Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201143
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319201143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: L. U. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R., U. L. XX/A, štátny občan SR, rodné číslo
XXXXXX/XXXX, zast.: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom 831 07 Bratislava, Bajkalská 5/C, IČO:
30 795 541, proti žalovanému: D. U., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - H., U. XX, t. č. bytom
XXX XX E., C. L. XXXX, štátny občan SR, rodné číslo XXXXXX/XXXX, zast.: JUDr. Lucia Gašpieriková,
advokátka so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 42 210 283, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre obec E., katastrálne územie
E., ako :
- parcela registra "V." číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- parcela registra "V." číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2,
- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X.

II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 6. 3. 2019 domáhal, aby súd určil, že strany sporu sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom, pre obec E.Č., katastrálne územie E., ako :
- parcela registra "V." číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- parcela registra "V." číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2,
- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo 3115/7.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú manželia, pričom manželstvo uzatvorili
dňa XX. XX. XXXX. Manželstvo stále trvá a počas jeho trvania nedošlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v roku 2012 (t. j. počas trvania manželstva) uzatvoril kúpnu zmluvu,
na základe ktorej nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. H. XXXX/XXXX z 23. 8. 2012 (č. z. 399/2012).
S poukazom na § 143 OZ tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Manželstvo so žalovaným sa aktuálne
nachádza v kríze, v dôsledku ktorej žalobca bol nútený odísť aj s maloletými deťmi zo spoločnej

domácnostisožalovaným.Hocižalobcajesožalovanýmbezpodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľností,
aktuálny zápis v katastri nehnuteľností umožňuje žalovanému s nehnuteľnosťami výlučne sám nakladať
a tieto i predať. Tým by sa podstatne sťažilo (ak nie úplne nezmarilo) vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvaporozvode.Žalobcamápretonaliehavýprávnyzáujemnatom,abydošlokzosúladeniuprávneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Príslušný orgán správy katastra však
tento nesprávny zápis v katastri nehnuteľností zmení len na podklade rozsudku súdu deklarujúceho, že
predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 13. 5. 2019 (č. l. 39 spisu) tak, že nesúhlasí s návrhom
a žiadal ho zamietnuť. V prvom rade namietal preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva. Nie je pravdou, že by žalovaný predmetné nehnuteľnosti chcel predať alebo inak
previesť (aj keď teda je plne v dispozícii žalovaného, ako naloží so svojim majetkom vo výlučnom

vlastníctve). Žalovaný potvrdil, že so žalobcom sú manželia od roku 2011, v súčasnosti je podaný
návrh na rozvod. Nie je však pravda, že by nehnuteľnosti (špecifikované v bode 1. tohto odôvodnenia)
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Išlo o kúpu nehnuteľností z výlučných prostriedkov
žalovaného, ktoré nikdy nepatrili do masy BSM. Je nesporné, že žalovaný nadobudol predmetné
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 22. 8. 2012. Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá
na sumu 105 000,- eur, ktorú sumu uhradil žalovaný z výlučných prostriedkov v plnej výške. Časť

kúpnej ceny vo výške 40 000,- eur uhradil zo svojho účtu č. E., zvyšnú časť vo výške 59 913,22 eura
uhradil v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola veriteľom titulom zmluvy o úvere, o ktorý
žiadal predávajúci (uhradil sa teda dlh predávajúceho), zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 5086,78 eura
uhradil žalovaný dňa 31. 8. 2012 kupujúcemu z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve. Žalovaný dňa
9. 5. 2012 kúpnou zmluvou previedol svoje výlučné vlastníctvo k bytu č. X na X. poschodí bytového

domu so súp. č. XXXXX na N. Z. v R., za kúpnu cenu 179 000,- eur. Kúpna cena bola zaplatená
podľa čl. V. kúpnej zmluvy zo dňa 9. 5. 2012 prostredníctvom notárskej úschovy u notárky JUDr. Idy
Plichtovej, z ktorej notárskej úschovy sa finančné prostriedky v prospech žalovaného ako predávajúceho
uvoľnili dňa 14. 5. 2012. Uvedené nehnuteľnosti (byt č. X s príslušenstvom) patrili do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý nadobudol pred manželstvom so žalobcom. Manželia nemali modifikované

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 143a OZ) čo do rozšírenia tejto masy o nehnuteľnosti,
ktorýchvlastníckehoprávasažalobcadomáha.Vtomtoprípadeideotransformáciutohoistéhomajetku.
Nejde o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva,
ale o obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho
vzťahu. Tento názor vychádza z tzv. surogačnej zásady, t. j. vec nastupuje namiesto ceny, resp. cena

namiesto veci. Táto zásada platí i pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného
majetku manžela.

