Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010684
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215010684.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému ml. Q. U., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej
Strede zo dňa 13.4.2016, sp. zn. 2T/175/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného ml. Q. U., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný ml. Q. U. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvompodľa§20, §188ods.1 Tr.zák.,ktoréhosamaldopustiťspoločneužsprávoplatne
odsúdeným U. I. na tom skutkovom základe, že
- dňa 14.07.2015 v čase okolo 16.45 hod. v Dunajskej Strede, medzi ulicami Kulačská a Táborská,
na parkovisku nachádzajúcom sa vedľa autobusovej stanici, kde do tam zaparkovaného osobného

motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: DS 964 BJ, striebornej farby nasadla poškodená H. N. na
stranu vodiča, vložila kľúč do zapaľovania, kedy k vozidlu pristúpili obvinení, pričom obv. ml. Q. U., ktorý
mal cez ústa a nos tmavú šatku cez otvorené predné dvere šoféra chytil poškodenú za krk a povedal
jej po maďarsky „ daj mi peňaženku“, na čo poškodená vybrala svoju peňaženku z tašky, ktorú mala
položenú na sedadle spolujazdca a podala mu ju, ktorý ju následne pustil a peňaženku rozzipsoval, útočil
naopak, z ktorej následne na poškodenú vysypal celý jej obsah, a s druhou rukou z nôh poškodenej

zobral 1 ks bankovku v hodnote 50,- eur a 1 ks bankovku v hodnote 20,- eur, pričom druhý obvinený U.
I. stál vedľa auta a sledoval okolie, následne obvinený ml. Q. U. niečo uviedol v rómskom jazyku, pričom
poškodená chytila svoju peňaženku a chcela sa mu otočiť, kedy ju obvinený ml. Q. U. udrel päsťou do
ľavejstranyjejtváre,načopoškodenázačalaslziťapočastohopáchateľaodišlineznámymsmerom,čím
svojim konaním spôsobili poškodenej H. N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X.. XXX, okres Dunajská
Streda, škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 70,- eur, podľa udania poškodenej, pričom

počas udalosti utrpela drobné poranenie tváre, nevyžadujúce lekárske ošetrenie,

Za to súd obžalovanému ml. Q. U. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods.
4 a § 117 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.
Podľa § 117 ods. 5 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ÚVTOS na

výkon trestu pre mladistvých.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor čo do výroku o treste
uloženého obžalovanému ml. Q. U. ( o odvolaní OP rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 14.7.2016 ,
sp. zn. 5To/54/2016 podľa ktorého zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu v tomto smere znovu prejednal a rozhodol) ako i obžalovaný ml. Q. U..
Obžalovaný v písomne podaných dôvodoch odvolania poukázal na výsledky vykonaného dokazovania ,

pričom zdôraznil, že v jeho výpovediach nikdy neboli žiadne rozpory, zatiaľ čo značným spôsobom
spochybňuje výpoveď spoluobžalovaného U. I. najmä s poukazom na rozpornosť z jeho výpovedí,keď tvrdil, že mal z kabelky poškodenej vybrať peňaženku, z ktorej vybral peniaze a peňaženku hodil
na zem, avšak poškodená naproti tomu tvrdila, že na príkaz páchateľa daj mi peňaženku, „ vybrala
svoju peňaženku z tašky a podala mu ju, pričom páchateľ peňaženku, rozzipsoval , otočil naopak a

na poškodenú vysypal celý jej obsah. Ďalej spoluobžalovaný I. tvrdil, že pri lúpeži utekali smerom
na Kukučínovú ulicu, odkiaľ išli do predajne Lidl , k čomu však nie je žiaden dôkaz, že boli spolu v
predajni Lidl, nikto ich spolu nevidel, pričom neexistujú žiadne zábery, ktoré by ich zachycovali spolu
nakupovať v Lidli. Rovnako má za to, že v ten deň nikto ho nevidel so spoluobžalovaným I., a nikto
nevedel potvrdiť, že by sa zdržiaval v jeho spoločnosti. V tomto smere poukazuje tiež na výpovede

svedkov I. V. , T. V. a V. U., výpovede ktorých súd považoval za neisté a nepresvedčivé , pričom s
takýmto názorom súdu prvého stupňa nie je možné stotožniť sa , nakoľko ich výpovede korešpondujú
s jeho výpoveďou. V ďalšej časti uvádza, že čo sa týka ostatných dôkazov a to pachových stôp, tieto
jednoznačne svedčia o tom, že obžalovaný U. I. kryje ozajstného páchateľa, nakoľko podľa jeho názoru
skôr páchateľku, o čom svedčí čierna dámska blúzka zn. Oliver, ktorú mal páchateľ okolo tváre, napriek
tomu sa na nej nenašli žiadne biologické stopy pochádzajúce od muža alebo od ženy, naproti tomu

za záhadných okolností sa na tejto blúzke našla pachová stopa , ktorá je zhodná s pachovou stopou
predchádzajúcou od neho, ale veľmi zvláštnym spôsobom žiadna iná pachová stopa sa na nej nenašla,
napriek tomu, že podľa znaleckého posudku KEÚ PZ Košice túto blúzku mala na sebe žena, a nie muž.
Súd sa s rozpormi pokiaľ ide o biologickú stopu nevysporiadal. Záverom poukazuje na to, že okrem
chaotickej a rozporuplnej výpovede už odsúdeného U. I., ktorý sa k spáchaniu predmetného zločinu

