Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201274
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8522201274.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova11,Žilina,IČO:31575951právnezastúpeného:SEDLAČKO&PARTNERS,s.r.o.,Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej: G.. E.O. K., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XX/XXX, XXX
XX D. Ľ., v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/34/2022-118 zo
dňa 20.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.10.2022 zamietol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanej nariadenia

zákazu nakladať s rodinným domom súp. č. XXX a parcelou KN C č. XXXX, na ktorej je postavený tento
rodinný dom, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. D. P.. Zároveň žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu

- darovacej zmluvy, ktorou sestra žalovanej W.. T. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX previedla na žalovanú
svoj podiel 1 k vyššie citovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. D. P.. Žalobca návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná po tom ako sa dozvie o podaní
tejto žaloby, bude mimoriadne motivovaná previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na
ďalšiu osobu a úspešnosťou takéhoto prevodu by bola popretá podstata a zmarený zmysel inštitútu
odporovateľnosti právnych úkonov.

Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil takto:
„ Súd sa ďalej zaoberal aj skutočnosťou, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a či je
osvedčené, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany (v tomto konaní žalobcu)
ohrozené. Je pravdou, že prípadné nakladanie so spornými nehnuteľnosťami je na rozhodnutí jeho
vlastníka a že prípadný zákaz prevodu sporných nehnuteľností alebo ich zaťaženia nejakým vecným
právom by neobmedzoval vlastníka nehnuteľností v bežnom užívaní nehnuteľností. Na druhej strane je

však táto skutočnosť všeobecnou skutočnosťou v tom smere, že tieto práva má každý vlastník, preto
z pohľadu súdu táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.
K týmto skutočnostiam z pohľadu súdu musí pristúpiť aj určitá ďalšia skutočnosť, ktorá by bezodkladnú
úpravu pomerov strán sporu odôvodňovala, teda aspoň nejaký reálny náznak, že takáto snaha vlastníka
- strany sporu sa javí skutočne ako reálna.
V danom prípade z tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj z LV s chronologickými zmenami je zrejmé,

že žalovaná podiel svojej sestry na sporných nehnuteľnostiach nadobudla v roku 2019. Následne v
rokoch 2020 a 2021 sa stala výlučnou vlastníčkou aj ďalších 2 parciel zapísaných na LV č. XXXXv k.ú. D. P. (ktoré nie sú predmetom sporu). Ak by skutočne mala obava vyslovená žalobcom v
odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia reálny základ, teda obava, že žalovaná bude
mať záujem o scudzenie sporných nehnuteľností, tak k takémuto kroku mala dostatočný časový priestor

uždoposiaľ(odnadobudnutiaspornýchnehnuteľnostíužasi3roky).Obavažalobcujejehosubjektívnym
pohľadom, ktorý súd doposiaľ nemal nijako preukázaný, resp. súd nemal nijako aspoň osvedčené,
že takáto snaha žalovanej tu skutočne je alebo v najbližšej dobe bude reálna. Iba všeobecná obava
žalobcu bez akýchkoľvek dôkazov z pohľadu súdu nie je postačujúca pre nariadenie neodkladného
opatrenia v tomto čase. Samozrejme, ak by žalobca v priebehu konania zistil snahy žalovanej o prevod

sporných nehnuteľností a disponoval by dôkazmi aspoň nasvedčujúcimi tomu, že žalovaná vyvíja snahu
o prevod sporných nehnuteľností, je možné takéto neodkladné opatrenie vydať aj v priebehu konania
na základe nového návrhu žalobcu. Za súčasného stavu však z pohľadu súdu nie je splnená podmienka
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca za súčasného stavu môže využiť aj zápis poznámky
do katastra nehnuteľností o začatí súdneho konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

ako nedôvodný. Súd pritom poznamenáva, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže o veci samej bude súd rozhodovať až po
vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov.
O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s § 262
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania

právo, pretože nebol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný.“

3. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP) a navrhol, aby odvolací súd toto uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 16.09.2022 v celom rozsahu vyhovie. Žalobca poukázal na to, že prvoinštančný
súd zamietol návrh z dôvodu, že žalobca nepreukázal úmysel žalovanej uskutočniť dispozičný úkon
k predmetným nehnuteľnostiam. Táto požiadavka je však podľa žalobcu neprimeraná a v rozpore s
charakteromaúčelomneodkladnéhoopatrenia.Žalobcunemožnozaťažovaťprocesnýmipovinnosťami,
ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými

majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné
preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný
vnútorný vzťah k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných
prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Táto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok,
že neodkladné opatrenia s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť (komentár C.H.Beck, Praha,

