Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711205823
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8711205823.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1/ BAU

land, spol. s r.o., Levočská 2, 058 01 Poprad, IČO: 31 687 539, 2/ Slovenská autobusová doprava
Poprad,akciováspoločnosť,sosídlomWolkerova466,05849Poprad,IČO:36479560,obidvajaprávne
zastúpení: JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: Slovenská
republika - Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 17.05.2011 pôvodne domáhali v prvom výroku určenia, že žalobca 2/ je
výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na Správe katastra Poprad, okres O., obec
O., katastrálne územie O. na LV č. XXX ako pozemky KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 318 m2, KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, KN-C č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-
C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2,
KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2,
KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636
m2 a KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 252 m2. V druhom výroku žiadali určiť, že žalobca 2/
je výlučným vlastníkom nehnuteľností - vedľajšej, drobnej stavby - spevnenej komunikácie, zhotovenej
z čadičových kociek 200 x 200 x 200 mm na štrkovom podloží, bez odkanalizovania dažďových vôd,

postavenej užívateľmi súboru stavieb „Sklad ZS“ stojacej na pozemkoch zapísaných na Správe katastra
Poprad v k. ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2,
parcela KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636 m2. V treťom výroku žiadali určiť, že žalobca
2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - vedľajšej, drobnej stavby - oplotenia stojaceho na hraniciach
pozemkov zapísaných na Správe katastra Poprad, k. ú. O., obec O. na LV č. XXX na parcele č. XXXX/XX
na jednej strane oplotenia a parcele č. XXXX/XX na druhej strane oplotenia, zhotoveného z betónových
stĺpov a výplne z drôteného pletiva výšky 2 m, postavené užívateľmi súboru stavieb „Sklad ZS“, parcele

č. XXXX/XX na jednej strane oplotenia a parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX na druhej strane oplotenia,
zhotoveného z oceľových stĺpov a výplne pozváranej z oceľových jöklových prvkov, na parcele č. XXXX/
XX a XXXX/XX na jednej strane oplotenia a parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX na druhej strane oplotenia,
zhotoveného z oceľových stĺpov a výplne pozváranej z oceľových jöklových prvkov. V štvrtom výrokužiadali určiť, že žalobca 2/ má právo prechodu, prejazdu a právo prístupu za účelom opráv stavieb -
vedľajších stavieb stojacich na nehnuteľnostiach v k. ú. O., obec O. na LV č. XXX, na parcele č. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 192 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636 m2, parcele

č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 252 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 105
m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 591 m2 a parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 984 m2.
Alternatívnym petitom päť žiadali určiť, že stavba „rampa“ neexistuje na nehnuteľnostiach v k. ú. O.,
obec O. zapísaných na LV č. XXX, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2,

parcele č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parcele č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 325 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parcele č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2,
parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
46 m2. Alternatívnym petitom šesť žiadali určiť, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností -
súčasti stavieb súp. č. XXXX stojacich na parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parcele

č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2,
parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parcele č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
46 m2, zapísaných na LV č. XXX v k. ú. O., obec O. a náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 21C/84/2011-201 zo dňa 15.11.2012 žalobu vo výroku I. zamietol,

vo výroku II. výrok týkajúci sa neexistencie rampy na nehnuteľnostiach v k. ú. O., obec O., zapísaných
na LV č. XXX parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, parcely č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 325 m2, parcely č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parcely č. XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 17 m2, parcely č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2, parcely č. XXXX/XX

- ostatné plochy o výmere 51 m2, parcely č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2 vylúčil na
samostatné konanie (ďalej vedené pod sp. zn. 9C/12/2017) a výrokom III. stanovil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd poukázal na to, že žaloba, o ktorej rozhodoval s výnimkou časti žaloby

vylúčenej na samostatné konanie, nie je dôvodná. Z hospodárskej zmluvy uzatvorenej dňa 31.12.1997
zistil, že došlo k prevodu správy národného majetku v zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka. Z tohto
dôkazu vyplýva, že nedošlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na žalobcu v 2. rade v
zmysle § 349 Hospodárskeho zákonníka, hoci je takto vyjadrené v zápisnici z roku 1977, ktorá však
nemá žiadne právne účinky. ČSAD a jej právni nástupcovia SAD š.p. sa nemohli domnievať, že sú

vlastníkmi sporných nehnuteľností aj keď celý areál využívali na činnosť prepravy kusových zásielok.
Skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu v 2. rade sa nemohli domnievať, že sú vlastníkmi sporných
nehnuteľností a areálu, ktorý sa nachádza pod „Skladom ZS“ a priľahlých pozemkov až po oplotenie
podporuje aj listinný dôkaz - zoznam, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Hospodárskej zmluvy z roku
1977. Zo zoznamu jasne vyplýva, že predmetom prevodu správy bol len sklad tovaru pod inventárnym č.

XXX. O nadobudnutí vlastníckeho práva nemožno uvažovať, preto s argumentáciou právneho zástupcu
žalobcov sa súd prvého stupňa nestotožnil. Nezistil, že by išlo o nadobudnutie vlastníckych práv žalobcu
v 2. rade na základe spomínanej Hospodárskej zmluvy. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto
pozemkom na strane žalobcu v 2. rade mohlo dôjsť až privatizáciou uskutočnenou 30.04.2002 a to
založením akciovej spoločnosti. V súvislosti s privatizáciou, ak sa prevádzal majetok z SAD š.p. na SAD

a.s. tak len práva v zmysle pohľadávky, záväzkové práva z toho dôvodu nemožno privatizáciu vzťahovať
na vlastnícke práva. Domnelé vlastníctvo k pozemkom žalobcu v 2. rade nemohlo byť nadobudnuté
vydržaním. Súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dokazovanie, keďže právny zástupca žalobcov uviedol,
že v privatizačnom projekte sa nehnuteľnosti, o ktorých určenie ide nenachádzajú a že tieto pozemky
sú tzv. neznámym majetkom podľa § 15 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak by

aj žalobca v 2.rade odvodzoval nadobudnutie vlastníckych práv k sporným pozemkom privatizáciou,
vydržacia doba splnená byť nemohla, keďže žaloba bola podaná už v roku 2011, v čase plynutia
vydržacej doby 30.04.2002. V rámci 10 ročnej vydržacej doby bola jeho dobromyseľnosť o vlastníckom
práve spochybnená. Práve preto následky vydržania nenastali. So zreteľom na všetky okolnosti žalobca
v 2. rade nemohol byť dobromyseľný. O skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcu v 2. rade sa

necítili byť vlastníkmi celého areálu, ktorý sa využíval na prepravu kusových zásielok nasvedčujú aj
listinné dôkazy. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na nájomné zmluvy uzatvorené medzi
SAD, š. p. a žalobcom v 2 rade. Nájomnou zmluvou z 02.01.2001, ktorá bola uzatvorená medzi
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu v 2. rade boli dané do prenájmu plochy na vyvýšenej rampeparcely XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v celkovej ploche
986 m2. Ďalším listinným dôkazom svedčiacim o tom, že právny predchodca žalobcu v 2. rade nebol
dobromyseľný je nájomná zmluva z 10.08.1995 uzatvorená medzi SAD š.p., Poprad a žalobcom v 1.

rade. Predmetom nájmu boli drevené jednopodlažné budovy na H. F. Č.. X v O. - A. J., vymedzené, že
ide o prenájom bez pozemkov. Ďalšou nájomnou zmluvou zo 06.03.1996 uzatvorenou medzi ŽSR SR
a žalobcom v 1. rade došlo k prenájmu majetku štátu k nehnuteľnostiam na parcele XXXX/XX, ako aj
priľahlej prístupovej cesty XXXX/XX. Predmetom nájmu bol A. C. J., ako aj spomínaná prístupová cesta.

