Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 29Csp/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213712
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2117213712.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: F. L., Z.. XX.XX.XXXX,

B. Q. XXXX/XX, K., zastúpený: OZ Centrum správnej pomoci Trnava, Trakovice 158, Trakovice, proti
žalovanému: Q. Q., T..Q.., K. XX, B., právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2017 sa žalobca domáhal určenia: (I.) že úver zo zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov, (II.) že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, (III.) zaplatenia
sumy 3 764,72 eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s ročným úrokom
z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby NBS od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, (IV.)
zaplatenia sumy 500,00 eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov
konania. Uplatňovaný nárok odôvodnil tým, že dňa 13.01.2011 so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú

úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ zmluva o úvere“) na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 8 000,00 eur, skutočne mu bola na účet poukázaná suma 7 831,00 eur. Zmluva bola
žalovaným vopred naformulovaná, žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s
dobrými mravmi podľa § 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedená
zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Žalobca za poskytnutý úver zaplatil do dňa podania
návrhu 11 764,72 eura.

2. Žalobca v podaní zo dňa 09.11.2017 na základe výzvy súdu ohľadne výpočtu sumy 500,00 eura, ako
finančného zadosťučinenia uvádza, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárok objektívny, ktorý
nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok a jej kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré
utrpel poškodený, a preto nie je možné ho definovať presným výpočtom, ale ide o primeranú subjektívnu
výšku odškodnenia. Primeranosť satisfakcie poskytovanej v peniazoch nie je možné preukazovať tak
ako výšku škody alebo rozsah bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného považuje žalobca
finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur za dôvodné a primerané. Žalobca žalobný návrh v časti

výroku I. a III. zobral späť a petit upravil tak, že žiada (1.) vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 vo výške 3 764,72eura spolu s úrokom z omeškania, (II.)
zaplatenia sumy 500,00 eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov
konania.3. Žalobca bol vyzvaný dňa 07.03.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného v zmysle § 167 ods.3
CSP, zároveň bol vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení, a to, akými platbami uhradil sumu 11 764,72

eura (kedy vykonanými, akým spôsobom a v akej výške), tiež bol vyzvaný na predloženie dôkazov.
Lehota na doplnenie vyjadrenia bola žalobcovi na jeho žiadosť predĺžená do 27.04.2018. Do uvedenej
lehoty žalobca napriek predĺženiu lehoty na vyjadrenie nezaslal súdu požadované vyjadrenie, nepriložil
listinné dôkazy. Uvedené dôkazy nedoložil ani na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2018, ktorého sa
zúčastnil, ktoré bolo z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného odročené.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci

samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že zmluva o úvere uzavretá

medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, a keďže sa tak stalo pred doručovaním žaloby žalovanému,
súd koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Predmetom žaloby tak
zostal žalobou uplatnený nárok na zaplatenia sumy 3 764,72 eura s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia spolu s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby NBS
od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia a zaplatenie sumy 500,00 eur ako primerané finančné

zadosťučinenie. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu
nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Súd nezisťoval súhlas žalovaného s čiastočným
späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.12.2018 predložil súdu zmenu žaloby, ktorú
odôvodnil skutočnosťou, že žalobca ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania podával žalobu bez
právneho zastúpenia, táto žaloba nebola dostatočná, neboli v nej uvedené všetky skutočnosti a dôkazy,
ku ktorým sa žaloba dostal, nie vlastnou vinou, až 23.11.2018. K pôvodnej žalobe zástupca žalobcu
nemá čo dodať, chce pojednávať len o zmenenej žalobe, žalobca v pôvodnej žalobe neuviedol všetky

náležitosti, ktoré sú chybne uvedené v zmluve, nesprávne vyrátal výšku bezdôvodného obohatenia,
nárok vyvodzuje z fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nakoľko v zmluve bola chybne uvedená RPMN
aj úroková sadzba, tiež žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nepreskúmal bonitu klienta,
čím tento úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Všetky listinné dôkazy ohľadne RPMN
predložili spolu so zmenou žaloby, uvádza, že ani v jednej z troch pobočiek žalovaného jej nechceli

vydať amortizačnú tabuľku, podarilo sa to až v pobočke na námestí Trnava začiatkom novembra, pani
jej to nevedela spraviť na počkanie, doklady začali zháňať po predchádzajúcom pojednávaní.

9. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.12.2018 nepripustil zmenu petitu žaloby, a
to z dôvodu v súlade s § 143 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca v zmenenej žalobe rozšíril výšku sumy

predstavujúcu bezdôvodné obohatenie na sumu 8 832,30 eura a opätovne žiadal o určenie, úver zo
zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov. Súd má za to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe, žalobca žalobu podal v máji 2017, od uvedenej doby doposiaľ nepredložil súdu
relevantné doklady ohľadne úhrad jednotlivých súm na úhrady úveru, nevyjadril sa k vyjadreniam

žalovaného, a to aj napriek súdom predĺženej lehoty na podanie vyjadrenia, čím podľa názoru súdu
zbytočne predlžoval konanie a nekonal hospodárne. Neurobil tak ani na predchádzajúcom pojednávaní
dňa 10.10.2018, a preto súd uvedenú zmeny žaloby nepripustil, a to aj vzhľadom na zásadu procesnejekonómie a hospodárnosti konania v súlade s č.l 8 a č.l. 17 CSP. Napokon, nič nebráni žalobcovi, aby
žalobu v časti, v ktorej súd nepripustil jej zmenu, podal na súd opätovne.

10.Súdrozsudkomč.k.29Csp/23/2017-158zodňa03.12.2018rozhodoltak,žežalobuvcelomrozsahu
zamietol, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

11. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave ako
druhoinštančný súd uznesením č. k. 10Co/115/2019-204 zo dňa 30.06.2020 tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 3 764,72 eura a v časti trov konania zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

12. V uznesení odvolací súd uviedol že v odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa
vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov,

na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, je nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok,
že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Odvolateľke bolo preto

znemožnené,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávana
spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete),
pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) zrušil vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude
v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania, posúdiť predložené listinné dôkazy, za účelom
preskúmania všetkých rozhodujúcich skutočností, určovaných hypotézou hmotnoprávnych noriem, s
prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne v žalobe a v priebehu sporu, najmä zákona o spotrebiteľských
úveroch (§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1), z hľadiska naplnenia zákonom stanovených obligatórnych náležitostí

zmluvy, absencia ktorých je zákonom sankcionovaná, napr. bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru,
prípadne inými právnymi následkami. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej
inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,

ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Súd prvej inštancie
bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada
aj so špecifickými námietkami strán sporu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o
trovách tohto odvolacieho konania.

13. Na pojednávaní dňa 29.09.2021 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na tom, že podaná žaloba je
dôvodná. Má za to, že predmetná zmluva je spotrebiteľská a mala by byť uzatvorená v súlade so
zákonom 129/2010 Z. z. a Občianskym zákonníkom. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011
bola uvedená výška úveru 8 000,00 eur s úrokovú sadzbou 16,9% s výškou splátky 152,40 eur - 108
splátok, a jednej splátky vo výške 74,35 eur. RPMN je uvedená 20,03% a priemerná 11,25%. Celková

cena úveru 16 163,78 eura. V zmluve je uvedené, že nie sú vyžadované žiadne záruky, napriek tomu
samotnej žalobkyni by úver banka neposkytla, keby nemala spoludlžníka, resp. ručiteľa. Taktiež je v
zmluve uvedený poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura mesačne, a spracovateľský poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 169,00 eur. Rovnako je poistenie úveru v sume 5,15 eura mesačne. Má za
to, že pri výške úveru 8 000,00 eur, v počte splátok 108 v sume 152,40 eura a jednej splátke vo výške

