Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2214206919.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom C. D. XX, proti žalovaným 1/ Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie, Bratislava, IČO:
00 686 930, 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 3009/31, Levice, IČO: 36
706 655, 3/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XX, zastúpený JUDr. Ľuboš Vavrovič, advokát

so sídlom Miletičova 21, Bratislava, 4/ Znalectvo, s. r. o., so sídlom SNP 939/25, Šaľa, IČO: 46 716 947, o
neplatnosť dobrovoľnej dražby, o uloženie poriadkovej pokuty, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/309/2014-108 zo dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením uložil

žalovanému 2/ poriadkovú pokutu vo výške 100,- eur s tým, že poriadková pokuta je splatná do 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Dunajská Streda vedený v
Štátnej pokladnici.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vyzval žalovaného 2/ výzvou zo dňa

19.08.2014, prevzatú dňa 25.08.2014 na predloženie dražobného spisu č. A 65/13 a následne ho
urgoval na predloženie spisu listom zo dňa 23.01.2015, na ktorú výzvu nereagoval a spis nepredložil
napriek poučeniu o možnosti uloženia poriadkovej pokuty.

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

aj „OSP“) a dospel k záveru, že žalovaný 2/ neposkytol súdu potrebnú súčinnosť a teda nesplnil
súdom uloženú povinnosť v stanovenej lehote, čím hrubo sťažil postup konania, pričom svoju nečinnosť
žiadnym spôsobom neospravedlnil, z ktorého dôvodu mu okresný súd uložil poriadkovú pokutu vo výške
100,- eur, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na opakované neuposlúchnutie povinnosti uloženej
okresným súdom.

Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalžalovaný2/vzákonnejlehoteodvolanieažiadal,abyodvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.

Podstatou odvolacích námietok žalovaného 2/ bolo neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj
nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na žalobcom podanú žalobu ako dominus litis, s ktoroužalobca disponuje a tiež má dokazovať svoje tvrdenia. Predmetná žaloba popiera platnosť dražby iba
z dôvodu nesprávnosti znaleckého posudku č. 127/13 a tiež porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa
podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobca predložil ako dôkaz znalecký

posudok, pričom prvoinštančný súd nevyhodnotil správne žalobcom predložené dôkazy, ktorými
nepreukázal porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, keď žalobca v žalobe nenamietal žiadne
porušenie predmetného zákona a teda nemohol mariť uplatnenie základného práva inej strany sporu
tým, že nepredložil okresným súdom požadovaný celý dražobný spis. Tiež poukázal na prejednávaciu
zásadu v spore o neplatnosť dražby, pričom žalobca má mať záujem na unesenie dôkazného bremena.

Okresný súd svojim konaním narušil rovnosť strán sporu, keď na základe súdnej moci prikázal predložiť
dražobný spis bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia, pričom žalobca si mohol pred podaním
žaloby a do uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty obstarať dôkazy aj sám na vlastné náklady bez
ingerencie súdu, preto ak mu okresný súd uložil povinnosť predložiť dražobný spis a následne mu
uložil poriadkovú pokutu, porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces a tiež zasahuje do Ústavou
chránenýchmajetkových,keďdražobníkbymuselpodhrozboupokutypredložiťnasvojenákladydôkazy

nad rámec žaloby a bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia. Príkaz okresného súdu na predloženie
celého dražobného spisu je v rozpore s § 8 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“),
ktorý ukladá dražobníkovi viesť riadnu spisovú evidenciu, pričom predloženie celého spisu je nielen
porušením rovnosti strán sporu na spravodlivý proces, ale požaduje zbytočne predložiť celý spis. Pokiaľ
išlo o konštatovanie prvoinštančného súdu o nereagovaní na výzvu súdu a nepredloženie dražobného

spisu, poukázal na zaslanie vyjadrenia k žiadosti o zaslanie spisu v rozsahu vyjadrenia uvedeného
zo dňa 05.02.2015. S poukazom na zásadu rovnosti strán sporu podľa § 120 ods. 1 OSP nemožno
uložiť dôkazné bremeno za tvrdenie, ktoré urobila druhá strana, pričom dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že dražba bola neplatná zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí súdu, že bol
dotknutý na svojich právach, a že boli porušené také ustanovenia ZoDD, ktoré spôsobili neplatnosť

dobrovoľnej dražby. Dražobník nemôže niesť dôkazné bremeno za žalobcu a nemôže mať v spore
neúspech ak nepreukáže opak ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal
porušenie ustanovení ZoDD, ktorý je povinný svoje tvrdenia uvedené v žalobe podporiť dôkazným
materiálom aj vzhľadom na charakter sporového konania, kde sa uplatňuje prejednávacia zásada.
Tiež mu ukladá povinnosti viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie

