Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Helena Hausleitnerová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/17/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107218415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1107218415.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci

žalobcu: L.. A. P., Y.., C. X, Bratislava, zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Grösslingova ul. 38/40,
Bratislava, proti žalovaným na 1. mieste Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, zast. Mgr.
Matejom Vidom, advokátom, Niťová 3, Bratislava, na 2.mieste Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova
17, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Raškom, advokátom, Námestie Martina Benku 10, Bratislava, o
71.488,38,-eur s prísl., takto :

r o z h o d o l :

Žalovaný na 2. mieste je povinný zaplatiť žalobcovi 66.387,84,-eur so 17,6 % úrokom z omeškania od
6.4.1999 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 18.853,68,-eur na účet JUDr. Evy Borovskej,

advokátky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za odvolanie doručené
súdu dňa 14.7.2008 vo výške 4.289,-eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný na 1. mieste je povinný zaplatiť žalobcovi 5.100,54,-eur a nahradiť trovy konania vo výške
1.419,10,-eur na účet JUDr. Evy Borovskej, advokátky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému na 1. mieste vo zvyšku zamieta.

Žalovaný na 1. mieste je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov štátu vo
výške92,24,-euražalovanýna2.miestejepovinnýzaplatiťnaúčetOkresnéhosúduBratislavaInáhradu
trov štátu vo výške 1.225,52,-eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti úroku z omeškania za deň 5.4.1999 a o 1,4 % za obdobie od 6.4.1999 do zaplatenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 6Co 283/08-482 zo dňa 19.11.2009 zrušil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I, zo dňa 15.5.2008 č.k. 18C 17/2007-419 a vyslovil právny názor, že z obsahu listiny
spísanej žalobcom dňa 29.1.1999 a toho istého dňa doručenej žalovanému na 1. mieste označenej ako
" Návrh ukončenia pracovného pomeru" vyplýva, že ňou žalobca prejavil súhlas s predmetnou poistnou
zmluvou č. XXXXXXXXXX a nemusí iná osoba súhlas s poistnou zmluvou adresovať obom účastníkom

poistnej zmluvy. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 17.3.2004 č.k. 18C 49/2003 nie je subjektívne
záväzný pre každého, vzťahujú sa účinky právoplatnosti len na účastníkov konania.Po doplnení dokazovania súd zistil, že žalovaná na 1. mieste a žalovaná na 2 .mieste uzatvorili dňa
20.3.1996 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre skupinové životné poistenie sadzby ZA 30 - jednorázovo
platené poistné v prospech osôb uvedených v doložke č. 001 na strane 0002 pre prípad dožitia, smrti,

s podielom na výnosoch poistných rezerv, za účelom ochrany svojich zamestnancov, ktorí cestovali po
Slovensku, presúvali sa v noci, v zime, v lete s cieľom aby riešili veci aktívne, iniciatívne, motivovali
ich k vrcholným výkonom. Dávali im sociálne a ekonomické istoty. Poistná suma u žalobcu bola 2.000
000,-Sk. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu určitú od 21.3.1996 do 21.3.1999. Žalobca s poistnou
zmluvou prejavil súhlas, ktorý doručil žalovanému na 1. mieste dňa 29.1.1999 (čl. 370). Dňa 4.3.1999

žalovaní uzavreli Dohodu o zrušení poistných zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a ich doložiek.
Žalovaný na 2.mieste vyplatil odkupnú hodnotu vo výške 5.100,54 eur žalovanému na 1. mieste. Žalobca
nebol účastníkom konania Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C 49/2003.

Podľa § 791 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná

písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Poistiteľvydátomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,poistkuakopísomnépotvrdenieouzavretípoistnej
zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel,
na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na

uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu
umorila.

Podľa § 794 ods. 1, 2 poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v
prospech tretej osoby ( § 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv
vyplývajúcich z poistnej udalosti.

Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy
oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s
kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto
prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má
účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia
osoba súhlas odoprela ( § 50 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.)

