratil procesnú subjektivitu. Súd v zmysle § 63 a § 65 mal povinnosť vzhľadom na

predmet sporu pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalobcu. Za danej procesnej situácie došlo k
univerzálnej sukcesii a v zmysle § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny nástupca prijal stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru,
že princípu spravodlivosti, zodpovedá rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým súd žalovanému
neprizná nárok na náhradu trov konania. Súdu sa v tejto súvislosti javí za podstatné uviesť aj to,

že žalobca sa stal právnym nástupcami pôvodného žalobcu na základe uznesenia Okresného súde
v Nitre pod sp. zn. 19D/16/2015, Dnot 23/2018 zo dňa 11.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.08.2022. Z právoplatného dedičského rozhodnutia vyplýva, že výška predlženia dedičstva po
poručiteľovi P. Š. (pôvodný žalobca) v čase jeho smrti bola vo výške 301.226,17 eur. V ustanovení §
470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Dedenie by malo

byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za
dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa
dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením. Pokiaľ by pôvodný
žalobca zomrel až po tom, ako súd rozhodol o priznaní trov konania žalovanému (pred ich zaplatením),
žalovanému by nebolo nič uhradené, keďže žalobca (terajší) dedením nenadobudol žiadnu hodnotu,

keďže dedičstvo bolo predlžené. Je pritom potrebné poukázať aj na to, že žalobca po tom, ako nastúpil
do konania namiesto pôvodného žalobcu, v konaní nepokračoval a hneď zobral žalobu späť, teda v
dôsledku jeho konania sa nenavyšovali trovy konania žalovaného.

17. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dôvody hodné osobitného zreteľa zistil aj vo vzťahu k otázke

osobných, majetkových a sociálnych pomerov žalobcu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku prihliadať
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba

zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na
strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane
toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy
konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Súd sa zaoberal majetkovými,
sociálnymi a finančnému pomermi strán konania. Žalobca je poberateľom starobného dôchodku vo

výške 428,90 eur, pričom po odpočítaní žalobcových základných nákladov na bývanie zostane žalobcovi
mesačne cca 100,- eur. Na druhej strane možno konštatovať, že žalovaný je akciová spoločnosť vo
vlastníctve štátu s miliónovými ziskami. V prejednávanom prípade súd zistil takú intenzitu sociálneho
resp. finančného znevýhodnenia žalobcu, resp. také pomery na jeho strane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a to aj

vkontexteuzneseniaOkresnéhosúdevNitrepodsp.zn.19D/16/2015,Dnot23/2018zodňa11.07.2022.
Majetková a finančná situácia žalobcu v kontexte majetkovej a finančnej situácie žalovaného tak podľa
názoru súdu je tak nepriaznivá, že sa môže jednať o výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa,
pričom dopad rozhodnutia o nepriznaní trov konania žalovanému nebude tak závažný, ako by bol dopad
rozhodnutia v povinnosti uhradiť trovy konania žalovanému, na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené

súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.