Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010827
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8318010827.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.04.2023, v trestnej veci obžalovaného E. P., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 03.11.2022,
sp. zn. 2T/143/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný E. P., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom H., XXXX/XX, U.,

je v i n n ý, ž e

- dňa 15.06.2017 v čase okolo 00.00 hod. pred krčmou L-B. na ul. R. XXX/X v U. po predchádzajúcom

konflikte fyzicky napadol L. G., nar. XX.XX.XXXX v U., a to tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre
a následne ho tlačil na zemi a udieral, čím mu spôsobil poranenia a to tržnozhmoždenú ranu nad
ľavým okom, pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života šesť dní,

t e d a

- dopustil sa výtržnosti tým, že na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú R. W.., so sídlom H. B., T., IČO: XX XXX XXX s uplatneným
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 03.11.2022, sp. zn. 2T/143/2018 bol obžalovaný E. P.
uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákna, na tom skutkovom základe, že

- dňa 15.06.2017 v čase okolo 00.00 hod. pred krčmou L-B. na ul. R. XXX/X v U. po predchádzajúcom
konflikte E. P. fyzicky napadol L. G., nar. XX.XX.XXXX v U., a to tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre

a následne ho tlačil na zemi a udieral, čím mu spôsobil poranenia a to tržnozhmoždenú ranu nad ľavým
okom, pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hlavy v oblasti temena
obojstranne stredne ťažkého stupňa a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v
obvyklom spôsobe života desať dní.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, 4
Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok a 4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. poriadku právnych nástupcov po nebohom
poškodenom L. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú R. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia obžalovanému podľa § 73 ods. 2
písm. a/ Tr. zákona zamietol.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajkyne dňa 16.11.2022 podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu
prvého stupňa prostredníctvom obhajkyne dňa 28.12.2022. Namietal, že skutku, ktorý je mu kladený za
vinu, sa nedopustil, čo malo byť z vykonaného dokazovania preukázané. Poukazuje na výpoveď svedka
E., ktorý bol s ním po celý čas, kedy malo dôjsť ku skuku kladenému mu za vinu, výpoveď svedka

J., ktorý opakovane uviedol, že všetko vie len sprostredkovane a keď prišiel k pohostinstvu, bolo už
po všetkom, P. tam nevidel a L. mu povedal, že ho zbili dvaja, nikoho však nemenoval. K znaleckému
posudku bol vypočutý znalec E.. J., ktorý, okrem iného, uviedol, že nemal vedomosť o tom, že malo
dôjsť k viacerým konfliktom v časovom slede od 19.00 hod. do 00.00 hod. a vychádzal z úlohy určenej
vyšetrovateľom v uznesení, podľa ktorého malo dôjsť ku skutku o 00.00 hod. Pri ošetrení o 00.49 hod.

sa jednalo o čerstvú krvácajúcu ranu, ktorá vznikla okolo polnoci. Pohmoždenie v oblasti oka vykazovalo
známky pomerne čerstvého poranenia, avšak nedá sa tomuto prisúdiť čas. Pri opieraní sa o zdravotnú
dokumentáciu možno vylúčiť, že to bolo poranenie spred dvoch dní. Hematóm okolo oka mohol vzniknúť
v časovom rozpätí pred odborným vyšetrením aj niekoľko hodín. Nemožno uviesť ani presný časový údaj
vzniku pohmoždenia v oblasti temena hlavy, poranenie mohlo vzniknúť aj s odstupom času niekoľkých

hodín. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď E. G., tak tento svedok na hlavnom pojednávaní na položenú
otázku, prečo sa k skutočnostiam, ktoré uviedol pred súdom, nevyjadril už skôr, uviedol, že využil svoje
právo, aby sa k tomu nevyjadroval, rovnako aby nepriťažoval bratovi alebo blízkej osobe. K zmene
výpovede svedka E. G. došlo podľa jeho názoru z dôvodu, že sestra svedka, s ktorou žil dlhé roky v
spoločnej domácnosti a majú spolu syna, odišla s iným mužom a v súčasnej dobe podal na Okresnom

súde Humenné žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde odporkyňou je práve sestra E. G.. Tvrdí,
že nenapadol, ani nezbil L. G., nespôsobil mu zranenia tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného
súdu Humenné, preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove po doplnení dokazovania s prihliadnutím na
výpoveď znalca E.. J. rozhodol tak, že jeho odvolaniu vyhovie a spod obžaloby ho oslobodí.Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vinu obžalovaného jednoznačne
preukazuje výpoveď poškodeného L. G., ktorý povrdil, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho napadol a

