Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208204748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4208204748.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:36865141,vmenektorejkonáadvokátakonateľJUDr.MartinMáčaj,proti
povinnej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. ulica XXX/X, o vymoženie 310,70 eura s príslušenstvom

a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. júla
2021, č. k. 9Er/164/2008-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením zo dňa 13. júla 2021, č. k. 9Er/164/2008-41 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Taktiež rozhodol o trovách exekúcie a to tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 243h ods. 1, § 233a, §
57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2007, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54
ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že dňa 13.03.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie

č. 5401 026234 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (EX 747/08). Exekučné konanie sa
vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava, pod sp. zn. SR 6428/07 zo dňa 12.09.2007.
4. Uviedol, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, keď oprávnený nepreukázal jej individuálne

dojednanie s povinným. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom
prípade odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je
podaná žaloba na rozhodcovský súd. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred

určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej
zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právoovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy rozhodol. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt,
ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť

akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu
uzatváranej Zmluvy.
5. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá

voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj s dobrými mravmi.
6. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie

je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že

rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na
uvedené dôvody súd exekúciu vedenú na podklade nespôsobilého exekučného titulu ako neprípustnú
zastavil.
7.Protitomutouzneseniupodaloprávnenývzákonnejlehoteodvolanie,domáhajúcsanímjehozrušenia

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada
úhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory
s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
8. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na
prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami

poskytnutiaúveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na
zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené
osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich

materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o
úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy.
Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o
úvere.
7. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej
už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom predrozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca
2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č.

C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov
č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za
neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj
Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007,

ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010
publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn.
23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že
rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý
podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

8. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím
uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je
dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná

rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na
základe uvedeného má oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho
nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

9. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie Okresného súdu Komárno č. k.
9Er/164/2008-41 z 13. júla 2021 ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, dňa 27.2.2008 v neprospech povinnej, na podklade

exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 6428/07 z 12.9.2007 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22.10.2007 a vykonateľnosť 25.10.2007. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej)
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 410,28 (12 360 Sk), úrok z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 398,33 eura (12 000 Sk) od 10.4.2007 do zaplatenia a trovy

konaniavovýške138,95eura(4186Sk),tovšetkodo3dníodprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudku.
12. S u´cˇinnostˇou od 1.7.2016, prijati´m za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok, dosˇlo
v su´lade s § 473 CSP k zrusˇeniu za´kona cˇ. 99/1963 Zb. Obcˇiansky su´dny poriadok. Nova´ pra
´vna u´prava do^sledne dodrzˇiava princi´p okamzˇitej aplikovatelˇnosti procesnopra´vnych noriem, ktory
´ znamena´, zˇe nova´ procesna´ u´prava sa pouzˇije na vsˇetky konania, a to aj na konania zacˇate´

pred dnˇom u´cˇinnosti CSP s ustanoveny´mi vy´nimkami z tohto za´kladne´ho pravidla.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14.Podlˇa§470ods.2CSPpra´vneu´cˇinkyu´konov,ktore´vkonani´nastalipredodnˇomnadobudnutia
u´cˇinnosti tohto za´kona, zosta´vaju´ zachovane´. Ak sa tento za´kon pouzˇije na konania zacˇate´

predo dnˇom nadobudnutia u´cˇinnosti tohto za´kona, nemozˇno uplatnˇovatˇ ustanovenia tohto za´kona
o predbezˇnom prejednani´ veci, popreti´ skutkovy´ch tvrdeni´ protistrany a sudcovskej koncentra´cii
konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Podlˇa § 9a ods. 1 Exekucˇne´ho poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylucˇuje, v konani´ podlˇa tohto za´kona sa primerane pouzˇiju´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho

poriadku.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
19. Podlˇa § 41 ods. 1 Exekucˇne´ho poriadku v zneni´ u´cˇinnom v cˇase zacˇatia exekucˇne´ho konania,
exekucˇny´m titulom je vykonatelˇne´ rozhodnutie su´du, ak prizna´va pra´vo, zava¨zuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

20. Podlˇa tohto za´kona mozˇno vykonatˇ exeku´ciu aj na podklade vykonatelˇny´ch rozhodnuti´
rozhodcovsky´ch su´dov a rozhodcovsky´ch komisii´ a zmierov nimi schva´leny´ch (§ 41 ods. 2 pi´sm.
d/ Exekucˇne´ho poriadku).
21. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa a aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

22. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011
a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovsky´ súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovsky´ rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovsky´ rozsudok vydal rozhodcovskú súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
23. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia

zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať
chyba a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok, je exekučný súd- tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade
rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41
Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať

takýto rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11.12.2012).
24. Záverom, na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 12. decembra 2012 sp.
zn. 7 Cdo 131/2012 uviedol: „Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre

vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako tak oprávnenie
exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre (R46/2011 a R47/2011) takto: „Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a

povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“. „Napokon Občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu
29. novembra 2012 prijalo ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet: Aj v prípade, že spotrebiteľnevyužijeprávnumožnosťspochybniťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvypodľaustanovení
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra

2012 sp. zn. 5 Cdo 230/2011). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné
upierať oprávnenie preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide
o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy považujú za neplatné (§

52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z uvedeného hľadiska dovolací súd nezistil, že by procesným
postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie
odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno
považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy

sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z
neho vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z týchto dôvodov
dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať (§
237 písm. f/ O.s.p.)“.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí-

exekučné konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavočioprávnenémunepriznal,pretožejejžiadnenevznikliaanisižiadneneuplatnila.
27. Toto rozhodnutie prijal sena´t odvolacieho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druha´

za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v spojeni´ s § 3 ods. 9 posledna´ veta za´k. cˇ.
757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).