74,35 eura a náklade na poplatok 169,00 eur by bola RPMN 20,9 % a celkovo by žalovaná zaplatila 16
702,55 eura. Ak by pripočítali k nákladom spojených s úverom poplatok za správu úveru a poistenie,
tak by bola RPMN 20,97% a spotrebiteľka by zaplatila 16 739,27 eura. Má zato, že RPMN nie je v
zmluve uvedená správne, a teda ako by nebola uvedená vôbec. Ak si chce veriteľ účtovať poplatkyza správu úveru alebo poistenie, musí tieto poplatky zohľadniť v celkovej cene úveru, a to znamená
aj v RPMN. Takisto pri týchto poplatkoch musí dať spotrebiteľovi protiplnenie za takéto poplatky a pri
poistení musí priložiť k zmluve o úvere aj zmluvu o poistení a spotrebiteľ musí mať možnosť takéto

poistenie odmietnuť. Zmluva o úvere bola pripravená vopred žalovanou, žalobkyňa nemala možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy, nemala možnosť odmietnuť niektoré časti tejto zmluvy
a bola nútená vzdať sa svojich práv, ktoré jej priznáva aj zákon. Poplatok za poskytnutie úveru, za správu
úveru, ako aj postenie úveru považujeme za neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaná nemá nárok
požadovať bez poskytnutia protislužby tieto poplatky. Žalovaná v zmluve zaväzuje spotrebiteľa, aby

prípadné spory boli riešené prioritne pred rozhodcovským súdom a podľa Obchodného zákonníka. Aj
napriek skutočnosti, že stranou zmluvy je spotrebiteľ, a je nutné posudzovať zmluvu podľa občianskeho
zákonníka a podľa zákona na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná podniká v oblasti bankovníctva, financií,
poskytovaní úverov, je jednou z najväčších bánk na Slovensku, a ľudia majú k nej dôveru, a preto nie je v
poriadku, ak zneužíva svoje postavenie tým, že si dá vypracovať zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi a snaží sa tak obohatiť na úkor spotrebiteľa. Nakoľko žalovaná si prenajíma rad

právnikov a advokátov, je povinná ovládať platnú legislatívu a správať sa korektne voči svojim klientom.
Že to tak nie je, je dôkazom aj množstva súdnych sporov a rozhodnutí, v ktorých súdy uznali neprijateľné
zmluvné podmienky, absenciu alebo nesprávne uvedené povinné náležitosti v zmluve, rovnako nekalé
obchodné praktiky. Podľa zmluvy mal úver byť splatný v 01/2020, žalobkyňa, keď sa dozvedela, že
zmluva nie je v poriadku, snažila sa komunikovať s bankou, riešiť to mimosúdne. Zaslala banke list,

na ktorý banka nereagovala. Tento úver prestala hradiť. Avšak zo strany banky bol vyvíjaný tlak na
spoludlžníka, ktorý keďže si potreboval zabezpečiť vlastné bývanie a potreboval mať čistý register a byť
bez dlhov, banke uhradil zvyšok úveru a navyše banka žiadala o rok splácania dlhšie. K dnešnému dňu
bolo banke uhradených 18 288,00 eura, čiže o cca 2 100,00 eur viac, ako bolo pôvodne dohodnuté v
zmluve. Nakoľko bol úver v časti istiny zaplatený žalobkyňou, dokonca preplatený, snažila sa s bankou

komunikovať a vyňať poddlžníka z tejto úverovej zmluvy, k čomu však nedošlo. Na základe všetkých
uvedených skutočností je nevyhnutné, aby súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a zaviazal
žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia tak, ako je uvedené v petite žaloby. Poplatok za správu
úveru a poistenie neboli súčasťou mesačnej splátky, ale boli platené zvlášť. RPMN vypočítali pomocou
interaktívnejkalkulačkynainternete.Prvúsplátkuuviedliakododatočnýnákladaďalšídodatočnýnáklad

bol poplatok za poskytnutie úveru. Celé to nesedí, buď je zle RPMN alebo výška splátky, hodnoty nie
sú uvedené správne.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa v prvom rade dôrazne ohradil proti spôsobu
procesného konania, ktoré do konania vznáša tvrdení zástupca žalobcu, keď uvedené popiera

ustanovenia viacerých právnych predpisov s evidentnou snahou porušiť právo žalovaného na
spravodlivý proces. Lehota na prípravu pojednávania v trvaní minimálne 5 dní v spojitosti s ustanovením,
ktoré sa týka doplnenia skutkových tvrdení po doručení žaloby (§ 140 ods. 2 CSP) tu nie sú samoúčelne.
Žalovaný má právo vedieť, čo tvorí predmet konania, ktoré sú skutkové tvrdenia, a na uvedené má
mať možnosť sa pripraviť a reagovať. Žalobca má predniesť žalobu a nie znôšku ďalší tvrdení bez

ladu a skladu, bez akéhokoľvek preukazovania. Všetky skutkové tvrdenia, ktoré žalobca predložil po
podaní žaloby, všetky výpočty a podobne mali byť predmetom zmeny žaloby. Osobitne poukázal na
základnú skutočnosť, ktoré sa, o.i., týka bezdôvodného obohatenia, a ktorá bola opakovane namietaná
a opakovane na to poukazoval súd - poukázal na bod 13. prvoinštančného rozhodnutia, kde sa uvádza,
že žalobca bol vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení, a to akými platbami uhradil hradenú sumu a

uvedené nebolo do dnešného dňa splnené. Akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť novými tvrdeniami,
môžu byť do konania vnášané len cez inštitút zmeny žaloby. To, že je niekto spotrebiteľ, nemá žiaden
vplyv na plnenie jeho procesných povinností. V tomto smere poukázal na plenárne rozhodnutie ÚS SR
PL ÚS 11/2016, kde sa uvádza: „aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súkromného
práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať

triezvo neutrálne, ako akékoľvek právne inštitúty. Žalovaný má ako ústavou tak i dohovorom, t.z.
právnymi predpismi najvyššej právnej sily zaručené právo na nestranný súd, pričom nestrannosť sa
v zmysle judikatúry US SR odvíja od konania, kedy sa žiadnej zo strán nenadŕža. To že je niekto
spotrebiteľ neznamená, že by mal mať nejaké výsadné postavenie a že by pre neho neplatili zákony.
Je právom kohokoľvek zvoliť si kvalifikovanú právnu pomoc a v prípade ak tak nepostupuje, uvedené

nemôžu byť na ťarchu druhej strany a súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcu, pretože tým dochádza k
porušeniu rovnosti strán. Ustanovenia CSP sú ustanovenia, ktoré sú po prvé len na úrovni jednoduchého
(podústavného) práva a ako sa uvádza v základných princípoch, tieto sa majú interpretovať, o.i. podľa
čl. 3, v súlade s Ústavou a Medzinárodnými zmluvami a predovšetkým nimi chránenými hodnotami.Dôrazne sa ohradil proti tomu, ak súd poukazuje na to, že údajne vyjadrenia zástupcu žalovaného by
mali byť nejakým spôsobom nepatričné avšak na úplne očividné zneužívanie procesných oprávnení
žalobou, keď príde zástupca s jasne napísaným prejavom na papieri, ktorý nie je totožný s obsahom

žaloby a snaží sa tak vytvoriť úplne iný predmet konania a navodiť stav, kedy sa žalovaný na uvedené
nemôže riadne pripraviť, v spojitosti s urážlivými tvrdeniami typu, že banka pripravuje nejako úmyselne
nezákonné zmluvy, považuje za absolútne neprijateľné. Tieto tvrdenia navyše nie sú doprevádzané,
pochopiteľne, žiadnymi dôkaznými prostriedkami, napr. o tom, ako sa chcela žalobkyňa dohodnúť alebo
o tom, čo a kedy hradila, alebo o tom, čo, kto,. ako iný dlžník hradil atď. Žalovaný poukázal na to, že v

písomne predloženej zmluve, je písomne dohodnuté, a to v čl. 1, že súčasťou splátky sú o.i. poplatky a
v časti 2, čl. 5 je uvedené že poistné je obsahom pravidelnej splátky. Žalovaný si tak vytvorí nepravdivý
stav a z uvedeného si vyvodzuje ďalšie nonsezuálne závery. Rovnako absurdný je postup, kedy má
byť predmetom konania údajne výška RPMN, čo však nie je obsiahnuté v žalobe, ale predovšetkým
to, akým spôsobom sa počíta RPMN je obsiahnuté v ust. § 19 zák. v spojitosti s prílohou č. 2, inými
slovami, hypotéza právnej normy určuje konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné tvrdiť, a nie to, že

uvedené má údajne vyplývať z akejsi kalkulačky, pričom ani navyše nie sú tvrdené hodnoty, ktoré do
nej boli zadané. Súd ich len odčítal z papierovej verzie a v tomto smere poukazujem na ust. § 132
ods. 2 CSP, podľa ktorého je zakázané uvádzať skutkové tvrdenia odkazom na iné dokumenty a to
sa už nezmieňujem o tom, že i z toho, čo uviedol súd, pri porovnaní so vzorcom v prílohe 2 je úplne
zrejmé, že všetky vyžadované hodnoty sa nezadávajú do takejto internetovej kalkulačky a aj tie, ktoré

boli zadané, boli zadané nesprávne. Ide o postup, s ktorým sa žalovaný zo strany týchto občianskych
združení stretáva opakovane a nie je tolerovaný zo strany súdu. Banka podlieha dohľadu dohľadového
orgánu, t.j. NBS, a vyčísľovacie operácie sú výstupom z bankového informačného systému podľa §
40 zákona o bankách, ktorý je pravidelne NBS auditovaný. Je tak s údivom, že tieto údajné nekalosti v
množstve iných prípadov zatiaľ neboli odhalené. Takisto výstupy z toho istého informačného systému

podľa rovnakého vzorca sú v iných zmluvách správne atď. Ak chce žalobca niečo učiniť predmetom
konania, nech to do konania procesne vnesie, a to zákonom predpokladaným spôsobom a žalovaný sa
následne k uvedenému vyjadrí. Vec bola vrátená výlučne z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia a
opakovane poukázal na to, že ak sa chce niekto domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré má
pozostávaťzmnožstvarôznychplnení,jenajprvpovinnýidentifikovaťkonkrétnekaždéplnenie,to,ktoho

vykonal, kedy bolo vykonané, a v akom rozsahu má byť vrátené späť. Na toto podľa názoru žalovaného,
dokonca nad rámec toho, ako by mal súd akcentujúc rovnosť strán, postupovať, bol žalobca vyzývaný
ako to vyplýva o.i. z citovaného bodu 13. prvoinštančného rozhodnutia. Uvedené nebolo v priebehu
daného konania nijakým spôsobom splnené. Žalovaný nerozumie tomu, ak žalobca nešpecifikuje, to
čo žiada vydať a to čo plnil, ako vôbec môžu byť relevantné akékoľvek iné skutočnosti v konaní.

