Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208200327
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4208200327.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., H. XXXX/XX, o vymoženie sumy 3.720,37 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/16/2008-71 zo dňa 3. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - prvých dvoch výrokoch p o t
v r d z u j e .

Odvolací súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Komárno
ako súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú (1.), exekúciu zastavil (2.) a súčasne uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi S.. W. J. trovy exekúcie vo výške 131,68 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (3.). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na
obsah spisu, citované ustanovenia Exekučného poriadku (EP - zák. č. 233/1995 Z. z. - § 243d ods. 2,

§ 57 ods. 1 písm. g/ v znení účinnom do 31. 10. 2013, § 243b ods. 1 a § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 v
znení účinnom do 31. 10. 2013) a citované ustanovenia zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(§ 35, § 45 ods. 1 a 2), odôvodnil nasledovne:

2. S ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, nielen pred samotným
udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania.

3. Za týmto účelom súd preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru predstavujúcich neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi
17.04.2007, a z ktorej pri určovaní svojej právomoci konať a rozhodovať vychádzal i rozhodcovský

súd, ktorý exekučný titul vydal. Bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakotvuje dohodu
strán, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Trnavská cesta 10, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné stranysa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

4. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 17.04.2007 je zmluvným typom s

osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru
konajúceho súdu ide aj v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 53
a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001
Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54
ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd
teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl.
OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, § 53, § 54 ods.
1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.

5. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v

danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď
žalobu podáva oprávnený. Oprávnený totiž mohol na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky výber rozhodcovského súdu bol v rukách

zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine
iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.
Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky, preto
nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom

rozhodcovskej doložky totiž je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku
preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

6. Keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP. V súlade s citovaným
ustanovením EP preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

7. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 na náhradu
trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie zavinil, keď návrhom zo dňa 15.12.2007
žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.
V súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 súd priznal súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,68 eura, ktorá pozostáva:
1/ z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 33,20 eur (odmena za 5
hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eur za každú aj začatú hodinu),
2/ z odmeny určenej paušálnou sumou vo výške 59,76 eur v súlade s § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3
citovanej vyhlášky za 18 úkonov exekučnej činnosti v súlade s § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, i/, j/ citovanej

vyhlášky,
3/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 16,77 eur titulom poštovného za 14 zásielok doručovaných
poštou v súlade s § 22 citovanej vyhlášky a
4/ z náhrady 20% DPH vo výške 21,95 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP).8. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia v celom
rozsahu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď si uplatnil

aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.) vyčítal nesprávne skutkové
zistenia z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že zmluva bola
uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu, preto aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko ich právny vzťah nie je spotrebiteľským a nie je

možné sa dodatočne dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej
forme sám svojim konaním inicioval a vyvolal povinný. Aj vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru sa zmluvné vzťahy dohodli na úprave ich vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka,
pričom z prvej strany zmluvy vyplýva vyhlásenie dlžníka o súhlase so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru bezvýhradne. Vo vzťahu k povinnému si splnil svoju informačnú povinnosť, keď
rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná

čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov
medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Je preto
naďalej toho názoru, že povinný spotrebiteľom nie je a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení
zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Neakceptovaním jeho argumentácie by
došlo k znemožneniu využitia rozhodcovského konania, pričom v čase uzatvorenia zmluvy z textu

Občianskeho zákonníka nevyplývala nemožnosť rozhodcovského konania. Nie je pravdou, že je
rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa, má teda
právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne si svoje právo uplatní. Rozhodcovská doložka bola
posudzovaná v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a vzhľadom na to nebolo možné túto
otázku posudzovať pred iným súdom, teda nie sú žiadne pochybnosti o legitímnosti rozhodcovskej

doložky a rozhodcovského konania.

9. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

14. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.12.2008 došlo k spísaniu návrhu
na vykonanie exekúcie, kde ako exekučný titul bol uvedený Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriedeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn.: SR 6453/07
zo dňa 14.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2007 a vykonateľnosť dňa 18.10.2007.
Na základe žiadosti súdneho exekútora S.. W. J. zo dňa 07.01.2008, ktorý bol doručený exekučnému
súdu dňa 14.01.2008, vydal exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúciedňa 15.01.2008 s tým, že následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 8Er/16/2008-13 zo dňa
02.0.2010, ktorým rozhodol o odložení výkonu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o jej zastavení,
ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, o ktorom uznesením č. k. 12CoE/73/2021-49 zo dňa

15.02.2022 rozhodol Krajský súd v Nitre tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Následne
súd prvej inštancie vydal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúcie za
neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie
rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť tieto súdnemu exekútorovi vo výške 131,68 do
3 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia. Keďže voči výroku o trovách konania prípustné

odvolanie nie je a oprávnený svojím odvolaním napadol len výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a výrok o zastavení exekúcie, len tieto tvoria predmet odvolacieho prieskumu (a tvorili predmet jeho
odvolacej argumentácie).

17. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

18. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu možno vykonať
aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov
nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila

19. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže

urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku

a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva
viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov
závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

20. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere

uzatvorenej dňa 17.04.2007 v spojení s VPPÚ. Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia
vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v
ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne

nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani
žalobu na súd o jeho zrušenie.

21. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.

1, 2, 3 písm. a), 4 OZ uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím

zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu možno zastaviť na
návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva,
že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bolpoverenýnavykonanieexekúcie.Vtomtoprípadesúdprvejinštanciesprávnepovažovalzmluvuo úvere
zo dňa 17.04.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej

zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril
ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného
ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne

aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka však
nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech

spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o
následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ
ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil.
Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ
bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie

rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená.
Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

24. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvuje pre

exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak
dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu
prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. S ohľadom
na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako

vecne správne.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).