Podľa§40ods.1,2,3,4Občianskehozákonníkaakprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený..Podľa § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý

účastník nemohol vedieť.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z výpovede svedkyne I. C. dňa 15.5.2008 vyplynulo, že zmluvy skupinového životného poistenia s
právnickými osobami sa uzatvárali, bol to štandartný produkt, s rôznymi sadzbami podľa žiadania

klienta. Trh si žiadal poistenie pre právnické osoby. Osoby, ktoré boli organizované spoločným záujmom,
napr. lesníci, poľovníci, rozumie
týmprávnickéosoby,jetopoistenieviacako3osôb.Jehocieľomjeposkytnúťpoistnúochranu vprípade
nepredvídaných náhodných udalosti a špeciálne životné poistenie sa skladá z časti rezervotvorného
poistenia. V drvivej väčšine rezervotvorné poistenie sa vzťahuje pre prípad smrti. Nepamätá sa, že by

boli urobili zmluvu len na dožitie, určite to muselo byť pre prípad smrti. Takéto na dožitie málokedy
robili, Jedinou výnimkou bolo dôchodkové pripoistenie. Zdravotný dotazník sa vypisuje vždy vtedy, keď
to poisťovňa chce. Pre prípad dožitia to nemá zmysel. ale pre prípad smrti a úrazu áno. V skupinových
poisteniach sa zdravotný stav skúmal len výnimočne. Bola oprávnená podpísať poistnú zmluvu pre
skupinové životné poistenie, vyplývalo to z jej funkcie. Každá koruna prijatého poistenia bola výhodná.

Banka si chcela chrániť a zabezpečiť zamestnancov.

Svedok L.. M. O. uviedol, že bol individuálne poistení, musel absolvovať lekársku prehliadku a na
základe prehliadky odborný útvar životného poistenia stanovil sadzbu poistného. Nevedel uviesť, kto
vypracoval návrh dohody o zrušení poistných zmlúv zo dňa 4.3.1999 a nevie prečo k vypracovaniu

dohody o zrušení neboli prizvané poistené osoby.
Nevedel uviesť, či išlo o poistenie obvyklé, bol informatik.

Z výpovede svedka L.. L. G. vyplynulo, že v júni l996 bol predsedom predstavenstva žalovaného
na 1.mieste a súčasne bol prezidentom do roku 1998, taktiež bol súčasne predsedom dozornej rady

právneho predchodcu žalovaného na 2. mieste. Projekt predložil generálny riaditeľ M., bol schválený
predstavenstvom aj dozornou radou. Nie je odborník na životné poistenie, ale životné poistenie sa môže
dohodnúť aj na 3 roky, podľa toho ako sa účastníci dohodnú. Svedok bol tiež z tohto skupinového
životného poistenia poistený. Určite sa poistné zmluvy neuzatvárali z dôvodu, že vo voľbách zvíťazí
opozícia, nešlo o žiadne tunelovanie žalovaného na 1. mieste. Poistné zmluvy neboli nevýhodne pre

žalovaného na 1. mieste. V cenách poistného bola zakalkulovaná zisková marža. Nevedel uviesť prečo
nevyplňovali zdravotný dotazník.

Zo svedeckej výpovede L.. F. M. vyplynulo, že pracoval ako námestník u žalovaného na 1.mieste
a následne u právneho predchodcu žalovaného na 2.mieste. robili nábor poistenia, na základe

strategického plánu ponúkali rôzne druhy podnikovým subjektom, občanom, bankám, spoločnostiam.
Ako nová poisťovňa potrebovali sa presadiť na trhu. Výhodnosť predmetného skupinového životného
poistenia spočívala v komplexnej ochrane osôb, ktoré boli týmto poistením poistené. Pri uzatváraní
poistenia predchádzali rokovania, pokiaľ išlo o poisťovanie občana alebo podnikového subjektu, podľa
výšky poistnej sumy buď sa zvolil postup, že bolo treba ísť k lekárovi alebo nie. Nepamätal sa aký limit