písomností súvisiacich s dražbou v zmysle § 8 ods. 1 ZoDD. Účelom archivačnej povinnosť dražobníka
je, aby v prípade potreby bolo možné dostatočne zistiť potrebné údaje a okolnosti konania dražby
a zabezpečuje možnosť zadovážiť si dokumentáciu týkajúcu sa dražby pre ten subjekt, ktorý sa domáha
na súde určenia neplatnosti dražby a ten musí uniesť dôkazné bremeno na súde. Prvoinštančný súd nie
je povinný ex offo vyhľadávať a zisťovať dôvody neplatnosti dražby na miesto žalobcu, preto žiadal, aby

súd zaťažil dôkazným bremenom žalobcu, ktorý má zákonnú povinnosť pri podaní žaloby svoje tvrdenia
preukázať a uniesť dôkazné bremeno. Neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je možné vysloviť z titulu a to
absolútnej neplatnosti právneho úkonu – neplatnej úverovej zmluvy, ktorá žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy je predmetom osobitného konania. Predmetom konania môže byť len porušenie ustanovení
ZoDD alebo neplatnosť záložnej zmluvy, ak bola podpísaná – uzatvorená po dátume 01.06.2014,

kedy nadobudol platnosť zákon č. 106/2014 Z. z.. Pôsobnosť novely sa na túto záložnú zmluvu
nevzťahuje. V uvedenom smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Monika Kušionová
proti SMART Capital a. s., sp. zn. C-34/13 zo dňa 10.09.2014. Žalobca napáda výšku ceny stanovenú
znaleckým posudkom č. 127/2013, vypracovaný znaleckou organizáciou Znalectvo s. r. o., pričom bol
vyzvaný na sprístupnenie nehnuteľnosti, čo aj učinil, znalecký posudok bol žalobcovi doručený a do

dražby nenamietal jeho správnosť. Ďalej uviedol, že nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom
aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti, alebo aby prehodnocoval
správnosť ohodnotenia nehnuteľnosti, resp. zodpovedal za vypracovanie znaleckého posudku, čo je
povolaný vykonať znalec a z daného posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Ak by pri
vypracovaní znaleckého posudku došlo k nejakému porušeniu právnych predpisov, išlo by o porušenie

iných právnych predpisov ako je ZoDD a jeho teoretickým dôsledkom môže byť len vznik nároku z titulu
zodpovednosti za škodu voči znalcovi. Podľa ustálenej súdnej praxe (rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 9C/116/2010, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/183/2015, rozsudok Okresného
súdu Senica sp. zn. 6C/10/2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/443/2013 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn 8Co/59/2013) si splnil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 ZoDD, ak

dal zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znalcovi riadne zapísanému a vedenému v zozname znalcov
MS SR. Tiež poukázal na právo žalobcu domáhať sa neplatnosti dražby v trojmesačnej lehote od
udelenia príklepu, pričom žalobcovia nenamietajú dôvody neplatnosti dražby súvisiace so spáchaním
trestnéhočinuavšetkydôvodytýkajúcesaneplatnostidražby,musížalobcauplatniťvlehote3mesiacov.Žalobca sa žalobou domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že bol zo strany dražobníka
porušený § 12 ZoDD, že znalecký posudok č. 127/2013 je neplatným právnym úkonom, čím sa údajne
vzdal svojich práv spotrebiteľa, tým že podpísal záložnú zmluvu, v ktorej súhlasil s výkonom záložného

práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobu považoval za neopodstatnenú, keďže žalobca nepreukázal
porušenie ustanovení ZoDD a dražobník nie je povinný preukazovať, že porušil ustanovenia citovaného
zákona, ak žalobca ani nenamieta jeho porušenie.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením, dospel odvolací súd

k záveru, že prvoinštančný súd síce aplikoval správnu právnu normu na prejednávanú vec a to § 53
OSP, ktorú však nesprávne interpretoval, a preto sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci,
z ktorého dôvodu je odvolanie žalovaného 2/ dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26. februára 2010).

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

Podľa § 470 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli,
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota

až v tomto neskoršom čase.

Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem,
ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred

dňom účinnosti CSP. Predkladateľ pamätá aj na situácie, keď by nová právna úprava zhoršila postavenie
strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení.

Právna úprava účinná od 1. júla 2016 vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem (pozri § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (pozri § 470 ods. 2 CSP). Ustanovenia novej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom
konaní či dovolacom sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami (rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 27. apríla
2017, sp. zn. 1 V Cdo 1/2017). Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri

odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (pozri tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL.
ÚS 36/1995).V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného 2/ bolo podané dňa 20.04.2015,

t. j. za účinnosti OSP. Odvolanie žalovaného 2/ bolo podané včas a obsahovalo všeobecné náležitosti
podania (§ 42 ods. 3 OSP), bolo v ňom uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov odvolanie podáva ( súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav) a čoho sa žalovaný 2/ ako odvolateľ domáha. Žalovaný 2/
v odvolaní uviedol bližšiu argumentáciu k uvedeným odvolacím dôvodom.