priznal, neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania uvedeného
trestného činu. Spolupáchateľom obžalovaného I. bol niekto iný, pravdepodobne osoba blízka a
ženského pohlavia. Poškodená neopoznala ani jedného páchateľa, ale keďže samotnej lúpeže sa
dopustila osoba mužského, mohol to byť jedine obžalovaný U. I., ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti
priznal. Poškodená nevidela či druhý páchateľ, ktorý sledoval okolie bol žena alebo muž. Hodnotiac

takto vykonané dôkazy vo veci má za to, že vina mu nebola preukázaná a z uvedeného dôvodu sa
preto domáha zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku jeho oslobodenia spod obžaloby
okresného prokurátora.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu pokiaľ ide o výrok o vine a právnom posúdení konania obžalovaného ml.
Q. U. krajský súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť týchto výrokov.
Túto skutočnosť krajský súd skonštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď v dôsledku

odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok ohľadom mladistvého obžalovaného Q. U.
vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie pričom v dôvodoch
predmetného rozhodnutia krajský súd skonštatoval, že pokiaľ ide o rozsah a spôsob vykonaného
dokazovania v predmetnej veci, je potrebné uviesť, že okresný súd v predmetnej veci vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, v celej šírke, pričom na základe takto vykonaných dôkazov

správne ustálil skutkový aj právny stav veci. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že krajský súd
opätovne prejednal odvolanie obžalovaného po zrušení veci Najvyšším súdom SR , pričom je potrebné
skonštatovať, že rozsahu vykonaného dokazovania tak, ako bol popísaný v dôvodoch napadnutého
rozsudku v dostatočnej miere postačoval na vyvodenie záverom ohľadom viny obžalovaného ml. Q. U.,
pričom námietky vyslovené v dôvodoch odvolania obžalovaného krajský súd nemohol akceptovať. V

tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na usvedčujúce výpovede spoluobžalovaného U.
I., ktorý sa v priebehu trestného konania doznal a jednoznačným spôsobom usvedčil aj samotného
spoluobžalovaného ml. Q. U.. O hodnovernosti výpovede spoluobžalovaného v tomto smere krajský súd
nezistil žiadne pochybnosti nakoľko ani sám obžalovaný ml. Q. U. neuviedol žiadne také skutočnosti
ohľadom vzťahu k spoluobžalovanému I. na základe ktorých by sa dala výpoveď spoluobžalovaného

I. spochybniť. Nemožno akceptovať odvolacie námietky obžalovaného ani v tom smere, že samotná
poškodená nevedela ustáliť, či sa jednalo o muža alebo ženu, nakoľko vo svojej výpovedi jednoznačne
skonštatovala, že sa jedná o dvoch páchateľov o mužov, teda v tomto smere obrana obžalovaného
neobstojí a teda ani tvrdenie v tom smere, že by obž.I. mal ochraňovať nejakú ženu. . Pokiaľ ide
o argumentáciu ohľadne pachových stôp a ich dedukcie ohľadom toho, že neboli zistené biologické

stopy, nakoľko sa jednalo o šatku na ktorej mali byť zanechané sliny, ide len o hypotetickú úvahu
obžalovaného, pričom zo zaistených biologických stôp nechybne vyplývajú skutočnosti vyjadrené v
záveroch kriminalisticko - expertízneho ústavu ohľadom totožnosti pachovej stopy. I táto skutočnosť v
dostatočnej miere nasvedčuje a podporuje výpoveď samotného obžalovaného U. I., ktorý bezpochybyspoluobžalovaného ml. Q. U. usvedčuje. Okresný súd sa v dostatočnej miere zaoberal aj otázkou
možného stretnutia sa obžalovaných v uvedenom čase, pričom poukazuje predovšetkým na výpovede
svedkov Y. V., ktorý jednoznačne uviedol, že on nebol odovzdávať železo s obžalovaným ml. Q. U.,

v čase spáchania skutku spal doma. Svedkyne V. I. a T., ako i V. U. neboli priamo svedkami lúpeže,
vypovedali podľa názoru neurčito a nepresvedčivo, s ktorým názorom sa stotožňuje aj krajský súd,
nakoľko je nepochybné, že sa svojimi výpoveďami snažili obžalovanému ml. Q. U. pomôcť. V tomto
prípade tak, ako už je vyššie uvedené, ani krajský súd nemal pochybnosti o výpovedi obžalovaného
U. I., ktorá korešponduje aj s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, na základe ktorých krajský súd

dospel k záveru, že vina obžalovanému v tomto smere bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná.
Pokiaľ ide o samotný trest, krajský súd len poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, na základe
ktorého sa vecou bude opätovne zaoberať okresný súd a rozhodovať o opätovnom uložení trestu
obžalovanému ml. Q. U..
Keďže krajský súd v tomto smere nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia

ohľadom výroku o vine a právnom posúdení konania obžalovaného, odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.