4. Voči predmetnému rozsudku podali žalobcovia odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21C/84/2011-230 zo dňa 26.05.2014 potvrdil rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pozemkom KN XXXX/X,
KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX,
KN XXXX/X, KN XXXX/XX a KN XXXX/XX, zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. O. (prvý výrok pôvodnej

žaloby). V prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení časti
žaloby na samostatné konanie.

6. Ako uviedol Krajský súd v Prešove, podanou žalobou sa žalobca 2/ vo vzťahu k žalovanej okrem

iného domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností a to parciel zapísaných na LV č. XXX kat. úz.
O., konkrétne parciel KN XXXX/X, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/
XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/X, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX. Na týchto parcelách sa
nachádza budova skladu súpisné č. XXXX, ako aj priľahlé vedľajšie stavby.
Parcely, ktoré tvoria predmet konania a ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. O., sú vlastníctvom

žalovanej.
Je nepochybné, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú budovy skladu, ako aj ďalšie pozemky zapísané
na LV č. XXX kat. úz. O., ktoré sú predmetom konania, neboli nikdy zapísané ako vlastníctvo žalobcov,
či ich právnych predchodcov. Žalobca v 2. rade ako predchádzajúci správca súboru stavieb skladu ZS
a následne aj vlastník týchto stavieb poukazuje na nadobudnutie týchto pozemkov titulom ich vydržania

v súvislosti s oprávnenou držbou vykonávanou od 01.01.1978 ešte jeho právnymi predchodcami.
Žalobca v 2. rade v konaní poukazoval na to, že sporné nehnuteľnosti ešte jeho právni predchodcovia
dlhodobo užívali a to od 01.01.1978 a teda odvtedy, ako bola uzatvorená Hospodárska zmluva o prevode
správy národného majetku, ktorá sa týkala nehnuteľností - avšak nie pozemkov, ale budov skladu
tovaru. Zakladať však nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a

nemá oporu v spomínaných platných právnych úpravách. Nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania
vyžaduje splnenie podmienok a dôkazné bremeno o ich preukázaní je na tom účastníkovi, ktorý toto
právo uplatňuje.
Prvou podmienkou je právny titul vstupu do oprávnenej držby a teda držby, ktorá privodí vydržanie.
Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný. Keďže zákon neupravuje, čo je

takýmto titulom, možno odvádzať len z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt,
ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod
správať sa, ako keby mu vec patrila. Predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec
alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je pritom psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu
vec vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii

dobrej viery sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčia o
poctivosti nadobudnutia, tzv. titulu uchopenia sa držby.
Listinné dôkazy predložené žalobcom v 2. rade v tomto konaní preukazujú, akým spôsobom nadobudli
jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti, avšak len objekt skladu tovaru, ktorý sa nachádza na
niektorých z pozemkov tvoriacich predmet tohto sporu. Tak Hospodárska zmluva z 31.12.1977, zoznam

nehnuteľných základných prostriedkov odovzdávaných právnemu predchodcovi žalobcu v 2. rade, či
zápisnice o komisionálnom súpise hnuteľných a nehnuteľných základných prostriedkov určených k
delimitácii pre právneho predchodcu žalobcu v 2. rade k 31.12.1977, nekonštatujú prevod správy v
prospech právnych predchodcov žalobcu k sporným pozemkom a ani iný právny dôvod, na základe
ktorého by sa títo mohli domnievať, že sú vlastníkmi daných parciel. Len samotné užívanie nehnuteľností

nepostačuje pre záver o relevantnej existencii titulu pre vstup do držby a samotnú oprávnenú držbu.
Nemožno v tejto súvislosti tiež opomenúť, že právny predchodca žalobcu v 2. rade SAD š.p. Poprad
sa vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nesprával ako ich vlastník. Odvolací súd už vyššie
zdôrazňoval, že predmetom konania Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/556/97 boli len budovy skladusúpisné č. XXXX kat. úz. O. a právny predchodca žalobcu v 2. rade nežiadal určiť vlastníctvo aj k
pozemkom, na ktorých sa budovy skladu nachádzajú. Napokon SAD š.p. Poprad ako nájomca uzatvoril
s prenajímateľom Železnice Slovenskej republiky Bratislava 02.01.2001 nájomnú zmluvu o nájme

pozemkovej plochy Železníc Slovenskej republiky podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď
nepochybne predmetom nájmu v prospech právneho predchodcu žalobcu v 2. rade boli aj nehnuteľnosti
tvoriacepredmettohtokonaniavcelkovejvýmere986m2(parcelyKNXXXX/X,KNXXXX/XX,KNXXXX/
XX,KNXXXX/XX,KNXXXX/XX,KNXXXX/XXaKNXXXX/XX).Rovnakovminulostiprávnypredchodca
žalobcu v 2.rade SAD š.p. Poprad prenajal žalobcovi v 1.rade nájomnou zmluvou z 10.08.1995 časť

drevenej jednopodlažnej budovy - sklad ZBS, jej západná časť bez pozemku a nájomnou zmluvou z
01.05.1993 ČSAD š.p. Košice ako prenajímateľ prenajal T.. B. I. a B. J. drevenú 1-podlažnú budovu -
sklad ZBS na H. F. X v O. ako nebytový priestor a teda bez pozemkov.
Vychádzajúc z vyjadrení samotného žalobcu v 2. rade je zrejmé, že predmetom privatizačného projektu
predmetné nehnuteľnosti neboli a vzhľadom na spochybnenú existenciu titulu pre vstup do držby a
oprávnenú držbu právneho predchodcu nie je možné započítať dobu držby právneho predchodcu

žalobcu v 2. rade týchto nehnuteľností v jeho prospech. Absencia titulu pre vstup do oprávnenej
držby je daná aj u samotného žalobcu v 2. rade, keď navyše od 01.05.2002 by mu neuplynula ani
zákonom určená 10-ročná vydržacia lehota, keďže už 17.05.2011 bol z jeho strany podaný žalobný
návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a v priebehu tejto 10-ročnej doby žalovaná
spochybňovala oprávnenú držbu a možnosť nadobudnutia vlastníctva žalobcom v 2. rade vydržaním k

týmto nehnuteľnostiam (č. l. 56 - 58 spisu).

7. Krajský súd v Prešove určil, že úlohou súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o ostávajúcu časť žaloby
žalobcov 1/, 2/ bude predovšetkým ustáliť, čo je predmetom konania, že je potrebné ďalej právne posúdiť
tieto nároky a o týchto rozhodnúť tak, aby vydané rozhodnutie zodpovedalo kritériám určeným § 157

ods. 2 O.s.p..
Odvolanie proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie krajský súd odmietol, nakoľko
zákon proti tomuto druhu rozhodnutia odvolanie nepripúšťal (§ 112 ods. 1, 2 O.s.p.; § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p.).