Na danú vec bolo potrebné pri rozhodovaní použiť a aplikovať aj ustanovenia OSP, nakoľko k vydaniu
napadnutého uznesenia a opravného prostriedku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy –
OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že o žalobe žalobcu rozhodol okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k.
5C/309/2014-539 zo dňa 06.05.2021, právoplatným dňa 14.07.2021 tak, že žalobu zamietol a zároveň
rozhodol o náhrade trov konania. Prvoinštančný súd poukázal na povinnosti strany v žalobe uviesť
všetky dôkazy, na ktoré sa odvoláva a i keď žalobca v priebehu sporu navrhol vykonanie dôkazu

nariadenímkontrolného znaleckéhodokazovanianazisteniesprávnostistanoveniavšeobecnejhodnoty
nehnuteľnosti pre potreby dražby, ktorý dôkaz okresný súd nariadil uznesením zo dňa 09.07.2020,
predmetné rozhodnutie bolo zrušené uznesením zo dňa 28.08.2020 pre nezaplatenie preddavku
na znalecký úkon žalobcom, z ktorého dôvodu okresný súd vychádzal len z existujúcich dôkazov,
ktoré iniciovali strany sporu. Spochybnenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej v znaleckom

posudku spoločnosti Znalectvo s. r. o. pre účely dobrovoľnej dražby nebolo preukázané, keď znalec
vychádzal v rozhodnom čase v roku 2013 z technického stavu nehnuteľnosti, ktorá bola v rekonštrukcii,
čo ovplyvnilo ustálenie všeobecnej hodnoty. Znalec teda nemohol stanoviť hodnotu nehnuteľnosti ako
dokončenú rekonštrukciu, pričom samotné nové zabudované komponenty zohľadnil pri ocenení. Pre
nečinnosť žalobcu, ktorý dôkaz navrhol, zálohu na vykonanie znaleckého úkonu v súdom uloženej

lehote nezložil, nebolo možné zistiť nesporne správnosť ohodnotenia predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom, pričom povinnosťou žalobcu bolo, pokiaľ
namietal danú skutočnosť, dôkaz mal a mohol ho predložiť už spolu so žalobným návrhom, keď tak
neurobil, nič mu v tom nebránilo, bolo teda otázne, či na takýto dôkaz môže súd prihliadať ako na
dôkaz, ktorý nemohol bez svojej viny použiť žalobca už s podaním žaloby. Okresný súd tak teda nemal

možnosť odstrániť rozpory zistené v predložených znaleckých posudkoch tak, aby mohol konštatovať,
že cena stanovená v znaleckom posudku bola stanovená v rozpore s ustanovením § 12 ZoDD pre
neunesenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, ktorý ostal nečinný. Po porovnaní posudku F. G.
ako aj zverejneného inzerátu predaja nehnuteľnosti v roku 2013 je zrejmé, že ani jedna zo stanovenej
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a ponukou na trhu nekorešpondujú. Žalobca sa nevedel vyjadriť

prečo súhlasil s cenovou ponukou v inzercii, keď bol presvedčený o cene uvedenej v posudku F. G.
po zhodnotení o viac ako 30.000,- eur po rekonštrukčných zásahoch do stavby. Keďže nemal dostatok
dôkazov na tvrdenia žalobcu, žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom na jeho
tvrdenia o cene vydraženej nehnuteľnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 OSP, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania
alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon
alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok,
alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky
820 eur. Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením
poriadkovúpokutuaždovýšky1640eur.Poriadkovépokutypripadajúštátu. Uloženúporiadkovúpokutu
môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho,

komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková
pokuta zaplatená.Aj nová právna úprava umožňuje poriadkové opatrenie podľa § 102 ods. 1, 2, 3 CSP, kedy súd môže
uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú
súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd,

hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo
urážlivé podanie. Právna úprava poriadkovej pokuty vychádza z doterajšieho ustanovenia § 53 OSP.

Nová právna úprava už neupravuje možnosť dodatočného odpustenia poriadkovej pokuty, ak to
odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo nastali dôvody hodné osobitného
zreteľa. Zákonodarca je toho názoru, že odpustením pokuty sa míňa výchovný účinok uloženého
poriadkového opatrenia, preto kto raz poruší povinnosť, mal by byť sankcionovaný. Vzhľadom na to
je potrebné, aby súd uloženie poriadkovej pokuty zvážil a uložil ju ako krajné opatrenie, pretože za
nesplnením povinnosti môžu byť aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nastali nezávisle od vôle

pokutovanej osoby (napr. živelná udalosť, zranenie, choroba).

Prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty je marenie uplatnenia základného práva
iného účastníka konania (teraz strany sporu). Z tohto znenia zákona vyplývajú viaceré otázky, na ktoré

treba odpovedať. Prvým problémom je definovanie základného práva iného účastníka konania - strany.
Z toho, že ide o základné právo účastníka, by sa mohlo vyvodiť, že pôjde zásadne o základné práva
procesnoprávneho charakteru tak, ako vyplývajú z čl. 46 až 48 Ústavy Slovenskej republiky alebo z čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Ako vhodné a praktické je ukladanie
poriadkových pokút vo veciach, v ktorých účastník, iný subjekt konania alebo aj tretie osoby svojím

postupom, nečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy. Rovnako možno postupovať v prípadoch, ak sa
účastníkom, iným subjektom konania alebo treťou osobou zmarí uplatnenie základných práv na verejné
prerokovanie veci, na poskytnutie právnej pomoci a pod.

V súvislosti s uložením pokuty za marenie uplatnenia základného práva iného účastníka treba zdôrazniť,
že všeobecný súd nerozhoduje o ochrane základného práva účastníka (táto právomoc patrí Ústavnému
súdu podľa čl. 127 ústavy), ale len o tom, že iný účastník, subjekt konania alebo tretia osoba marí
jeho uplatnenie. Marením treba rozumieť úkony alebo opomenutia, či inú nečinnosť, ktoré zasahujú do

niektorého základného práva procesného charakteru prostredníctvom neplnenia procesných povinností
uložených zákonom alebo súdnym rozhodnutím, hoci procedurálneho charakteru, alebo aj zneužívaním
(nadužívaním) procesných oprávnení vyplývajúcich formálne z Občianskeho súdneho poriadku alebo
z iného zákona.

Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom sťažení postupu
konania (správne súdu) exemplifikatívne uvedenými správaniami účastníkov alebo iných subjektov
súdneho konania; môže ísť o neposlúchnutie príkazu súdu, ktorý je v súlade s účelom konania (§ 1)
a potrebou riadne pripraviť prejednanie a rozhodnutie veci, neurobenie súdom uloženého úkonu alebo

nesplnenie súdom uloženej povinnosti a neospravedlnenie tejto svojej nečinnosti včas a závažnými
dôvodmi.

Výklad hrubého sťaženia postupu konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. Vyžaduje brať

do úvahy nielen konanie, úkon alebo iné, najmä pasívne správanie účastníka alebo inej osoby, ale aj to,
či takou skutočnosťou došlo k poruche v postupe súdu, ktorá má za následok neurobenie relevantného
úkonu, prípadne nerozhodnutie veci, ak už súd jej rozhodnutie mal pripravené a len účastník alebo iná
osoba zmarila toto rozhodnutie. Súd môže uložiť poriadkovú pokutu aj v iných než v zákone uvedených
prípadoch, za predpokladu, že dôjde k situácii, v ktorej vznikne zodpovednosť účastníka alebo inej osoby

za hrubé sťaženie postupu konania vo všeobecnom zmysle slova.Z ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, musí spočívať na
relevantnýchadostatočnýchdôvodochamusíbyťpritomzachovanýajprimeranevyváženývzťahmedzi
použitým prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom.

Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia okresného súdu vo veci samej
ohľadne žaloby žalobcu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keď podkladom rozhodovania nebol dražobný
spis,nakoľkonámietkyžalobcusmerovaliprotioceneniunehnuteľnostistanovenejznaleckýmposudkom

č. 127/2013. Odvolací súd dodáva, že okresným súdom uložená povinnosť žalovanému 2/ výzvou zo
dňa 19.08.2014 na predloženie dražobného spisu, prevzatú žalovaným 2/ dňa 25.08.2014, ako aj výzvy
zo dňa 23.01.2015, na ktorú žalovaný 2/ reagoval vyjadrením doručeným prvoinštančnému súdu dňa
05.02.2015, nemožno považovať za porušenie povinnosti uloženej súdom a teda za hrubé sťažovanie
postupukonaniatým,ževzmyslevýzvyprvoinštančnéhosúdunepredložildražobnýspis,ktorýaninebol
následne opodstatnený z hľadiska dokazovania pre rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací súd preto uznesenie prvoinštančného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil,
pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre vydanie predmetného rozhodnutia neexistovali.

Odvolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že výška poriadkovej pokuty musí zodpovedať
povahe porušenej povinnosti a musí byť náležite aj odôvodnená. V danom prípade však súd prvej
inštancie výšku poriadkovej pokuty v sume 100,- eur nijakým spôsobom relevantne neodôvodnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).