Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010649
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4419010649.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaných E. U. a spol., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/511/17/4404 z
14.10.2019 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 07.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Z.:
X. E. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., E. T. č. XXX,

X. Ing. I. T., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S. č. XXX,

s ú v i n n í , ž e

v súvislosti s uskutočňovaním stavby „Separovaný zber komunálneho odpadu v obci U.", povolenej
právoplatným rozhodnutím stavebného úradu - E. R. č. XXXX/XXX-XX-T z XX.XX.XXXX, v obci U. na
K. D. U., ako zodpovedné osoby ku dňu 14.09.2017, a to:

- obžalovaný E. U. ako konateľ zhotoviteľa - spoločnosti E. J., s. r. o., so sídlom v F., K. R. č. 9,
O.: XX XXX XXX, ktorá uskutočňovala označenú stavbu na základe Zmluvy o dielo, uzavretej dňa
XX.XX.XXXX so stavebníkom - obcou U. a teda ako zodpovedná osoba za dodržiavanie požiadaviek
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných právnych predpisov v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a v oblasti uskutočňovania stavieb, ako aj v
rozpore s uvedenou Zmluvou o dielo z XX.XX.XXXX, podcenil riziká pri uskutočňovaní stavby „J. zber
komunálneho odpadu v obci U." a svojím nedostatočným zabezpečovaním plnenia požiadaviek v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a v oblasti uskutočňovania stavieb, vyplývajúcich

zovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,nedostatočnýmmetodickýmriadenímčinnostispoločnosti
E. J. s.r.o., uskutočňujúcej stavbu, ktoré povinnosti mu vyplývali z funkcie konateľa, zo zákona a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, nezabezpečil, aby stavenisko zberného dvora v
obci U. bolo súvisle, trvale a dôsledne zabezpečené pred vstupom nepovolaných osôb uzamykateľným
oplotením vysokým 1,8 m, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno a) Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“), § 9 a Prílohy číslo 1
bod 1.2. a bod 1.8. Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností č.
147/2013 Z.z. (ďalej len „Vyhláška č. 147/2013 Z.z.“), tiež nezabezpečil, aby vstup na stavenisko bol
označený bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu
na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno b)
Stavebného zákona, § 9 a Prílohy číslo 1 bod 1.8. Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., nezabezpečil, aby bol
múr, tvoriaci stužujúcu stenu oceľovej konštrukcie prístrešku, vymurovaný podľa podmienok uvedených

v projektovej dokumentácii stavby, ktorá bola schválená stavebným úradom a v súlade s právoplatným
stavebným povolením, ale tento bol budovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou, schválenoustavebným úradom a v rozpore s právoplatným stavebným povolením, čím porušil § 48 odsek 1 a § 54
Stavebnéhozákona,tiežnezabezpečil,abybolpredmetnýmúraspoňprovizórnezabezpečenýprotijeho
zrúteniu a nielenže nezabezpečil použitie materiálov vhodných pre vybudovanie múru, ktorých správnou

kombináciou mohol zabrániť pádu tohto múru, ale dal pokyn na budovanie múru zo stavebných prvkov a
materiálov v rozpore s projektovou dokumentáciou stavby, schválenou stavebným úradom, v rozpore s
právoplatným stavebným povolením a na tento účel nevhodnými, čím porušil § 43g odsek 2veta druhá,
§ 48 odsek 1 a § 54 Stavebného zákona,
- obžalovaný O.. I. T. ako stavbyvedúci na stavbe „J. zber komunálneho odpadu v obci U.“, ktorú

uskutočňovala spoločnosť E. J., s. r. o., so sídlom v F., K. R. číslo 9, O.: XX XXX XXX, a teda ako
osoba zodpovedná za vedenie uskutočňovania tejto stavby, podcenil riziká, ktoré vyplývali z neplnenia
požiadaviekuvedenýchvovšeobecnezáväznýchprávnychaostatnýchpredpisochvoblastibezpečnosti
a ochrany zdravia pri stavebných prácach a v oblasti uskutočňovania stavieb, svojím nedostatočným
zabezpečovaním plnenia požiadaviek v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach,
nedostatočným plnením povinností a nevyužívaním oprávnení pri vedení uskutočňovania stavby, ktoré

povinnosti a oprávnenia mu vyplývali z funkcie stavbyvedúceho, zo zákona a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, nezabezpečil, aby stavenisko zberného dvora v obci U. bolo súvisle,
trvale a dôsledne zabezpečené pred vstupom nepovolaných osôb uzamykateľným oplotením vysokým
1,8 m, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno a), § 46a odsek 2 písmeno b), písmeno d) Stavebného
zákona, § 6, § 9 a Prílohy číslo 1 bod 1.2. a bod 1.8. Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., nezabezpečil, aby vstup

na stavenisko bol označený bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so
zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy, čím porušil § 43i odsek 3
písmeno b) a § 46a odsek 2 písmeno b) Stavebného zákona, § 9 a Prílohy číslo 1 bod 1.8. Vyhlášky
č. 147/2013 Z.z., nezabezpečil, aby bol múr, tvoriaci stužujúcu stenu oceľovej konštrukcie prístrešku,
vymurovaný podľa podmienok a v priestorovej polohe, uvedených v projektovej dokumentácii stavby,

ktorá bola schválená stavebným úradom a v súlade s právoplatným stavebným povolením, čím porušil §
45 odsek 3, § 46a odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Stavebného zákona, nezabezpečil, aby pre
vybudovanie predmetného múru boli použité vhodné materiály a v súlade s projektovou dokumentáciou
stavby, schválenou stavebným úradom a teda v súlade s právoplatným stavebným povolením a ktorých
správnoukombinácioumoholzabrániťpádutohtomúru,čímporušil§43godsek2vetadruhá,§45odsek

3, § 46a odsek 2 písmeno c), § 48 odsek 1 a § 54 Stavebného zákona, tiež umožnil uskutočňovanie
stavby nesprávnym a nevhodným technickým a technologickým postupom v hrubom rozpore so
schválenouprojektovoudokumentáciou,keďsanajskôrstavalastena,ktorábolaibavýplňovýmmurivom
oceľovej konštrukcie prístrešku, čím porušil § 43g odsek 2 veta druhá, § 45 odsek 3, § 48 odsek 1 a §
46a odsek 2 písmeno e) Stavebného zákona,

pričom v dôsledku porušenia a zanedbania všetkých týchto ich povinností a nevyužitím všetkých
ich oprávnení, ako aj v dôsledku porušenia a zanedbania povinností trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/117/2019 z 16.12.2019, právoplatným dňa 09.09.2020, odsúdeného O..
H. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U., K. F. č. XXX/XX, došlo dňa 14.09.2017, v čase
asi o 18.42 h, v obci U. na K. D. U., neďaleko miestneho kostola za budovou potravín B. D., na

nezabezpečenom stavenisku predmetnej stavby „J. zber komunálneho odpadu v obci U.", k usmrteniu
maloletého poškodeného I. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., K. U. číslo XXX/XXX a to tak,
že sa múr z pórobetónových tvárnic o dĺžke asi 5 m a výške asi 3 m, majúci tvoriť stužujúcu stenu
oceľovej konštrukcie prístrešku, zvalil na oproti nemu stojaceho maloletého poškodeného, a to vplyvom
silného nárazového vetra o sile 120 km/h, ktorého nápor predmetný múr nevydržal a zrútil sa z dôvodu

jeho vybudovania nevhodnou kombináciou materiálov a nezabezpečeniu proti zrúteniu, pričom príčinou
usmrtenia maloletého poškodeného I. U. bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy - mozgová
smrť, ku ktorej došlo v dôsledku rozsiahleho pomliaždenia mozgu, mozočka a mostu mozgového pri
početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, ktoré poškodený utrpel pri náraze
a tlaku veľkej intenzity v podobe pevného plošného predmetu o väčšej kontaktnej ploche - ťažkého

stavebného materiálu, čím došlo k nadmernému stlačeniu hlavy v oblasti čela vľavo o pevnú podložku,

t e d a

obžalovaný E. U.
-inémuznedbanlivostispôsobilsmrťaspáchalčinzávažnejšímspôsobomkonania(porušenímdôležitej
povinnosti, vyplývajúcej z jeho postavenia a uloženej mu podľa zákona),obžalovaný O.. I. T.
-inémuznedbanlivostispôsobilsmrťaspáchalčinzávažnejšímspôsobomkonania(porušenímdôležitej

povinnosti, vyplývajúcej z jeho postavenia a uloženej mu podľa zákona),

č í m s p á c h a l i

obžalovaný E. U.
- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č.
316/2016 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona,

obžalovaný O.. I. T.
- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č.

316/2016 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Z. E. U.

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ako ani za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu podnikateľskej
činnosti v oblasti výkonu stavebných prác podľa § 43g Stavebného zákona ako aj vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu a jeho člena právnickej osoby s predmetom činnosti v oblasti výkonu stavebných
prác podľa § 43g Stavebného zákona na dobu 2 (dva) roky.

Z. O.. I. T.

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ako ani za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu vybranej činnosti
vo výstavbe - vedenie uskutočňovania stavieb podľa § 45 odsek 1 písmeno b) Stavebného zákona na

dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené fyzické a právnické osoby:
1. J. U., nar. XX.XX.XXXX v J. J. R., trvale bytom U., U. ulica č. XXX/XXX,

2. R. zdravotná poisťovňa a.s. T. - mestská časť Petržalka, H. cesta č. 2, IČO: 35937874,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry F. W. podal dňa 14.10.2019 pod sp.zn. 1Pv/511/17/4404 obžalobu na
obvinených E. U., O.. I. T. a O.. H. G., na každého z nich pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1,

odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že
v súvislosti s uskutočňovaním stavby „J. zber komunálneho odpadu v obci U.", povolenej rozhodnutím
E. R. z XX.XX.XXXX číslo: XXXX/XXX-XX-T, v obci U. na K. D. U., ako zodpovedné osoby ku dňu
14.09.2017, a to:
- obvinený E. U. ako vedúci zamestnanec - konateľ spoločnosti E. J., s. r. o., so sídlom v F.,

K. R. č. 9, O.: XX XXX XXX a stavbyvedúci označenej stavby podcenil riziká na stavbe „J. zber
komunálneho odpadu v obci U.", ktoré vyplývali z neplnenia požiadaviek uvedených vo všeobecne
záväznýchprávnychaostatnýchpredpisochBOZPatedaakoosobazodpovednázadodržiavanietýchto
zákonov, svojím nedostatočným zabezpečovaním starostlivosti o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, nedostatočným metodickým riadením činnosti firmy, ktorá starostlivosť mu vyplývala z popisu

pracovnej činnosti, funkcie a zo zákona, nezabezpečil, aby stavenisko zberného dvora v obci U. bolo
súvisle, trvale a dôsledne zabezpečené pred vstupom nepovolaných osôb uzamykateľným oplotením
vysokým 1,8 m, čím porušil § 6 odsek 1 písmeno a), odsek 7, odsek 10 zákona číslo 124/2006 Z.
z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 43i odsek
3 písmeno a) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), § 9 Prílohy číslo 1 bod 1.2. a bod 1.8. k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností číslo 147/2013 Z. z., § 146 odsek 2 a § 147 odsek 1 zákona číslo
311/2001 Z. z. Zákonníka práce, nezabezpečil, aby vstup na stavenisko bol označený bezpečnostným

a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré
tam neplnia pracovné úlohy, čím porušil § 6 odsek 1 písmeno a), písmeno d) zákona číslo 124/2006 Z.
z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 43i odsek 3
písmeno b) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
§ 9 Prílohy číslo 1 bod 1.8. k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach
a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností číslo 147/2013 Z. z., § 146 odsek 2 a § 147 odsek 1 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce, nezabezpečil, aby skládka materiálu v blízkosti vstupu na stavenisko bola označená značkou
„Nepovolaným vstup zakázaný“, čím porušil § 6 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 124/2006 Z. z. o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 Prílohy číslo
1 bod 5.2. k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností číslo
147/2013 Z. z., nezabezpečil, aby predmetný múr bol vymurovaný podľa podmienok uvedených v

projektovej dokumentácii stavby, ktorý bol schválený stavebným úradom, čím porušil § 13 odsek 3
zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, nezabezpečil, aby bol predmetný múr aspoň provizórne zabezpečený proti jeho zrúteniu, čím
porušil § 146 odsek 2 a § 147 odsek 1 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, nezabezpečil
stabilitu skladovaného materiálu - pórobetónových tvárnic v blízkosti vstupu na stavenisko, čím porušil §

6 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 9 Prílohy číslo 1 bod 1.8. k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkon niektorých pracovných činností číslo 147/2013 Z. z., § 146 odsek 2 a § 147 odsek 1 zákona číslo

311/2001 Z. z. Zákonníka práce, nezabezpečil použitie materiálov vhodných pre vybudovanie múru,
ktorých správnou kombináciou mohol zabrániť pádu uvedeného múru, čím porušil § 6 odsek 1 písmeno
a), písmeno d) zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 146 odsek 2 a § 147 odsek 1 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce,- obvinený O.. I. T. ako stavbyvedúci na stavbe „J. zber komunálneho odpadu v obci U.“, ktorú realizovala
spoločnosť E. J., s. r. o., so sídlom v F., K. R. číslo 9, O.: XX XXX XXX, podcenil riziká, ktoré vyplývali
z neplnenia požiadaviek uvedených vo všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisoch BOZP

a teda ako osoba zodpovedná za dodržiavanie týchto zákonov svojím nedostatočným zabezpečovaním
starostlivosti o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá starostlivosť mu vyplývala z popisu
pracovnej činnosti, funkcie a zo zákona, nezabezpečil, aby stavenisko zberného dvora v obci U. bolo
súvisle, trvale a dôsledne zabezpečené pred vstupom nepovolaných osôb uzamykateľným oplotením
vysokým 1,8 m, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno a) a § 46a odsek 2 písmeno b) zákona číslo 50/1976