8. Uznesením č. k. 21C/84/2011 - 294 súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti žalobcov podanej dňa 31.08.2015.
Z ústavnej sťažnosti (č. l. 279 a nasl. spisu) súd zistil, že žalobcovia dňa 31.08.2015 podali na
Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa okrem iného domáhajú zrušenia rozsudku Krajského súdu

Prešov č. k. 2Co/98/2013-230 zo dňa 26.05.2014 v časti, v ktorej bol výrok rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 21C/84/2011-201 zo dňa 15.11.2012 o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pozemkom KN XXXX/X, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX,
KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/X, KN XXXX/XX a KN XXXX/XX, zapísaným na
LV č. XXX k. ú. O. potvrdený.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. II. ÚS 40/2017 - 16 zo dňa 19.01.2017 sťažnosť
obchodnýchspoločnostíBAUland,spol.sr.o.aSlovenskejautobusovejdopravyPoprad,a.s.,odmietol.
Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu z 15.11.2012, Ústavný súd Slovenskej republiky
uviedol, že proti nemu bolo prípustné odvolanie, ktoré sťažovatelia podali a o ktorom rozhodol krajský
súd napadnutým rozsudkom z 26.05.2014. Právomoc krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorú

tento uplatnil na základe odvolania podaného sťažovateľmi, vylučuje, aby rozhodoval Ústavný súd,
preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 Zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok
právomoci. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu
z 26.05.2014, ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 Zákona o
ústavnom súde ako podanú oneskorene.

9. Na pojednávaní dňa 08.03.2018 právny zástupca žalobcov navrhol prerušiť konanie podľa § 164
Civilného sporového poriadku, pretože na Európskom súde pre ľudské práva prebieha konanie, kde
sa rieši otázka, ktorá pôvodne bola prvou z otázok, resp. petitov v zmysle žaloby, nakoľko žalobcovia
z dôvodu neosvojenia si argumentácie Ústavného súdu podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské

práva.
Žalovaný s prerušením konania nesúhlasil, nakoľko mal za to, že na to nie je žiaden dôvod. Rozsudok
Okresného súdu Poprad v petite I. bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove a teda
je právoplatný, vykonateľný a právne záväzný. Čo sa týka ďalších opravných prostriedkov zo stranyžalobcov, dovolanie voči týmto rozhodnutiam podané nebolo, bola podaná žiadosť 12.12.2014 na
Generálnu prokuratúru vo veci mimoriadneho dovolania, ktorá bola zamietnutá 04.02.2015. Následne
bol 26.03.2015 daný opakovaný podnet na Generálnu prokuratúru, ktorý bol opätovne dňa 23.06.2015

odložený v súlade s ustanovením § 243e ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalovaný nevyužil mimoriadny
opravný prostriedok - dovolanie. Taktiež poukázal na dôvody uvedené v rozhodnutí Ústavného súdu
SR. Prijatie sťažnosti Európskym súdom pre ľudské práva si vyžaduje kumulatívne spojenie viacerých
podmienok, okrem iného aj podmienku, že sťažovateľ vyčerpal všetky vnútroštátne prostriedky nápravy
a vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že sa tak nestalo. Aj v prípade, že by Európsky súd pre ľudské

práva prijal sťažnosť žalobcov, majú za to, že jeho rozhodnutie sa tohto konania nijako nebude týkať.

10. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

11. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

12. Žalobca 1/ uvedeným návrhom podaným na Európsky súd pre ľudské práva namietal, že základné
právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/98/13 zo dňa 26.05.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 21C/84/2011 zo dňa 15.11.2012 porušené bolo. Súd má za to, že rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva o takto formulovanom návrhu nemôže mať vplyv na toto konanie, pokiaľ ide o vec
samu.Rozhodujúcimhľadiskomjezásadahospodárnostikonania,pretoprerušeniekonaniapredstavuje

vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Súd preto vyhodnotil návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný a v súlade s § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku spolu s rozhodnutím vo veci samej
rozhodol výrokom I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

13. Uznesením č. k. 21C/84/2011 - 328 zo dňa 22.12.2017 súd spojil na spoločné konanie veci vedené

na Okresnom súde Poprad pod spisovými značkami 21C/84/2011 a 9C/12/2017, ktoré sú ďalej vedené
na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 21C/84/2011. Pod sp. zn. 9C/12/2017 bolo vedené
konanie o neexistencii stavby rampy na nehnuteľnostiach citovaných vo výroku II. rozsudku Okresného
súdu Poprad, ktorým bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie tak ako je uvedené v bode 2.
Právny zástupca žalobcov navrhol na pojednávaní dňa 06.09.2017 spojiť tieto veci na spoločné

prejednanie a rozhodnutie a žalovaný s týmto spojením súhlasil. Vychádzajúc zo zásad hospodárnosti
a účelnosti konania a vzhľadom na to, že predmetné konania skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých
istých strán, súd v zmysle zákonného ustanovenia § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol
o spojení vecí na spoločné konanie.

14. Na pojednávaní dňa 08.03.2018 súd na návrh žalobcov uvedený v písomnom podaní na čl. 321
uznesením pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení:
„I. Súd u r č u j e , že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - vedľajšej, drobnej stavby - spevnenej
komunikácie, zhotovenej z čadičových kociek 200 x 200 x 200 mm stojacej na pozemkoch zapísaných
na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odborom pre okres O., obec O., k. ú. O. na LV č. XXX ako

KN-C parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2, parc. č. KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 636 m2 je žalobca 2.
II.Súd určuje,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľností-vedľajšej,drobnejstavby-oplotenia,stojaceho
na hraniciach pozemkov zapísaných na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odborom pre okres O.,
obec O., k. ú. O. na LV č. XXX, medzi parc. č.: KN-C č. XXXX/XX a KN-C č. XXXX/XX; KN-C č. XXXX/

XX a KN-C č. XXXX/XX, KN-C č. XXXX/XX; KN-C č. XXXX/XX a XXXX/XX, KN-C č. XXXX/XX a KN-
C č. XXXX/XX je žalobca 2.
III. Súd u r č u j e , že žalobca 2 v súlade s ustanovením § 151o, ods. l OZ má právo prechodu a prejazdu,
právo prístupu na nižšie uvedené pozemky za účelom opráv stavieb - vedľajších stavieb spevnenej
komunikácie a oplotenia na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym

odborom pre okres O., obec O., k. ú. O. na LV č. XXX ako KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
192 m2, KN - C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 252 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 105 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 591 m2 a KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 984 m2.IV. Súd u r č u j e , že žalobca 2 v súlade s ustanovením § 151o ods. 1 OZ má právo prechodu a
prejazdu, právo prístupu na nižšie uvedené pozemky za účelom podnikateľského využívania vlastných
stavieb (Sklad ZS) na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odberom

pre okres O., obec O., k. ú. O. na LV č. XXX ako KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2,
KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
252 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 105 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 53 m2, KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, KN-C č. XXXX/XX -
ostatné plochy o výmere 25 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/XX

- ostatné plochy o výmere 17 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2, KN-C č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2 a príslušnú
časť parcely KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 57.490 m2.
V. Súd u r č u j e , že stavba „rampa", tak ako ju definuje žalovaný, na nehnuteľnostiach zapísaných
na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odborom pre okres O., obec O., k. ú. O. na LV č. XXX
ako pozemky KN-C č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, KN- C č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 325 m2, KN- C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 17 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 50 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 51 m2 a KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2, neexistuje.
VI. Súd u r č u j e , že výlučným vlastníkom nehnuteľností - súčastí stavieb s. č. XXXX (obslužných

chodníkov a prečnievajúcich častí konštrukcii striech skladov s. č. XXXX), stojacích na parcele KN-C č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, KN-
C č. XXX/XX ostatné plochy o výmere 50 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-
C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2, zapísané na LV č. XXX Správy katastra Poprad, okres
O., obec O., k. ú. O., je žalobca 1.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcom 1 a 2 uhradiť trovy tohto konania.“