maliprelekára.Bolozvykomvyplniťdotazník,ktorývyplňovalten,nakohosapoistenievzťahovalo.Išloo
otázky mnohokrát o zdravotnom stave. Na základe dokumentov, pohovoru, určitý pracovník spoločnosti
rozhodol o prijatí alebo neprijatí poistenia. Potom nastal podpis poistnej zmluvy. Dĺžka poistenia je vecou
dohody. Sú krátkodobé a dlhodobé poistenia. Krátkodobé sú do roka a potom to bola vec ako sa tonastavilo na želanie klienta. Životné poistenie nie je len vec dožitia. Poistenie má aj rizikovú zložku. Robili
pre manažérov a vedúcich pracovníkov poistenia, ktoré zahŕňali riziká, ktoré obnašala funkcia t.j. úraz,
bežná smrť, úrazová smrť. Pri týchto poisteniach mnohokrát prioritu nehrala zložka dožitia. P. C. bola

odborná riaditeľka pre životné poistenie. Podpisovanie zmlúv jej vyplývalo z organizačného poriadku,
kompetenčného poriadku. Bola to bežná prax, obvyklá jej činnosť. Kalkulačný vzorec bol schvaľovaný
Ministerstvom financií SR a produkt bol určite konzultovaný zo zaisťovňou. Nešli by do takého právneho
vzťahu, kde by predpokladali
stratu. Bolo bežnou praxou v bankách na Slovensku ako aj vo väčších podnikateľských subjektoch, že

tieto manažérske poistenia robili. Žalovaný na 1 mieste mal celoslovenskú pôsobnosť, mal silné vzťahy s
okolitými štátmi. Z jeho pohľadu si svojich pracovníkov chránili, ktorí cestovali po Slovensku, presúvali sa
v noci, v zime, v lete a aby riešili veci aktívne, iniciatívne, dávali im sociálne a ekonomické istoty. Chránili
si špičkový manažment. Aj podnikateľské subjekty dojednávajú životné skupinové poistenie individuálne
pre svojich manažérov a sú tam dve motivácie. Jednak ich chránia voči rizikám a potom ich motivujú k
vrcholným výkonom. Ako nová poisťovňa oslovili solventnejších subjektov, nielen banky.

Svedkyňa V. Y. uviedla, že dala rukou písaný súhlas svojmu nadriadenému s uzavretím poistnej zmluvy
Nepamätá sa či bola prizvaná k dohode o zrušení zmlúv. Nemá vedomosť že by uzatvorením týchto
zmlúv bolo išlo o tunelovanie, skôr to bola zainteresovanosť vedúcich pracovníkov. Zmluvy neboli
uzatvárané z dôvodu, že voľby vyhrá opozícia. Uzavretie zmlúv bolo výhodné aj pre zamestnancov aj

pre zamestnávateľa. Banka strácala pozíciu na trhu a robila všetko preto, aby sa udržala.

Z výpovede svedka O.. M. P. člena dozornej rady právneho predchodcu žalovaného na 2. mieste
vyplynulo, že na pokyn vedenia pripravoval návrh dohody na zrušenie predmetných poistných zmlúv.
Poisťovňa toto vykonávala na pokyn akcionára, poistníka t.j. žalovaného na 1. mieste.

Svedok O.. M. G., zamestnaný od 1.12.1998 ako riaditeľ v kancelárii prezidenta žalovaného na 1 .mieste
uviedol, že súhlasy k pristúpeniam k poistným zmluvám založené na č.l. 45 spisu po prebratej agende
po riaditeľovi MVDr. A. neboli. Agendu preberal od 1. do 3.12.1998. Taktiež neprebral poistné zmluvy,
pravdepodobne to patrilo pod právny úsek.

Svedok M.. A. R., člen predstavenstva SLSP v marci l996 uviedol, že sa dozvedeli, nevie z akých zdrojov,
že je takýto produkt medzi bankami, mala ho aj VÚB. Tento produkt im bol predložený, vysvetlené, že je
možnosť takéhoto poistenia. Bola to ochrana členov predstavenstva a vedúcich pracovníkov spoločnosti
pred niektorými rozhodnutiami, ktorý by mohli spôsobiť škodu spoločnosti. Na podmienky sa presnejšie

nepamätá. Poistné zmluvy boli osobne ním odovzdané osobám, v prospech ktorých bolo poistenie
uzavreté. Aj on bol stranou poistenia.

