Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6720205387.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu:
U. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. R., proti žalovanému: GVS EXPRESS,
s. r. o., so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, 960 01 Zvolen, IČO: 50 428 845, zastúpený: Mgr. Katarína
Milanská, advokátka, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 3 142,23 EUR

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cpr/10/2020-232
zo dňa 12. 04. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cpr/10/2020-232 zo dňa 12. 04. 2022 z r u š
u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 2.135,24 EUR s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 05.11.2020 do zaplatenia
a poštovné 1,50 EUR. Po rozšírení žaloby žiadal o zaplatenie 3.142,23 Eur + 325, 26 Eur s prísl..
Nárok si uplatnil titulom cestovných náhrad, ktoré mu neboli vyplatené žalovaným. Zo žalovaným (ako

zamestnávateľom) mal žalobca (ako zamestnanec) uzatvorenú pracovnú zmluvu, dohodnutý druh práce
- vodič motorového vozidla v kamiónovej preprave, miesto výkonu práce Lučenecká cesta 2266/6,
Zvolen. Cestná vzdialenosť od firmy k miestu, kde žalobca začínal pracovať bola podľa palubného
počítača 1319,7 km. Všetky cesty žalobca vykonal na svojom súkromnom vozidle.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, žalobcovi uhradil cestovné výdavky spojené so zahraničnou

pracovnou cestou do dňa podania žaloby v sume 672,83 EUR. Poukázal na § 7 zákona 283/2002 Z.z.,
že strany sporu nemali uzatvorenú písomnú dohodu o použití vlastného motorového vozidla žalobcom.
Zamestnávateľ zamestnancom zabezpečoval na vlastné náklady prepravu zo Zvolena na medzinárodné
letisko v Budapešti a tiež z Bruselu do mesta Liege, zamestnávateľ cestu zabezpečoval aj späť.
Žalovaný poskytol žalobcovi náhrady v cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

4. Na pojednávaní dňa 12.04.2022 okresný súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu 3.142,23 EUR s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z od 05.11.2020 do
zaplatenia, poplatok za poštovné 1,50 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav posudzoval podľa § 3 ods. 1, § 4
ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1, § 7 ods. 10 zákona číslo 283/2002 o cestovných náhradách v poslednom

znení, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vládneho nariadenia 87/1995 Z.z.. Z predložených
listinných dokladov súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú pracovnú zmluvuzo dňa 17.02.2020 ako vodičom motorového vozidla v kamiónovej preprave, s dňom nástupu do
práce 17.02.2020, na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen. Žalobca
nepredložil k žalobe ani k vyjadreniam písomnú dohodu so zamestnávateľom, že na cestu do Belgicka

a späť môže použiť svoje osobné motorové vozidlo Audi A6, VIN: XX.XX.XXXX, v dňoch 19.07.2020,
15.08.2020, 23.08.2020, 20.09.2020 a 27.09.2020. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená
písomná dohoda o použití vlastného cestného motorového vozidla, preto okresný súd žalobu žalobcu
v istine a v príslušenstve v celom rozsahu zamietol.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP okresný súd priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362
CSP podal odvolanie žalobca, navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie. Uviedol,
že žiadal odročiť pojednávanie, navrhol obdobie, v ktorom by mal voľno a mohol by sa dostaviť na

pojednávanie. Nie je pravda, že nepredložil v požadovanej lehote doklady na preukázanie cestovných
nákladov, ako to tvrdí žalovaný. Navyše, je to aj tak bezpredmetné, nakoľko zákon počíta aj s tým, že by
sa nevydokladovali náklady podľa § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z. z.. Žalobca namietal, že žalovaný vôbec
nemal pre žalobcu dohodnutú prepravu z letiska, súd nevzal do úvahy aké náklady vlastne žalobca pre
žalovanéhoušetril,keďchodilvlastnýmautomnamiestovýkonuprácu.Žalovanýmuodmietolvýsmešne

doplatiť to na čom sa dohodli, a preto žalobca podal žalobu a dožadoval sa spravodlivosti aj na iných
inštitúciách. Žalobca nikdy neodmietol cestu letecky, vždy trval na tom, aby mu žalovaný zabezpečil na
jeho náklady cestu na pracovisko. Bolo to práve želanie žalovaného, aby žalobca využil na prepravu
svoje súkromné auto, lebo to bolo pre neho oveľa úspornejšie. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaného,
že bola zabezpečená preprava letecky z Belgicka na Slovensko. Žalobca cestoval za prácou z miesta

bydliska cca 1 500 km a potom mal ihneď bez pauzy pracovať ako vodič kamiónu, kde väčšinou denný
výkon práce bol takmer 15 hodín. Za cestu 1 500 km do zamestnania mu zamestnávateľ nedal ani 60,-
EUR, za posledné tri cesty nedostal doteraz nič.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nevypočul navrhnutého svedka F. B. ohľadne ciest na pracovisko, ktorý tiež

mohol súdu podrobne opísať, aké boli vo firme praktiky a ako bolo zabezpečené cestovanie pre neho
a ostatných vodičov. Zároveň uviedol, že predkladá ako novotu Dohodu so zamestnávateľom o použití
súkromného motorového vozidla a tiež kópiu ospravedlnenia sa z účasti z pojednávania. K doplnenému
odvolaniu pripojil odvolateľ ospravedlnenie sa žalobcu z pojednávania, ktoré sa malo konať 12. 04.
2022 s dátumom vyhotovenia 29. 04. 2022 a kópiu Dohody o použití súkromného motorového vozidla

na služobné účely.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobca
v predžalobnej výzve zo dňa 02. 11. 2020 odvodzuje vznik práva uplatneného nároku na doplatenie
nákladov na pracovné cesty, ktoré realizoval v pracovnom pomere z obsahu ústnej dohody zo dňa