Zb. oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon),§9Prílohyčíslo1bod1.2.abod1.8.
k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny J. republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a
podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností číslo 147/2013 Z. z.,
nezabezpečil, aby vstup na stavenisko bol označený bezpečnostným a zdravotným označením podľa
osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy, čím

porušil § 43i odsek 3 písmeno b) a § 46a odsek 2 písmeno b) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 9 Prílohy číslo 1 bod 1.8. k vyhláške Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti
o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností číslo 147/2013 Z. z., nezabezpečil,

aby skládka materiálu v blízkosti vstupu na stavenisko bola označená značkou „Nepovolaným vstup
zakázaný", čím porušil § 9 Prílohy číslo 1 bod 5.2. k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti
na výkon niektorých pracovných činností číslo 147/2013 Z. z., nezabezpečil, aby predmetný múr

bol vymurovaný podľa podmienok uvedených v projektovej dokumentácii stavby, ktorý bol schválený
stavebnýmúradom,čímporušil§46aodsek1,odsek2písmenob)zákonačíslo50/1976Zb.oúzemnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nezabezpečil použitie materiálov vhodných pre
vybudovanie múru, ktorých správnou kombináciou mohol zabrániť pádu tohto múru, čím porušil § 46a
odsek 2 písmeno c) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), umožnil, aby sa najskôr stavala stena, ktorá bola iba výplňovým murivom oceľovej konštrukcie
prístrešku, čo je technologicky nepochopiteľné a technicky nevhodný a nesprávny postup výstavby,
resp. hrubý odklon od projektovej dokumentácie, čím porušil § 46a odsek 2 písmeno e) zákona číslo
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
- obvinený O.. H. G. ako osoba vykonávajúca stavebný dozor na stavbe „J. zber komunálneho

odpadu v obci U.“, ktorú realizovala spoločnosť E. J., s. r. o., so sídlom v F., K. R. číslo 9, O.: XX
XXX XXX, podcenil riziká na stavenisku zberného dvora v obci U. na K. D. U., ktoré vyplývali z
neplnenia požiadaviek uvedených vo všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisoch BOZP a
teda ako osoba zodpovedná za dodržiavanie týchto zákonov svojím nedostatočným zabezpečovaním
starostlivosti o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nedostatočným sledovaním spôsobu

a postupu uskutočňovania stavby na uvedenom stavenisku, nedodržaním všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu a nedodržaním podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, ktoré
povinnosti mu vyplývali z postavenia, funkcie a zo zákona, nezabezpečil, aby stavenisko zberného
dvora v obci U. bolo súvisle, trvale a dôsledne zabezpečené pred vstupom nepovolaných osôb
uzamykateľným oplotením vysokým 1,8 m, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno a) zákona číslo 50/1976

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 46b písmeno a), písmeno c)
zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 9 Prílohy
číslo 1. bod 1.2. a bod 1.8. k vyhláške číslo 147/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon

niektorých pracovných činností, nezabezpečil, aby vstup na stavenisko bol označený bezpečnostným
a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré
tam neplnia pracovné úlohy, čím porušil § 43i odsek 3 písmeno b) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 46b písmeno a), písmeno c) zákona číslo 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 9 Prílohy číslo 1. bod 1.8.

k vyhláške číslo 147/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach
a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností, nezabezpečil, aby skládka materiálu v blízkosti vstupu na stavenisko bola označená značkou„Nepovolaným vstup zakázaný", čím porušil § 46b písmeno a), písmeno c) zákona číslo 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 9 Prílohy číslo 1. bod 5.2. k
vyhláške číslo 147/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou

sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,
nezabezpečil stabilitu skladovaného materiálu - pórobetónových tvárnic v blízkosti vstupu na stavenisko,
čím porušil § 9 Prílohy č. 1 bod. 1.8. k vyhláške číslo 147/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkonniektorýchpracovnýchčinností,§46bpísmenoa)zákonačíslo50/1976Zb.oúzemnomplánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nevykonal opatrenia ohľadne zabezpečenia predmetného
múru proti jeho zrúteniu, čím porušil § 46b písmeno a) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nezabezpečil, aby predmetný múr bol vymurovaný podľa
podmienok uvedených v projektovej dokumentácii stavby, ktorý bol schválený stavebným úradom, čím

porušil § 46b písmeno b) zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) a zároveň ako osoba zastupujúca stavebníka Z. U., porušil § 54 a § 68 zákona číslo
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
pričom v dôsledku porušenia, resp. zanedbania všetkých týchto ich povinností, došlo dňa 14.09.2017,
v čase asi o 18.42 h, v obci U. na K. D. U., neďaleko miestneho kostola za budovou potravín B. D., na

rozostavanom stavenisku zberného dvora, k udalosti, keď sa mladistvý I. U., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom U., K. U. číslo XXX/XXX, vybral na malú potrebu na nezabezpečené stavenisko
zberného dvora a ako sa postavil oproti tam nachádzajúcemu sa múru z pórobetónových tvárnic a chcel
vykonať malú potrebu, že zrazu sa uvedený múr o dĺžke asi 5 m a výške asi 3 m vplyvom silného
nárazového vetra o sile 120 km/h, ktorého nápor predmetný múr nevydržal a tento sa zrútil z dôvodu,

že bol nedôsledne vybudovaný nevhodnou kombináciou materiálov a nebol zabezpečený proti zrúteniu,
a takto zavalil poškodeného I. U., narodeného XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom U., U. ulica číslo
XXX/XXX, pričom došlo k jeho usmrteniu, ktorého príčinou bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej
sústavy - mozgová smrť, ku ktorej došlo v dôsledku rozsiahleho pomliaždenia mozgu, mozočka a mostu
mozgového pri početných trieštivých zlomeninách kostí kleny a spodiny lebečnej, ktoré poškodený utrpel

pri náraze a tlaku veľkej intenzity v podobe pevného plošného predmetu o väčšej kontaktnej ploche -
ťažkého stavebného materiálu, čím došlo k nadmernému stlačeniu hlavy v oblasti čela vľavo o pevnú
podložku.

Súdvovecirozhodolpodsp.zn.2T/117/2019dňa16.12.2019vydanýmtrestnýmrozkazom,ktorýmuznal

všetkých troch obvinených vinnými skutkovo i právne podľa podanej obžaloby, každému obvinenému
uložil trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 30
mesiacov a tiež aj trest zákazu činnosti na dobu 4 rokov, a to obvinenému E. U. spočívajúceho v
zákaze činnosti stavbyvedúceho, akýchkoľvek vybraných činností vo výstavbe a podnikateľskej činnosti
v oblasti výkonu stavebných prác, obvinenému O.. I. T. spočívajúceho v zákaze činnosti stavbyvedúceho

a akýchkoľvek vybraných činností vo výstavbe a obvinenému O.. H. G. spočívajúceho v zákaze výkonu
činnosti stavebného dozoru a akýchkoľvek vybraných činností vo výstavbe. Súd súčasne poškodenú J.
U. a R. zdravotnú poisťovňu a.s. s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
H. vyššie citovanému trestnému rozkazu podali všetci traja obvinení včas odpor, ktorý však obvinený
O.. H. G. vzal za podmienok podľa § 355 odsek 8 Trestného poriadku späť a súd vzal späťvzatie jeho

odporu na vedomie uznesením sp.zn. 2T/117/2019 z 28.09.2020. Trestný rozkaz sa tak stal u tohto
obvineného právoplatným.

Obžalovaní E. U. a O.. I. T. na následne vykonanom hlavnom pojednávaní neurobili žiadne z vyhlásení,
uvedených v ust. § 257 odsek 1 Trestného poriadku a súd potom vykonal dokazovanie ich výsluchom,

výsluchom svedkov: J. U., I. T., H. P., E. W., F. J., I. H., I. E., L. A., I. A., E. P., E. H., D. B., D. G., D. H.,
Bc. A. G., E. C., L. H., O.. H. G., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka E. D. z prípravného konania,
znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

V úvode hlavného pojednávania obaja obžalovaní odmietli vypovedať, pričom obžalovaný E. U. odmietol

vypovedať aj v prípravnom konaní.
Súd preto postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného O.. I.
T. z prípravného konania, kedy vypovedal, že predmetná stavba sa začala niekedy v júni XXXX, síce
bol písaný ako stavbyvedúci, ale E. U. si chcel urobiť oprávnenie na stavbyvedúceho, tak mu robilkvázi technického garanta. Stavba sa nevykonávala každý deň, tak ani on nebol na stavbe každý deň
prítomný, ale pre potreby obžalovaného U. bol na telefóne každý deň. Vo vzťahu k predmetnému múru
vypovedal, že keď vtedy prišiel na stavbu, zakladal sa prvý rad porfixov, chlapov zastavil s tým, že v

projektovej dokumentácii je iný materiál a obžalovanému U. povedal, že pozastavujú stavbu, pokiaľ si
zmenu stavebného materiálu neoddiskutuje s investorom. Keď bol vtedy na stavbe posledný krát, boli
osadenéstĺpikyanatiahnutýšponovacídrôt achlapom,ktorítamboliprítomní,dalvpodstatepríkaz,aby
bola stavba dostatočne oplotená a aby bolo zabránený vstup na stavbu. To isté povedal obžalovanému
U.anáslednevtenistýdeňodišielnadovolenku.Obžalovanýnásledneodmietolodpovedaťnapoložené

otázky.

Obžalovaní následne žiadali byť vypočutí v závere hlavného pojednávania po vykonaní celého
navrhovaného dokazovania a súd ich dopočul, umožniac im realizovať ich právo na obhajobu a v rámci
neho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam kladeným im za vinu v ktoromkoľvek štádiu trestného konania.

Z. E. U. tak následne vypovedal, že ich firma stavbu prevzala v čase, keď tam boli realizované nejaké
práce a stavebný denník už bol začatý. Veľa vecí nesúhlasilo s projektovou dokumentáciou, všetko
sa komunikovalo so starostom obce, ktorý bol súčasne stavebným dozorom a ktorý aj odsúhlasoval
všetky zmeny. Následne sa začalo pracovať na stavbe, budovalo sa oplotenie, spevnené plochy a všetky
prípadné zmeny sa vždy konzultovali s investorom a súčasne aj so stavebným dozorom, keďže tento

vykonával starosta obce. Samotný prístrešok sa začal budovať asi v mesiaci júl 2017, boli tam určité
zmeny oproti projektovej dokumentácii, predovšetkým ohľadne elektroinštalácie a vedenia elektrickej
prípojky. Následne došlo k posunutiu uvedenej stavby, ktorú zmenu odsúhlasil stavebný dozor a naviac
išlo o drobnú stavbu, to znamená, že nešlo o nejakú zásadnú zmenu, takéto sa môžu realizovať a neskôr
sa riešia v rámci zmeny stavby pred jej dokončením. Tvrdil, že aj pokiaľ ide o zmenu materiálu tehly

na pórobetón, takéto zmeny sa rovnako dejú, čo tiež v tomto prípade odsúhlasil investor a súčasne aj
stavebný dozor O.. G. a to preto, že do pórobetónu sa ľahšie inštalujú elektrické rozvody. Z pohľadu
obžalovaného išlo o bezvýznamnú vec, ktorou sa žiadnym spôsobom nemenila statika stavby. Pred
odchodom O.. T. na dovolenku sa dohodli na tom, že tieto veci sa doriešia oficiálne s investorom a
starostom a s tým, že dovtedy sa stavba nebude realizovať, avšak stavebný dozor tieto zmeny odobril.