4. Na uvedené reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 6. 2019 (č. l. 66 spisu).
Uviedol, že argumentácia žalovaného je nepravdivá a žalobca skutkové tvrdenia žalovaného popiera v

celom rozsahu. Nie je pravdou, že celú kúpnu cenu žalovaný platil výlučne z prostriedkov nepatriacich
do BSM. Žalovaný tvrdí, že dňa 9. 5. 2012 predal byt v R. v jeho výlučnom vlastníctve, za ktorý
obdržal kúpnu cenu vo výške 179 000,- eur. Následne vraj práve uvedené peňažné prostriedky v
auguste 2012 použil na zaplatenie celej kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Práve túto skutočnosť
žalobca poprel a tvrdil, že na kúpnu cenu sa použili (či už z časti, alebo výlučne) peňažné prostriedky

spoločné, resp. peňažné prostriedky, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalobcu. Predovšetkým z
dokladov predložených žalovaným vôbec nevyplýva, že peňažné prostriedky použité na platbu kúpnej
ceny za sporné nehnuteľnosti boli práve a len peňažnými prostriedkami, ktoré žalovaný získal predajom
svojichvýlučnýchnehnuteľností.Jepravdou,žepeňažnéprostriedkyvsume40000,-eurhradilžalovaný
zo svojho účtu v Tatra banke, a.s. (IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a na tento účet mu

i boli v minulosti poukázané peňažné prostriedky z predaja jeho bytu. I keď táto skutočnosť eo ipso
nedokazuje, že išlo práve a len o peňažné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, túto sumu
by bol žalobca ochotný akceptovať ako uhradenú z výlučných prostriedkov žalovaného. Má však za to,
že samotná skutočnosť, že peniaze boli na jednom účte neznamená, že ide práve o peňažné prostriedky
získané predajom bytu žalovaného (nakoľko žalovaný pravidelne predával a kupoval nehnuteľnosti).

Za dobu štyroch mesiacov na účet prišli a z tohto účtu odišli aj iné peňažné prostriedky (napr. príjmy
z prenájmu či z iných činností). Ak žalovaný disponoval (výlučnými) peňažnými prostriedkami v sume
179 000,- eur a tieto mal na jednom účte, prečo potom neplatil kúpnu cenu priamo prevodom z tohto
účtu? Žalobca preto tvrdí, že v uvedenej dobe už žalovaný nedisponoval peňažnými prostriedkami
na zaplatenie celej kúpnej ceny a ďalšie platby boli hradené z iných peňažných prostriedkov než z

prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nepriamo to potvrdzuje už skutočnosť, že dve splátky
kúpnej ceny hradil žalovaný v hotovosti (ak by mal na svojom účte dostatok prostriedkov, nekomplikoval
by si úhradu kúpnej ceny hotovosťou). Nesporná je len skutočnosť, že žalovaný zaplatil sám kúpnu
cenu za sporné nehnuteľnosti (teda sám disponoval peňažnými prostriedkami). To však rozhodne nie jedôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenie, že sa jednalo o výlučné peňažné prostriedky žalovaného. Minimálne
peňažné prostriedky použité na zaplatenie splátky kúpnej ceny v sume 40 000,- eur a splátky v sume
5086,78 eura neboli výlučnými prostriedkami žalovaného.

Na kúpu sporných nehnuteľností boli použité v časti peňažné prostriedky v žalobcovom výlučnom
vlastníctve, ktoré získal predajom nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobca pred uzatvorením
manželstva so žalovaným bol výlučným vlastníkom bytu na E. Z. č. XX v R. (byt zapísaný na LV č. XXXX
pre k. ú. U., okres R. - A.). Tento byt v júni 2012 predal za kúpnu cenu 94 000,- eur (táto suma bola na
účet žalobcu poukázaná dňa 18. 6. 2012). Nakoľko už boli so žalovaným manželia a bývali spoločne,

byt nepotreboval, naopak, mienili investovať do sporných nehnuteľností a tieto používať na prenájom
a takou formou si zabezpečiť spoločne stabilný príjem (následný prenájom sporných nehnuteľností
zabezpečoval žalobca vo veľkej miere sám). Preto časť svojich výlučných peňažných prostriedkov
(získaných predajom bytu v žalobcovom výlučnom vlastníctve) použil na zaplatenie časti kúpnej ceny
za sporné nehnuteľnosti. Dňa 25. 6. 2012 z účtu žalobcu vybral žalobca sumu 20 000,- eur (dva výbery
po 10 000,- eur) a nasledujúci deň 26. 6. 2012 vybral ďalších 10 000,- eur. Táto hotovosť (spolu 30