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu 1/, žalovaného, prednesom
právneho zástupcu žalobcov, ohliadkou, oboznámením s listinnými dôkazmi - dohodou o určení
zastavanosti pozemkov stavbami zo dňa 05.05.2010, dohodou o určení zastavanosti pozemkov

stavbami, žiadosťou o zápis do LV č. XXX v k. ú. O. zo dňa 05.08.1999, rozsudkom Okresného
súdu Poprad č. k. 7C/556/1997-199, žiadosťou o zápis budov do KN v k. ú. Poprad zo dňa
01.07.1996, potvrdením o súpisnom a orientačnom čísle pre objekt sklady ŽS v k. ú. Poprad zo
dňa 20.05.1996, hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. XX.XXX/XXXX-X/
X, zoznamom nehnuteľných základných prostriedkov odovzdávaných Východnou dráhou do majetku

Národného podniku ČSAD PR Košice, zápisnicou spísanou dňa 03.01.1978, LV č. XXXX, kópiou z
katastrálnej mapy zo dňa 05.05.2010, čiastočným LV č. XXX, výpismi z obchodného registra žalobcu
2/, žalovaného, nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXX-X-XXXX, geometrickým plánom zo dňa 10.11.1995,
inventárnou knihou DRAHSTAV - KOŠICE, jednotným železničným plánom, mapou, technickou normou
železníc, digitálnou dokumentáciou JŽM, fotodokumentáciou rampy, JŽM premietnutého do katastrálnej

mapy, katastrálnou mapou, odpoveďou ŽSR o odplatnom prevode pozemkov parcely č. XXXX/X - XX,
XXXX/XX - XX zo dňa 05.02.2009, situačnými náčrtmi areálu skladu kusových zásielok súp. č. XXXX,
situačnými plánmi s naznačením rampy, zastavanosťou stavby „Sklad ZS“ súp. č. XXXX, oplotením
areálu ŽSR, TP-Sd železničný spodek, vzorovým listom železničného spodku, nájomnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX-X-XXXX, pripojeným spisom sp. zn. 7C/556/1997, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi

založenými v spise.

16. Štatutárny zástupca žalobcu 1/ pri výsluchu k petitom 1 a 2 uviedol, že 30.12.1977 bola podpísaná
hospodárska zmluva medzi Východnou dráhou Bratislava a Československou štátnou automobilovou
dopravou Košice s predmetom, kde sa na základe tej hosp. zmluvy o prevode správy národného

majetku podľa vtedajšieho § 347 Hosp. zák. prevádzajú základné prostriedky ako nehnuteľné základné
prostriedky, dráhy v obvode prevádzkového dielu Košice. Majú za to, že vzhľadom k bodu 2 tejto zmluvy
bol prevedený celý predmet podnikania prepravy kusových zásielok, to znamená, že neboli prevedené
len nehnuteľnosti, ale aj v dnešnom slangu „biznis“. Podľa zoznamu nehnuteľných základných
prostriedkov bol v železničnej stanici Poprad - Tatry takto prevedený sklad tovaru. Žiadny list vlastníctva,

tu je inventárne číslo, ale bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ale obidve zmluvné strany vtedy vedeli,
že sa jedná o sklad, ktorý dnes má súp. č. XXXX. Súčasťou toho skladu bol oplotený areál, ktorý je
od roku 1977 do dnes oplotený rovnako, rovnakým oplotením. Súčasťou toho areálu bola aj spevnená
plocha z čadičových kociek, možno 100 rokov stará. Obidve tieto vedľajšie drobné stavby slúžili k tomu,aby ČSAD š.p. Košice a jeho neskorší právni nástupcovia mohli vykonávať biznis, ktorý je uvedený v
hospodárskej zmluve. To znamená, v tejto hospodárskej zmluve sa nepíše nič o spevnených plochách
ani o oplotení, ale tým, že sa píše o prevode podnikateľskej činnosti, ktorého súčasťou bol uzavretý

oplotený areál, sa previedli nielen oplotenie a spevnené plochy, ktoré opisujú v petite 1 a 2, ale previedli
sa vodovodná kanalizačná, elektrická prípojka a telefónne prípojky. Tieto vedľajšie drobné stavby sa
nikdy nezapisovali ani nezapisujú v súčasnosti do listov vlastníctva. Žalovaný si napriek vedomosti o
existencii tejto hospodárskej zmluvy nechal zapísať budovu vo svoj prospech. Ale spevnené plochy a
oplotenie prešli na právneho predchodcu žalobcu 2 už v roku 1977.

Keďže katastrálny úrad zapísal železnice na list vlastníctva SR, právny predchodca žalobcu 2, vtedy
SAD š.p. Poprad, podal žalobu na Okresný súd v Poprade, č. 7C/556/97, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, teda k stavbám dnes súp. č. XXXX. V tomto konaní sa samozrejme vlastníctvo
spevnených plôch a oplotenia nepreberalo. Nepreberalo sa ani vlastníctvo vodovodnej, kanalizačnej,
elektrickej a telefónnej prípojky. Vtedy sa tomu rozumelo, že sú to vedľajšie drobné stavby súvisiace s
predmetom činnosti. Okresný súd a následne krajský súd rozhodol o tom, že vlastníctvo k stavbe súp.

č. XXXX nepatrí železniciam, ale že patrí SAD š.p.. To bolo následne aj zapísané na liste vlastníctva
SAD š.p.. K petitom 3 a 4 uviedol, že to je rýdze právo prístupu, aby mohli opravovať ploty, objekt a aby
mohli podnikať. Lebo bod 4 je za účelom podnikateľského využívania, keďže v súčasnosti sú pozemky
nie ich, ale štátne. Ten návrh reflektuje na rozhodnutie súdu vo veci bývalého petitu č. 1. Preto ho oproti
minulosti tak rozšírili. V petitoch 3 a 4 nie je si istý, či tam má byť uvedený žalobca 1/ alebo 2/, to

si musí prekonzultovať s právnym zástupcom. K petitu 5 poukázal na fotografie z prvej ohliadky, kde
pripustil, že nemusia mať dostatočnú výpovednú hodnotu, že obslužný chodník ako ho nazývajú a tie
ďalšie časti, o ktorých hovoria v petite 6, sú súčasťou stavby. Niekedy v roku 1994 alebo 1995 sa urobil
geometrický plán tých stavieb, pretože bolo treba do nájomnej zmluvy zadefinovať presné parcelné čísla
skladov, ktoré mali v nájme, lebo predtým to bolo jedno veľké parcelné číslo, ktoré obsahovali niekoľko

hektárov celého areálu železničnej stanice Poprad - Tatry. On ten geometrický plán zadával a v ňom sa
vlastne určilo toto celé a predložil súdu na nahliadnutie časť nákresu farebne vyznačeného, ktorý sa už
nachádza na čl. 100 spisu, k čomu uviedol, že tu je zvýraznený zapísaný stav skladu a to žltou farbou
a oranžovou farbou je doplnený ešte o skutočný stav, ktorý je zase na inom výkrese a ktorý nasleduje
za týmto nákresom a na ktorých parcelných číslach XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/