Následne založili základový pás, pokračovalo sa v stavbe, avšak následne mu investor oznámil, že na
základe rokovania obecného zastupiteľstva chcú doriešiť aj nejaké zmeny ohľadne realizácie vstupu
do zberného dvora a keďže túto zmenu chcel starosta prekonzultovať s ministerstvom kvôli čerpaniu
zdrojov z eurofondov, v stavbe sa nepokračovalo. Podľa obžalovaného mohol O.. T. tento múr vidieť vo
fáze, keď boli založené debniace tvárnice a kedy reagoval tak, aby zmenu doriešili s investorom. Ďalej

už výstavbu múru nevidel, pretože bol na dovolenke a nebol predpoklad, že sa s ňou bude pokračovať.
Obžalovaný tiež uvádzal, že po odchode stavbyvedúceho O.. A T. na dovolenku nebol za výkon funkcie
stavbyvedúceho zodpovedný nikto, mala sa realizovať iba výstavba oplotenia, a teda nie žiadne ďalšie
odborné práce, bol prítomný obžalovaný, stavebný dozor a preto sa dohodli, že stavebné práce budú
pokračovať. Tvrdil, že o zmene umiestnenia múru rozhodol investor, o zmene materiálu sa dohodli

spoločne s investorom, materiál zo stavebnín objednával obžalovaný a tento materiál objednal aj so
zakladacou maltou a neriešil ďalšie otázky. Uvádzal, že vždy sa takýto materiál používa na betónový
základ, pričom vychádzal zo svojich skúseností z praxe. Potvrdil, že v čase, keď sa budoval múr,
oceľová konštrukcia prístrešku vybudovaná nebola a nevedel vysvetliť, prečo sa ako prvý staval múr.
Rovnako potvrdil, že ani on sám a ani ním poverená osoba nevykonali opatrenia na zabránenie pádu

takéhoto voľne stojaceho múru. Na otázku, či v čase, keď stavbu múru konzultoval s O.. T. a tento bol
prítomný na stavbe, bolo stavenisko oplotené, obžalovaný odpovedal, že boli osadené stĺpiky oplotenia a
natiahnuté šponovacie drôty a určite tam boli červené pásky a výstražné oznámenia, že ide o stavenisko,
uzamykateľná brána tam v tom čase nebola. Nevedel sa vyjadriť, z akého dôvodu nebolo stavenisko
riadne oplotené od momentu začatia realizovania stavby až do odchodu O.. T. na dovolenku, potvrdil,

že stavenisko nebolo riadne oplotené a nevedel vysvetliť, z akého dôvodu. Podľa jeho vyjadrenia pred
odchodom O.. T. na dovolenku sa bavili o tom, že sa dokončí oplotenie, doriešia sa zmeny na prístrešku,
stavba mala byť pozastavená a aj bola, ale ešte skôr, než sa stihlo dobudovať oplotenie. Obžalovaný
tvrdil, že sa so starostom dohodli na pokračovaní vo výstavbe oplotenia, kvôli časovej tiesni sa začal
budovať ten múr, ale prišiel starosta s tou zmenou ohľadne vstupu do zberného dvora, kvôli čomu bola

stavba prerušená a usudzoval, že pokiaľ by výstavba bola prerušená o dva dni neskôr, ten plot by tam
už stál. Obžalovaný dokonca tvrdil, že niektoré záležitosti pri uskutočňovaní stavby sa môžu realizovať
odlišne ako je určené v stavebnom povolení a v schválenej projektovej dokumentácii. Pokiaľ mal na
podklade stavebného denníka uviesť, či je v tomto zaznamenaná dohoda s investorom alebo pokynstavebného dozoru na výstavbu múra za tých podmienok, ako vypovedal, obžalovaný odpovedal, že
tam takýto záznam nevidí. Na konkrétnu otázku, či je podľa neho prípustným odklonom od stavebného
povolenia a schválenej projektovej dokumentácie výstavba prístrešku v inej polohe, než je uvedené v

schválenej projektovej dokumentácii, uviedol, že pokiaľ to nemá vplyv na statiku a schváli to investor a
stavebný dozor, tak je to možné.

Obžalovaný O.. I. T. v podstate zopakoval, že pri tejto stavbe pomáhal obžalovanému U., ktorý si robil
oprávnenie na výkon stavbyvedúceho a robil mu tam ako keby technického garanta. Mal vedomosť o

tom, že dozor v tejto veci vykonával O.. G. a bol aj uvedený stavebnom denníku. Naviac, podľa jeho
názoru išlo o drobnú stavbu, takže nebol na tejto stavbe každý deň, komunikoval však s obžalovaným
U., kontroloval zápisy v stavebnom denníku a tiež aj stavebné práce, a to predovšetkým v čase pred jeho
odchodom na dovolenku. Zápisy v stavebnom denníku boli podpísané O.. G., neboli tam konštatované
žiadne nedostatky a ani on žiadne zo začiatku nezistil. P. pred odchodom na dovolenku na konci augusta
bol na stavbe, v tomto čase sa už osádzali stĺpiky riadneho oplotenia a tiež sa zakladal múr, ktorý neskôr

padol. Vtedy zistil, že tento sa nachádza na inej strane ako bolo uvedené v projektovej dokumentácii
a že je stavaný z iného stavebného materiálu, než bolo uvedené v projektovej dokumentácii a preto
zakázal pokračovať v stavbe s tým, aby to obžalovaný U. doriešil s investorom a aby sa to poznačilo do
stavebného denníka. Podľa neho totiž k zámene materiálu môže dôjsť, ide o drobnú zmenu, ktorá sa
zaeviduje do stavebného denníka a neskôr sa dá zakresliť, a tak predložiť k rozhodnutiu stavebnému

úradu. Zakázal tak ďalej stavať, kým sa táto otázka nedorieši. V sobotu odchádzal na dovolenku, keď
sa vrátil, stretol sa s obžalovaným U., ktorý mu povedal, že stavba je pozastavená z dôvodu, že má
dôjsť k zámene asfaltového povrchu za betónový a že starosta to musí najskôr prekonzultovať na
ministerstve, čo bolo zapísané v stavebnom denníku a z tohto dôvodu na stavbu nešiel. Uvádzal, že
nebol zamestnancom spoločnosti E. J. s.r.o. F., pracoval pre ňu ako živnostník na zmluvnom základe a

vykonával takto činnosť stavbyvedúceho, a to od začiatku prevzatia stavby obžalovaným U.. Tvrdil, že
keď sa stavba prevzala, nebolo tam žiadne oplotenie. Na stavbu chodil priebežne, podľa jeho názoru
išlo o drobnú stavbu, ktorá ani nepotrebuje stavbyvedúceho a bol tam aj stavebný dozor O.. G., preto
oplotenie neriešil. Až pred odchodom na dovolenku, keď sa budovalo oplotenie, upozorňoval na to, aby
sa to riadne oplotilo. Na otázku, prečo sa riešilo oplotenie stavby až v čase pred jeho odchodom na

dovolenku, odpovedal, že tam nechodil každý deň, myslel si, že stavba je riadne oplotená. Uviedol,
že pred odchodom na dovolenku neskontroloval, či bolo stavenisko riadne oplotené a či sa skutočne
nepokračovalo vo výstavbe toho múru, pretože dovtedy obžalovaný U. urobil vždy všetko, čo mu
povedal. Zopakoval, že podľa jeho názoru išlo o drobnú stavbu, ktorá nepotrebuje stavbyvedúceho, bol
tam stavebný dozor O.. G., ktorý má väčšie oprávnenia ako stavbyvedúci a naviac zakázal výstavbu toho

múru a prikázal dokončiť oplotenie. Konkretizoval, že na dovolenku odchádzal 18.8. alebo 19.08.2017.
Uvádzal, že predmetná stavba sa realizovala na základe stavebného povolenia, toto ale nevidel, iba
predpokladá, že obžalovaný U. ho mal priložené k zmluve. Na otázku, z čoho vychádzal, keď tvrdil, že
išlo o drobnú stavbu, odpovedal, že s rozmerov predmetnej stavby a uviedol, že stavebný zákon určuje,
čo jej drobná stavba a túto je možné realizovať na základe ohlásenia alebo na základe stavebného

povolenia. Tiež vysvetľoval, že sú stavby, ktoré sú vyňaté z toho, aby bol pri nich stavbyvedúci, napríklad
drobné stavby alebo stavby vykonávané svojpomocou, pri zložitejších stavbách stavbyvedúci musí byť
ustanovený alebo aj vtedy, keď si to vyžaduje zmluva so stavebníkom. Uviedol, že ním uvádzaný zákaz
pokračovať v stavbe nezapísal do stavebného denníka, riešil to s obžalovaným U., ktorý jeho príkazy
vždy splnil a ktorý písal záznamy do stavebného denníka.

Matka nebohého I. U. J. U. v procesnom postavení svedka vypovedala, že bola telefonicky informovaná
o tom, že jej syna zavalil múr. Keď prišla na miesto, dozvedela sa, že jej syn zomrel. Vypovedala, že
miesto stavby, kde sa nachádzalo telo jej mŕtveho syna, nebolo zabezpečené žiadnym oplotením, boli
tam iba železné tyče, výstražné pásky si nevšimla, pretože bola tma.

Súd v procesnom postavení svedkov vypočul I. T., H. P. a E. W., v ktorých spoločnosti sa poškodený I.
U. nachádzal v čase bezprostredne pred tým, ako na neho spadol múr na stavenisku.
Svedkovia I. T. a H. P. vypovedali, že sa išli k zbernému dvoru skryť pred vetrom, ktorý začal silno fúkať,
poškodený I. U. išiel k tomu múru z pravej, vnútornej strany, vykonať malú potrebu, vietor silno zafúkal a

videli, že tento múr na neho spadol. Poškodenému sa snažili pomôcť, poskytovali mu prvú pomoc, volali
záchrannú službu, ale oživiť sa im poškodeného nepodarilo. Obaja svedkovia potvrdili, že stavenisko
zberného dvora nebolo nijako zabezpečené, nebolo tam oplotenie ani žiadna páska, a to ani v čase tejto
udalosti predchádzajúcom.J.E.W.vrozporesosvojouvýpoveďouvprípravnomkonaníuvádzal,ževidelpádmúrunapoškodeného
potom, ako silno zafúkal vietor a ten múr spadol doprava na poškodeného. Tieto rozdielne vyjadrenia
vysvetľoval tým, že v prípravnom konaní hovoril o tom, že udalosť nevidel preto, že nechcel mať

problémy. Potvrdil ale, že stavenisko nebolo oplotené a dalo sa naň bez problémov vojsť.

SvedkoviaI.E.,L.A.aI.A.priamymisvedkamitoho,akospadolpredmetnýmúrnapoškodeného,neboli.
Títo svedkovia, bývajúci v blízkosti staveniska, potvrdzovali, že fúkal extrémne silný vietor, svedkyňa E.
dokonca registrovala buchot, ale vtedy nevedela, čo ho spôsobilo a o tragédii sa dozvedeli až následne.

Svedkyňa A. uvádzala, že to stavenisko nikdy nebolo oplotené a neboli tam ani žiadne výstražné tabule,
aj svedok I. A. uvádzal, že vstup na stavenisko bol úplne voľný aj pred touto udalosťou, neboli tam ani
žiadne tabule o zákaze vstupu.

SvedokE.P.vypovedal,žepokiaľsipamätá,nastaveniskubolaibapáska,výstražnétabulesinepamätal
a pokiaľ bol konfrontovaný s jeho rozdielnou výpoveďou z prípravného konania, kedy uvádzal, že v

minulosti bol na stavenisku aj plot, uviedol, že pokiaľ to vtedy uvádzal, hovoril pravdu, pretože si na to
lepšie pamätal.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v rozhodnom čase bol poslancom obecného
zastupiteľstva, bol sa aj pozrieť na stavbe po jej začatí a tvrdil, že v čase začatia s výstavou tam bola iba

holá pláň, potom bolo miesto opáskované, pričom však páska bola veľakrát strhnutá a bavili sa o tom aj
na obecnom zastupiteľstve. Podľa jeho vyjadrenia tam bola tiež aj tabuľa s nápisom zákaz vstupu, ktorá
bola niekoľkokrát odstránená a zrejme nikto nepovažoval za potrebné to osobitne ohradzovať, pretože
nešlo o stavbu v zmysle budovy. Predmetný múr registroval, pretože v blízkosti bol obchod, párkrát
videl na stavbe partiu mladých ľudí, bavili sa o tom aj so starostom na zastupiteľstve s tým, či to treba

oplotiť a uzavreli to tak, že to nie je potrebné, nakoľko spočiatku tam nebolo nič a až následne ten múr.
Svedok nemal informácie o tom, či malo dôjsť k zmenám stavby oproti projektovej dokumentácii ako
ani o tom, či v čase skutku bola výstavba pozastavená a domnieval sa, že stavebný dozor vykonával
starosta obce, pretože mal na to aj oprávnenie.

Svedok D. B. udalosť zaregistroval v čase, keď bol vo večerných hodinách behať, zaregistroval húkanie
sirény hasičov a potom videl v areáli zberného dvora poškodeného, ako ho vyťahovali spod sutín, pričom
aj pomáhal. To, ako došlo k usmrteniu poškodeného, nevidel. Podľa vyjadrenia svedka chodil okolo
staveniska pomerne často, zo začiatku tam aj bola tabuľka s nápisom zákaz vstupu, aj červenobiela
páska, nejaký starý drôt alebo istý čas aj pletivo z jednej strany, ale potom sa to postupne pováľalo,

postrhávalo a mladí ľudia tam chodili, stavenisko nebolo zabezpečené nijakým stabilným spôsobom.

Svedok D. G. rovnako samotné usmrtenie poškodeného nevidel, na to miesto sa dostavil až následne,
pričom sa tam hovorilo o tom, že vietor, ktorý vtedy silno fúkal, zhodil múr na poškodeného. Tvrdil, že
ako poslanec obecného zastupiteľstva upozorňoval starostu, aby stavenisko bolo odovzdané realizačnej

firme, aby obec nebola zodpovedná za prípadný úraz a v tom čase nevedel, že starosta vlastne robí
stavebný dozor. V okolí staveniska bolo bariérové oplotenie, brána nebola osadená, bola tam drevená
rampa s nápisom zákaz vstupu a aj červenobiele pásky, ktoré zabezpečenie aj svedok považoval za
dostatočné Nevedel uviesť, či aj v rozhodný deň 14.09.2017 pred úmrtím poškodeného bolo stavenisko
zabezpečené spôsobom, ktorý opisoval.