2016, str. 1107). Žalobca uviedol, že nie je povinný preukazovať úmysel osôb, proti ktorým neodkladné
opatrenie smeruje, pričom takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Jeho
povinnosťou je osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Úmysel je ako psychický stav,
sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Preukázať úmysel žalovanej ďalej nakladať s
nehnuteľnosťami a tak spôsobiť ujmu žalobcovi, nemôže byť rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní

o nariadení neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať či
zaťažovať právami tretích osôb, tak neodkladné opatrenie vo vzťahu k nej je bez právneho významu,
t.j. nepredstavuje žiaden neprimeraný zásah do jej práv do skončenia konania. Žalobca zároveň citoval
rôzne rozhodnutia odvolacieho súdu v Prešove, resp. odvolacieho súdu v Košiciach, či Najvyššieho súdu
SR, z ktorých v podstate vyplýva záver, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu môže dôjsť k ďalšiemu

prevodu nehnuteľnosti po ktorom by už ochrana žalobcu znížená.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu

ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať
sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdenýchskutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd

nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

6. Odvolací súd sa úplne stotožnil s vecným a dôsledným odôvodnením zamietnutia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia uvádza nasledovné (387 ods. 2 CSP):

V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Odvolací súd, rovnako ako prvoinštančný súd, nezistil, aby
v prejednávanej veci bolo na základe žalobcom podaného návrhu, nevyhnutne potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán sporu. Pokiaľ by mal odvolací súd prijať argumentáciu žalobcu, tak s každým
konaním o odporovateľnosť právneho úkonu by malo byť, podľa jeho názoru, nevyhnutne spojené aj

nariadenie neodkladného opatrenia. Ak žalobca citoval rozhodnutia odvolacích súdov, tak tieto nie sú
pre odvolací súd v tomto konaní záväzné (nejedná sa o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít - čl. 2 ods. 2 CSP) a sú natoľko individuálne, že prijaté závery nemožno bez ďalšieho aplikovať
na prejednávanú vec. Pokiaľ žalobca citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/224/2017,
tak závery súdu prvej inštancie vôbec nie sú v rozpore s týmto rozhodnutím, práve naopak, svedčia o

správnostijehorozhodnutia,pretožeakovyplývaztohtorozhodnutia,predmetomdokazovaniamôžubyť
len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavuje
navonok a teda pokiaľ má žalobca „pocit“, že žalovaná mieni disponovať s týmito nehnuteľnosťami,
tak túto skutočnosť musí samozrejme preukázať určitými konkrétnymi dôkazmi, teda musí osvedčiť
svoj nárok a nemožno vychádzať iba z jeho, ničím nepodloženej, obavy, že úmyslom žalovanej je

previesťtietonehnuteľnosti.Sámžalobcakonštatoval,žejeho„povinnosťoujeosvedčiťnebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy“, avšak na druhej strane paradoxne tvrdí, že nemusí preukazovať
úmysel žalovanej disponovať s nehnuteľnosťami. Odvolací sud poukazuje na to, že skutočne musí
byť preukázané konkrétnym dôkazom, že žalovaná mieni tieto nehnuteľnosti previesť na iný subjekt.
Ako už bolo konštatované neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba vtedy, pokiaľ existuje potreba

bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, čo zároveň zahŕňa aj požiadavku bezprostredne hroziacej
ujmy, pričom v danom prípade došlo k prevodu rodinného domu a priľahlej parcely ešte v roku 2019 a
žaloba v tejto veci bola prvoinštančnému súdu doručená dňa 19.09.2022, teda tak ako konštatuje súd
prvej inštancie, uplynula už doba cca 3 rokov, počas ktorej nedošlo k prevodu tohto rodinného domu,
preto nie splnená ani podmienka bezprostrednosti hroziacej ujmy. Prvoinštačný súd rovnako správne

poukázal na to, že pokiaľ v priebehu konania dôjde k takým skutočnostiam, ktoré by preukazovali snahu
žalovanej previesť tieto nehnuteľnosti, tak žalobcovi nič nebráni podať opätovne návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

7. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

8. O trovách odvolacieho konania týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej
inštancie vo veci samej.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).