000,- eur) sa použila na zaplatenie časti kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Pre úplnosť informácie je
potrebné uviesť, že žalovaný sa počas spolužitia živil o.i. aj prevodmi nehnuteľností a tiež poskytovaním
peňažných pôžičiek (za vysoký úrok). Žalovaný pravidelne kupoval a následne predával nehnuteľnosti
v značnom rozsahu. Obdobne tak poskytoval peňažné pôžičky či úvery, pričom na zabezpečenie
pohľadávok požadoval previesť na seba nehnuteľnosti formou zabezpečovacieho prevodu práva (je

otázne, či aj časovo neskoršie prevody nehnuteľností - i keď sa jednalo formálne o kúpne zmluvy - neboli
v skutočnosti disimulovanými zabezpečovacími prevodmi, nakoľko došlo k obmedzeniu použiteľnosti
zabezpečovacieho prevodu práva). Bez ohľadu na uvedené je faktom, že žalovaný každý rok kúpil a
predal viacero nehnuteľností. Len v rámci okresu I. žalovaný počas trvania manželstva uzatvoril 12
kúpnych zmlúv (ide pritom iba o zmluvy, o ktorých má dodatočne vedomosť; je vysoko pravdepodobné,

že týchto zmlúv bolo viac, nota bene v prípade iných okresov, o ktorých žalobca nemá vedomosť).
I aktuálne je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník, resp. spoluvlastník desiatok nehnuteľností. Od
uzavretia manželstva až do septembra 2018 žalobca a žalovaný spoločne žili a hospodárili. Viaceré
príjmy im plynuli v hotovosti (napr. príjmy z prenájmu) a hotovostné peňažné prostriedky boli v spoločnej
domácnosti. Takýmto spôsobom došlo k zmiešaniu peňazí (ako druhovo určených vecí). Ak sa následne

časť týchto zmiešaných peňažných prostriedkov použila na ďalšie platby, išlo o použitie spoločných
peňažných prostriedkov a vec nadobudnutá počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov patrí
do BSM. Žalobca preto zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté
počas trvania manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov a teda patria do BSM so žalovaným.
Žalovaný nepreukázal, že kúpnu cenu hradil výlučne zo svojich peňažných prostriedkov. Nakoľko je

však v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník zapísaný len žalovaný, žalobca má naliehavý právny
záujem na tom, aby došlo k zosúladeniu právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,
čo je možné len na podklade rozsudku súdu.

5. Na uvedené reagoval žalovaným písomným podaním zo dňa 15. 7. 2019 (č. l. 78 spisu), v

ktorom uviedol, že popiera, že by žalobca vynaložil na kúpu žalovaných nehnuteľností čo i len
časť kúpnej ceny, respektíve by bola kúpna cena za sporné nehnuteľnosti hradená zo spoločných
prostriedkov. Tvrdenie, že časť kúpnej ceny vo výške 30 000,- eur za sporné nehnuteľnosti bola
zaplatená z výlučných prostriedkov žalobcu, sa nezakladá na pravde. Svoje tvrdenie žalobca v konaní
ani nepreukázal. Žalovaný bol počas manželstva vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol

pred uzatvorením manželstva, niektoré počas manželstva predal. Finančné prostriedky za predaj tohto
výlučného vlastníctva však zostali v jeho výlučnom vlastníctva aj naďalej, prípadne sa pretransformovali
na veci iné, avšak výlučné vlastníctvo k nim sa nezmenilo. Počas manželstva žalobcu a žalovaného
neexistovali spoločné príjmy v takom objeme, že by im dovoľovali ako manželom kúpu nehnuteľnosti.
Finančné prostriedky mal žalovaný zo svojho výlučného vlastníctva, ktoré čiastočne minul na úhradu ich