Svedok L. H. vypovedal, že o úmrtí poškodeného sa dozvedel až následne a potom išli na miesto
zabezpečovať stavenisko. Na uvedenom múre vykonával práce iba pri dobudovaní asi posledných
troch radov tej steny, ale keď sa odstraňovala suť z miesta po nehode, všimol si, že nebol dodržaný
správny postup, pretože šalovacie tvárnice neboli ukotvené do základu železným armovaním, ale boli

postavené iba tak, tzv. nasucho. Stena bola vymurovaná z Ytongu a bol použitý spojovací materiál
kléber, ktoré materiály boli použité aj na zvyšku steny. Keď odstraňovali suť, všimol si, že tie tvárnice
boli naklébrované, ale múr bol spadnutý od lepenky. Uviedol tiež, že keď dokončieval múr, tak tam boli
len pásky a keď odstraňovali suť, dávalo sa tam oplotenie. Tvrdil, že on sám označoval stavenisko proti
vniknutiu tak, že tam dával pásky a osadzoval ceduľu s nápisom vstup zakázaný. Podľa jeho vyjadrenia

nikto ním vykonané práce neschvaľoval, len obžalovaný U. chodil kontrolovať, či sú práce hotové a do
technologického postupu mu nezasahoval. Pre odstup času si svedok nevedel spomenúť aký konkrétny
typ spojovacieho materiálu použil, pričom materiál nakupoval obžalovaný U., ten všetko na staveniskodoniesol a taký materiál používali. Svedok nemal vedomosť o tom, aké tvárnice mali byť na výstavbu
múrov použité podľa projektovej dokumentácie, pretože túto nevidel.
Súd prečítal časť výpovede tohto svedka z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal že išiel

murovať tú stenu, pretože sa tam vylial základ, murovalo sa to z porothermu a potom sa to rozobralo,
nakoľko si to obžalovaný U. rozmyslel, že to pôjde z iného materiálu. Vtedy uvádzal, že následne išiel na
inú stavbu a keď sa vrátil, domuroval ten múr v posledných štyroch radoch, ostatné už boli vymurované.
Svedok tento rozpor vysvetľoval tak, že si toto vymyslel, pretože bol na obžalovaného U. nahnevaný,
ale teraz už na neho nie je nahnevaný. Tvrdil, že obžalovaný U. ho neovplyvňoval, ako má vypovedať na

polícii, ale on hovoril, aby z toho nemal zle, ale svedok si išiel po svojom, hlavne v tej druhej výpovedi.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj tú časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy uvádzal,
že nevie, prečo bol múr vybudovaný z pórobetónových tvárnic namiesto keramických tvaroviek, ale
uvádzal, že múr sa mal murovať z porothermu, z toho zišlo a potom sa to vymurovalo z porfixu. Pokiaľ mu
bola položená otázka, kto dal pokyn na použitie pórobetónových tvárnic, svedok odpovedal, že všetko
rozhodoval obžalovaný U..

K týmto rozporom svedok uviedol, že keď obžalovaný U. nahlas rozmýšľa, z čoho to spraví a čo má
v projekte, to nie je svedkova starosť, hovorilo sa tam a rozmýšľalo, z čoho to postavia a svedok to
nevedel ovplyvniť.

Súd na hlavnom pojednávaní pristúpil aj k výsluchu už v tejto veci právoplatne odsúdeného O.. H. G.

procesnom postavení svedka, tento však využil svoje právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku
a odmietol vypovedať.
Súd zamietol procesný návrh prokurátora na prečítanie zápisnice o výsluchu tejto osoby z prípravného
konania v procesnom postavení obvineného, nakoľko aktuálne po právoplatnom odsúdení O.. H. G. v
tejto veci môže byť vypočutý už len ako svedok a nemôže byť preto na hlavnom pojednávaní prečítaná

a ako dôkaz použitá jeho výpoveď v tomto istom konaní v inom procesnom postavení.

Za podmienok podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu
o výsluchu svedka E. D. z prípravného konania, kedy tento vypovedal, že v rozhodnom čase bol
zamestnancom firmy E. J. s.r.o. a v úvode svojej výpovede tvrdil, že si s odstupom času už na nič

nespomína. Vysvetľoval, že má psychické problémy, stavy úzkosti, paniky a tetániu. Nevedel uviesť, kto
bol pri zakladaní toho radu a aj ostatných častí predmetného múru, ani to, aké bolo počasie a teplota,
potvrdzoval,žebolprítomnýprizakladaníprvéhoradumúru,alenevedelpovedať,čisavlhčili murovacie
prvky počas zakladania prvého radu múru ako ani vysvetliť, prečo sa nedali roxorové železá do základov.
Svedok nevedel uviesť konkrétnu značku priemyselnej malty, použitej na spodný rad predmetného múru

ako ani to, prečo bol na jeho zakladanie zvolený nesprávny postup a nesprávne náradie. Uvádzal, že
o tom, aký materiál bude použitý, rozhodoval obžalovaný U., svedok nevedel povedať, prečo sa na
budovanie múru použili pórobetónové tvárnice namiesto keramických tvaroviek a na otázku, kto dal
pokyn na použitie pórobetónových tvárnic, uviedol, že všetko išlo cez obžalovaného U.. Svedok nevedel
uviesť ani to, či bol múr pôvodne vstávaný z iného materiálu, ako ani to, ako dlho sa múr staval, prečo

sa murovala najskôr stena ako ani to, prečo nebola ani provizórne podopretá a zabezpečená proti
zrúteniu a vypovedal, že bol na stavenisku naposledy 2-3 týždne predtým, ako sa stal skutok. Podľa
jeho vyjadrenia boli v tom čase na stavenisku pásky a z jednej strany betónové oplotenie, pletivo bolo
rozstrihané, položené na zemi, ale nevedel uviesť, či bolo natiahnuté.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca doc. O.. E. J., H.. z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia
pri práci, odvetvie stavebníctvo, ktorý zotrval na ním podanom písomnom znaleckom posudku, v ktorom
uviedol konkrétne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, a to zákona č. 124/2006 Z.z., zákona č. 311 /2001 Z.z., zákona č. 355/2007 Z.z.,
zákona č. 50 /1976 Zb., nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z.z., nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. a

vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktoré zistil pri vypracovaní
znaleckého posudku. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že hlavnou príčinou uvedenej udalosti bola
skutočnosť, že na stavenisko nebol zamedzený vstup cudzím osobám, toto nebolo dostatočne oplotené
a vstup na stavenisko nebol uzamykateľný. Naviac neboli pri výstavbe dodržané technologické postupy,
schválené stavebným úradom. Pokiaľ by bolo stavenisko riadne oplotené, poškodený by sa naň nedostal

a k uvedenej udalosti by nebolo došlo. Za zodpovedné osoby označil stavebníka, v tomto prípade obec,
ktorej starosta bol súčasne aj stavebným dozorom, a tiež aj toho, kto stavbu realizoval a poukazoval
na to, že zhotoviteľ od stavebníka neprevzal stavenisko a stavba sa začala realizovať bez tejto
podmienky. Vysvetľoval, že pri znaleckom posudku zohľadňoval aj závery znaleckého posudku z odborustavebníctva, kde boli zhodnotené technologické postupy pri výstavbe a tiež aj závery inšpektorátu
práce, ktorý ale túto udalosť nevyšetroval, pretože sa nejednalo o pracovný úraz a v tejto veci podal
iba stanovisko. Označil za pochybenie obžalovaného O.. T. ako stavbyvedúceho, že v deň skutku nebol

prítomný na stavenisku, nakoľko stavbyvedúci je povinný byť pri vykonávaní stavebných prác nepretržite
a v prípade, ak jeho prítomnosti bráni nejaká prekážka, je povinný za seba ustanoviť oprávneného
zástupcu, pričom stavbyvedúci je zodpovedný za to, že stavenisko nebolo oplotené, toto nezodpovedalo
všeobecným právnym predpisom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Znalec uvádzal,
že stavebný denník k dispozícii nemal, pričom skutočnosť, či bol alebo nebol vedený stavebný denník

na predmetnú udalosť nemá vplyv. Vysvetľoval, že mal k dispozícii fotodokumentáciu, z ktorej si vedel
urobiť dostatočný obraz pre posúdenie dodržania pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
preto nepovažoval za potrebné vykonať návštevu staveniska, nadväznosti na čo zdôrazňoval i to, že
bol požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku až s pomerne dlhším časovým odstupom, takže by
stavenisko nenašiel v takom stave, v akom bolo v čase skutku. Znalcovi bola na hlavnom pojednávaní
predloženáknahliadnutiuzápisnicaoprevzatístaveniskaakoaj stavebnýdenník,povzhliadnutíktorých

sa vyjadril, že zápisnica o prevzatí staveniska neobsahuje ani zmienku o tom, či stavenisko vyhovuje
alebo nevyhovuje požiadavkám ustanoveným zákonom a ani ním vzhliadnuté záznamy v stavebnom
denníku nemajú vplyv na závery ním podaného znaleckého posudku vo vzťahu k povinnostiam O.. T.,
pretože aj z fotodokumentácie vyplývalo, že stavenisko malo byť zabezpečené reflexnými páskami, čo
právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci považujú za nedostatočné a pokiaľ by

aj boli umiestnené, muselo to byť najmenej 1,5 metra od priestoru, ktorý sa zabezpečuje.

V prejednávanej veci bol podaný aj znalecký posudok znaleckého ústavu z odboru stavebníctvo,
odvetvie stavebný materiál a statika stavieb - Technického a skúšobného ústavu stavebného n.o.
Bratislava, ktorého zástupcu Ing. Ladislava Gilániho CSc. súd vypočul na hlavnom pojednávaní. Tento

zotrval na záveroch ústavom podaného znaleckého posudku, v ktorom skonštatoval, že predmetný
múr bol postavený v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní pre vydanie
stavebného povolenia, a to z hľadiska polohy, tvaru a materiálovo-konštrukčného riešenia. Stena mala
tvoriť výplňové murivo prístrešku pre stroje a pri pohľade na čelnú stenu prístrešku mala byť táto stena
vpravo, naproti tomu sa havarovaná stena vybudovala blízko pri budúcom oplotení areálu na západnej

strane a v čase havárie bola táto stena samostatne stojaca a netvorila výplňové murivo, t.j. nebola
súčasťou inej konštrukcie. Stena mala byť vymurovaná z keramických tvaroviek Porotherm 30 P+D v
hrúbke 300 mm, naproti tomu bola vymurovaná z pórobetónových tvárnic PORFIX tvárnica P2 -440
500x250x300PDK.Odhliadnucodnezhodysprojektovoudokumentácioustavbyoverenouvstavebnom
konaní, predmetný múr stavebným vyhotovením nevyhovel zo statického hľadiska pôsobeniu účinkov

predpokladaných, respektíve očakávaných zaťažení, nebol provizórne/dočasne nijako podopretý a
tým nebol riadne zabezpečený. Znalecký ústav dospel k záveru, že lepidlo použité na murovanie
pórobetónových tvárnic pri murovaní na tenkú ložnú škáru nebolo príčinou havárie, pretože z prejavu
deštrukcie plynie čiastkový záver, že kvalita lepenia ložných škár druhého a ďalších radov tvárnic
muriva nijako nevplývala na príčiny a mechanizmus havárie, avšak okrajovo poukázali na to, že

remeselníci použili na rozprestieranie lepiacej zmesi ložných škár nevhodné náradie. Znalecký ústav
ustálil, že malta v zakladacej ložnej škáre muriva sa z chemicko-fyzikálneho pohľadu hodnotenia
charakterizuje ako malta s veľmi nízkym obsahom spojivovej matrice s väzným potenciálom. Malta
pevnosťou v tlaku s vysokou pravdepodobnosťou vyhovela požiadavkám noriem na zamýšľaný účel
použitia t.j. na založenie „výplňového“ muriva, avšak zistilo sa totálne zlyhanie prídržnosti murovacej

malty k tvárniciam z pórobetónu v prvej zakladacej ložnej škáre, čo sa určilo ako dominantná
príčina náhleho neočakávaného kolapsu muriva pri účinkoch nárazu vetra. Ako murovacie prvky sa
totiž použili tvárnice z pórobetónu vyrobeného na báze piesku, a to od výrobcu Porfix-pórobetón
a.s., a teda nešlo o o „YTONG“. Zo znaleckého posudku vyplýva, že na založenie spodného radu
muriva bola použitá priemyselne vyrábaná zmes murovacej malty Weber mix murovacia malta 5 MP,

ktorá nemá garantované použitie na murovanie stien z pórobetónových tvárnic, ktoré boli na výstavbu
múru podľa zistení ústavu použité. Súčasne sa zistilo, že murovacia malta v tomto rade nebola do
zakladacej ložnej škáry nanesená v súvislej priebežnej vrstve, ale naniesla sa vždy iba lokálne pod
každú tvárnicu, malta nevypĺňala súvislo ložnú plochu pórobetónových tvárnic a zistená hrúbka vrstvy
maltynezodpovedábežnýmzvyklostiammurovania.Založenieprvéhoradutvárnicsanaviacuskutočnilo

za teplého letného počasia s teplotou vzduchu do 31 °C, čo mohlo byť tiež jednou z príčin zlyhania
prídržnostimurovacejmalty,určenejnamurovaniezbežnýchmurovacíchprvkovokrempórobetónových
tvárnic pre ručné spracovanie v interiéri a exteriéri. Havarovaný múr materiálovo-konštrukčným a
tvarovým vyhotovením nezodpovedal z hľadiska statiky a bezpečnosti, najmä však bol zhotovený vhrubom rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Tým, že sa zistilo totálne
zlyhanie prídržnosti murovacej malty k tvárniciam z pórobetónu, bol predmetný múr voľne stojaci a k
zemskému povrchu bol upevnený iba pôsobením vlastnej tiaže. Na zistené geometrické usporiadanie

a materiálovo-konštrukčné riešenie to bolo z hľadiska použitého materiálu, statiky ako aj bezpečnosti a
ochrany zdravia nedostačujúce. Znalecký ústav podľa poveternostnej situácie a verifikovaného údaja z
SHMÚ zistil, že v danej lokalite v mieste stavby došlo k prekročeniu účinku zaťaženia vetrom, o ktorom
sa obvykle uvažuje pri návrhu stavebných konštrukcii, a to približne o 21 %. Podľa výpočtov ústavu, ak
by nedošlo k zlyhaniu prídržnosti malty k pórobetónu v zakladacej škáre muriva a s murivom by sa počas

pôsobenia silného vetra nijako inak nemanipulovalo, pravdepodobne by k preklopeniu steny nedošlo.
Naopak, výpočtami sa preukázalo, že preklopenie steny bolo reálne a výdatne tomu prispel najmä silný
nárazový vietor, ktorý by stenu v danom stave vyhotovenia t.j. pri zlyhaní prídržnosti malty preklopil
v čase udalosti aj bez cudzieho zavinenia prítomných osôb. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že
najskôr sa vymurovala stena, ktorá mala byť výplňovým murivom oceľovej konštrukcie prístrešku, čo
je technologicky nepochopiteľné a technicky nevhodné, v rozpore s bežnými zvyklosťami zhotovenia.