spôsobil mu popísané poranenia. Tomuto priebehu skutku zodpovedá aj výpoveď svedkyne C. H., ktorá
bolaprítomnávčasejehospáchaniaakeďpočulakrikpoškodenéhozvonku,bolaobžalovanýmzahnaná
späť do budovy s tým, aby nebola fyzicky napadnutá. Pokiaľ ide o čas vzniku poranenia poškodeného,
svedkyňa potvrdila, že pri prvom konflikte sa E. P. s L. G. iba sácali s následným pádom druhého
menovaného na zem. Poškodený si nepamätá udalosti až po polnočnom útoku, kedy s najväčšou
pravdepodobnosťou vznikol otras mozgu. Výpoveď poškodeného nemohli potvrdiť ďalší vo veci vypočutí

svedkovia, nakoľko neboli účastní predmetného napadnutia. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že
uvedeného dňa L. G. utrpel poranenia tam uvedené, pričom pri posúdení mechanizmu vzniku zranení
znaleckým dokazovaním, tieto mohli vzniknúť tak, ako to popísal L. G..

Po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu

predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu k skutku,
ktorý bol súdom prvého stupňa posúdený ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vo
vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy súdom prvého stupňa v rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský

súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd

prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok
tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,

že obžalovaný E. P. spáchal skutok tak, ako bol ustálený odvolacím súdom. Úplnosť vykonaného
dokazovania vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom,
či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa vo vzťahu k tomu, či došlo k spáchaniu skutku a či ho spáchal obžalovaný, zároveň vyplýva, že

uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedka poškodeného L. G., ktorý popísal, ako malo dôjsť k skutku
v čase keď zamykal bránu okolo polnoci, čakal na taxi, prišlo auto, on si myslel, že je to taxi, neotáčal

sa, ale keď dvakrát buchli dvere, vtedy sa otočil a stáli za ním P. a E., P. ho udrel rukou do tváre, asi
päsťou a po prvom údere si už nič nepamätá. Úder bol do prednej časti hlavy, mal vypité asi 5 - 6 poldeci.
Žiadnu zbraň nevytiahol, bolo to šetrené, jeho otec nebol držiteľom zbrane. Nepamätá si ani, či sa E.
zapajal do konfliktu.
Uvedená výpoveď svedka poškodeného G. je podporovaná výpoveďou svedkyne H., čašníčky v

pohostinstve poškodeného G., ktorá uviedla, že bola zakódovať objekt vzadu a keď vyšla, počula výkrik
„volaj políciu“, pričom sa snažila prísť bližšie pozrieť, ale P. ju zahnal naspäť do krčmy, aby nič nevidela,
preto volala políciu, ale policajti prišli až po všetkom. Ona počula, že je tam bitka a P. kričal. P. ju hnal
do krčmy slovami „zmizni, vypadni“.

Rovnako svedok E. G. potvrdil, že okolo polnoci sa išiel pozrieť ku krčme, lebo tam stálo P. auto, preto
predpokladal, že sa vráti, kde pri príchode videl, ako P. drží ruky za chrbtom bratovi a brata bil spredu
E. a kým dorazili, už brat ležal na chrbte a na ňom kľačal P. a bil ho do tváre a E. brata kopol zboku.Aj keď svedok E. uviedol, že poškodeného G. nenapadol a nenapadol ho ani P., potvrdil konflikt medzi
nimi a poškodeným L. G., keď uviedol, že ich mal ohrozovať pištoľou, preto ho hodili na zem, P. ho držal
a on mu vytiahol zbraň z ruky.

Vo vzťahu k poraneniam poškodeného L. G. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec E.. J., ktorý
uviedol, aké poranenia poškodený utrpel, pričom k poraneniu oka, potvrdil, že poškodený bol udieraný
opakovane do oblasti ľavého oka a jeho okolia a tieto poranenia nevykazovali znaky pádu, tiež nemohli
byť spôsobené fackou.