XX sú základy skladu, obslužné chodníky k skladu a súbežne presah okapov zo strechy skladu, ktorý
je zase viditeľný v reze stavbou, čo je zachytené na čl. 99 spisu. K tým petitom 5 a 6 navrhol, aby bolo
nariadené súdnoznalecké dokazovanie, o čom predložil súdu návrh otázok pre znalca.
Na otázku sudcu k štatutárnemu zástupcovi žalobcu 1/, ako sa realizujú nájomné vzťahy, ktoré vyplývajú
z nájomných zmlúv, ktoré sú založené v spise, predovšetkým z nájomnej zmluvy zo dňa 06.03.1996

na čl. 179 a nasl. spisu, štatutárny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že nájomné k skladu súp. č. XXXX
bolo uzatvárané pôvodne so železnicami. Keď v roku 1997 alebo 1998 okresný súd rozhodol, že sklady
patria SAD š.p., tak tie zmluvy skončili, nájomné BAU landu sa začalo platiť SAD a keď to neskôr SAD
predala BAU landu, nájomné skončili. Čo sa týka nájomného k pozemkom, tam sa to tiež rôzne vyvíjalo
od rozsahu, ktorý BAU land využíval a ten nájomný vzťah bol so železnicami, rozsudok z roku 1998 o

stavbe nemal žiadny vplyv na pozemok, to znamená, že BAU land platil naďalej železnici. Potom keď
sa SAD š.p. transformoval na akciovú spoločnosť a to ešte bola vlastníkom stavby SAD a.s., vtedy, keď
sa transformoval na a.s., vznikol v SAD a.s. právny názor, že súčasťou stavby a teda celého areálu by
mali byť aj pozemky. SAD taký signál im vyslala, na základe toho sa snažili nejaké úkony so železnicami
urobiť v tej veci, keď nepochodili, tak prestali platiť nájomné, za čo ich železnice žalujú. Myslí si, že to

nájomné je aj predmetom konaní na tomto súde. Teda, všetky konania, ktoré vedú Železnice voči BAU
landu, súvisia s tým, čo povedal, že BAU land prestal železniciam platiť nájomné. Štatutárny zástupca
žalobcu 1/ navrhol vykonať obhliadku na mieste samom po zmene zákonného sudcu.
Na poslednom pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že poukazuje na to, čo už
uviedol a predložil. Poukázal na list SAD, š.p. Poprad železniciam z 25.11.1999, ktorým sa zaoberala

splnomocnená zástupkyňa žalovaného v svojom poslednom písomnom vyjadrení; a to na jednu vec,
uvedenú pod písmenom a). Tak ako on je naučený porozumieť textu, tak tomuto textu rozumie tak, že už
vtedy právny predchodca žalobcu 2/ upozorňoval železnice na to, že rampy, oni ich nazývajú obslužné
chodníky, patria objektu Slovenskej autobusovej dopravy, š. p. a nie tak, ako to vyložila zástupkyňa
železníc.

V záverečnej reči uviedol, že na liste vlastníctva na základe rozsudku z roku 1997 táto stavba nebola
zapísaná na viacerých pozemkoch preto, lebo železnice si takúto stavbu nechali v roku 1996 len takto
zapísať na základe geometrického plánu, ktorý on nechal vypracovať a ktorý mal slúžiť na úplne iné
účely ako na identifikáciu stavby pre účely zápisu stavby do katastra nehnuteľnosti. Preto v tomto konanípožadujú,abystavby,alebosúčastistavbyskladu,obslužnéchodníkyaprečnievajúcečastistriechalebo
tie pavlače, ktoré sú technicky nedeliteľnou súčasťou stavby, boli aj v liste vlastníctva takto zapísané.
To znamená, aby táto stavba súp. č. XXXX nestála len na pozemkoch XXXX/X, XX a XX, ale aj na

pozemkoch, na ktorých sú pavlače, obslužné chodníky a prečnievajúce časti striech. Ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania, okrem návrhu na znalecké dokazovanie, nemá. Trovy konania si uplatňuje.

17. Právny zástupca žalobcov k jednotlivým petitom uviedol, že pokiaľ je pod bodom 1. uvádzaná
vedľajšia stavba spevnená komunikácia, ide o prístupovú cestu pred stavbami, ktoré sú čiastočne vo

vlastníctve t. č. už žalobcu 1/. Táto stavba je z pohľadu materiálovej skladby špecifikovaná a výmerovo
vymedzená. Vo všeobecnosti k tej požiadavke právne odôvodniť, čo ich oprávňuje si myslieť, že by
to mohlo byť žalobcu 1/ alebo 2/, je tá skutočnosť, že v roku 1977 štát, Československá socialistická
republika, previedla správu svojho majetku dovtedy v správe jedného rezortu do správy ČSAD š. p.
Poprad v zmysle zákona o správe národného majetku, v zmysle zákona o veľkej privatizácii. Subjekty,
ktoré vykonávali správu takto zvereného majetku alebo ktoré plochy boli takýmto subjektom nevyhnutne

využívané za účelom výkonu prenesenej správy, boli v zmysle zákona tak ako sa to uvádza v ich
ústavnej sťažnosti, oprávnenými užívateľmi a správcami a takýto majetok mal byť v privatizačnom
projekte podchytený, tento následne prevedený na fond národného majetku, ktorý potom takýto majetok
odovzdával novému subjektu vzniknutého na základe zákona o veľkej privatizácii, čiže žalobcovi 2/.
Preto, že sa to formálne do rozhodnutia Ministerstva pre správu, privatizáciu národného majetku

nedostalo, bolo potrebné prikročiť k súdnemu uplatňovaniu práva, ktoré dovtedy žalovaný rôznymi
spôsobmi v predchádzajúcom období kvalifikovanými úkonmi spochybňoval a dal si dokonca zapísať
vlastníctvo aj k stavbám, ktorá skutočnosť viedla k podaniu žaloby a ku konaniu pred tunajším súdom
v žalobe označenom konaní a v zmysle ktorého rozhodnutia tunajšieho súdu žalobca 2/ bol určený za
vlastníka týchto nehnuteľností.

K petitu 2 uviedol, že dvojkou je vlastne tiež drobná stavba, ktorá je vlastne oplotením areálu plochy,
ktorá bola výlučne využívaná štátnym podnikom po tom, čo tento v roku 1977 získal oprávnenie k správe
budov, resp. túto správu vykonával na takto ohradených plochách. Toto oplotenie vykazuje v prírode
markanty odlišné od oplotenia či už farebne alebo konštrukčne, ktoré železnica v bezprostrednom alebo
širšom okolí postavila, resp. pokiaľ existujúce oplotenie udržiavala. Čiže aj tou vizuálnou rozdielnosťou