Pokiaľ by sa na výstavbu použili predpísané keramické tvarovky, mal by múr v tvare „havarovanej steny“
dostatočnú odolnosť steny proti preklopeniu aj pri pôsobení silného nárazového vetra, aký sa vyskytol
na stavenisku v čase havárie. Znalecký ústav tiež poukázal aj na ďalšie rozpory vedenia stavby v
porovnaní s podmienkami, ktoré stanovuje príslušný stavebný úrad vo vydanom stavebnom povolení,
predovšetkým vo vzťahu k podmienkam číslo 1,4,9, 10 a 11.

Znalec na hlavnom pojednávaní za základnú príčinu pádu múru označil fatálne zlyhanie prídržnosti
malty v ložnej škáre prvého radu muriva, ktoré neodolalo nárazu vetra v daný deň a čas. Mechanizmus
pádu muriva vylúčil, že by išlo o nevyhovujúcu pevnosť murovacích prvkov alebo pevnosť lepiacej
malty v ďalších radoch muriva, za prekvapujúcu označil polohu konštrukcie padnutého muriva, ktorá
sa nachádza na inom mieste, než stanovovala projektová dokumentácia, táto bola postavená z

pórobetónových tvárnic, hoci v projektovej dokumentácii sa počítalo s keramickými tvárnicami a
múr mal byť postavený na inom mieste. Išlo pritom o voľne vymurovanú konštrukciu založenú do
vápenno-cementovej malty, ktorá je identifikovaná, pričom tento múr nebol žiadnym spôsobom kotvený
ani vystužený. Znalec uviedol, že pokiaľ by bola použitá murovacieho malta určená na použitie na
pórobetónovétvárnice,tátobyzrejmezabezpečilalepšiupriľnavosťnahydroizoláciuzákladovýchpásov.

Znalec vypovedal, že tento múr nevedeli z hľadiska projektovej dokumentácie ani identifikovať, a to
jednak vzhľadom na polohu a tiež konštrukčný materiál múru. Podľa projektovej dokumentácie sa mal
stavať prístrešok s oceľovými stĺpikmi a po stranách s výplňou obvodového muriva z keramických
tvárnic, avšak padnutý múr bol postavený v inom tvare, v inej polohe a z iného materiálu. Znalec tiež
vysvetlil, že výpočtami overili záver, že pokiaľ by bol múr o rovnakej výške, šírke a polohe postavený z

keramických tvaroviek s rebrovaním ložnej škáry, takýto múr by účinku rovnakého vetra odolal, pretože
by mal inú hmotnosť na jednotku dĺžky a rebrovanie by v spojení s použitím vhodnej murovacej malty
zabezpečilo lepšiu priľnavosť. Tiež poukázal na to, že predmetná stavba sa podľa stavebného povolenia
mala realizovať dodávateľsky, kedy stavebný úrad v stavebnom povolení neurčuje osobu stavebného
dozoru ako v prípade, keď je stavba realizovaná svojpomocne, ale v takomto prípade zhotoviteľ určí

stavbyvedúceho, ktorý prevezme od stavebníka stavenisko a od tohto momentu sa bez povolenia
stavbyvedúceho nesmie ani sám stavebník pohybovať po stavenisku. Podľa znalca si stavebník môže
najaťtzv.technickýdozorinvestora,ktorýalenemusíspĺňaťpodmienkyprevýkonstavbyvedúcehoalebo
stavebného dozoru. Tiež vysvetlil, že použitá malta v zakladacej ložnej škáre muriva bola z hľadiska
požiadaviek technických noriem v poriadku, ale nebola určená pre pórobetónové tvárnice, ktoré sa na

výstavbu použili.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, prečítaného na
hlavnom pojednávaní za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, mal súd preukázané, že
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy - mozgová

smrť, ku ktorej došlo v dôsledku rozsiahleho pomliaždenia mozgu, mozočka a mostu mozgového pri
početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, ktoré utrpel pri zavalení múrom
dňa 14.09.2017. Smrti poškodeného by nebolo možné zabrániť ani okamžitým poskytnutím odbornej
lekárskej pomoci, nakoľko poranenie hlavy bolo nezlučiteľné so životom.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 14.09.2017 súd zistil, že v čase ohliadky od 20.00. hod do
21.00. hod. bolo stavenisko zberného dvora z veľkej časti oplotené v pravej časti betónovými nasúvacími
vložkami, v ľavej časti iba oceľovými stĺpikmi ako aj do polovice strednej časti, potiahnutý jedným
pletivovým drôtom bez pletiva. Z prednej vstupnej strany stavenisko zberného dvora nebolo oplotené,vstup bol nezabezpečený, v čase ohliadky vstup bol potiahnutý červenou páskou. V zápisnici je ďalej
opísaný padnutý múr ako aj v tom čase sa na mieste nachádzajúce telo poškodeného. Miesto bolo
fotograficky zadokumentované. Na druhý deň bola vykonaná dodatočná ohliadka miesta činu, pokiaľ

ide o oplotenie staveniska zberného dvora s rovnakým záverom, ako zo dňa 14.09.2017. Aj vtedy bolo
miesto činu fotograficky zadokumentované.

Právoplatným rozhodnutím mesta R. ako príslušného stavebného úradu č.2013/756-03-T z 25.10.2013,
bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „J. zber komunálneho odpadu v obci U.“, ktorá stavba

rieši vybudovanie zberného dvora. Stavebníkom stavby bola obec U., samotná stavba pozostávala z
troch stavebných objektov - spevnených plôch, oplotenia, prípojky NN a osvetlenia a z prevádzkového
súboru - strojnotechnologickej časti. Stavebný úrad v právoplatnom stavebnom povolení určil aj záväzné
podmienky pri vykonávaní stavby, okrem iného i to, že táto bude uskutočnená v súlade s overenou
projektovou dokumentáciou stavby, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia pre stavebníka (bod A.1.
rozhodnutia),ženauskutočňovaniestavbybudúpoužitéibastavebnévýrobky,ktorésúpodľaosobitných

predpisov vhodné na použitie na stavbe ( bod A.5. rozhodnutia), že pri uskutočňovaní stavieb je
nutné dodržať predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení a dbať na ochranu
zdravia osôb na stavenisku, ktoré musí byť zabezpečené proti vniknutiu nepovolaných osôb ( body
A.9, A.10 rozhodnutia). Podľa stavebného povolenia stavba bude uskutočňovaná dodávateľsky, z
čoho stavebníkovi vyplynula povinnosť nahlásiť stavebnému úradu dodávateľa stavby do pätnástich

dní od ukončenia výberového konania s tým, že stavbu môže uskutočňovať iba právnická osoba alebo
fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác a zhotoviteľ musí na stavbe zabezpečiť výkon
činnosti stavbyvedúceho oprávnenou osobou (body A.20, A.21 rozhodnutia). Stavebný úrad v bode
A.23 rozhodnutia uviedol podmienku, že prípadné zmeny stavby, ktoré podliehajú povoleniu, nesmú byť
uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu.

Podľa stanoviska stavebného úradu z 22.03.2018 v prípade stavby, realizovanej obcou U. ako
stavebníkom na základe vyššie citovaného stavebného povolenia, sa stavebník v priebehu výstavby
rozhodol realizovať zmenu stavby oproti pôvodnej projektovej dokumentácii, nepožiadal ale stavebný
úrad o povolenie zmeny stavby ešte pred jej dokončením podľa § 68 Stavebného zákona a zmenu

zrealizoval bez povolenia, pričom žiadosť o zmenu stavby musí stavebník podať ešte pred vykonaním
požadovaných zmien, inak sa jeho činnosť kvalifikuje ako vykonávanie stavebnej činnosti v rozpore so
stavebným povolením s následným sankčným postihom. Stavebník požiadal o toto dodatočné povolenie
vyššie uvedenej zmeny stavebný úrad až dňa 26.01.2018, keďže zmena už bola zrealizovaná, začal dňa
21.02.2018 stavebný úrad z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa §

88, § 88a a § 68 Stavebného zákona. Stavebný úrad postup stavebníka obce U. označil za porušujúci
ustanovenia § 54 a § 68 Stavebného zákona.

Z meteorologických posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu číslo 585/2007 z 05.10.2017
a jeho doplnenia z 16.10.2017 mal súd preukázané, že dňa 14.09.2017 v čase od 18.00. hod. do 19.00.

hod. v obci Hul dosiahol vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch 120 km/h. V čase o 18.00. hod. bol smer
vetra južný až juhozápadný, po prechode studeného frontu, ktorý prešiel obcou, sa smer vetra v čase
medzi 18.30. až 18.45. hod. zmenil na západný až severozápadný, kedy bol zaznamenaný uvedený
maximálny nárast rýchlosti vetra 120 km/h na otvorenom, voľnom priestranstve bez prekážok.

Z oznámenia Ministerstva životného prostredia SR z 19.11.2018 súd zistil, že obci U. bol schválený
nenávratný finančný príspevok vo výške 317.211,52 Eur. Realizácia hlavných aktivít bola končená,
prijímateľ príspevku realizoval aktivity zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
období od 07.04.2017 do 22.06.2018, stavebné práce prijímateľ realizoval v termíne od 12.06.2017
do 28.03.2018, pričom zhotoviteľom stavby bola na základe zmluvy o dielo spoločnosť E. J. s.r.o. a

stavebnýdozornastavbevykonávalO..H.G.,starostaobce.Uvedenéskutočnostivyplývalizpodkladov,
poskytnutých Slovenskej agentúre životného prostredia.

Zo zmluvy o dielo, uzavretej medzi zhotoviteľom E. J. s.r.o. F., zastúpenej konateľom E. U. a
objednávateľom - Z. U., zastúpenou starostom obce O.. H. G., súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa

07.04.2017 a jej predmetom bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa riadne a včas dielo -
stavbu Separovaný zber komunálneho odpadu v obci U. v rozsahu podľa bodu 2.2. zmluvy, a to na
základe projektovej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu číslo 1 tejto zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo
zhotoviť pre objednávateľa s odbornou starostlivosťou za podmienok uvedených v zmluve s tým, žezhotoviteľ poverí riadením prác na diele pracovníkov, ktorí spĺňajú odbornú spôsobilosť podľa zákona
č. 136/1995 Z.z., zhotoviteľ sa zaviazal zabezpečiť na svoje náklady oplotenie, stráženie a osvetlenie
staveniska, zhotoviteľ sa tiež zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy určiť pre vykonanie

prác zodpovedného vedúceho stavby a bola dohodnutá povinnosť zhotoviteľa viesť odo dňa začatia
realizácie diela o prácach, dodávkach, ktoré vykonáva, stavebný denník.

Zo zápisnice o prevzatí staveniska vyplýva, že zhotoviteľ prevzal od objednávateľa stavenisko po
obhliadke dňa XX.XX.XXXX v obci U., pričom sa v tejto zápisnice konštatuje, že je udelené stavebné

povolenie a nie sú v nej konštatované žiadne nedostatky a ani iný opis preberaného staveniska.

