Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200653
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5322200653.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX a otec J.

W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní
o návrhu navrhovateľky C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
na úpravu styku starej matky s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 14P/28/2022-32 zo dňa 21. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie matky v celom rozsahu odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok Okresný súd Čadca (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“)
rozhodol, že stará matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnená stretávať sa s maloletým R. J., nar.
XX.XX.XXXX, a to každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.30 hod. do 17.30 hod (výrok I. napadnutého
rozsudku), že matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí starej matky s maloletým dieťaťom, a to do
dovŕšenia 2. rokov veku mal. dieťaťa (výrok II. napadnutého rozsudku), matke uložil povinnosť maloleté
dieťa na stretnutie so starou matkou pripraviť, maloleté dieťa starej matke odovzdať v mieste bydliska

maloletého dieťaťa a starej matke uložil povinnosť po uplynutí doby stretnutia maloleté dieťa matke
vrátiť späť na to isté miesto (výrok III. napadnutého rozsudku), starej matke uložil povinnosť oznámiť
matke minimálne 24 hod. vopred, prípadne bezprostredne po vzniku prekážky, že sa nemôže realizovať
styk s maloletým dieťaťom z dôvodov na jej strane (výrok IV. napadnutého rozsudku), matke uložil
povinnosť oznámiť starej matke minimálne 24 hod. vopred, prípadne bezprostredne po vzniku prekážky,
že sa nemôže realizovať styk s maloletým dieťaťom z dôvodov na strane dieťaťa (výrok V. napadnutého

rozsudku) a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.
napadnutého rozsudku).

2. Proti predmetnému rozsudku podala matka maloletého R. J. odvolanie v časti výroku II., v zmysle
ktorého jej bolo dané oprávnenie byť prítomná pri stretnutí starej matky s maloletým dieťaťom, a to do
dovŕšenia 2. rokov veku maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím rozsudku č. I. súhlasí

a starej matke C. C. povoľuje stretnutie s maloletým R. J. (ale iba v jej prítomnosti) za takých podmienok,
ako je napísané v rozsudku I. Súčasne uviedla, že s rozhodnutím rozsudku vo výroku II. nesúhlasí a
žiada o prehodnotenie a prešetrenie daného rozsudku, pričom navrhla, aby súd prvej inštancie overil
zdravotný, najmä psychický stav starej matky a po preskúmaní rozhodnutia vydal nové rozhodnutie,
ktorým starú matku zbaví povinnosti brávať si maloletého R. J. už od dovŕšenia 2. roku života. Má za
to, že súd prvej inštancie má vziať do úvahy neplnoletosť a nesvojprávnosť maloletého R. J. a návrhy

a rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa starej matky na určitý čas by odporučila až v prípade, keď bude
maloletý R. mať možnosť vlastného rozhodovania o styku s blízkymi osobami (plne svojprávny až podovŕšení 18. roku života). Má za to, že skutočnosť, že R. J. sa stretol so starou matkou fyzicky iba
párkrát, nepozná vôbec jej rodinu a nemá vytvorený dostatočný citový vzťah s C. C., môže následne
vyústiť a mať zlý dopad na vývin maloletého, pretože je veľká šanca narušenia citového puta matky

D. J. a maloletého R. J.. Súčasne poukázala na to, že v zmysle Zákona o rodine majú rozhodujúcu
úlohu o výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a
filozofickým presvedčením.

3. Skôr ako Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku /ďalej len

„CSP“/), pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku sa zaoberal tým, či odvolanie voči
tomuto rozsudku bolo podané v čas oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 386 CSP v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

4. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to po vyhlásení rozhodnutia.

6. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust.
§ 359 až 361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana konania, v ktorej v

neprospech bolo rozhodnutie vydané. K strate subjektívnej legitimácie na podanie odvolania dochádza
účinným vzdaním sa odvolania (§ 368 CSP).

7. Zo zápisnice o pojednávaní v prejednávanej veci zo dňa 21.11.2022, na ktorej bol vyhlásený rozsudok
Okresného súdu Čadca č. k. 14P/28/2022-32 zo dňa 21.11.2022, mal odvolací súd jednoznačne za

preukázané, že po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka, t.j. stará
matka C. C., matka maloletého R. J., t.j. D. J., otec maloletého R. J., t.j. J. W., ako aj kolízny opatrovník
maloletého R. J., t.j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, zhodne vzdali práva podať odvolanie,
keď uvedené vyplýva aj z audiozáznamu z predmetného pojednávania. Prejav vôle spočívajúci vo
vzdaní sa práva podať odvolanie už nemožno následne vziať späť, a preto tým, že sa matka maloletého

vzdala práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku, stratila subjektívnu legitimáciu na podanie
odvolania.Zuvedenýchdôvodovpotomodvolacísúdjejodvolanie,akoodvolaniepodanéneoprávnenou
osobou, odmietol.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)