Takisto uviedol, že ochrana spotrebiteľov sa v ponímaní dlžníkov, a to samozrejme, práve v čase,
keď prestávajú plniť svoje záväzky, zmenila na snahu o to, nájsť si nejaký pseudo- dôvod, pre ktorý
sa nemá plniť záväzok. Ako to jasne vyplýva zo smernice 93/13 EHS, tak aj z rozhodovacej praxe
najvyšších rozhodovacích autorít krajín EÚ, primárnym predmetom, zmyslom a cieľom spotrebiteľskej
úpravy nie je obkrojovanie obsahu zmluvného vzťahu ale je ním transparentnosť. Vo vzťahu k poplatkom

sa uvedené prejavuje snáď v najväčšej možnej miere, kedy napriek tomu, že poplatky sú cenové
dojednania, ktoré súd vyňaté z pôsobnosti smernice, zároveň sú to hlavné predmety plnenia, ktoré
sú takisto vyňaté z pôsobnosti smernice. Zároveň poukázal na rozhodnutie SD EÚ 621/17 v zmysle
ktorého poplatok za poskytnutie a poplatok za správu úveru nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami, to znamená, že sú tu 3 výluky z neprijateľnosti a tvrdenia o tom, že uvedené

má byť neprijateľné, sú v celom rozsahu chybné. V tomto zmysle poukázal tiež na spoločné stanovisko
Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR v zmysle ktorého bankové poplatky a poplatky za
správu úveru so popri úrokoch súčasťou viaczložkového komplexu plnení. Inými slovami, je to obchodné
rozhodnutie konkrétneho podnikateľa, či cena úveru bude tvorená mixom, v ktorom je napr. nižší úrok
a vyššie poplatky alebo naopak. Skutočnosti, ktoré boli uvádzané pojednávaní sú v celom rozsahu

nepravdivé, odhliadnuc od toho, že sú procesne nerelevantné a ako RPMN, tak i celková čiastka sú
v zmluve uvedené správne. V tejto súvislosti opäť upriamil pozornosť na to, že tu existuje základná
povinnosť tvrdenia, a jej obsah je daný hypotézou konkrétnej právnej normy. Takže napr. nie je známe,
že by sa celkové náklady vypočítavali ako akýsi súčin celkovej splátky, ktoré v sebe zahŕňa aj plnenia
iné, ale vypočítava sa spôsobom, ktorý je uvedený v §2 písm. g) zákona. Takisto poukázal na to, že je

úmyselným zavádzaním tvrdenie, že napr. s nesprávnosťou uvedeného je spojená sankcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, keďže zákon práve v ust. § 11 jednoznačne rozlišuje 2 skutkové podstaty, a to, keď
zmluva neobsahuje náležitosti alebo je náležitosť nesprávne uvedená (ods. 1 písm. b), d). Vo vzťahu
k ďalšiemu procesnému postupu uviedol, že tento sa bude odvíjať od stanoviska, či rozhodnutia súduvo vzťahu k ďalšiemu postupu, ale ako určujúcu skutočnosť uviedol, že ak by súd nejakým spôsobom
bral ako relevantné ktorékoľvek tvrdenie, ktoré zaznelo v konaní po podaní žaloby, tak okrem toho, že
toto nemôže byť pre nedodržaný postup v konaní tvrdením relevantným, tieto tvrdenia vzhľadom na

čas ich prednesenia tiež znemožňujú to, aby sa k nim žalovaný mohol v úplnosti v súlade s právom na
spravodlivé konanie vyjadriť.

15. Na pojednávaní dňa 04.04.2022 zástupca žalobcu uviedol, že svoje vyjadrenie posielali na súd 12.
alebo 13. októbra 2021. Súd uviedol, že vyjadrenie sa nenachádza ani v spise, ani v súdnom registri.

Zástupca žalobcu krátkou cestou doložil súdu vyjadrenie spolu s prílohami v dvoch vyhotoveniach,
pričom jedno vyhotovenie doručil súd krátkou cestou právnemu zástupcovi žalovaného.

16. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd vyzval zástupcu žalobcu, aby špecifikoval kedy
uvedené podanie odosielal súdu a predovšetkým akým spôsobom. Doručovanie je okamžite overiteľné.
Zástupca žalobcu uviedol, že podanie podali elektronicky. Podanie je zhrnutie listín, ktoré boli už do

spisu doručené, navyše tam je priložené len RPMN. Bezdôvodné obohatenie začalo vznikať žalobkyni v
01/2016. Uplatňujú si bezdôvodné obohatenie v tej výške, ako je uvedená v poslednom stĺpci tabuľky -
rozpisu zaplatených splátok, ktorá bola prílohou vyjadrenia. Súd vyzval právneho zástupcu žalovaného,
aby doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, s poukazom na skutočnosti,
ktoré sú obsahom vyjadrenia zástupcu žalobcu a skutočnosti prednesených na dnešnom pojednávaní.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá žiadne skutkové tvrdenia, ku ktorým by sa mohol vyjadriť.
Skutkové tvrdenia žalobca nepredložil, nie je možné nahradiť skutkové tvrdenia odkazom na akúkoľvek
listinu.

17. Na pojednávaní dňa 12.09.2022 súd pripustil rozšírenie žaloby: Žalovaný je povinný vydať

žalobcovi z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške
6 832,30 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% od právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia. Predmetom sporu sa tak bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 832,30 eura
s príslušenstvom a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,00 eur a náhrada
trov konania.

18.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,že rozhodnutieozmenežalobyjepotrebnévyhotoviťpísomne.
K zmene žaloby sa vyjadril v tom zmysle, že stále nie sú doplnené skutkové tvrdenia zo strany žalobcu.
Odvoláva sa aj na bod č. 13 rozsudku okresného súdu. Podľa jeho názoru zmena žaloby je neprípustná
aj vzhľadom na to, že Krajský súd túto zmenu žaloby nepripustil. Popiera aktívnu vecnú legitimáciu

žalobkyne, nakoľko z výpisov z úhrad je zrejmé, že úhrady neplatila výhradne žalobkyňa. Žalobkyňa
stále neoznačila plnenia, ktoré žiada vydať. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu za takéhoto stavu
pripustiť zmenu žaloby - poprel spravodlivosť súdneho konania.

19. Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k zmene žaloby. Právny zástupca žalovaného

vo svojom vyjadrení uviedol, že Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným
úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len
čo sa konanie začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase
podľa procesných pravidiel a zásad. Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len zmenou tzv.
žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má

spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. Pod zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti,
ktorú žaloba má mať. Za zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu
žaloby), b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba
spočíva.(Uznesenie NS SR, sp.zn. 5Obo 96/2011. Za zmenu žaloby je preto potrebné považovať aj
zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. (Za

zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby),alebo b) zmenu tzv.
rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. (Uznesenie NS
SR, sp.zn. 3 Obo 27/2015)atď. Je bezpodmienečnou povinnosťou súdu svojou činnosťou zabezpečiť
konanie /postup, v ktorom je zabezpečená plnohodnotná realizácia základných práv fyzických alebo
právnických osôb, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a vykladať právne normy spôsobom,

ktorý zabezpečí ochranu zaručeným základným a právam a slobodám a nie spôsobom, ktorý uvedené
neguje. Žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení k podaniu označenému ako „žaloba“ uviedol, že
nejde o podanie perfektné, úplné a riadne a že v ňom okrem iného absentujú ako reálne skutkové
tvrdenia vo vzťahu k podstate údajného nároku, tak i riadny žalobný návrh. Žalovaný uvedené riadneargumentačne odôvodnil, vo vzťahu k povinnosti tvrdenia v prípade nárokov na vydanie bezdôvodného
obohatenia uvedené uvedie i nižšie, keďže rovnakou vadou je konanie zaťažované i naďalej, rovnako
uviedol, a uvádza, že tu je neúplný návrh rozhodnutia, t.j. skutočnosti zákonne brániace pokračovať v

konaní akoby išlo o konanie o riadnej žalobe. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že neexistencia
podstatných tvrdení v úplnosti (čo bez ďalšieho implikuje i nemožnosť uniesť procesné bremeno, keďže
dokazujú sa len uvedené tvrdenia) môže byť podľa charakteru uvedenej vady skutočnosťou, ktorá
nebráni pokračovať v konaní (s následkom v podobe rýchlej straty sporu). Povinnosť odstraňovať
vady neúplného podania a nemožnosti konať bez odstránenia uvedených vád vyplýva ako z citovaných

ustanovení §§ 129 a 132 CSP, tak i z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Ak vady podania nie sú v súdom stanovenej lehote odstránené, je tu explicitne formulovaný
zákonný príkaz vo vzťahu k ďalšiemu postupu súdu - ten takéto podanie odmietne a je vylúčené, aby
vykonával v konaní akékoľvek iné procesné úkony. Žalobca bol vyzvaný dňa 07.03.2018 na vyjadrenie
sa k vyjadreniu žalovaného v zmysle § 167 ods.3 CSP, zároveň bol vyzvaný na doplnenie skutkových
tvrdení, a to, akými platbami uhradil sumu 11 764,72 eura, tiež bol vyzvaný na predloženie dôkazov.

Lehota na doplnenie vyjadrenia bola žalobcovi na jeho žiadosť predĺžená do 27.04.2018. Do uvedenej
lehoty žalobca napriek predĺženiu lehoty na vyjadrenie nezaslal súdu požadované vyjadrenie, nepriložil
listinné dôkazy. Uvedené dôkazy nedoložil ani na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2018, ktorého
sa zúčastnil, ktoré bolo z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného odročené. Uvedené je
nielen dostatočne vypovedajúce, ale zároveň zakladá i legitímne očakávania, osobitne žalovaného, vo

vzťahu k tomu, ako súd uvedené posúdil, že akcentoval (a nepopieral) úplne zjavnú procesnú realitu,
na ktorej sa vôbec nič nezmenilo a ani zmeniť nemohlo, keďže tvrdenia môžu byť dopĺňané len vo
vzťahu k žalobe (nie k neúplnému podaniu) a to spôsobom predpokladaným zákonom (§ 140 ods.
2 CSP). Napriek tomu žalobca podal i „návrh“ na zmenu žaloby, z 27.11.2018, ktorým sa dožadoval
"vynesenia" rozsudku, o.i., s obsahom „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške 6 832,30 eura spolu s ročným
úrokom z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že jednou skutočnosťou, pre ktorú bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, bola (podľa
názoru Krajského súdu) nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Je zrejmé, že uvedené je uvádzané ako
jediný dôvod na zrušenie rozhodnutia. Ak sa však rozhodnutie zrušuje pre nepreskúmateľnosť, t.j. pre

neuvedenie dostatočných dôvodov na ktorých sa má zakladať, je vylúčené, aby obsahovalo meritórny,
záväzný právny názor, ktorý sa líši od právneho názoru súdu prvej inštancie - ak (odvolací) súd
uvedie, že rozhodnutie nemôže preskúmať (t.j. je nezrozumiteľné, neurčité, neúplné, či nejasné), z
uvedeného implicitne vyplýva, že rozhodnutie (súdu prvej inštancie, resp. jeho odôvodnenie) nemôže
obsahovať dostatočne určitý, meritórne významný názor súdu prvej inštancie (v takom prípade

by totiž rozhodnutie preskúmateľné bolo, akurát by odvolací súd s právnym názorom súdu prvej
inštancie nesúhlasil, t.j. vykonal by meritórny prieskum a neuvádzal, že ho pre nedostatok odôvodnenia
vykonať nemôže). Až po odstránení uvedeného bude možné vo veci vykonať meritórny prieskum
t.j. až následne, po odstránení uvedeného, bude možné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať
za preskúmateľné a teda posudzovať jeho meritórne. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahovalo

žiaden záväzný právny názor vo vzťahu k právnemu posúdeniu meritórne podstatnej právnej „otázky“.
Postup súdu i žalobcu bol presne opačný a takýto postup popiera podstatu spravodlivého, t.j. o.i. i
predvídateľného,súdnehokonania.Osobitnezdôrazňujeme,ževpredmetnejvecinielenžebolopodanie
označené ako žaloba doručené žalovanému, ale vo veci už bolo vykonané opakovane i pojednávanie,
zároveň však žalobca nepodal žiaden návrh na pripustenie zmeny vo forme nových / doplnených

tvrdení. Ak neexistujú relevantné tvrdenia (a to sú len také, ktoré boli do konania vnesené procesne
predpokladaným spôsobom), nie je čo dokazovať. Rovnako v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Civilný sporový
poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené
dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v

uvedenom ustanovení. Obsah nejakej listiny, podania, ale tiež žalobcovej „vlastnej“ tabuľky so súborom
nejakých dátumov a číselných hodnôt, nie sú pre konanie nijako relevantné (§ 132 ods. 2 CSP), žalobca
nepodal návrh na zmenu žaloby vo forme doplnenia skutkových okolností a uvedené údaje, akékoľvek
skutočnosti uvádzané neprocesným spôsobom, tak nie sú pre konanie a jeho predmet nijako relevantné.
Nie je procesnou povinnosťou (a v súlade s pravidlami spravodlivého procesu by niečo také ani nemohlo

obstáť) popierať neprocesné, či neurčité tvrdenia žalobcu (navyše nepreukázané), to nie je splnenie jeho
povinnosti riadneho tvrdenia. Žalovaný len z opatrnosti v celom rozsahu uvedené neprocesné tvrdenia
popiera a za takýchto okolností, pri neexistencii riadneho tvrdenia žalobcu, uvádza, že žalobca nezaplatil
nič, k prípadnej modifikácii uvedeného pristúpi po tom, ako bude žalobca v konaní pokračovať zákonompredpokladaným spôsobom. Žalovaný opakovane uvádza, že žaloba je neúplná, neobsahuje podstatné
tvrdenia, nejde o spôsobilú (úplnú) žalobu, pričom neexistencia podstatných tvrdení v úplnosti môže
byť podľa charakteru uvedenej vady skutočnosťou, ktorá alebo bráni z dôvodu neúplnosti pokračovať

v spore alebo nebráni pokračovať v konaní (s následkom v podobe rýchlej straty sporu), vždy však ide
o rozhodnutie v neprospech porušovateľa procesných povinností, t.j. žalobcu. Osobitne a opakovane
je potrebné zdôrazniť, že žalobca podstatné skutočnosti alebo netvrdí, alebo nepreukazuje. Toto civilné
súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto
konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými

a predloženými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom(jeho,
resp. jej) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Vo vzťahu k podstate údajného
nároku na plnenie osobitne a predovšetkým poukazujeme na skutočnosť, že žalobca ani len netvrdí,
čo má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia , ktoré vykonal,
ani žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného a ani žiadne plnenia žalovanému, nielen nepreukazuje, ale, logicky, ani preukázať nemôže.