Zo záznamov v stavebnom denníku súd zistil, že prvý záznam bol vykonaný dňa 01.10.2015 O.. H.
G. ako stavebným dozorom s tým, že malo dôjsť k vytýčeniu stavby, nekonštatuje sa zabezpečenie
staveniska. Druhý záznam je zo dňa 01.10.2015 a 02.10.2015 s tým, že malo dôjsť k odstráneniu
buriny a k úpravám a zrovnaniu terénu kopacím strojom Venieri. Následne sa v stavebnom denníku

nachádzajú záznamy až od 12.06.2017, kedy je v ňom zaznamenané prevzatie staveniska a kde
sa uvádza, že po odovzdaní a prevzatí staveniska bolo stavenisko vytýčené, označené výstražnými
tabuľami a opáskované páskami. Do dňa 14.09.2017, keď došlo k úmrtiu poškodeného, sú v stavebnom
denníku uvedené záznamy, podpísané obžalovaným U. a pri niektorých už právoplatne odsúdeným O..
H. G., ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. I. v jednom z týchto záznamov nie je uvedené, že

by od momentu prevzatia staveniska toto bolo zabezpečené tak, ako predpokladá ust. § 43i odsek 3
písmeno a), písmeno b) Stavebného zákona a Vyhláška č. 147/2013 Z.z., ako ani to, že by bolo zistené
odstránenie označenie staveniska výstražnou tabuľou, prípadne poškodenie „opáskovania výstražnými
páskami“. Do dňa 14.09.2017 sa v stavebnom denníku nenachádza jediný záznam, ktorý by vykonal
stavbyvedúci stavby O.. I. T., ako ani žiadna jeho poznámka, prípadne vydaný pokyn na zastavenie

práce. Vo všeobecnosti je na mieste konštatovať, že záznamy v stavebnom denníku z obdobia mesiaca
august 2017 sú ťažko čitateľné, vyplýva však z nich, že ani dňa 15.08.2017, ani dňa 16.08.2017, ani dňa
17.08.2017, ako ani dňa 21.08.2017 nedošlo k prerušeniu stavebných prác, rovnako sa v týchto dňoch v
záznamoch neuvádza žiadna zmena v pri výstavbe použitých stavebných materiáloch, mal sa murovať
sporný múr a budovať oplotenie ako stavebný objekt v zmysle stavebného povolenia. K prerušeniu

prác podľa záznamov v stavebnom denníku malo dôjsť až dňa 22.08.2017 a to z dôvodu zamýšľanej
zmenypovrchuspevnenýchplôch.Ztohtoposlednéhozáznamudoúmrtiapoškodenéhoniejezistiteľné,
akým spôsobom bolo stavenisko a do toho času vybudované stavebné prvky zabezpečené v zmysle
ust. § 6 odsek 1 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Zabezpečenie staveniska, a to oplotením a označením
výstražnými tabuľami bolo podľa stavebného denníka následne realizované až dňa 18.09.2017, t.j. po

smrti poškodeného.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na stanovisko Inšpektorátu práce F. z 04.10.2017, výpis
z obchodného registra spoločnosti E. J. s.r.o. Nitra, osvedčenie o oprávnení výkonu činnosti
stavbyvedúceho pre obžalovaného O.. I. T. z 04.01.2006 a ostatné listiny.

Na základe vyššie opísaných dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, súd dospel k
záveru, že obžaloba bola aj na obžalovaných E. U. a O.. I. T. podaná dôvodne a že aj v dôsledku
porušenia a zanedbania ich povinností, ustanovených im zákonom a ostatnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi, došlo na stavenisku stavby zberného dvora v obci U. k pádu predmetného múra
na poškodeného I. U., v dôsledku ktorého pádu bola tomuto spôsobená smrť.

Z vykonaného dokazovania súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že na stavenisku zberného dvora v
obci U. došlo dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 18.42. hod. došlo k úmrtiu poškodeného maloletého I. U.,

ako ani o tom, že príčinou smrti bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy ku ktorej došlo tak, ako
vyplynulozoznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvo,t.j.vdôsledkurozsiahlehopoškodeniamozgu,
mozočka a mostu lebečného pri početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej.
Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo bez akýchkoľvek pochybností, že k uvedenému zraneniu
poškodeného a následnej jeho smrti došlo z dôvodu pádu voľne stojaceho múru z pórobetónových

tvárnic, majúceho tvoriť stužujúcu stenu oceľovej konštrukcie prístrešku, tak, ako vyplýva zo zápisnice
o ohliadke miesta činu, výpovede priamych svedkov pádu tohto múru na poškodeného a v kontexte so
závermi už uvádzaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.Rovnako z vykonaného dokazovania súd nemal žiadne pochybnosti o tom, za akých okolností a z akých
dôvodov k zrúteniu predmetného múru na maloletého poškodeného došlo. Ako vyplynulo z výpovedí
svedkov, predovšetkým I. T. a H. P., maloletý poškodený v rozhodnom čase a v situácii, keď fúkal silný

vietor, vošiel na stavenisko zberného dvora za účelom vykonania malej potreby, pričom v momente, ako
stál za predmetným múrom pri pohľade naň spredu na pravej strane po silnom náraze vetra tento múr
spadol na poškodeného bez toho, aby sa v jeho bezprostrednej blízkosti nachádzali iné osoby. Uvedený
záver vyplýva aj zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý potvrdil takú rýchlosť vetra
v nárazoch, ktorú znalecký stav z odboru stavebníctvo na základe výpočtov označil za spôsobilú mať

za následok pád predmetného žiadnym spôsobom nezabezpečeného múru uvedeného konštrukčného
a materiálového vyhotovenia, aké znalecký ústav opísal v podanom znaleckom posudku. Z výpovedí na
mieste prítomných svedkov pritom vyplýva, že maloletý poškodený pri vstupe na stavenisko zberného
dvora nemusel prekonávať žiadnu prekážku v zmysle akéhokoľvek oplotenia alebo brány, pričom aj
zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplynulo, že pri vstupe na stavenisko žiadne zabezpečenie v
zmysle oplotenia alebo brány nebolo osadené a vstup na stavenisko aj v čase ohliadky miesta činu malo

byť potiahnuté červenou páskou, zo žiadneho z vykonaných dôkazov pritom nevyplýva, že by v čase
smrti poškodeného bolo stavenisko označené tabuľou, oznamujúcou zákaz vstupu iným osobám a také
označenie nie je ani zaznamenané v zápisnici o ohliadke miesta činu.

Zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu z odboru stavebníctva mal súd preukázané, že

predmetný múr, ktorého pád spôsobil smrť maloletého poškodeného, v rozhodnom čase nevydržal
náporu nárazového vetra z dôvodu jeho nevhodného konštrukčného a materiálového vyhotovenia a
z dôvodu jeho ani len provizórneho nezabezpečenia proti pádu, pričom zo záveru tohto znaleckého
posudku, tiež z listinných dôkazov a výpovedí obžalovaných a svedkov vyplýva, že tento bol postavený
v rozpore s právoplatným stavebným povolením, bezpečnostnými predpismi, všeobecne zaužívanými

pracovnými postupmi a návodom výrobcu stavebných výrobkov, a to z hľadiska jeho polohy, tvaru
a materiálovo-konštrukčného riešenia. Znalecký posudok znaleckého ústavu odborne presvedčivo
skonštatoval, že primárnou príčinou, pre ktorú došlo vplyvom nárazového vetra k pádu predmetného
múru, bolo totálne zlyhanie prídržnosti murovacej malty v zakladacej škáre uvedeného múru k použitým
pórobetónovým tvárniciam, pričom v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom

konaní boli namiesto keramických tvaroviek použité na budovanie múru pórobetónové tvárnice, pričom
ako spojovací materiál bola v zakladacej škáre použitá murovacia malta, ktorá aj podľa jej výrobcu
nebola určená na murovanie pórobetónových tvárnic. Použitá murovacia malta v zakladacej škáre
murivanaviacbolananesenáneodbornýmspôsobomanevhodnýmnáradímasamotnýhavarovanýmúr
bolbudovanýnevhodnýmtechnologickýmpostupom,keďnajskôrnebolazhotovenáoceľovákonštrukcia

prístrešku, ktorej výplňou mal byť predmetný múr, ale vybudovala sa najskôr uvedená murivová výplň
ako voľne stojaca stena, ktorá naviac ani nebola žiadnym spôsobom provizórne ani dočasne podopretá
a teda zabezpečená proti pádu.

Súd dospel k záveru, že k smrti maloletého poškodeného v dôsledku pádu uvedeného múru na

jeho osobu došlo na stavenisku zberného dvora v obci U., ktorá stavba bola povolená právoplatným
stavebným povolením E. R. ako príslušného stavebného úradu a ktorý aj v stavebnom povolení určil
záväzné podmienky pre realizáciu stavby. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v rozhodnom čase
stavenisko zberného dvora nebolo zabezpečené tak, ako vyplýva z ust. 43i odsek 3 písmeno a),
písmeno b) Stavebného zákona, § 9, prílohy č. 1 bod 1.2. a 1.8. Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. ako

aj z bodu A.9, 10 stavebného povolenia, pričom z vykonaného dokazovania, a to aj zo stavebného
denníka, pre súd vyplynul záver, že stavenisko predpísaným spôsobom v zmysle ust. 9 prílohy
č. 1 body 1.2. a 1.8. Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. zabezpečené nebolo nikdy, nakoľko nikdy nebolo
oplotené predpísaným spôsobom, vstup na stavenisko nikdy nebol uzamykateľný a stavenisko nebolo
zabezpečené ani strážením alebo iným spôsobom, ktoré by predchádzajúcim uvedeným zodpovedalo,

pričom takým z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozhodne nemôže byť použitie
púhych pások. Predmetná stavba bola aj podľa stavebného povolenia a aj podľa zmluvy o dielo
uskutočňovaná dodávateľsky zhotoviteľom - spoločnosťou E. J. s.r..o F., ktorej jediným konateľom bol
obžalovaný E. U., pričom zhotoviteľ v zastúpení obžalovaného E. U. stavenisko od stavebníka prevzal
dňa 12.06.2017, od ktorého momentu prevzal povinnosť zabezpečovať po celý čas realizácie stavby

stavenisko spôsobom, vyplývajúcim zo všeobecných záväzných predpisov a tak, ako sa zaviazal v
zmluve o dielo v článku 5, bod 5.3. Zhotoviteľovi - spoločnosti E. J. s.r.o. F., konajúcemu prostredníctvom
konateľa - obžalovaného E. U. z ust. § 44 Stavebného zákona vyplynula povinnosť zveriť vedenie
uskutočňovania stavby stavbyvedúcemu a ktoré vedenie tejto konkrétnej stavby na zmluvnom základepre tohto zhotoviteľa vykonával od začiatku prevzatia stavby obžalovaný O.. I. T.. Za tohto stavu
došlo k budovaniu predmetného múru, ktorý tak, ako súd uviedol vyššie, bol vybudovaný v rozpore s
právoplatným stavebným povolením, v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom

konaní a nevhodného materiálovo - konštrukčného riešenia a ktorého zrútenie dňa 14.09.2017 spôsobilo
smrť maloletého poškodeného I. U..

Potom, čo súd dospel k vyššie uvedeným záverom, skúmal, či zo strany obžalovaných E. U. a O.. I. T.
došlo ku konaniu, resp. opomenutiu takého konania, na ktoré boli podľa okolností a svojich pomerov

povinní (§ 122 odsek 1 Trestného zákona), ktoré spočívalo v porušení alebo zanedbaní právnych
povinností, vyplývajúcich im zo zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a z ich postavenia
spôsobom zakladajúcich ich trestnoprávnu zodpovednosť. Súd takto v postupe obžalovaného E. U. ako
konateľa spoločnosti E. J. s.r.o. F., ktorá predmetnú stavbu zberného dvora ako zhotoviteľ uskutočňovala
na základe s obcou U. uzatvorenej zmluvy o dielo, ako aj pri výkone činnosti stavbyvedúceho
obžalovaným O.. I. T., zistil hrubé porušenie a zanedbanie viacerých povinností, vyplývajúcich im z

právnych predpisov pre výkon takej ich činnosti a z ich postavenia.

Obžalovaní pritom v podstate ani nespochybňovali samotnú príčinu havárie predmetného múru, ktorého
pád spôsobil smrť maloletého poškodeného, v rámci svojej obrany obhajovali svoj postup pri výstavbe
predmetného múru odvolávajúc sa na bežnú prax pri výstavbe obdobných stavieb, zistené odklony

od projektovej dokumentácie stavby označovali za bežné s tým, že obdobné zmeny je možné a
aj sa zvyknú riešiť v procese schvaľovania zmien stavby pred jej dokončením, obžalovaný O.. T.
dokonca napriek vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu argumentujúc možnosťou vzhľadom
na charakter stavby vykonávať bez ďalšieho zmeny napriek vydanému stavebnému povoleniu a v
podstate odvolávajúc sa na schvaľovanie stavebných postupov a činností už právoplatne odsúdeným

starostom obce U. O.. H. G. s tým, že tento mal na stavbe vykonávať stavebný dozor s údajne širšími
oprávneniami ako stavbyvedúci. Z. Ing. I. T. sa bránil tým, že budovanie predmetného múru zakázal a
následne na stavbe nebol prítomný z dôvodu, že bol na dovolenke, čo potvrdzoval aj obžalovaný E. U..

Uvedenú obranu obžalovaných mal súd za vyvrátenú ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom

pojednávaní a súčasne túto vyhodnotil nielen ako nevierohodnú, u obžalovaného O.. I. T. motivovanú
snahouúplnesavyviniťztrestnoprávnejzodpovednostiauobochobžalovanýchsnahoutútovprevažnej
miere presunúť na už právoplatne odsúdeného O.. H. G., ale súčasne podľa súdu preukazujúcu úplnú
ignoráciu zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia
pri výkone stavebných prác a v oblasti uskutočňovania stavieb.

Podľa § 43g odsek 2 veta druhá Stavebného zákona ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné
alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu
stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.
Podľa § 43i odsek 3 písmeno a), písmeno b) Stavebného zákona stavenisko musí byť zabezpečené

pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a to prípadne
aj úplným ohradením a musí byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe a
účastníkoch výstavby.
Podľa § 44 odsek 1 Stavebného zákona stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba
alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie

uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.
Podľa § 44 odsek 2 veta prvá Stavebného zákona jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať
stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor.
Podľa § 45 odsek 3 Stavebného zákona vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie,
riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie

spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou
stavby a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.
Podľa § 46a odsek 1 Stavebného zákona stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a
iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.
Podľa § 46a odsek 2 stavbyvedúci je oprávnený

b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na
stavenisku a stavbe,
c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na
stavenisku,d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku na stavbe, ak
sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,
e) koordinovať poradie stavebných prác.