žalobcovia poukazujú výlučne na to, že železnice ako správca sa k tomuto už vyčlenenému majetku
nesprávali nijakým relevantným spôsobom, resp. obdobne ako v prípade iného oplotenia. Vykazuje
znaky doby, keď bolo oplotenie postavené, má svoj vek a je patrične poznačené zubom času.
K petitu 3 uviedol, že ide o plochu, cez ktorú žalobca 2/, t. j. SAD a.s. môže realizovať svoje predstavy
o údržbe stavieb, vedľajších stavieb a oplotenia, proste ide o obslužnú plochu potrebnú predovšetkým

za účelom údržby.
K petitu 4 uviedol, že obdobne, ale inak špecificky sú uvádzané plochy v zmysle petitu 4, ktorá je
nevyhnutne potrebná za účelom využívania vlastných stavieb žalobcu 1/.
K petitu 5 uviedol, že zo zmluvných dôvodov ako aj toho času ešte žalobcom z neznámych dôvodov,
ktorí vnímajú len náznaky eventuálneho postupu sú výslovne potrebné správne definície jednotlivých

nehnuteľnosti, ktoré sa takýmto spôsobom definujú v nájomnej zmluve, resp. v písomnej komunikácii a
taktiež má a môže mať svoj význam vo vzťahu k určeniu aj v zmysle tejto žaloby. Táto argumentácia
má súvis s definíciami v zmysle stavebného zákona, ale žalobcovia výslovne tvrdia, že konkrétna
nehnuteľnosť, ktorá aj v zmysle LV je charakterizovaná, ale ako rampa neexistuje, proste nie je to rampa.
K petitu 6 uviedol, že tu sa uplatňuje určenie k vlastníckym právam. Je treba uviesť, že pôvodne

celá plocha o výmere niekoľkých hektárov okolo budovy železničnej stanice bola označená jedným
parcelným číslom. Pre účely nájmu štatutár žalobcu 1/ dal vyhotoviť geometrický plán, ktorý bol
následne použitý žalovaným k zápisu do katastra nehnuteľnosti, ale v čase po rozhodnutí Okresným
súdom v Poprade o vlastníctve k budovám došlo k úkonom, ktoré vizuálne porovnajúc členenie týchto
nehnuteľností, nehnuteľnosti boli inak členené v čase vyhotovenia geometrického plánu pre účely

nájmu, resp. potom čo došlo k rozhodnutiu súdu o vlastníctve budov a do tohto geometrického plánu
a následne do katastra boli zavedené nové parcely, ktoré sú v podstate obslužné chodníky a sú
vlastne prilicované až k stene jednotlivých objektov, ale vertikálne sú stále pod strechou jednotlivých
stavieb na nehnuteľnostiach stojacich. Z tohto dôvodu, že sú stavebne aj právne podľa názoru žalobcov
vlastníctvom toho, komu patrí stavba, aj táto časť parciálneho petitu smeruje k určeniu tohto vlastníctva

v prospech žalobcu 1/, ktorý tieto nehnuteľnosti v priebehu rokov od žalovaného odkúpil.

18. Právny zástupca žalobcov písomným podaním (č.l. 507) doručil súdu návrh otázok pre znalca :a/ Posúdiť, či obslužné chodníky (pavlače) a prečnievajúce časti konštrukcií striech (skladov zapísaných
na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odborom pre okres O., obec O., kat. územie O. na LV č. XXXX
so súp. č. XXXX), stojace na parcele KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, KN-C č. XXXX/

XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, KN-C č. XXX/XX ostatné plochy o výmere 50 m2, KN-C č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 51 m2 a KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 46 m2, zapísané
na LV č. XXX Správy katastra Poprad, okres O., obec O., kat. územie O., sú nedeliteľnou súčasťou
základov stavieb s. č. XXXX.
b/ Posúdiť, či nezapísané stavby: obslužné chodníky (pavlače) slúžiace na vstupy do skladov

(zapísaných na Okresnom úrade Poprad, katastrálnym odborom pre okres O., obec O., kat. územie O.
na LV č. XXXX so súp. č. XXXX) stojace na parcelách KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51
m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, KN-C č. XXX/XX ostatné plochy o výmere 50
m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2 a KN C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
46 m2 a samotné spodné stavby (základy + pavlače) skladov súp. č. XXXX, stojace na parcelách KN-
C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 131 m2 a KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, všetko
zapísané na LV č. XXX Správy katastra Poprad, okres O., obec O., kat. úz. O., sú alebo nie sú „rampou“
tak, ako rampu predstavujú nezapísané stavby stojace na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 185 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 53 m2, KN-C č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatné plochy a o výmere 25 m2,

respektíve na parcele KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, zapísané
na LV č. XXX Správy katastra Poprad, okres O., obec O., kat. úz. O. a teda tak, ako rampu prezentuje
žalovaný v dôkazoch na čl. 84 a 404.

19. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 24.01.2020 (č.l. 552) poukázal na ustanovenia

zákona č. 109/1964 Zb. - Hospodársky zákonník, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, vyhl.
č. 119/1988 Zb. Federálneho ministerstva financií, zák. č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej
republiky, zák. č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, Sporné
pozemky nie sú majetkom, ktorý nebolo možné privatizovať (§ 1 ods. 3 a § 4 zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkachprevodumajetkuštátunainéosobyanemožnonaneaplikovaťust.§47cz.č.91/1991Zb.,

ale je potrebné aplikovať § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Odvolací súd uviedol, že žalobkyňa vlastníctvo
k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nadobudla
spolu s nadobudnutím vlastníctva všetkého - celého majetku privatizovaného, ktoré ako nehnuteľné veci
ku dňu zrušenia tohto štátneho podniku bez likvidácie patrili do majetku tohto štátneho podniku (§ 2
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Žalobkyňa je univerzálnym

právnymnástupcomštátnehopodniku,ktorýbolzrušenýbezlikvidácie,čobolopreukázanérozhodnutím
FNM SR, výpisom z obchodného registra žalobkyne aj uvedeného štátneho podniku a od svojho vzniku
je vlastníkom všetkého majetku, ktorý pôvodne tvoril majetok zrušeného štátneho podniku, teda aj
nehnuteľností,ktorésúvsúčasnostinesprávneevidovanévkatastrinehnuteľnostívprospechžalovanej.
PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.32Cdo/3813/2008z15.04.2010.Taktožalobcovia

argumentujúc právnymi normami preukazujú, že žaloba v aktuálnej časti je dôvodná, pokiaľ si žalobca
2/ nárokuje určiť vlastnícke právo v zmysle špecifikácie petitu žaloby. ČSAD, n. p., SAD š.p. Poprad po
tom, čo od 01.01.1978 bol delimitovaný nehnuteľný majetok ním užívaný na plnenie úloh organizácie
tak, ako bola táto činnosť na neho prevedená, k výkonu tejto činnosti využívané pozemky v areáli SKZ v
zmysle pozemkovej mapy ako časť pozemkovej parc. č. XXXX/X pôvodne vedenej v železničnej knihe

ako železničné teleso reálne od ostatného majetku Železníc oddelený, t.č. na základe parcelácie v KN
zapísané na LV č. XXX pre k. ú. O. ako parc. č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2, parc. č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 636 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 252 m2, parc.
č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 105 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 591 m2,
parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 984 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 53

m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
51 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
50 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
46 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2.