Keďže poškodený L. G. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že z jeho zranení iba
rana vzadu na hlave bola spôsobená pri prvom útoku poobede a toto nepatrí do skutku, nakoľko okolo
17.00 hod. ho mal prvýkrát obžalovaný P. napadnúť, kedy mal spadnúť a udrieť si hlavu o stôl, krajský
súd k uvedenému vypočul znalca E.. C. J. na verejnom zasadnutí, kde znalec uviedol, že pohmoždenie
v oblasti hlavy mohlo vzniknúť aj pádom poškodeného a úderom hlavy o stôl alebo nejakú väčšiu plochu,

nie o hranu a pri tomto náraze mohol vzniknúť aj otras mozgu ľahkého stupňa, pričom ak by sa bralo
do úvahy u poškodeného len poranie v oblasti oka, t.j. tržná rana a hematóm, ktoré popísal, tak dĺžka
obmedzenia v obvyklom spôsobe života, s prihliadnutím na jeho pracovný výkon by bola 6 dní.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu

obžalovaného E. P. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako ho ustálil odvolací súd a usvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, ustálil skutok po doplnení dokazovania výsluchom znalca

E.. J. tak, že zo skutku vypustil poranenia, ktoré do skutku zahrnul prvostupňový súd a to pohmoždenie
hlavy v oblasti temena obojastranne stredne ťažkého stupňa a otras mozgu ľahkého stupňa z dôvodu,
že sám poškodený L. G. uviedol, že poranenie na temene hlavy mu vzniklo už poobede, po tom čo ho
obžalovaný drgol a on udrel hlavu o stôl a znalec E.. J. pripustil, že k týmto mohlo dôjsť aj pooobede
a to úderom hlavy o stôl, resp. iný predmet o širšej kontaktnej ploche a zároveň uviedol, že poranie v

oblasti oka, t.j. tržná rana a hematóm, ktoré popísal, tak dĺžka obmedzení v obvyklom spôsobe života,
s prihliadnutím na pracovný výkon poškodeného by bola 6 dní.

Na základe uvedeného došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku tak, že krajský súd vypustil prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaného uznal za vinného iba z prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Zuvedenýchdôvodovneukladalobžalovanémuúhrnnýtrestzadvatrestnéčiny,aletrestodňatiaslobody
za jeden trestný čin a to prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, čím došlo aj k
vypusteniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných

činov, v dôsledku čoho u obžalovaného nie je možné konštatovať ani poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť, preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov, pričom uložený trest považoval za dostatočný
na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania

trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, s poukazom na individuálnu a generálnu
prevenciu.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, o nároku na náradu škody právnych nástupcov po
nebohom poškodenom L. G. nerozhodoval, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, aby si poškodený L. G.

uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, ako to vyžaduje ust. § 46
ods. 3 Tr. poriadku, nakoľko z výpovede poškodeného L. G. z prípravného konania vyplýva, že tento sa
vyjadril, že síce navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému náhradu spôsobenej
škody, z dôvodu, že škoda mu spôsobená bola, ašak neuviedol jej výšku, teda takýto návrh nie je možné
považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody riadne a včas.

Krajský súd zároveň, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nerozhodoval o zamietnutí návrhu
prokurátora na uloženie psychiatrického liečenia obžalovanému z dôvodu, že o tomto nie je potrebné
rozhodovať samostatným výrokom, pokiaľ súd takémuto návrhu nevyhovie. Vzhľadom na skutočnosť,že obžalovanému ochranné liečenie súdom prvého stupňa uložené nebolo a odvolanie bolo podané len
zo strany obžalovaného, krajský súd nemohol obžalovanému uložiť ochranné liečenie, nakoľko by došlo
k zhoršeniu jeho postavenia v zmysle zásady zákazu reformatio in peius.

Keďže poškodená R., a.s. si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, krajský súd ju s jej nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže nebolo preukázané, aby obžalovaný poškodenému
mal pri skutku spôsobiť všetky poranenia, ktoré mu obžaloba kládla za vinu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, ktorý poukazoval na výpoveď svedka E., ktorý mal byť
celý čas s ním pri skutku, na rozdiel od výpovede svedka J., ktorý všetko vie len sprostredkovane, krajský
súdudáva,že suvedenýmsavysporiadalvyššievrámciodôvodneniasamotnéhorozsudku,rovnakotak
ako s výpoveďou znalca E.. J. na hlavnom pojednávaní, ktorého krajský súd ešte na verejnom zasadnutí
dopočul.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na svedeckú výpoveď svedka E. G.,
ktorý pred súdom prvého stupňa popísal priebeh skutkového deja, ako ho vnímal, pričom odôvodnil,
prečo predtým nevypovedal a to z dôvodu, že by nepriťažil sebe, bratovi alebo blízkej osobe, a podľa
jeho názoru k zmene výpovede svedka došlo z dôvodu, že sestra svedka, s ktorou žijú dlhé roky v
spoločnej domácnosti, odišla s iným mužom, preto podal na Okresnom súde Humenné žalobu o určenie

vlastnického práva voči nej, krajský súd udáva, že uvedené skutočnosti neboli ničím preukázané a z
vykonaného dokazovania nevyplývajú.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako
čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.