Podľa§46dodsek2Stavebnéhozákonastavebnýdenníkvediestavbyvedúcialebostavebníkodprvého
dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.
Ust. § 46d odsek 3 Stavebného zákona určuje, ktoré ďalšie osoby sú oprávnené robiť zápisy do
stavebného denníka ( a to v rozsahu : dátum návštevy, zistené skutočnosti a urobené opatrenia), medzi
nimi zhotoviteľ a osoba vykonávajúca stavebný dozor.

Podľa § 48 odsek 1 Stavebného zákona stavby sa môžu uskutočňovať v súlade s overeným projektom
a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.
Podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 2 písmeno q) Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. sa na jej účely rozumie zodpovednou osobou osoba
určená zhotoviteľom na odborné riadenie osôb vykonávajúcich stavebné práce na zverenom úseku s

právomocou samostatne rozhodovať, najmä stavbyvedúci, majster a vedúci stavebnej skupiny.
Podľa § 6 odsek 1 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. stavebné práce možno prerušiť až po vykonaní
nevyhnutných opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na konkrétnom pracovisku,
najmä po zabezpečení stability pracoviska a priestorovej tuhosti konštrukcie, zabezpečení otvorov, jám
a voľných okrajov proti pádu pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou a zabezpečení bezpečného stavu

pracovného prostriedku.
Podľa § 6 odsek 2 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. stavebné práce sa musia prerušiť, ak je ohrozená
osoba, stavba, časť stavby alebo jej okolie v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok,
nevyhovujúceho technického stavu konštrukcie, stroja, nástroja, prístroja, v dôsledku prírodných živlov
alebo iných nepredvídaných okolností. Po posúdení dôvodov prerušenia stavebných prác zodpovedná

osoba rozhodne o ich prerušení.
Podľa§6odsek3Vyhláškyč.147/2013Z.z.oprerušenístavebnýchprácpodľaodseku2aovykonaných
nevyhnutných opatreniach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zodpovedná osoba
vyhotoví záznam. Vo výkone stavebných prác možno pokračovať až na základe pokynu zodpovednej
osoby.

Podľa § 9 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
na stavenisku sú uvedené v Prílohe č. 1.
Podľa Prílohy č. 1 k Vyhláške č. 147/2013 Z.z. bod 1.2. stavenisko v zastavanom území obce musí byť
oplotené do výšky najmenej 1,8 metra.
Podľa Prílohy č. 1 k Vyhláške č. 147/2013 Z.z. bod 1.8. všetky vstupy na stavenisko sa musia označiť

bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko
osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy. Oplotenie staveniska musí mať uzamykateľné vstupy a
výstupy alebo vstupy a výstupy oplotenia musia byť zabezpečené strážením alebo iným spôsobom.

Z vyššie uvedených ustanovení zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a pri uskutočňovaní stavieb vyplývajú konkrétne
právne povinnosti osobám, realizujúcim stavebné činnosti alebo sa podieľajúcim na uskutočňovaní
stavieb alebo ich zmenách.

V prejednávanej veci bola stavba zberného dvora v obci U. povolená právoplatným stavebným

povolením z 25.10.2013, z ktorej skutočnosti v nadväznosti na ust. § 48 odsek 1 a § 54 Stavebného
zákona vyplynula povinnosť aj pre stavebníka, aj pre zhotoviteľa stavby a aj pre ním určeného
stavbyvedúceho pri uskutočňovaní stavby postupovať výlučne na základe stavebného povolenia a v
stavebnom konaní overenej projektovej dokumentácie, a to nielen pokiaľ ide o materiálovo-konštrukčné
riešenie stavby, ale aj pokiaľ ide o jej polohu a tvar. Odklony od projektovej dokumentácie schválenej v

stavebnom konaní na základe voľnej úvahy stavebníka alebo zhotoviteľa, ako ani na základe ich dohody
Stavebný zákon nepripúšťa, zmeny je možné vykonať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia
stavebného úradu a Stavebný zákon pre taký prípad ustanovuje konkrétny postup. V prejednávanej veci
tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, došlo k hrubému odklonu od projektovej dokumentácie
a k budovaniu prístrešku v rozpore so stavebným povolením bez predchádzajúceho rozhodnutia

stavebnéhoúradu,čoskonštatovalajsamotnýstavebnýúradaztohtodôvoduzačalsvlastnéhopodnetu
konanie podľa § 88, § 88a a § 68 Stavebného zákona. K takémuto uskutočňovaniu stavby v inej polohe,
v inom tvare a dokonca aj s použitím iných materiálov (a to nevhodných na taký účel, ako vyplýva aj z
deklarovania výrobcom v zakladacej škáre havarovaného múru použitej murovacej malty) došlo pritomzo strany obžalovaného U. ako konateľa zhotoviteľa na základe dohody so zástupcom stavebníka -
starostom obce O.. H. G., a teda v rozpore s ust. § 48 odsek X a § 54 J.ebného zákona, ktoré porušil
aj samotný stavebník, zastúpený už právoplatne odsúdeným Ing. H. G.. T. to práve obžalovaný U. dal

osobám, vykonávajúcim stavebné práce na uvedenej stavbe pre spoločnosť E. Stav s.r.o., priamy pokyn
na budovanie múru z takých nevhodných a projektom nepredpísaných materiálov, pričom ani v tomto
prípade nie je určujúci konsenzus so stavebníkom ani jeho súhlas (t.j. so zmenou typu murovacích
prvkov), keďže aj pre tohto je záväzné právoplatné stavebné povolenie a stavebným úradom overený
projekt stavby. V rozhodnom čase bol výkonom činnosti stavbyvedúceho na uvedenej stavbe podľa §

44 odsek 1 Stavebného zákona poverený obžalovaný O.. I. T., pričom aj z jeho samotnej výpovede
vyplynulo,žetentouvedenúčinnosťvykonávalibaformálne,nastaveniskubolprítomnýibavojedinelých
prípadoch, spoliehajúc sa správnosť činností obžalovaného E. U. (ktorý v podstate sám organizoval a
riadil práce na stavbe, hoci na také vybrané činnosti vo výstavbe nemal príslušné oprávnenie) a jeho
konzultácie s už právoplatne odsúdeným O.. H. G., majúc ho dokonca pri vedení uskutočňovania stavby
za osobu s vyššími oprávneniami. Od momentu uzavretia zmluvy o dielo pritom išlo o stavbu vykonávanú

dodávateľsky(kedyjepovinnýmvedenieuskutočňovaniastavbystavbyvedúcimbezohľadunacharakter
stavby), a teda nie stavbu realizovanú svojpomocou stavebníkom pre seba (kedy jedine vedenie stavby
uskutočňuje stavebný dozor) a na ktorý záver nemá vplyv fakt, že obec U. ako žiadateľ o nenávratný
finančný príspevok Ministerstvu životného prostredia SR oznámilo vykonávanie stavebného dozoru
starostom obce O.. H. G., osobitne vtedy, ak nielen zo Stavebného zákona vyplynula zhotoviteľovi

povinnosť vedením stavby poveriť stavbyvedúceho, ale túto povinnosť osobitne zopakoval aj stavebný
úrad v podmienkach ním vydaného stavebného povolenia. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
obžalovaný O.. I. T. ako ustanovený stavbyvedúci nikdy nevykonal žiadny zápis do stavebného denníka,
hoci podľa § 46d odsek 2 Stavebného zákona a v zmysle zmluvy o dielo vzhľadom na dodávateľský
spôsob uskutočňovania stavby bol povinný viesť stavebný denník práve on (s tým, že osoby uvedené v

ust. § 46d odsek 3 Stavebného zákona v takom prípade nie sú oprávnené viesť stavebný denník, ale iba
vykonávať do neho zápisy). Uvedený čisto formálny výkon činnosti stavbyvedúceho obžalovaným O.. I.
T. tohto v žiadnom prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie právnych predpisov, ku ktorým
došlo pri realizácii stavby, keďže prevzatím funkcie stavbyvedúceho priamo prevzal aj zodpovednosť za
plneniepovinnostíztejtofunkciemuvyplývajúcichaustanovenýchmuzákonmia všeobecnezáväznými

právnymi predpismi, vrátane zodpovednosti za koordinovanie, riadenie a organizovanie stavebných
prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, za sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania
stavby,zasúladpriestorovejpolohystavbysjejdokumentáciouazadodržanievšeobecnýchtechnických
požiadaviek na výstavbu (§ 45 odsek 3, § 48 odsek a § 54 Stavebného zákona), tiež za dodržiavanie
aj všeobecne záväzných právnych prepisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných

prácach (§ 2 písmeno q) Vyhlášky č. 147/2013 Z.z.) a na realizáciu plnenia ktorých povinností mu
právne predpisy zverujú príslušné oprávnenia (§ 46 odsek 2 Stavebného zákona, § 6 Zákona č.
147/2013 Z.z.) a ktoré povinnosti je neprípustné a aj vzhľadom na ich charakter nemožné vykonávať
„na diaľku“ alebo „telefonicky“. Pokiaľ sa obžalovaný O.. I. T. bránil tým, že pred svojim odchodom
na dovolenku (na ktorú odchádzal podľa jeho vyjadrenia dňa 18.08. alebo 19.08.2017) bol fyzicky

prítomný na stavenisku, kedy sa zakladal uvedený múr, zistil, že tento sa buduje na inom mieste,
než je uvedené v projektovej dokumentácii a dokonca i to, že sa buduje z iných materiálov, než je
uvedené v projektovej dokumentácii a mal dať pokyn obžalovanému U. na zastavenie stavby do času,
než uvedené zmeny odkonzultuje s investorom, súd tomuto jeho tvrdeniu neuveril napriek tomu, že
túto verziu svojou výpoveďou podporoval obžalovaný E. U. a s tým, že túto obranu ani nepovažuje

za spôsobilú zbaviť obžalovaného O.. I. T. zodpovednosti za akékoľvek vyššie súdom skonštatované
porušenie právnych predpisov a technologických postupov pri realizácii stavby, v súvislosti s ktorými
došlo k pádu uvedenej murovanej konštrukcie na poškodeného, spôsobiac tomuto smrť. Uvedené
tvrdenie obžalovaného O.. I. T. totiž nie je premietnuté v stavebnom denníku, ktorý mal ako stavbyvedúci
viesť, do tohto uvedený príkaz zastaviť stavebné práce nepoznačil, rovnako v stavebnom denníku

nepoznačil ani iné opatrenia na zabezpečenie staveniska a už prípadne realizovaných stavebných
konštrukcii, v stavebnom denníku absentuje jeho zistenie nielen o rozpore budovanej konštrukcie s
projektovou dokumentáciou z hľadiska polohy, ale aj z hľadiska nesprávneho technologického postupu
pri výstavbe múru (t.j. keď bol tento budovaný ako prvý a samostatne voľne stojaci, a nie ako výplň
oceľovej konštrukcie) a za absentujúce právnym predpisom zodpovedajúce zabezpečenie staveniska

oplotením (ktorého absenciu musel vnímať od začiatku prevzatia realizácie stavby a svojho poverenia
stavbyvedúcim) a tiež aj označením. Za dodržanie týchto podmienok pritom niesol zodpovednosť aj
on ako stavbyvedúci, pričom ako vyplýva aj z jeho samotnej výpovede, nepočkal na stavenisku na
splnenie údajného ním vydaného pokynu na riadne oplotenie staveniska. Ani potvrdenie údajnéhopokynu obžalovaného O.. I. T. na zastavenie prác vo výpovedi obžalovaného E. U. súd nepovažoval
za vierohodné, keďže je zrejmé, že aj tento obžalovaný ako jediný konateľ zhotoviteľa postupoval pri
uskutočňovaní predmetnej stavby v hrubom rozpore so stavebným povolením a schválenou projektovou

dokumentáciou, uskutočňovanie stavby prakticky riadil on sám a zjavne bez príslušných odborných
znalostí (nerešpektujúc svoju povinnosť riadne zabezpečiť stavenisko, spoliehajúc sa na dodanie
správneho materiálu predajcom stavebnín), keď dal priamy pokyn na použitie stavebného materiálu,
ktorý sa ukázal ako nevhodný na výstavbu múru (a keď aj priamo výrobca deklaroval nevhodnosť
použitej murovacej malty v zakladacej škáre na murovanie pórobetónových tvárnic) a ktorá nevhodná

kombinácia stavebných materiálov v konečnom dôsledku spôsobila jeho pád, pričom tento múr budoval
ajnevhodnýmtechnologickýmpostupom(nerešpektujúcpredpísanéanivšeobecnezaužívanépracovné
postupy). Výpovede obžalovaných si pritom vzájomne odporujú, keďže obžalovaný E. U. tvrdil, že
zmenu materiálu na výstavbu múru prejednával s obžalovaným O.. I. T., ktorý múr podľa neho mohol
vidieť v čase založenia debniacich tvárnic, naproti tomu obžalovaný O.. I. T. opakovane vypovedal (aj v
prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní), že videl zakladať predmetný múr z iného materiálu

(v prípravnom konaní vyslovene označoval použitý materiál ako „Porfix“ s tým, že mal pracovníkov
zastaviť pri výstavbe prvého radu tvárnic). Z tohto hľadiska súd posudzoval aj zápisy v stavebnom
denníku z rozhodných dní, vykonaných obžalovaným E. U., inak ťažko čitateľných, z ktorých vyplýva,
že v stavebných prácach sa pokračovalo až do 22.08.202017 a k ich prerušeniu došlo z iných dôvodov,
než z dôvodu zmien ohľadne samotnej stavby konštrukcie prístrešku. Zo stavebného denníka súčasne

nevyplýva, či a akým spôsobom došlo k zabezpečeniu staveniska a už vybudovaných konštrukcii. Z
výpovede oboch obžalovaných pritom vyplýva, že po odchode obžalovaného O.. I. T. na dovolenku
nebola výkonom činnosti stavbyvedúceho zhotoviteľom poverená žiadna osoba a obžalovaný O.. I.
T. ani po návrate z dovolenky neoveroval splnenie ním tvrdeného pokynu na zastavenie stavebných
prác, ani aktuálny stav na stavenisku, ani jeho zabezpečenie, ale opäť sa len spoliehal na telefonické

uistenie obžalovaného U., nedisponujúceho oprávneniami na výkon vybraných činností vo výstavbe v
zmysle J. zákona. Absencia zabezpečenia staveniska všeobecnými záväznými predpismi stanoveným
spôsobom (sledujúc ochranu života a zdravia tretích osôb, neplniacich pracovné úlohy na stavenisku,
ktorým môžu byť aj maloleté deti a osoby plne nespôsobilé na právne úkony) pritom mala za následok
to, že na stavenisko nebol zamedzený prístup iným osobám, a to ani maloletému poškodenému I.