spoločného života, no taktiež investoval do kúpy iných nehnuteľností. Žalovaný poukázal na to, že dňa
14. 5. 2012 mu bola kúpna cena vo výške 179 000,- eur za byt v R. pripísaná na účet, 4 dni po pripísaní
na účet a to dňa 18. 5. 2012 vybral žalovaný 100 000,- eur z týchto prostriedkov, z ktorej sumy uhradil
dňa 22. 8. 2012 časť kúpnej ceny za žalované nehnuteľnosti vo výške 59 913,22 eura a dňa 31. 8. 2012
vo výške 59 913,22 eura (??? čo matematicky nesedí, pozn. súdu). Minimálne teda ostalo na jeho účte

z výlučných prostriedkov v tom čase 79 000,- eur. Následne obdržal za predaj nehnuteľnosti v G. kúpnu
cenu dňa 14. 8. 2012 vo výške 94 000,- eur, a teda v auguste 2012 mal na účte minimálne 173 000,-
eur z výlučných prostriedkov, respektíve pohľadávku voči banke nepatriacu do BSM v uvedenej výške,
z ktorých výlučných prostriedkov dňa 28. 8. 2012 uhradil časť kúpnej ceny za žalované nehnuteľnostivo výške 40 000,- eur. Nie je teda pravda, že by došlo k spotrebovaniu či zmiešaniu jeho finančných
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve so spoločnými, ako to uvádza žalobca.

6. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä LV č. XXXX
vedený Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre obec E., katastrálne územie E.; sobášny
list; výpisy z účtov a iný na predmet konania viažuci sa obsah spisu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

10. Strany konania sú manželia, pričom manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX. V súčasnosti
prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/79/2019 konanie o rozvod manželstva (ku dňu rozhodnutia

súdu nie je právoplatne skončené, pojednávanie je vytýčené na deň 28. 10. 2020).

11. Z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto
odôvodnenia. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXX/XXXX
z 23. 8. 2012 (č. z. 399/2012).

12. Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13.Ustanovenie§137CSPobsahujedemonštratívnyvýpočetdruhovžalôb.Žalobynaplnenieupravené
v písmene a) sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z
právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Zákonodarca

v dôvodovej správe uvádza, že nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť
vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave). Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy
obsiahnutejvpísmeneb)spočívavrozlišovanížalôbnasplneniepovinnostíažalôbnavyporiadaniepráv
typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Ako
zdôraznil zákonodarca, úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická

určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že
jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti
právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby
určovacej. Písmeno c) vychádza z pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Pri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, musí byť daný naliehavý právny záujem. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012,
sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právnyzáujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie).

15. V prejednávanom prípade súd musí konštatovať, že existuje spor medzi stranami, nakoľko žalovaný

je na LV č. XXXX zapísaný a evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, ku ktorým žiada žalobca
určiť, že tieto patria do BSM. Existuje tu teda predmet sporu, o ktorom by súd mal rozhodnúť, čím je daný
naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko bez určenia vlastníckeho práva nedôjde zápisu
žalobcu ako bezpodielového spoluvlastníka na LV. Strany sporu sú v rozvodom konaní a v prípade
rozvodu je nutné špecifikovať masu BSM a túto následne vyporiadať (dohodou či prostredníctvom súdu).

16.Jenesporné,žestranysporuuzatvorilidňaXX.XX.XXXXmanželstvo,kuktorémudátumusaviažeaj
vznik BSM. Je nesporné, že žalovaný počas trvania manželstva nadobudol nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Je nesporné, že manželstvo
doposiaľ rozvedené nebolo a teda BSM stále trvá. Ani zrušenie spoločnej domácnosti na jeseň 2018
nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nesporné, že BSM nikdy nebolo

modifikované v zmysle § 143a OZ.

17. Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1 až 3 OZ, (1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe
na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 150 veta druhá OZ, Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok.

18. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych
práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Bezpodielovosť účasti na výkone
spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi

manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na
nadobúdaní práv. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému,
čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za
trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a OZ. Vznik, trvanie a zánik
bezpodielového spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva.

Ide o právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom.

19. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné),
ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním,
vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou

a) vecí získaných dedičstvom,
b) vecí získaných darovaním,
c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov, ad) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

20. Vzhľadom na tieto výnimky súd konštatuje, že v danom prípade sa ani jedna výnimka nevzťahuje
na prejednávaný prípad a preto nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným patria do BSM. V zmysle § 150
OZ a zásad v ňom uvedených potom žalovaný je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo
zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Pri vyporiadaní BSM súd bude skúmať

mieru, v akej žalovaný vynaložil svoj výlučný majetok na získanie spoločnej veci. Keďže nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom žaloby, boli nadobudnuté počas trvania manželstva a boli získané kúpnou zmluvou,
patria do BSM, nakoľko sa nejedná o výnimku uvedenú v § 143 OZ a zároveň ani nedošlo k zúženiu
zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a OZ. Všetky ostatné veci,
okrem výnimiek uvedených v § 143, zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva za podmienok
ustanovených zákonom.

21. Súd prvej inštancie vychádzal z jednoznačného znenia ust. § 143 OZ, ktoré za rozhodujúci moment
pre určenie právneho režimu vlastníctva považuje dátum a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
(aj) nehnuteľnostiam manželmi resp. jedným z manželov a to bez ohľadu na to, z akých zdrojov bola
prípadná kúpna cena nehnuteľností zaplatená. Vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z

toho, že vec, ktorá bola obstaraná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich
výlučne jednému z manželov, sa nestáva predmetnom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo
výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z
manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (svojím
menom) pre seba a keď sa druhý z manželov na takej kúpe nijako nepodieľa (uznesenie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1658/98 zo dňa 19. 4. 2000).

22. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka je všeobecným pravidlom, že v BSM je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Z judikatúry R
42/1972, uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 3542/2006 zo dňa 28. 5. 2009

a uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1658/98 zo dňa 19. 4. 2000 možno
vyvodiť, že z tohto pravidla existuje výnimka označovaná ako transformácia veci, ktorá spočíva v tom,
že vec získaná výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, je naďalej vo vlastníctve toho manžela, pričom to je obvykle spojené s tým, že
ako kupujúci je uvedený len jeden z manželov. Ale judikatúra R 42/1972 a uznesenia Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 3542/2006 zo dňa 28. 5. 2009 zároveň určuje, že to neplatí pre prípad,
keď ide o nadobudnutie veci pomocou prostriedkov, ktoré boli zobrané aj z BSM a aj z výlučného majetku
niektorého z manželov, a to bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM, nakoľko tieto veci patria
do BSM. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že manžel, ktorý na to použil prostriedky z výlučného
majetku, je oprávnený požadovať len to, aby mu bolo z BSM uhradené to, čo takto vynaložil.

23. Medzi stranami konania je však sporné, či nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku boli obstarané
za finančné prostriedky len žalovaného alebo aj za finančné prostriedky žalobcu.

24. K námietke žalovaného, že zabezpečil kúpu nehnuteľností výlučne z vlastných finančných

prostriedkov, keďže tieto nadobudol z predaja nehnuteľností, ktoré patrili výlučne do jeho vlastníctva,
je na mieste uviesť, že z hľadiska dôkazného bremena je relevantné hmotnoprávne ustanovenie
obsiahnuté v § 143 Občianskeho zákonníka. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj
postavenie žalovaného (iudicium duplex, porovnaj 48/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 2 Cdo 52/2008 zo dňa 29. 4. 2009). Na základe uvedených skutočností je na
mieste ustáliť, že úlohou žalobcu aj žalovaného bolo preukázať tie skutočnosti, ktoré vyznejú v ich
prospech. Je zrejmé, že úlohou žalovaného bolo predložiť dôkazy v jeho prospech, a teda, že konkrétny
majetok - dotknuté nehnuteľnosti (ktorý bol preukázateľne nadobudnutý za trvania manželstva a
ktorý patrí do BSM, ak niektorá strana nepreukáže opak) bol nadobudnutý výlučne z jeho vlastných

finančných prostriedkov. Žalovaný síce predložil výpisy z jeho vlastného bankového účtu, ale samotné
pripísanie finančných prostriedkov na bankovom účte žalovaného nie je spôsobilé preukázať to, že
len tieto finančné prostriedky boli výlučne použité na obstaranie nehnuteľností. Na základe uvedených
skutočností je potrebné ustáliť, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s tzv.transformáciou veci, teda že nehnuteľnosti boli obstarané len a len z prostriedkov vo výlučnom
vlastníctve žalovaného (porovnaj R 42/1972 a uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22 Cdo 3542/2006 zo dňa 28. 5. 2009). Je pritom irelevantné, na koho z manželov boli nehnuteľnosti

zapísané na LV.

25. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

26. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100
%. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.