Zo svedeckej výpovede F.. L. N., zamestnanca právneho predchodcu žalovaného na 2.mieste vyplynulo,
že v marci l996 pracoval ako vedúci oddelenia vzniku životného poistenia. Cieľom skupinového

životného poistenia bolo zabezpečenie pozostalých v prípade smrti a používajú to spoločnosti ako
súčasť benefitov pre zamestnancov. Bol záujem SLSP poistiť si zamestnancov vo vyšších funkciách,
na druhej strane to bol z hľadiska poisťovne zaujímavý obchod. Poisťovňa sa rozbiehala. Bol tam
vzťah akcionára a dcérskej spoločnosti. Boli to poistné zmluvy obvyklé v súlade so zákonom. Poistné
sumy boli vyššie pretože sa jednalo o vrcholový manažment. Zmluvy manažérov v takýchto inštitúciách

neboli neobvyklé. Poistné sumy pre vrcholový manažment boli v tejto výške bežné. Nevie potvrdiť, či
sa nezisťoval zdravotný stav. Dohodu o zrušení poistných zmlúv podpísali z dôvodu záujmu poistníka.
Pravdepodobne to bolo z dôvodu výmeny manažmentu v SLSP. Dohodu o zrušení poistných zmlúv
nedali podpísať tretím osobám z dôvodu, že mali za to, že postačuje dohoda poistníka a poisťovateľa.
Zrušenie zrejme nebolo na prospech poisteného,

teda žalobcu. Nevedel že takáto dohoda je neplatná z dôvodu, že nie je uzavretá na prospech poistených
osôb. K uzavretiu dohody došlo len z toho dôvodu, že to chcela materská organizácia SLSP. Súhlas
poistených osôb pokiaľ vie, im nebol doručený. Odkupná hodnota bola SLSP vyplatená z dôvodu, že
pri výpovedi životného poistenia z akého dôvodu dovtedy nasporená časť peňazí poisťovni nepatrí. V
dohode možno dohodnúť rovnaké podmienky ako pri výpovedi. V poistných podmienkach je uvedené že

v prípade odpadnutia dôvodu ďalšieho poistenia, je poisťovňa povinná vrátiť zvyšujúcu časť poistného.
Pri uzatváraní dohody sa poisťovňa so SLSP dohodla na vrátení prostriedkov na poistenie, SLSP
požadovala vrátiť prostriedky.Svedok F.. W. M. uviedol, že od novembra l998 pracoval u žalovaného na 1. mieste, v súčasnosti v
SLSP nepracuje. Nepamätá sa, že by boli uzavreli dohodu o zrušení poistných zmlúv, asi to zrušenie
bolo pre SLSP výhodné. Určite išlo o šetrenie finančných prostriedkov. Mysli si, že pracovný pomeru so

žalobcom skončili výpoveďou. Podpis na dohode je jeho. Od novembra l998 v čase pôsobenia nového
manažmentu uzavieranie takýchto zmlúv obvyklé nebolo. Nepamätá sa či žalobca pristúpil k poistnej
zmluve.

Z výpovede svedka L.. Š. O. vyplynulo, že od decembra l998 v SLSP bol zamestnaný ako podpredseda

predstavenstva pre ekonomickú oblasť. Keď nastúpili pracovať k žalovanému na 1.mieste považovali
tieto poistné zmluvy za neprimerané, nakoľko SLSP bola v zlom ekonomickom stave. Dohodu o zrušení
poistných zmlúv nedali podpísať poisteným z dôvodu, že mali zato, že postačuje podpis žalovaných,
keďže poistná zmluva bola uzavretá medzi nimi. Nevedel, že by s poistnou zmluvou súhlasila tretia
osoba, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá. Právny útvar nedal informáciu predstavenstvu o
existencii listu - návrhu na ukončenia pracovného pomeru (č.l. 370).