U., ktorý v rozhodnom čase na stavenisko zberného dvora vošiel a predmetný múr na neho spadol s
následkom spôsobenia smrti tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ obhajoba poukazovala v záverečnej reči
na to, že ak by neprišlo dňa 22.08.2017 k prerušeniu stavebných prác z dôvodu na strane investora
(zmena povrchu spevnených plôch), oplotenie staveniska, ktoré sa budovalo, by bolo dokončené,
v tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje a upriamuje pozornosť na fakt, že v rozhodnom čase sa

nebudovalo oplotenie staveniska v zmysle ust. 43i odsek 3 písmeno a) Stavebného zákona a Vyhlášky
č. 147/2013 Z.z. (§ 9 , Príloha č. 1 body 1.2. a 1.8.), ale oplotenie ako stavebný objekt SO-20 v zmysle
právoplatného stavebného povolenia. V kontexte s už právoplatne uznanou vinnou aj obvineného O.. H.
G. v prejednávanej veci súd iba podotýka, že na absenciu zabezpečenia predpísaného zabezpečenia
staveniska (ako podmienky výslovne určenej aj v stavebnom povolení) zhotoviteľom v zmysle zmluvy o

dielo nereagoval ani už odsúdený O.. H. G. ako štatutárny orgán stavebníka, hoci o tejto mal vedomosť,
keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tento priebežne osobne i sledoval vykonávanie
stavebných prác, navštevoval stavenisko, odsúhlasoval postupy zhotoviteľa (dokonca aj rozporné s
právoplatným stavebným povolením a overeným projektom), čo v niektorých prípadoch potvrdzoval
svojimpodpisomvstavebnomdenníkuavminulostisatátotémamaladokoncaprejednávaťnaobecnom

zastupiteľstve.

Na základe vyššie uvedených skutočností, vyplývajúcich súdu z vykonaného dokazovania a v kontexte
s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd dospel k záveru, že obžalovaní E. U.
a O.. I. T. sa dopustili skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že smrť

maloletého poškodeného I. U. bola v priamej príčinnej súvislosti s porušením a zanedbaním aj ich
povinností, vyplývajúcich pre nich pri uskutočňovaní stavby z tých právnych predpisov, ktoré súd citoval
v skutkovej vete výroku o vine a vyplývajúcich z ich postavenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo
aj porušenie iných ich povinností podľa Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ako povinností, vyplývajúcich im aj
z iných právnych predpisov, a to aj zo Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, avšak podľa názoru súdu ich porušenie nebolo v priamej príčinnej súvislosti so spôsobením smrti
maloletého poškodeného a s tým, že zákon č. 124/2006 Z.z. upravuje povinnosti pri bezpečnosti a
ochrany zdravia vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, teda nie vo vzťahu k osobám, neplniacimpracovné úlohy (z ktorého dôvodu táto udalosť nebola pracovným úrazom ani iným poškodením zdravia
z práce a preto ani predmetom šetrenia príslušným inšpektorátom práce).

Súdom konštatované porušenie právnych povinností obžalovaných E. U. a O.. I. T. má pritom charakter
porušenia dôležitých povinností, keďže tieto im ukladal zákon a vyplývali z ich postavenia v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a uskutočňovania stavieb, keďže nejde iba o
všeobecné povinnosti, ale o také povinnosti, ktoré priamo sledujú ochranu života a zdravia ľudí pred
nebezpečenstvom, prirodzene spojeným s výkonom stavebných činností a neskorším užívaním stavieb,

v prípade ktorých sa prioritne sleduje maximálna ochrana tohto záujmu a predchádzanie akýmkoľvek
hroziacim škodám na ľudskom zdraví a následkom porušenia ktorých povinností obvykle k takým
škodám aj dochádza (§ 138 písmeno h) Trestného zákona).

Na vyššie uvedený záver súdu postačovalo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie. Obhajoba
navrhla doplnenie oboch vo veci podaných znaleckých posudkov s tým, že znalci mali pri vypracovaní

znaleckých posudkov k dispozícii spis v stave k určitému dátumu, neboli im predložené ďalšie dôkazy za
účelom zistenia, či vzhľadom na aktuálny stav spisu a vykonané dôkazy trvajú na záveroch znaleckých
posudkov a obhajoba poukazovala na to, že zápisy v stavebnom denníku sa začínajú už dňom
01.10.2015, v ktorej súvislosti uvažovala, či stavenisko nemalo byť zabezpečené už v tom čase.
Súd obhajobou navrhované doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné. Vo vzťahu k

navrhovanému doplneniu znaleckého posudku z odboru stavebníctva obhajoba ani nekonkretizovala,
aké konkrétne dôkazy, významné pre závery znaleckého ústavu, tento nemal mať k dispozícii, osobitne
za stavu, ak samotný znalecký ústav pri vypracovaní znaleckého posudku v rozsahu zadania a riešenia
jemu zverených odborných otázok, ako ani v konaní pred súdom, nepovažoval za potrebné žiadať
o doplnenie podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Súd pritom vo veci podaný znalecký

posudok znaleckého ústavu, a to aj v kontexte s výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní, vyhodnotil
ako jasný, zrozumiteľný a odborne presvedčivý, keď znalecký ústav dospel k záveru o konkrétnych
príčinách pádu predmetného múru v konkrétnych podmienkach času a miesta skutku. Pokiaľ ide o
znalecký posudok znalca doc. O.. E. J., obhajoba rovnako nekonkretizovala, aké konkrétne dôkazy
by mali byť znalcovi predložené ako významné pre zotrvanie na záveroch ním podaného znaleckého

posudku, osobitne za stavu, že znalcovi boli na hlavnom pojednávaní predložené k nahliadnutiu tak
stavebný denník, obsiahnutý v spise, ako aj zápisnica o prevzatí staveniska, ku ktorým sa znalec i
vyjadril priamo na hlavnom pojednávaní v kontexte so závermi ním písomne podaným znaleckým
posudkom, dokonca sa vyjadriac i v tom smere, že skutočnosť, či bol alebo nebol vedený stavebný
denník nemá vplyv na závery ním podaného znaleckého posudku a vyhodnotiac aj obsah zápisnice o

prevzatí stanoviska s tým, že v tejto sa bližšie neuvádzajú podmienky prevzatého staveniska ako ani
jeho prípadné nedostatky. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné ani tomuto znalcovi ukladať
doplniť jeho znalecký posudok, zvlášť ak záver o prípadnom porušení konkrétnych právnych povinností
obžalovanými je otázkou právnou ako súčasť rozhodovania o vine, ktorej riešenie patrí výlučne do
právomoci súdu. Z týchto dôvodov súd návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania v uvedenom smere

odmietol.

Súd preto obžalovaných uznal vinnými na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku s tým, že každý z obžalovaných uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky
formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného
zákona) zasiahli do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia
ľudí tak, že inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali závažnejším spôsobom konania
(porušením dôležitej povinnosti, vyplývajúcej z ich postavenia a uloženej im podľa zákona). Súd nemal

žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaných a následkom ich činu na jednej strane a ich nedbanlivostným zavinením na strane druhej.
Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil každý z obžalovaných aj po stránke materiálnej, keďže
závažnosť ich činu rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade
je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom (charakter obžalovanými

flagrantne porušených dôležitých povinností pri výkone stavebných prác a následkom ich činu v podobe
usmrtenia mladého človeka), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (početnosť obžalovanými
porušených právnych povinností pri uskutočňovaní stavby) a mierou zavinenia obžalovaných(ignorujúcich záväznosť právoplatného stavebného povolenia, projektovej dokumentácie, právnych
predpisov).
Súd skutok obžalovaných kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože

neskorší zákon nie je podľa posúdenia súdu pre obžalovaných priaznivejší.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaných súd zistil, že o týchto z miesta ich trvalého bydliska
nie sú uvádzané žiadne negatívne poznatky, ako ani bližšie údaje k ich osobám a správaniu. Ani jeden
z obžalovaných dosiaľ nebol súdne trestaný. Obaja obžalovaní majú v evidencii priestupkov ku dňu

14.09.2017 evidovaných niekoľko postihov za priestupky na úseku cestnej dopravy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd zhodne u oboch obžalovaných nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
ako ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, a to ani podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona. Obaja obžalovaní síce dosiaľ boli priestupkovo riešení iba za priestupky na úseku cestnej
dopravy, dodržiavanie aj týchto pravidiel však nepochybne je významné pre bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky, t.j. aj pre ochranu života a zdravia jej účastníkov (čo je objekt aj obžalovanými v

prejednávanej veci spáchaného prečinu), pričom u obžalovaného O.. I. T. súd hodnotil početnosť ním
spáchaných priestupkov a u obžalovaného E. U. aj ich závažnosť (opakované používanie mobilného
telefónu počas jazdy). Pri absencii poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona súd obom obžalovaným ukladal trest v základnej sadzbe trestu odňatia slobody podľa § 149
odsek 2 Trestného zákona, t.j. 2 až 5 rokov.

Súd obom obžalovaným zhodne uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere 2 roky a zistiac podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom
na osobu obžalovaných, najmä s prihliadnutím na ich doterajší život a prostredie, v ktorom žijú a
pracujú a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu obžalovaných nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody) výkon trestu odňatia slobody
u nich podmienečne odložil za určenia skúšobnej doby 2 roky. Pri rozhodovaní o výmere uloženého
trestu odňatia slobody u obžalovaných súd zohľadňoval predovšetkým ich doterajšiu bezúhonnosť, fakt
nedbanlivostného charakteru nimi spáchaného prečinu a súčasne im ukladaný trest zákazu činnosti.
Obomobžalovanýmtotižsúdsledujúcsplnenieúčelutrestuajzhľadiskagenerálnejprevencieukladalza

splnenia podmienok podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti, v spojení s
ktorou sa dopustili žalovaného prečinu v prejednávanej veci a tak obžalovanému E. U. uložil trest zákazu
podnikateľskej činnosti v oblasti výkonu stavebných prác ako aj výkonu funkcie štatutárneho orgánu a
jeho člena právnickej osoby s takým predmetom činnosti a obžalovanému O.. I. T. trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu stavbyvedúceho, a to obom obžalovaným zhodne na dobu 2 roky. Pri rozhodovaní o

výmere tohto trestu zákazu činnosti súd zohľadňoval aj dĺžku trestného konania a dobu takmer 5 rokov
od spáchania skutku obžalovanými. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný E. U. v čase činu nemal
oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, nemohol sa skutku dopustiť v súvislosti s touto činnosťou
a preto na rozdiel od výroku o treste pôvodne v tejto veci vydaného trestného rozkazu trest zákazu aj
výkonu tejto činnosti obžalovanému neuložil.

V prípravnom konaní uplatnili včas a riadne nárok na náhradu škody jednak Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s. v súvislosti s nákladmi na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich poistencovi I. U.
a jednak matka poškodeného I. U. J. U. ako nemajetkovú ujmu, spôsobenú jej smrťou syna. V
prejednávanej veci však súd uznal obžalovaných E. U. a O.. I. T. vinnými, avšak obžalovaného E.

U. ako konateľa právnickej osoby E. J. s.r.o. F. - zhotoviteľa, uskutočňujúcej predmetnú stavbu na
základe zmluvy o dielo a obžalovaného O.. I. T. ako stavbyvedúceho, vykonávajúceho túto činnosť na
zmluvnom základe pre túto právnickú osobu. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prichádza do úvahy
zodpovednosť za škodu posudzovať s poukazom na ust. § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Súd
súčasne skonštatoval aj trestnoprávnu spoluzodpovednosť za smrť poškodeného I. U. už právoplatne

odsúdeného O.. H. G. a preto podľa názoru súdu prichádza do úvahy vo vzťahu k nároku na náhradu
škody posudzovanie zodpovednosti aj iných osôb, než obžalovaných E.. Z týchto dôvodov súd podľa
§ 288 odsek 1 Trestného poriadku oba poškodené subjekty s ich nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).