V súlade s ustanovením § 132 ods. 1 CSP je žalobca už v žalobe povinný, o. i., uviesť pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§
132 ods. 1 CSP).146.Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej
normy, t.j. právnej normy ktorou odôvodňuje svoj údajný nárok, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,
na základe ktorých môže súd (prípadne)rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť

dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv
tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a
úplné skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva , ktorými sa formuje skutkový základ žaloby
(a ktoré vymedzujú predmet konania). Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k

ustanoveniu § 150 Civilného sporového poriadku: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť
tvrdenia ,teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Úplne jednoznačne to vyplýva zo všetkých skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, normovaných ustanoveniami § 451 ods. 2 OZ („Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.“) a § 454 OZ („Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo , čo podľa
práva mal plniť sám.“). Ide o bezpodmienečnú požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem -
bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia vonkoncom do úvahy a bez tvrdenia existencie konkrétneho plnenia nie je možné uvedené

vôbec skúmať (jedná sa o viacprvkové hypotézy obsahujúce viaceré právne skutočnosti, ktorých
existencia tu musí byť kumulatívne). Premietajúc uvedené na prebiehajúci spor je potrebné uviesť,
že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného
obohatenia, t. j. k tvrdeniu uskutočnenia konkrétnych plnení v prospech žalovaného a identifikácii
plnení a ich častí, ktoré žiada vydať. Pôvodca podania tak ani len netvrdí, čo konkrétne má byť

bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného , práve naopak, sú uvádzané - a i to procesne
imperfektne - len nič nehovoriace číselné hodnoty, ktoré majú predstavovať akési súčty plnení. Uvedené
"tvrdenia" sú nielen procesne nespôsobilé, keďže sa nejedná o tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté v žalobe,
ale i neurčité, ktoré len majú vyplývať (po ich interpretácii, konkrétne (pravdepodobne) po sčítaní a

odčítaní) zo skutočností uvedených nie v žalobe, ale v nejakých listinách, čo je okrem iného porušením
ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, čo úplne priamo implikuje záver o nemožnosti uniesť bremeno tvrdenia.
Ten, kto sa domáha vydania takéhoto plnenia, musí tvrdiť konkrétne plnenie, nestačí mu totiž tvrdiť,
že zaplatil akúsi celkovú sumu, keď žiadne takéto plnenie vcelku vykonané nebolo. Každé plnenie
má svoj samostatný právny osud. Žalobca je povinný presne označiť každé plnenie, ktoré žiada

vydať, t.j. je povinný presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe (ktorá má byť plnením bez právneho
dôvodu/ nárokom z bezdôvodného obohatenia), kto plnil, kedy plnil, koľko plnil a aká časť plnenia
(celé / časť) má byť bezdôvodným obohatením a kto má byť tým, kto sa bezdôvodne obohatil. Len
voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcu môže žalovaný rozvinúť náležitú procesnú obranu,
napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, alebo iné, rovnako je taká špecifikácia

nevyhnutná z hľadiska ďalších prostriedkov procesnej obrany, napr. uplatnenia hmotnoprávnej námietky
premlčania a tvrdenie o konkrétnom plnení determinuje postup súdu vo vzťahu k ďalšiemu prípadnému
rozhodovaniu o existencii skutočností podmieňujúcich existenciu tvrdeného nároku. Žiadne konkrétne
plnenia, rovnako ako ďalšie rozhodujúce skutočnosti (aký „osud“ mali uvedené plnenia), nie sú /neboli zo strany žalobcu tvrdené. Žalobca si bezdôvodné obohatenia vymedzil výlučne "matematicky",
prostým odpočítaním ním uvádzaných číselných hodnôt, pričom ani tieto hodnoty (hodnota) nie sú
sami osebe relevantným tvrdením o konkrétnom plnení, uvedené navyše ani nijako nepreukazuje. Bez

dostatočne určitého konkrétneho tvrdenia (tvrdení) vo vzťahu ku konkrétnemu plneniu nie je splnený
základný predpoklad dostatočne určitej žaloby, ktorej právnym základom má byť údajné bezdôvodné
obohatenie, t.j. identifikácia konkrétneho plnenia, zároveň k uvedenému musí pristúpiť dostatočne určité
tvrdenie, ktoré konkrétne plnenie, a či v časti alebo v úplnosti, má byť bezdôvodným obohatením.
V uvádzaných údajne zaplatených sumách (ktoré sú tiež len akýmisi relevantne nezdôvodnenými /

neidentifikovanými súčtami) je nekonečné množstvo možností, ako si „vyskladať“ sumu 6 832,30 eura,
nevedno z akého dôvodu, keďže to odôvodnené nie je, dochádza k uvedenému a čo vlastne, ktoré
plnenia, majú predstavovať rozdiel (je to plnenie z 8.7.2017? alebo plnenie z 6.9.2018?, alebo plnenie
z iného času? koho je to plnenie? kedy bolo vykonané? - snáď nie je potrebné zdôrazňovať, že čas je
rovnako rozhodujúci, napr. z dôvodu omeškania, atď.). Ak nie je možné ustáliť o čom sa koná a to z
dôvodu nesplnenia povinnosti riadneho tvrdenia žalobcu, je pojmovo vylúčené skúmať či takýto nárok

existuje, čo vylučuje možnosť byť so svojou žalobou úspešný. Ak žalovaný dostatočne určito netvrdil a
neodôvodnil svoj údajný "nárok", je rovnako pojmovo vylúčené skúmať vecnú legitimáciu strán v konaní,
čo je situácia procesne obdobná ako tá, keď sa preukáže, že tu vecné legitimácia nie je, čo je ďalší
dôvod, aby bola žaloba - ak dôjde k jej prejednávaniu - bezodkladne zamietnutá. Aj keď je žalovaný
presvedčený, že žiaden nárok nebol uplatnený, ani neexistuje, výlučne z dôvodu právnej opatrnosti

vznáša námietku premlčania akéhokoľvek práva (práv), na základe ktorého žalobca žiada uhradenie
6 832,30 eura, resp. z ktorého si vyvodzuje svoj údajný, nijako nešpecifikovaný a tak neuplatnený,
nárok na zaplatenie 6 832,30 eura (vznáša námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z
dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby). Uvedené by zrejmé (ak by nárok existoval, čo
neexistuje) aj zo skutočnosti, že taký istý „nárok“, pripustený v r. 2022, je ten istý ako zamietnutý v r.

2018, čo preukazuje subjektívnu vedomosť už v r. 2018a vzhľadom na 2 - ročnú subjektívnu premlčaciu
dobu je zrejmé, že pripustenie v r. 2022 je dávno po uplynutí subjektívnej (ale i objektívnej) premlčacej
doby (uvádzané teoreticky, žiaden nárok vôbec neexistuje). Ak nie je možné ustáliť o čom sa koná a to
z dôvodu nesplnenia povinnosti riadneho tvrdenia žalobcu, je pojmovo vylúčené skúmať či takýto nárok
existuje, čo vylučuje možnosť byť so svojou žalobou úspešný. Ak žalobca dostatočne určito netvrdil a

neodôvodnil svoj údajný „nárok“, je rovnako pojmovo vylúčené skúmať vecnú legitimáciu strán v konaní,
čo je situácia procesne obdobná ako tá, keď sa preukáže, že tu vecné legitimácia nie je, čo je ďalší
dôvod, aby bola žaloba - ak dôjde k jej prejednávaniu - bezodkladne zamietnutá. Ak tu nie je tvrdené, pri
nároku z údajného bezdôvodného obohatenia, čo má byť tým bezdôvodným obohatením, je vylúčené,
rešpektujúc okrem iného zásadu procesnej ekonómie, aby sa súd v konaní zaoberal akoukoľvek inou

skutočnosťou. Žalobca ako dôkaz označil Zmluvu o úvere a Všeobecné obchodné podmienky (časť II,
2.,4.5., uvedenými ustanoveniami došlo k stanoveniu časti obsahu zmluvy v súlade s ustanovením §
273 ods. 1 OBZ, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené), ale uvedené

(VOP)nebolo doteraz žalovaného doručené, zároveň je zo zmluvy i zo zákona zrejmé, že zmluvu
tvoria aj ďalšie dokumenty (napr. produktové obchodné podmienky), ktoré rovnako neboli predložené,
rovnako nebola predložená amortizačná tabuľka (§ 9zákona). Pri ustanovovaní zákonných podmienok
ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých
ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. ,,Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou

súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu
spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Žalovaný
opätovne zhrňujúco a generálne uvádza, že celá "žaloba" sleduje nemravný cieľ, tvrdením absolútne
nedôvodných skutočností (vrátane právnych, kedy sú uvádzané tvrdenia bez akéhokoľvek vecného
základu, bez reálnej opory i v texte právneho predpisu, nehovoriac o tom, že sú uvádzané skutočnosti,

ktorépriamoobsahuprávnehopredpisuodporujú)sadlžníksnažíoto,abyhoveriteľbezúročneúveroval
a to v rozpore s platne dojednanou zmluvou, resp. ňou založenou právnym vzťahom. V zmluve je
dohodnutý ako spracovateľský poplatok (§ 499 OBZ), tak i to, že bude uhradený pri uzatvorení Úverovej
zmluvy z prostriedkov úveru. Spracovateľský poplatok je ako predpokladaný právom, tak aj riadne
dohodnutý ako osobitný záväzok dlžníka. Spracovateľský poplatok vôbec nie je zahrnutý v celkovej

výške úveru, výška úveru je daná a osobitný záväzok z titulu spracovateľského poplatku je osobitným
záväzkom a finančnou povinnosťou dlžníka a tento tak môže byť zákonom predpokladanými spôsobmi
i splnený - môže byť na základe rozhodnutia dlžníka hradený z prostriedkov poskytnutého úveru, t.j. v
časti použitý na hradenie jeho záväzku z titulu spracovateľského poplatku, môže byť dlžníkom hradenýosobitne z iných jeho peňažných aktív, môže dôjsť k zániku záväzku započítaním, atď. Ide o prirodzenú
a úplne bežný jav, ktorá je v plnom súlade s realitou, právom i ustálenou rozhodovacou praxou NS
SR a ÚS SR. Ustanovenie § 497 OBZ stanovuje, že peňažné prostriedky veriteľ poskytne v prospech

dlžníka. Ani toto, ani ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú
peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť.
Výraz poskytnutie v prospech dlžníka nevyžaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie
dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňažnom ústave. Plnenie v prospech
dlžníka môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho

účet v peňažnom ústave. Ak úver poskytuje peňažný ústav, nič nevylučuje, aby to bol účet v ňom
vedený. .Žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu toho,
komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného, predchádzajúceho úveru. Nie
je pritom rozhodujúce, či predchádzajúci úver poskytol terajší poskytovateľ úveru alebo niekto iný. Z
uvedeného možno uzavrieť, že postup, pri ktorom veriteľ poskytne úver svojmu dlžníkovi na splnenie
záväzku vrátiť peňažné prostriedky, ktoré mu poskytol na základe predchádzajúceho úveru, neodporuje

žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Plnenie v prospech dlžníka môže mať aj formu plnenia záväzkov
dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Ak úver poskytuje
peňažný ústav, nič nevylučuje, aby to bol účet v ňom vedený. Rovnako žiadne z ustanovení zákona,
ktoré upravuje úverovú zmluvu, ničím neobmedzuje účel, na ktorý by bolo možné úver poskytnúť. Žiadne
zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu toho, komu sa poskytuje

alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného, predchádzajúceho úveru. Vychádzajúc z uvedeného
rozhodnutia, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje aj v tomto konaní, možno
uzavrieť, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že záväzok žalovaného mohol byť založený
len pristúpením k dlhu tretej osoby a že úver nebol poskytnutý v prospech žalovaného. Poskytnutie
úveru v plnej výške neznamená, že musí byť poskytnutý hotovostne v úplnosti, resp. že nemôže byť

poskytnutý za účelom hradenia záväzku dlžníka, úver bol riadne poskytnutý v sume 8 000,00 eur. V
zmluve o splátkovom úvere je uvedená správna hodnota údaja ako o výške úveru, tak o RPMN a to
bez ohľadu na skutočnosť, ako dlžník po uzavretí zmluvy splnil svoj záväzok z titulu spracovateľského
poplatku. Je opakovane potrebné akcentovať, k akým absurdne neudržateľným dôsledkom by viedol
prístup, že o spracovateľský poplatok - ktorý je napr. uhradený z prostriedkov úveru- by sa mala znížiť

výška úveru. Ekonomické postavenie dlžníka je pri porovnávaných situáciách, ktorými je rôzny spôsob
úhrady poplatku, rovnaké. Pre zjednodušenie si možno predstaviť úver vo výške 10.000,- EUR, s ktorým
je spojený spracovateľský poplatok vo výške 250,00 eur, pričom dlžník má zároveň vlastné finančné
prostriedky práve vo výške 250,00 eur. Ak sa rozhodne zaplatiť poplatok z vlastných zdrojov, zaplatí
sumu 250,00 eur a obdrží úver vo výške 10 000,00 eur, z ktorého sa nič „nezrazí“, takže vo výsledku má

k dispozícii sumu 10 000,00 eur. Ak však uprednostňuje, aby sa na zaplatenie poplatku použili úverové
prostriedky, po poskytnutí úveru sa mu „zrazí“ suma 250,00 eur, takže mu zostanú prostriedky vo výške
9 750,00 eur, ku ktorým je však potrebné pripočítať jeho vlastných 250,00 eur (ktoré nemusel použiť
na zaplatenie poplatku), takže výsledná disponibilná suma je opäť 10 000,00 eur. Ani v jednom prípade
teda nemá spotrebiteľ vo výsledku viac alebo menej, naopak, má k dispozícii úplne rovnakú peňažnú

čiastku. Niet preto žiadnej racionálnej opory, aby jeden z údajov bol v takýchto prípadoch vyčísľovaný
odlišne, a to len podľa toho, ako bude zaplatený spracovateľský poplatok. Takisto určite nemožno
opomínať, že najdôležitejšou požiadavkou spotrebiteľskej regulácie je zabezpečiť transparentnosť
informovania spotrebiteľa, aby mu boli poskytované jasné a zrozumiteľné informácie (v tom napr.
spočíva, aj keď vo vzťahu k inej zmluvnej náležitosti, jeden z hlavných všeobecných záverov rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016, vo veci C-42/15, O. C. Q.,T..Q.., proti A. B., body
46 až 50 - aby spotrebiteľ mohol „bez ťažkostí a s istotou“ zistiť potrebné zmluvné údaje). V samotnej
zmluve o splátkovom úvere sa strany písomne dohodli, že spracovateľský poplatok bude zaplatený
z prostriedkov úveru. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že nemožno hovoriť o nesprávnom postupe vo
vzťahu k celkovej výške úveru, ak ním hodnota RPMN nie je nijako dotknúť. Je to, koniec koncov, úplne

prirodzené so zreteľom na kľúčový význam predmetného ukazovateľa (RPMN) v kontexte celej regulácie
spotrebiteľských úverov, keďže má uľahčovať ekonomické správanie a rozhodovanie spotrebiteľov a
umožňovať im jednoduché porovnávanie konkurenčných ponúk. Ak teda niet negatívneho dopadu na
RPMN, nie je ani právne relevantné uvažovať o nesprávnom uvedení celkovej výšky úveru. V prípade
spracovateľského poplatku, aký bol uplatnený aj voči žalobcovi, je z matematického hľadiska vylúčené,

aby nezníženie celkovej výšky úveru o sumu poplatku mohlo negatívne poznamenať hodnotu RPMN.
V spojitosti s uvedeným citujeme zo stanoviska Národnej banky Slovenska, odboru ochrany finančných
spotrebiteľov (a označujeme i ako dôkaz ), ktorá v danej súvislosti sformulovala v odpovedi zo dňa
15.12.2020 pre potreby iného spotrebiteľského sporu tieto kategorické závery: „Spracovateľský poplatokza poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia Zmluvy, môže byť zohľadnený vo výpočte
RPMN dvoma spôsobmi :1) na ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého
v Zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná

hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátkou;2)
výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v Zmluve a výsledná suma
sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru
nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu
hodnoty RPMN rovnaký (15,43 %). Pri výpočte RPMN je irelevantné, či sa použije plná výška úveru

7 500 EUR na jednej strane rovnice a následne sa na druhej strane rovnice v nultej splátke použije
spracovateľský poplatok vo výške 169,00 eur, alebo sa na jednej strane rovnice ako výška úveru použije
suma úveru vo výške 7 331,00 eur po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už
nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. OFS poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 21. apríla 2016 vo veci C-377/2014, ktorý sa v bodoch 81 až 91 zaoberá pojmami „celková
výška úveru" a „výška čerpania úveru" a to aj na účely výpočtu RPMN. Optikou vyššie uvedených bodov

rozhodnutia C.-XXX/XXXX by bol správny spôsob výpočtu RPMN č. 2. Poplatok vo výške169,00 eur na
ľavej strane rovnice sa nezaráta do celkovej výšky úveru, pričom v takomto prípade musí byť od sumy
7 500,00 eur odpočítaný. Spôsob výpočtu RPMN č. 1 je matematicky ekvivalentnou úpravou výpočtu č.
2, nemá vplyv na hodnotu RPMN. Ako vyplýva z bodu 89 rozsudku, vo vzťahu k výpočtu RPMN boli pre
Súdny dvor EÚ relevantné také okolnosti, ktoré „môžu mať vplyv na výpočet RPMN". Preto sa OFS pri

výpočte RPMN č. 1 neodkláňa od rozsudku spôsobom, ktorý by mal vplyv na výpočet RPMN. Takisto
upriamujem pozornosť súdu na skutočnosť, že tento použitý postup /zmluvné dojednanie (nezníženie
sumy úveru o spracovateľský poplatok) už bola probovaný aj všeobecne záväzným opatrením, ktoré
Národná banka Slovenska vydala dňa 24.11.2020 pod č. 5/2020 na úpravu podrobností o výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľské úvery (uverejnené v čiastke č.38/2020 Vestníka

Národnej banky Slovenska). Z jeho ustanovenia § 1 ods. 2 citoval tieto jednoznačné a záväzné pravidlá
týkajúce sa výpočtu RPMN: „Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa náklady, ktoré sú
súčasťou celkových nákladov a ktoré sú splatné najneskôr v deň prvého čerpania, zohľadňujú takto:
a) ak veriteľ podľa § 2 písm. b) zákona alebo iný veriteľ podľa § 2 písm. c) zákona(ďalej len „veriteľ“)
používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov základnú rovnicu ustanovenú v prílohe č. 2