Svedeckými výpoveďami v konaní bolo preukázane, že v rozhodnom čase banky, solventné právnické
osoby, ak aj osoby organizované spoločným záujmom, napr. lesníci, poľovníci poistné zmluvy ako je
predmetná uzatvárali, vyžiadal si to trh práce.

Žalobca pri nástupe k žalovanému na 1. mieste mal 10 ponúk na zamestnanie, medzi nimi bola aj pozícia
člena predstavenstva zahraničnej banky, rozhodol sa pre žalovaného na 1. mieste. Vedel, že v týchto
inštitúciách ako aj v inštitúciách, kde bol dozorným orgánom, mali pracovníci pouzatvárané podobné
poistné zmluvy. Žalobca sa rok presúval denne do Banskej Bystrice, mal zdravotné problémy, poistenie
bola odmena.

SúdprejudiciálneskúmalplatnosťčineplatnosťpoistnejzmluvyakoajDohodyozrušenípoistnýchzmlúv
č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a ich doložiek zo 4.3.1999.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca doručil dňa 29.1.1999 predsedovi
predstavenstva žalovaného na 1. mieste návrh na ukončenie pracovného pomeru, v ktorom zároveň

uviedol, že pre prípad, že dôjde k plneniu jeho životného poistenia zo strany Univerzálnej bankovej
poisťovne, a.s. v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, navrhuje dobrovoľne uhradiť v plnej výške
tú výšku dane, ktorú SLSP, a.s. v jeho prospech uhradila.
V prípade uzavretia poistnej zmluvy v prospech inej (tretej) osoby podľa § 794 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ako tomu bolo v prejednávanej veci, iná osoba môže prejaviť svoj súhlas s poistnou zmluvou

od jej uzavretia až do uplatnenia práv vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Z hľadiska obsahu tohto právneho
úkonu súhlasom podľa § 794 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť iba taký právny úkon inej (tretej)
osoby, ktorý obsahuje jej výslovný
prejav, že súhlasí s konkrétne uzavretou poistnou zmluvou. Z obsahu listiny spísanej žalobcom dňa
29.1.1999 a toho istého dňa doručenej žalovanému na 1. mieste označenej ako " Návrh ukončenia

pracovného pomeru" podľa názoru súdu vyplýva, že ňou žalobca prejavil súhlas s predmetnou poistnou
zmluvou č. XXXXXXXXXX. Tento záver možno vyvodiť z formulácie " pre prípad, že dôjde k plneniu
môjho životného poistenia zo strany Univerzálnej bankovej poisťovne, a.s. v zmysle poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, navrhujem dobrovoľne uhradiť v plnej výške tú výšku dane, ktorú SLSP, a.s. v
môj prospech uhradila." Súd zastáva názor, že súhlas s poistnou zmluvou nemusí iná (tretia) osoba

adresovať obom účastníkom poistnej zmluvy.

Žalovaný na 1. mieste namietal, že na Návrhu na ukončenie pracovného pomeru zo dňa 29.1.1999
sa nenachádza prezenčná pečiatka podateľne SLSP, nenachádza sa tam označenie listiny, meno,
priezvisko osoby, ktorá údajne tento doklad prevzala a tento doklad sa nenachádza ani v personálnom

spise žalobcu a túto skutočnosť potvrdil aj svedok O.. G., ktorý agendu preberal. Súd dáva do pozornosti,
že svedok O.. G. vypovedal k listu založenom na čísle 45 spisu a nie k listu označenom ako Návrh
ukončenia pracovného pomeru založený na č.l. 370. Taktiež svedok O.. G. tvrdil, že v preberanej agende
sa nenachádzali ani poistné zmluvy, hoci existujú. Z listu Návrh na ukončenie pracovného pomeru
zo dňa 29.1.1999 ktorým podľa názoru súdu, ale aj odvolacie súdu je prejavený súhlas s predmetnou

poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX osobne vyplýva, že Návrh ukončenia pracovného pomeru osobne
prevzala dňa 29.1.1999 p. B. Š.A., sekretárka predsedu predstavenstva L.. M. (pozri okrem podpisu aj
poznámkunadruhejstrane).AjsvedokMájpripustilokrempodávaniapísomnosticezpodateľňupodanie
priamo zamestnancovi.Výpoveďou svedkyne I. C. ( čl. 405, 555) bolo preukázané, že bola oprávnená podpísať poistnú zmluvu
pre skupinové životné poistenie, vyplývalo to z jej funkcie. Poistná zmluva bola uzavretá v zmysle § 20

ods. 2 za druhou spojkou alebo Občianskeho zákonníka zamestnancom na to určeným.