SAD, š.p. Poprad na týchto hospodáril, bol ich správcom, tieto do doby rozhodnutia o privatizácii boli
jeho majetkom. Po rozhodnutí o privatizácii aj sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
sa stali majetkom žalobcu 2/. Súčasný zápis správy aj sporných nehnuteľností žalovaným robí dôvodnou
žalobu a jeho procesné označenie žalovaného v konaní.20. V poslednom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcov (č.l. 601) okrem iného uviedol k
námietke žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie, že žalobcovia 1/ a 2/ vystupujú v spore spoločne,

sú stranami sporu bez ohľadu, ktorý petit ktorého žalobcu sa týka. Žalobcovia majú spoločného
advokáta na zastupovanie v konaní. Poukázal na to, že od roku 1977 (kedy bola uzavretá Hospodárska
zmluva z r. 1977 o prevode správy majetku) do roku 1996, resp.1997 (kedy sa tak stalo na základe
iných listín ako Hospodárska zmluva z r. 1977) nebola v žiadnom katastrálnom operáte, vrátane
železničnej knihy, zaznamenaná žiadna zmena vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - stavbám

(resp. pozemkom). ktorá by reflektovala na uzavretie Hospodárskej zmluvy z roku 1977 o prevode
správy majetku. Až kroky žalovaného od roku 1996 sa pričinili o zmenu, že najprv bolo do listu
vlastníctva žalovaného zapísané vlastníctvo k súboru stavieb skladu s.č. XXXX a neskôr po roku 1997
aj právo správy dotknutých pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky. To, že Hospodárska zmluva
z roku 1977 o prevode správy majetku nebola vo vtedajších katastrálnych operátoch zaznamenaná,
možno predstavuje administratívny nedostatok, ale inak bežnú prax, avšak práva vyplývajúce z tejto

Hospodárskej zmluvy nijako neznižuje. Pred rokom 1989 boli všetky vtedajšie „podnikateľské“ subjekty
a ich nehnuteľnosti - stavby a pozemky, na ktorých „podnikali“, vo vlastníctve štátu. Štát prostredníctvom
rezortných ministerstiev delegoval správu nehnuteľnosti stavieb a pozemkov na ktorých „podnikali“
jednotlivé národné podniky (n. p.) týmto n. p.. Ak niektorý n. p. prestal vykonávať nejakú konkrétnu
„podnikateľskú“ činnosť a iný n. p. z rozhodnutia vlády ČSSR v tom mal pokračovať, došlo pod

gesciou príslušných rezortných ministerstiev (resp. iných nadriadených orgánov štátu) k prevodu správy
všetkého, čo nový subjekt k výkonu tejto „podnikateľskej“ činnosti potreboval. Takto to bolo aj v prípa-
de Hospodárskej zmluvy z roku 1977 o prevode správy majetku, o ktorú žalobcovia opierajú svoje
nároky. Ako bolo v konaní pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 7C 556/97 preukázané, išlo okrem
vtedy sporného skladu s.č.XXXX aj o rozsiahly hnuteľný majetok a rozsiahly personál vykonávajúci

túto činnosť, teda všetkého, čo výkonom činnosti bolo potrebné. Na rozdiel od názoru zástupkyne
žalovaného sú žalobcovia presvedčení, že Hospodárska zmluva XX.XXX/XXXX - X/X z 31.12.1977
bola platne uzavretá a účinná, zmluvnými stranami rešpektovaná. Rozhodne do doby rozhodnutia o
privatizácii SAD š.p. nebola nikým zrušená a preto vyvodzujúc z práva hospodárenia mala mať za
následok vznik vlastníctva pre žalobcu 2/. Žalobcovia poukazujú na listiny „Žiadosť SAD š.p. o uzavretie

nájomnej zmluvy zo 14.10.1999“ a „Doplnenie žiadosti SAD z 25.11.1999“. Tu dávajú žalobcovia do
pozornosti skutočnosť, že táto komunikácia SAD š.p. so žalovaným bola reakciou na list („výzvu“ ?)
žalovaného „č. I. X-XXX/XXXX, ktorý však žalovaný k svojmu vyjadreniu z 31.01.2020 nepriložil. Sú však
presvedčení, že zaslanie tohto listu strediskom HsM žalovaného bolo motivované skutočnosťou, ktorou
bol zápis „práva správy“ sporných pozemkov do listu vlastníctva žalovaného. A to na základe pochybnej

listiny „Žiadosť na zápis pozemkov“ doručená na KÚ 05.08.1997, ktorú v tomto konaní predložil právny
zástupca žalobcov v podaní z 13.09.2019. Pretože právny predchodca žalobcu 2/ nemal vedomosť o
existencii tejto spornej listiny, prijal „Výzvu“ žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy ako relevantnú a
k uzavretiu nájomnej zmluvy pristúpil. V súčasnosti však žalobcovia poznajú okolnosti, za akých bolo do
LV žalovaného zapísané „právo správy“ sporných pozemkov a preto sú presvedčení, že na protiprávnom

konaní nie je možné vybudovať právny stav. Aj v tomto konaní je potrebné uviesť, že od roku 1977 do
roku 2000 právny predchodca žalobcu 2/ nemal so žalovaným žiadny zmluvný ani iný finančne odplatný
vzťah z titulu nárokov žalovaného a jeho „práv za správu“ sporných pozemkov. Nikde v pripojených
listinách nenašli, ako zástupkyňa žalovaného uvádza, stanovisko SAD š.p., na základe ktorého tvrdí,
že „taktiež nijako nespochybňoval existenciu rampy“. V tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté o

tom, že vlastnícke právo k sporným pozemkom nepatrí žalobcovi 2/, ale naďalej patrí Slovenskej re-
publike. O tom, kto „má právo spravovať sporné nehnuteľnosti“ v tomto konaní nebolo vôbec konané
a teda nemohlo byť ani právoplatne rozhodnuté. Listinu „Žiadosť na zápis pozemkov“ doručenú na KÚ
05.08.1997, na základe ktorej bolo právo spravovať sporné pozemky zapísané do listu vlastníctva ŽSR,
nepovažujú žalobcovia za relevantnú pre takýto zápis. Preto v tejto súvislosti v súčasnosti pripravujú

podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa.

21. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že trvajú na všetkých svojich
doterajších stanoviskách. Predložil súdu písomne spracované vyjadrenie. K tomu uviedol, že v
písomnom podaní zo dňa 31.01.2020 zástupkyňa žalovaného spochybnila aktívnu legitimáciu

štatutárneho zástupcu vyjadriť sa k dôkazom vykonaným v tomto konaní, resp. v iných konaniach,
na ktoré poukazoval, z ktorých vychádzal, pričom má za to, že aj žalobca 1/ je procesnou stranou
sporu, žalobca spolu so žalobcom 2/ sledujúci rovnaký cieľ dosiahnuť v tomto konaní na základe
podanej žaloby. K železničnej knihe uviedol, že to kopíruje iniciatívy žalovaného z roku 1996 a1997 a ktoré, resp. ktorá iniciatíva vo vzťahu k budovám, k budove sa stala predmetom súdneho
konania na tunajšom súde v roku 1997. Taktiež z iniciatívy žalovanej strany došlo písomným podaním,
ktoré v zmysle predchádzajúcich podaní kvalifikovali ako nespôsobilé pre nedostatok špecifikácie

konajúcej osoby, jej oprávnenia, ale taktiež aj pre nezrozumiteľnú požiadavku, ktorej zápis neznáma
osoba z neidentifikovateľným podpisom doručila správe katastra dňa 5.8.1997, ktorý podnet mal byť
predsa správou pre tieto dôvodné výhrady odmietnutý. Na základe tohto podania, na základe získania
súpisného čísla od Mesta Poprad došlo k zmene v existujúcich vzťahoch, ktoré boli založené v roku
1977, keď došlo k prevodu činnosti z koľajovej dopravy na kolesovú dopravu, z ČSD, prevádzkový