časti I zákona (ďalej len „základná rovnica“): 1. časový interval S1, použitý v základnej rovnici ako
hodnota S1, sa rovná nule a príslušná výška splátky alebo platby poplatkov, použitá v základnej
rovnici ako hodnota D1, sa rovná výške nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania, alebo
2. výška nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania sa odpočíta od sumy prvého čerpania
a výsledná suma sa použije v základnej rovnici ako hodnotaC1, pričom hodnoty S1 a D1 v základnej

rovnici sa určia podľa termínu splatnosti a sumy nasledujúcej splátky alebo platby poplatkov, b) ak
veriteľ používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov rovnicu ustanovenú v prílohe č. 2
časti I písm. e) zákona (ďalej len „ekvivalentná rovnica“):1. časový interval tk, použitý v ekvivalentnej
rovnici ako hodnota t2, sa rovná nule a príslušný peňažný tok, použitý v ekvivalentnej rovnici ako
hodnota A2, sa rovná výške nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania, pričom táto suma

sa použije v rovnici s opačným znamienkom ako suma prvého čerpania, ktorá je do rovnice zahrnutá
ako peňažný tok A1 s prislúchajúcou hodnotou t1 rovnajúcou sa nule, alebo2. výška nákladov splatných
najneskôr v deň prvého čerpania sa odpočíta od sumy prvého čerpania a výsledná suma sa použije
v ekvivalentnej rovnici ako hodnota A1,pričom hodnoty t2 a A2 v ekvivalentnej rovnici sa určia podľa
termínu splatnosti a sumy na- sledujúcej splátky alebo platby poplatkov. Z predmetnej regulácie je

tak nielen zjavné, že všetky spôsoby sú rovnocenné čo do výsledku, ale - čo je najvýznamnejšie v
kontexteprebiehajúcehosporu-žetietosúhlavnýmorgánomdohľadunadfinančnýmtrhomaprobované
ako prípustné pri vyjadrovaní povinných zmluvných náležitostí. Je vylúčené, aby sa mohlo dospieť
k záveru o nesprávnom údaji o celkovej výške úveru, ktorý je vyčíslený spôsobom kompatibilným s
pravidlamizavedenýmiopatrenímNárodnejbankySlovenska. Vpopísanýchsúvislostiachtedasamotná

okolnosť časovo totožného čerpania úveru aj zaplatenia spracovateľského poplatku má za následok,
že obe alternatívy sú vo vzťahu k výpočtu RPMN neutrálne. Ani jedna nespôsobuje podhodnotenie
RPMN. RPMN je v zmluve uvedená správne. Z uvedených dôvodov nie je aplikovateľné rozhodnutie
vo veci J., keďže ide o situáciu, kedy by došlo k podhodnoteniu RPMN, čo nie je slovenský prípad.
Údajne nesprávna RPMN. Žalobcu v tomto smere zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom rozsah povinného

tvrdenie je daný obsahom relevantnej hmotnoprávnej právnej normy. Ako vo svojej rozhodovacej praxi
uvádza Najvyššieho súdu SR: "Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ Ročná percentuálnamiera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa
prílohy č. 2 predmetného zákona: Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského
úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje

ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpanýchprostriedkovnajednejstraneacelkovúsúčasnúhodnotusplátokaplatiebpoplatkovnastrane
druhej, je: m m' suma C. (X + Y.) Z. -K. =. Q. L. (X + Y.) Z. -Q. A. E. V. symbolov: - Y. P. J.č. F. Z., - F.
P. c.č. c.č - A. P. c.č.č., X. X ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 13.01.2011 ( ďalej len „citovaný zákon“)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenejjednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

31. Podľa § 11 ods. 1,2 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemá písomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

32. Súd vychádzajúc z obsahu jednotlivých podaní sporových strán, predložených listinných dôkazov
konštatuje, že žalobou sa žalobca domáha v prvom rade vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko
mal za to, že zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, a ako taká je
bezúročná a bezpoplatkov. Všetky plnenia poskytnuté žalobcom nad plnenie v podobe vrátenia výšky

samotnej istiny úveru, predstavujú na strane žalovaného bezdôvodné obohatenia. Tiež sa domáhal
zaplatenia sumy 500,00 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia.

33. V prvom rade súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že uzavretím spornej zmluvy o úvere došlo
medzi zmluvnými stranami k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej, kedy žalobca zastával práve postavenie

spotrebiteľa, teda strany, ktorá v porovnaní s postavením žalovaného, a to najmä jeho znalosťami v
oblasti uzatvárania úverov, nepochybnou právnou a ekonomickou erudovanosťou, ako aj celkovým
ekonomickým zázemím, je v zmluvnom vzťahu slabšou stranou. Práve pre účely ochrany spotrebiteľov
sa vytvoril systém únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj
praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Tu je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany

spotrebiteľa za žiadnych okolností nie je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné
princípy existencie záväzkovoprávneho vzťahu ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
obom zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu úpravu ochranu spotrebiteľa vykladať tak, že by
spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ, ako osoba plne disponujúca
právnou spôsobilosťou, musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, rešpektovať zásadu „ pacta

sunt servadna“. Podľa názoru súdu by poskytovanie absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi
znamenalo popretie zásady zmluvnej voľnosti vyjadrenej v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a preto v každom konkrétnom spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp proporcionality a hľadať
vyváženosť a spravodlivosť.

34. Súd v prvom rade skúmal odôvodnenosť žalobného návrhu v časti o uloženie povinnosti
zaplatiť sumu 3 764,72 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Aplikácia inštitútu
bezdôvodného obohatenia v záväzkovo-právnych vzťahoch prichádza do úvahy za splnenia podmienok
vymedzených v § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnení z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca svoj nárok odvodzoval
od tvrdenia, že úverová zmluva z titulu obsahovej absencie zákonných náležitostí, je bezúročná a
bezpoplatkov, a teda jeho plnenie poskytnuté žalovanému nad rámec požičanej istiny je plnením, bez
právneho dôvodu, teda plnením, na ktoré nevznikol žalovanému nárok. Súd teda pristúpil k skúmaniu

obsahových náležitostí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011.

35. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

36. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka
a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov nazáklade spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej
obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným

typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v
prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

37. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve chýba
obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v zmluve sa uvádza len dátum konečnej splatnosti úveru, a to

10.01.2020. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú špecifikáciu doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom
dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a pojem

„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy zakladá
záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

38. Zmluva o úvere neobsahuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), a to celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V zmluve je uvedená celková

čiastka spojená s úverom 16 143,78 eura, pričom nie je zrejmé, či sa jedná o celkovú výšku úveru.
Navyše, zaplatením 108 -ich splátok vo výške 152,40 eura a jednej splátky vo výške 74,35 eura mala
byť celková výška spojená s úverom vo výške 16 533,55 eura. Súd má za to, že zmluva neobsahuje
zákonom požadovanú náležitosť, a to jednak s ohľadom na gramatické vyjadrenie náležitosti v zmluve
a jednak na rozdiel celkovej výšky úveru - namiesto 16 143,78 eura ide o sumu 16 533,55 eura. Súd

má za to, že rozdiel týchto súm vo výške 389,77 eura môže ovplyvniť správanie spotrebiteľa a jeho vôľu
zmluvu o úvere neuzavrieť.

39. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 74,35 eura (od prvého čerpania

úveru do 31.01.2011) a 152,40 eura (od 10.02.2011) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška
splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky. V zmluve chýba údaj o termíne
splátok úveru. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je potrebné v zmysle
§ 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

40. Nakoľko v úverovej zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), g) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona
za bezúročný a bez poplatkov. Ostatné tvrdenia žalobcu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru súd už neskúmal, nakoľko stačí absencia jednej náležitosti v zmluve a úver sa
považuje za bezúročný a bezpoplatkov.

41. Naviac, žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp.
nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ/
žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich

schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti
žalovanej ako dlžníka splácať úver.42. Podľa § 541 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

43. Nakoľko súd skúmaním zistil, že úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný a bezpoplatkov, bolo ďalej
nutné preskúmavať existenciu vykonávaných platieb žalobcom, ktoré by eventuálne mohli predstavovať
bezdôvodné obohatenie (v prípade konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru).