Čo sa týka personálneho prepojenia medzi žalovanými, toto personálne prepojenie nie je v rozpore
so zákonom, nezakladá neplatnosť poistnej zmluvy, trestné stíhania pre nehospodárne nakladanie z
finančnými prostriedkami štátu sa neviedli.

V zmysle vyššie uvedeného možno uzavrieť, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola platne uzavretá.

Čo sa týka Dohody o zrušení poistných zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a ich doložiek zo
4.3.1999 je neplatná, nakoľko bola uzavretá len medzi žalovaným na 1.mieste a právnym predchodcom
žalovaného na 2. mieste, hoci žalobca v čase trvania poistného vzťahu a ešte pred podpísaním Dohody

o zrušení poistných zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a ich doložiek dal súhlas (29.1.1999 -čl.
370) s uzavretou poistnou zmluvou.

Svedeckou výpoveďou svedka O.. M. P. a F.. N. bolo preukázané (nebolo ani sporné), že odkúpna
hodnota bola zaplatená žalovanému na 1. mieste preto súd na jej vyplatenie v zmysle § 451 ods. 1, 2

za prvou čiarkou Občianskeho zákonníka ( neplatného právneho úkonu - Dohody o zrušení poistných
zmlúv) zaviazal žalovaného na 1. mieste.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány,
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. V tomto ustanovení je vyjadrená

subjektívna záväznosť rozsudku - výrok právoplatného rozsudku je subjektívne záväzný zásadne len
pre účastníkov konania, v ktorom bol rozsudok vydaný. Pokiaľ nie je rozsudok subjektívne záväzný pre
každého, vzťahujú sa účinky právoplatnosti len na účastníkov konania. Riešenie spornej otázky, ktoré
je obsiahnuté vo výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 17.3.2004 č.k. 18C 49/2003-112
bolo preto subjektívne záväzné len pre účastníkov tohto konania. Žalobca však nebol účastníkom tohto

konania a v ňom vydaný rozsudok sa na žalobcu nevzťahuje. Mohol preto v tomto konaní uplatňovať
práva, ktoré vyvodzoval z poistnej zmluvy alebo z jej porušenia a tunajší súd pri posudzovaní veci
nemohol vychádzať zo záveru, že o tejto otázke bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté.

Súd rozhodol rozdielne od veci Okresného súdu v Banskej Bystrici 19C 145/99-320 zo dňa 8.9.2004, od

veciOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.18C49/2003aOkresnéhosúduvBanskejBystrici19C145/99-320
nakoľko v týchto veciach sa dokazovanie obmedzilo len na výsluchy dvoch účastníkov poistného
vzťahu, v prejednávanej veci účastníkom zmluvy bol aj žalobca, na výpisy z obchodného registra a
nevypočúvalisasvedkovia.VoveciachOkresnéhosúduvBanskejBystrici19C145/99-320aOkresného
súdu Bratislava II 19C 145/99 súdy rozhodli len na základe domnelej viazanosti rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 18C 49/2003.

Súdne konanie je konanie dôkazne. Nestačí len tvrdiť určité skutočnosti, ale tvrdené skutočnosti je
potrebné dôkazne preukázať. Žalovaní ďalšie dôkazy do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie neoznačili (§ 120 ods. 4 O.s.p.) preto súd vzhľadom k tomu, že poistná zmluva č.

XXXXXXXXXX je platná a Dohoda o zrušení poistných zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a ich
doložiek zo 4.3.1999 je neplatná, zaviazal žalovaného na 2. mieste na poistné plnenie. Žalovaného
na 1. mieste zaviazal na vyplatenie odkúpnej hodnoty (výška nebola sporná) a vo zvyšku žalobu voči
žalovanému na 1. mieste zamietol ako nedôvodnú. .