23. 07. 2020 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným - zamestnávateľom, ktorej predmetom je
paušálna náhrada cestovných výdavkov vo výške 120,- EUR a v predžalobnej výzve žiada doplatiť
cestovné náhrady v zmysle uvedenej dohody. V žalobe uvádza, že dňa 23. 07. 2020 si ústne dohodli so
zamestnávateľom - žalovaným „cenu za jednu cestu na výšku 120,- EUR“. Pokiaľ ide o tzv. „Dohodu o
používaní súkromného motorového vozidla zo dňa 27. 04. 2020“ predloženú žalobcom v kópii v súdnom

konaní v prílohe odvolania, takúto so žalovaným nikdy žalobca neuzatvoril. Ospravedlnenie žalobcu z
pojednávania 12.04.2022 je datované dňom 29. 04. 2022. Dôvody uvedené v odvolaní žalobcu nie sú
kvalifikovanými dôvodmi na zmenu a zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch odvolania. Nikdy

netvrdil, že by neuzatvoril Dohodu o používaní osobného motorového vozidla. Nemá vedomosť, že by
tento dôkaz - Dohodu o použití osobného motorového vozidla nepredložil súdu. Nemohol vedieť, že
sa jednalo o kľúčový dôkaz. Nenapadlo ho, že súd môže použiť nedostatok dôkazu proti nemu. Keby
vedel od začiatku, že má nárok na oveľa väčšie peniaze za cesty, nebol by sa dohadoval za cenu
120,- EUR, chcel vyjsť v ústrety zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o ospravedlnenie z pojednávania, došlo

k pisárskej chybe, kde ospravedlnenie nemalo byť datované dňom 29. 04. 2022, ale 29. 03. 2022, kedy
ho aj odoslal. Dohodu o používaní motorového vozidla predloží v origináli neskôr osobne do podateľne,
prípadne znalcovi.10. Žiadne iné vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade
s § 389 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
súlade s § 391 CSP.

12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Predmetom konania je zaplatenie sumy 3 142,23,- EUR s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatnil
v súvislosti s tým, že mu neboli uhradené žalovaným - zamestnávateľom náklady na prepravu z miesta
výkonu práce do miesta odkiaľ mal vykonávať prepravu a späť, vrátane nákladov na diaľničné známky

a iné. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca zo žalovaným (ako zamestnávateľom) uzatvoril
pracovnú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý druh práce zamestnanca (žalobcu) - vodič motorového vozidla
v kamiónovej preprave s miestom výkonu práce Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen. Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie cestovných náhrad za používanie vlastného motorového vozidla, v súvislosti
s jeho prepravou z miesta výkonu práce, čo bol Zvolen do miesta nakládky, čo bolo v Belgicku, ako aj

cestu späť, tiež náklady na diaľničné známky. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaný ho ústne požiadal,
aby chodil do práce z firmy na svojom vlastnom súkromnom vozidle, že to bude lepšie pre obidve strany,
za čo mu žalovaný sľúbil príspevok v minimálnej hodnote 100,- EUR za jednu vykonanú cestu, s čím
súhlasil, od 23.07.2020 si ústne dohodli cenu za jednu jazdu vo výške 120 Eur. V konaní navrhol
žalobca vypočuť svedka F. na okolnosti ako sa cestovalo na služobné cesty, aké finančné náklady na

to dával zamestnanec.
Žalobca si uplatňoval náhrady za cesty, ktoré vykonal na svojom súkromnom vozidle (č. l. 3 a č. l. 97),
a to dňa:
19. 07. 2020 cesta Zvolen - Grace - Hollogne (Belgicko),
15. 08. 2020 cesta Grace - Hollogne (Belgicko) - Zvolen,

23. 08. 2020 cesta Zvolen - Grace - Hollogne (Belgicko),
20. 09. 2020 cesta Grace - Hollogne (Belgicko) - Zvolen,
27. 07. 2020 cesta Zvolen - Grace - Hollogne (Belgicko),
25. 10. 2020 cesta Grace - Hollogne (Belgicko) - Zvolen,
02. 05. 2020 cesta Zvolen - Grace - Hollogne (Belgicko),

06. 06. 2020 cesta Grace - Hollogne (Belgicko) - Zvolen,
13. 06. 2020 cesta Zvolen - Grace - Hollogne (Belgicko),
11. 07. 2020 cesta Grace - Hollogne (Belgicko) - Zvolen.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.04.2021 (čl. 97) uviedol, že žalobca mu uhradil len 492,83 + 180 Eur
za všetkých 10 jázd.