Žalobca bol súdom vyzývaný dňa 08.03.2018, aby doplnil skutkové tvrdenia, a síce, akými platbami
(kedy vykonanými, akým spôsobom a v akej výške) uhradil žalovanému sumu 11 764,72 eura, o čom
mal žalobca predložiť dôkazy. Tiež mal žalobca uviesť ktorými konkrétnymi platbami (kedy a v akej
výške) sa žalovaný bezdôvodne obohatil a z akého dôvodu má uvedená suma byť bezdôvodným
obohatením žalovaného, t.j . z akého konkrétneho dôvodu na ňu žalovaný nemal nárok. Uvedená výzva
bola žalobcovi doručená dňa 16.03.2018, avšak zostala bez odozvy. Namiesto odpovede na výzvu, t.

j. doplnením skutkových tvrdení a predložením dôkazov, doručil žalobca súdu zmenu žaloby, pričom
vznik a výšku bezdôvodného obohatenia, aj v zmysle predchádzajúcej výzvy súdu, nijako nepreukázal.
Žalobca v celom konaní predkladal vlastnú tabuľku zaplatených splátok podľa výpisov a výpisy z účtov.
Tieto platby však neboli nijako špecifikované, ani označené a k platbám neboli žalobcom poskytnuté
žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol mať jednoznačne za preukázané, že tie ktoré

platby predstavujú žalované bezdôvodné obohatenie.

44. Vzhľadom k uvedenému musel súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3 764,72 eura s príslušenstvom zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné
bremeno ohľadom uplatňovaného nároku vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca vo svojich

ďalších podaniach adresovaných súdu nijako neupresnil a neoznačil, ktoré konkrétne plnenia žiada
vydať ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca bol povinný presne identifikovať konkrétne každé plnenie,
kto ho vykonal, akým spôsobom, v akej výške a v akom rozsahu žiada plnenie vrátiť späť titulom
bezdôvodného obohatenia. Navyše bol žalobca povinný (aj po výzve súdu) uviesť konkrétny dôvod, kvôli
ktorému nemá žalovaný na plnenia nárok. Žalobca bol však v tomto smere nečinný. Uvedené nedostatky

namietal aj žalovaný vo svojich vyjadreniach, pričom k vyjadreniam žalovaného, najmä k zmene žaloby,
sa žalobca nevyjadril (aj keď bol na doručenia vyjadrenia vyzvaný).

45. K predloženým tabuľkám, ktorými žalobca chcel preukázať vykonané platby súd uvádza, že tieto
tabuľky súd nemohol vziať do úvahy, nakoľko obsahovali síce akýsi výpis platieb, avšak sa jedná len o

žalobcom vyprodukovaný dôkaz (vlastná tabuľka, prehľad platieb nevedno či skutočne zrealizovaných,
kedy, za akým účelom a na aký účet, a navyše popretých žalovaným). Tento dôkaz skutočne a
spoľahlivo nepreukazuje, že tieto platby boli reálne uhrádzané žalovanému žalobcom na príslušný účet
patriaci žalovanému. Z tohto dôkazu nevyplýva, ani ktoré konkrétne platby majú predstavovať sumy
bezdôvodného obohatenia, kto ich platil a komu ich platil.

46. K predloženým výpisom z účtu súd uvádza, že z týchto nemohol jednoznačne určiť, ktoré platby boli
vykonané za účelom splácania úveru, či boli platené navyše, nad rámec úveru, teda bezdôvodne, kto
ich platil. Platby alebo sumy, ktoré mali predstavovať bezdôvodné obohatenie, neboli nijako žalobcom
označené,anišpecifikovanévžalobe,alebovzmenežaloby,alebovinýchďalšíchpodaniach.Povinnosť

tvrdiť a označiť, ktoré konkrétne platby vykonávané jedine žalobcom predstavujú sumu bezdôvodného
obohatenia, je na strane žalobcu. Navyše, súd na všetky tieto nedostatky žalobcu upozornil výzvou,
ktorávšakzostalanezodpovedaná.Žalobcavkonaníuvádzallenvýškuzaplatenejcelkovejsumy(najprv
11 764,72 eura, neskôr 14 663,30 eura a nakoniec 18288,00 eur), pričom ani túto skutočnosť nijako
v celom konaní nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú a

uplatňovaný nárok ako nepreukázaný.

47. Ohľadom uhrádzania splátok úveru X.. F. G. súd uvádza, že tieto súd nemohol vziať do úvahy. Ak
aj p. G. uhrádzal nejaké platby, ktoré by mohli byť nad rámec poskytnutého úveru, jednalo by sa o
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor p. G., nie na úkor žalobkyne.

43. Podľa § 100ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.44. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

45. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

46. Ohľadom rozšírenej žaloby vo výške 6 832,30 eura, a síce v časti rozšírenia žaloby o 3 067,58

eura súd uvádza, že v tejto časti je nárok žalobcu premlčaný. Žalobca navrhol rozšírenie žaloby dňa
03.12.2018. V tom čase už žalobca vedel, kto a v akom rozsahu sa na jeho úkor obohatil. Zmenu
žaloby v tejto časti súd zamietol z procesných dôvodov v zmysle § 143 ods. 1 CSP (výsledok doposiaľ
vykonaného dokazovania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Následne žalobca
v rámci odvolacieho konania opäť navrhol zmenu žaloby, pričom odvolací súd zmenu žaloby nepripustil
v zmysle § 371 CSP. Následne bol podaný návrh na zmenu žaloby dňa 04.04.2022 na pojednávaní,

súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 12.09.2022. Súd v zmysle citovaných ustanovení o
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uvádza, že premlčacia lehota na podanie žaloby/
zmeny žaloby uplynula 03.12.2020. Ak súd zmenu žaloby zamietol (na pojednávaní dňa 03.12.2018),
alebo nepripustil podľa § 371 CSP, žalobcovi nič nebránilo, aby si podal novú žalobu a začal nové
sporové konanie. Dôležitou skutočnosťou, ktorú musí mať žalobca na pamäti v súvislosti so zmenou

žaloby sú najmä jej hmotnoprávne účinky - a to predovšetkým premlčanie práva. Premlčacia doba totiž
prestane plynúť (spočíva jej plynutie) iba vo vzťahu k tomu právu, ktoré žalobca v žalobe uplatnil. Vo
vzťahu k neuplatnenému právu (teda právu, ktoré žalobca v pôvodnej žalobe nežaloval, t. j. v sume 3
067,58 eura) pritom premlčacia doba plynie ďalej. K spočívaniu premlčacej doby u novo uplatneného
práva dôjde pritom až momentom, kedy bola zmena žaloby (obsahom ktorej je rozšírený alebo iný

nárok) doručená na súd. To znamená, že najneskôr v posledný deň plynutia premlčacej doby musí
byť právo uplatnené na súde. K spočívaniu plynutia premlčacej doby však dôjde iba za predpokladu,
že súd zmenu žaloby pripustí (ak je potrebné o pripustení rozhodnúť). Žalobca preto musí pamätať a
dávať pozor na to, že vo vzťahu k právu, ktoré v pôvodnej žalobe neuplatnil, plynie premlčacia doba
ďalej. Uplatnenie premlčaného práva v zmenenej žalobe môže mať za následok zamietnutie žaloby

v tomto upravenom rozsahu, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na trovy konania, ktoré bude
žalobca povinný protistrane nahradiť. Súd na základe týchto úvah uzavrel, že žalovaný úspešne uplatnil
námietku premlčania, a teda súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

47. Podľa § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

48. V časti žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 500,00 eur súd uvádza, že sa jedná o výrok závislý od
úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba
žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a teda žalobca nebol úspešný v uplatňovanom porušení práva

alebo povinnosti tak, ako to uvádza a predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie, súd žalobcovi
nemohol priznať ani primerané finančné zadosťučinenie. Súd v konaní jedine skonštatoval že úver je
bezúročný a bezpoplatkov, pričom nezistil porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo iných osobitných zákonov, ktoré by odôvodňovali priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Takisto nemožno skonštatovať, že žalobcovi vznikla ujma pri porušení práv

alebo povinností žalovaným (akési nevyčísliteľné straty, ako uvádza v žalobe žalobca), nakoľko nebolo v
konaní preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, a v akej výške. Žalobca takéto
tvrdenia ani v žalobe a v konaní neuvádzal. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol.49. Z dôvodov uvedených vyššie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Ak sa v
odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument
a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (J. K. C.. Š. I. X. L. XXXX, Q. T.,

Č.. XXX-T., Q..XX, §. XX; O. B. C.. Š.X. I. X. L. XXXX, Q. T., Č.. XXX-B.; U. C.. U. I. XX. F. XXXX;
O. C.. G. I. XX. G. XXXX). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

51. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

54. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
55. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd

podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v konaní v zrušenej a vrátenej časti
úspešný v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia žaloby.
56. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 3 v spojení s 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v odvolacom konaní plný úspech, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie

konaniearozhodnutiepoodvolanípodanomžalobcom.Súdtakpriznalžalobcovinárokvočižalovanému
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil
žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
57. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.