Podľa § 517 ods. 1 , 2 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Zaviazal žalovaného na 2 mieste na úroky z omeškania ale len od 6.4.1999, nakoľko 15 dňová lehota
na plnenie uplynula 5.4.1999 a vo výške 17,6% v zmysle dvojnásobku diskontnej sadzby. Vo zvyšku
zamietol ako nedôvodné.Zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie doručené súdu dňa 14.7.2008 vo výške
4.289,-eur v zmysle Položky 1 písm. a) zák.č. 71/1992 Zb.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zaviazal žalovaného na 1. mieste náhradu trov štátu vo výške 92,24 eur čo predstavuje 7% (zásada

úspechu) a žalovaného na 2. mieste náhradu trov štátu vo výške 1.225,52 eur (93%) v súvislosti zo
zaplatením svedočného. .

Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konanie súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 za prvou čiarkou O.s.p. nakoľko žalobca mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania spočívajú v zaplatených súdnych poplatkoch vo

výške 10.722,78 eur a v trovách právneho zastúpenia nasledovne:

1. prevzatie a príprava dňa 2.8.2000 ..........................................................4.260 ,-Sk
2. žaloba 2.8.2000..................................................................................... 4.260,-Sk
3. účasť na pojednávaní 27.9.2001 .......................................................... 4.260,-Sk

4. " 8.11.2001 ............................................................4.260,-Sk
5. " 11.12.2001........................................................... 4.260,-Sk
6. " 28.2.2002 ........................................................... 4.260,-Sk
7. odvolanie nie v merite veci 10.4.2002 - ?......................................... 8.478,66 Sk
paušál pod bodom 1 až 5 po 100,-Sk ......................................................... 500,-Sk

paušál pod bodom 6, 7 po 100,-Sk................................................................ 200,-Sk
spolu 34.738,66 Sk v prepočte ..................................................................1.153,11 eur

8. účasť na pojednávaní 7.10.2004 ..........................................................562,89 eur
9. " 21.12.2004 ...................................................... 562,89 eur

10. odvolanie 16.2.2005 ............................................................................ 562,89 eur
11. podnet na mimoriadne dovolanie 16.2.2005 .................................... 562,89 eur
12. odvolanie nie v merite veci 2.5.2005 ................................................ 281,44 eur
13. účasť na pojednávaní 25.10.2005 ...................................................... 562,89 eur
14. opakovaný podnet na mimoriadne dovolanie 23.5.2008 ................... 562,89 eur

15. vyjadrenie 23.1.2007 ....................................................................... 562,89 eur
16. účasť na pojednávaní 5.2.2008 ...........................................................562,89 eur
17. vyjadrenie 12.2.2008 ......................................................................... 562,89 eur
18. účasť na pojednávaní 25.3.2008 odročené - ? .................................140,72 eur
19. " 15.5.2008 ....................................................... 562,89 eur

20. odvolanie 14.7.2008 .................................................................................562,89 eur
21. účasť na pojednávaní 19.11.2009 ............................................................562,89 eur
22. " 12.10.2010 .......................................................... 562,89 eur
23. " 3.3.2011............................................................... 562,89 eur

Paušál pod bodmi 8, 9 po 136,-Sk-............................................................... 9,03 eur
" 10-13 po 150,-Sk........................................................19,92 eur
" 14 ,16-20 po 190,-Sk ....................................................... 37,84 eur
" 15 po 178,-Sk ...........................................................5,90 eur" 21 ...........................................................6,95 eur...................
" 22 ......................................................................................... 7,21 eur
" 23......................................................................................... 7,41 eur

Spolu: .......................................................................................................... 9.549,99 eur
Zaokrúhlene ....................................................................9.550 eur.................

Za vyjadrenie doručené súdu dňa 11.3.2010 súd odmenu nepriznal, nakoľko išlo len o odpoveď na výzvu
sudu na označenie dôkazov a svedkov, čo žalobca mal v zmysle § 79 O.s.p. vykonať v žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.