14. Podľa § 17 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný. Právny
úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý
neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný
so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom,

je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak
vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

15. V konaní nebolo preukázané, že žalobca a žalovaný sa písomne dohodli podľa § 7 ods. 1
zák. č.283/2002 Z.z., že pri pracovnej ceste žalobca použije iné vozidlo ako vozidlo poskytnuté
zamestnávateľom. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že pokiaľ zamestnávateľ nerealizoval prepravu do
zahraničia firemným motorovým vozidlom, alebo zamestnanec sa neprepravil kamiónovým dopravným
prostriedkom, alebo nepoužil medzinárodnú pravidelnú leteckú alebo autobusovú dopravu, kde

vzniknuté náklady hradil zamestnávateľ, bol tento zamestnanec informovaný, že v tomto prípade, ak
sa prepraví do zahraničia vlastným spôsobom, po vlastnej osi, poskytne mu zamestnávateľ náhradu
cestovných výdavkov. Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel a z obsahu spisu je zrejmé, že
žalobcovi žalovaný z tohto titulu aj poukazoval platby. Z nesporných tvrdení účastníkov sa javí, že sastrany sporu dohodli v tvrdenom prípade, že žalovaný poskytne žalobcovi finančné plnenie, nie je však
zrejmé z doposiaľ zisteného skutkového stavu, v akej výške a za akých podmienok.

16. V súlade s § 316 ods. 1 CSP treba posudzovať predmetný spor ako individuálny pracovný spor.

17. Podľa § 318 CSP súd okrem iného pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi
vhodným spôsobom zamestnanca poučí aj o jeho procesných právach a povinnostiach nie len v rozsahu
všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť a o iných

možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práva.

18. V súlade s § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Vhodným
spôsobom poučenia sleduje CSP zámer divergentného procesného postupu, ktorým je poskytnutie

účinnej právnej ochrany tzv. slabšej strane sporu, čiže zamestnancovi.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh konania a obsah dôkazov s vyjadrením,
nárok posúdil podľa zák. č. 283/2002 o cestovných náhradách a § 517 Občianskeho zákonníka
a uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená písomná dohoda o použití vlastného

cestného motorového vozidla a preto žalobu v istine a príslušenstve v celom rozsahu zamietol.

20. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako sa súd vysporiadal so
skutočnosťou, že aj samotný žalovaný uvádza, že so žalobcom sa dohodli na vyplácaní určitej sumy
za jednotlivé cesty. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy (vrátane výsluchu svedka navrhnutého žalobcom). Odvolací súd udáva, že súd zisťuje
skutkový stav a tento posudzuje podľa príslušných ustanovení sám, nie je viazaný právnym posúdením
veci účastníkom konania, preto ak zo skutkových tvrdení vyplývajúcich v konaní vyplýva, že predmetný
nárok mohol vzniknúť na základe iných ustanovení zákona, bolo potrebné posúdiť zistený skutkový stav

aj podľa iných ustanovení zákona, keď naviac samotný žalovaný v zhode s tvrdením žalobcu tvrdil,
že sporové strany mali uzatvorenú dohodu, na základe ktorej uhrádzal žalovaný žalobcovi čiastky za
jednotlivé prepravy. V prípade takejto dohody odvolací súd poukazuje na § 17 ods. 3 Zákonníka práce,
kedy neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné ako súd
prvej inštancie posúdil jednotlivé tvrdenia strán sporu, ako sa s nimi vysporiadal pri zisťovaní rozhodného
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, nie je možné odvolacím súdom posúdiť vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na dôvody odvolania. Súd prvej inštancie
nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v ďalšom

konaní presne špecifikuje všetky uplatnené nároky žalobcom, doplní dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci (a to aj aplikujúc § 319 CSP), v súlade s 318 CSP
okresný súd vhodným spôsobom zamestnanca poučí aj o jeho procesných právach a povinnostiach,
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť. Okresný súd okrem iných vykoná dokazovanie
navrhnuté stranami sporu potrebné pre zistenie rozhodných skutkových okolností, vrátane výsluchu

svedka navrhnutého žalobcom XXX/XXXX B., na okolnosti zabezpečenia prepravy zamestnancov
zamestnávateľom, za akých podmienok mala byť preprava zamestnancov uskutočňovaná ako sa
cestovalo na služobné cesty, ako bola realizovaná preprava zamestnancov a iné. V prípade že nedošlo
k uzatvoreniu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o použití vlastného motorového vozidla
podľa zák. č. 283/2002 Z.z., preskúma iné dohody, ktoré v súvislosti s úhradou nákladov na cestu mali

byť medzi stranami uzatvorené. Po zistení rozhodného skutkového stavu súd prvej inštancie opätovne
vo veci rozhodne, pričom v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP aj jasne a výstižne
uvedie aký skutkový stav zistil, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe,
odôvodnení aj odklon.22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov
konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).