oddiel Košice na ČSAD, národný podnik Košice, čo sa stalo aj v súvislosti z delimitáciou majetku z
týchto subjektov na nastupujúci subjekt, t. j. ČSAD a tento inak aj zmluvne zastrešený stav bol týmto
podnetom k zápisu narušený. Pokojný stav pretrvávajúci po dobu 20 rokov bol narušený. Pripúšťa ešte aj
ďalšiu možnosť, že zápis ohľadne pozemkov bol reakciou na vyvíjajúci sa spor v konaní tunajšieho súdu
7C/556/97. Je treba uviesť, že žiaľ v tomto konaní sa ocitla aj v zmysle zápisnice z pojednávania v tomto
súdnom spise tvrdená skutočnosť, že hospodárska zmluva medzi železnicami a autobusovou dopravou

bola neplatná. Traduje sa to a používa sa táto argumentácia aj v tomto konaní, aj keď to nie je pravda.
Poukázal na svoje písomné podanie z januára 2020. Tvrdí, že zmluva uzavretá v roku 1977 nemala
žiadne vady, preto súd v uvedenom konaní v roku 1997 pozitívne rozhodol o vlastníctve vtedajšieho
žalobcu š. p. SAD Poprad. Predmetom súčasného konania tak ako to uvádza, sú parcely uvedené v
špecifikácii žalobného petitu a preto poukazuje len na to, že určenie tohto vlastníctva je potrebné preto,

lebo tieto umelo vytvorené parcely sú nedeliteľnými súčasťami stavby, ktoré sú v konečnom dôsledku
obslužné chodníky, pavlače a prečnievajúce časti stavby striech a podobne. Zápis správou katastra v
prospech Železníc SR sa nemal udiať, minimálne z tohto dôvodu, že autor tohto podania sám nevedel
špecifikovať, čo vrámci záznamu chce od správneho orgánu, aby bolo v liste vlastníctva zapísané.
Napriek tomu uvedená listina bola vyhodnotená zrejme ako spôsobilá a takáto správa bola následkom

tohtopodaniavprospechžalovanejstranyzapísaná.BolkonfrontovanýsprávnymnázoromNajvyššieho
súdu, ktorý zaujal právne stanovisko k materiálnej publicite uverejnenej, zapísanej v liste vlastníctva.
Predsa nespôsobilý zápis nemôže privodiť akémukoľvek subjektu takýto vznik práva. Namieta tým
tú skutočnosť, že k zániku práva užívať tieto nehnuteľnosti, hospodáriť na týchto nehnuteľnostiach
mohol privodiť jedine akt rozhodnutia správneho orgánu nadriadeného ministerstva, ktorý by z dôvodu

prebytočnosti takéhoto majetku rozhodol o zmene správy, ktorú dovtedy vykonával štátny podnik SAD
v Poprade. Z týchto dôvodov ani zapisovateľ, železničná kniha, list vlastníctva nemohol byť obohatený
o absolútne neakceptovateľný zápis správy majetku štátu Železnicami SR. Keďže nedošlo k takémuto
ukončeniu správy tohto majetku, táto správa na strane SAD trvala do doby rozhodnutia o privatizácii, aj
keď došlo k zápisu v roku 1997 a v dôsledku rozhodnutia o privatizačnom projekte sa tieto nehnuteľnosti

podľa ich právneho názoru a podľa dokumentovaných rozhodnutí uvedených v podaní z januára 2020,
súdmi aj akceptované, malo privodiť vlastníctvo privatizérovi, čiže žalobcovi 2/. Z týchto dôvodov
namietali skutočnosti uvádzané v bode 2. Pokiaľ ide o bod 3 písomného vyjadrenia, ide o opakovanie
sa tvrdených skutočností, tak ako to bolo aj v tomto konkrétnom prípade od roku 1977 a práve z
tohto dôvodu, že už o nej hovoril, sú zároveň obsiahnuté aj v písomnom podaní. Poukazuje na to, že

z tohto dôvodu sa v tomto konaní žalobcovia domáhajú určenia tak, ako je to aktuálne k dnešnému
dňu. Písomné podanie bývalého SAD š. p. zo dňa 14.10.1999 a doplnenie žiadosti zo dňa 25.11.1999
je síce podaním niekdajšieho právneho predchodcu, ale tak ako to v písomných podaniach uvádza
štatutárnyzástupcažalobcu1/aletaktiežajžalobca2/,bolivýsledkomneznalosti.Vroku1995dochádza
ku kreovaniu vzniku š. p. Poprad s tým, že pôvodný subjekt národný podnik riaditeľstvo v Košiciach

delimitovalo majetok a robilo administratívne postupy v prospech tohto subjektu. Doklady sa nachádzali
v Košiciach v archíve, ktorý bol pre potreby novovznikajúcich subjektov veľmi ťažko prístupný. Z tohto
dôvodu mohla vzniknúť takáto nevedomosť. V žiadnom prípade to ale nemení nič na tej argumentácii,
ako je to uvedené v písomnom vyjadrení z januára 2020, že subjekt závod bez právnej subjektivity
najprv a neskôr subjekt štátny podnik, bývalý závod 06 Poprad, tieto nehnuteľnosti užíval a preto na nich

v zmysle uvedeného podania hospodáril, bol správcom týchto pozemkových nehnuteľností, parciel, o
ktorýchsavediesporajvtomtokonaní.Žalobcovi1/bolojedno,ktosnímuzavriezmluvu,chcelpodnikať
a uvedené priestory potreboval. Tak ako ho v tú ktorú dobu presviedčali predstavitelia železníc, resp.
SAD, š. p., tak konal. Žalobcovia tu namietajú svoju procesnú možnosť obnovy konania v prípade, keď
takéto rozhodnutie súdu v predchádzajúcej etape bolo v dôsledku trestnej činnosti v zákone uvádzaných

subjektov, resp. tak ako je to uvedené v uvedenom ustanovení písm. c). Navrhol vykonanie znaleckého
dokazovania podľa už písomne spracovaných otázok na znalca.
V záverečnej reči poukázal na svoje podanie z januára 2020 a v celom rozsahu zotrval na tvrdeniach
ohľadne vzájomných vzťahov, vývoj vzájomných vzťahov v zmysle hospodárskeho zákonníka ahospodárskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, zotrval na tvrdení ohľadne jednotlivých právnych
noriem upravujúcich správu a hospodárenie s národným majetkom s tým, že poukázal na ust. § 15
zákona č. 578/1993 o správe majetku štátu, v zmysle ktorého právnické osoby podľa § 1 ods. 1, ktoré

ku dňu účinnosti zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného
hospodárenia, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu. Za
predpokladu, že tento zákon platí od r. 1993, práva správcu, ktorým bolo ČSAD národný podnik, SAD,
štátny podnik resp. SAD, š. p. Poprad, v dôsledku tohto ustanovenia správa nemohla zaniknúť inak, len
administratívnym rozhodnutím. Hovorí to len z jediného dôvodu, majúc na mysli konanie pred tunajším

súdom v inej právnej veci, že súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z fikcie, ku ktorej sa vyjadroval, že
Železnice SR sú správcami majetku, ohľadne ktorého sa domáhajú žalobcovia 1/, 2/ určenia. Tvrdí, že
žalovaný je označený ako subjekt tohto sporu výlučne z dôvodu, že takýto formálny zápis list vlastníctva
obsahuje, pričom aj v zmysle citovaného a ďalej uvádzaných skutočností správcom nemôže byť. Tvrdí,
že žalobca 2/ v dôsledku privatizácie mal získať vlastníctvo a v konečnom dôsledku ho aj získal, lenže
nie je deklarované a preto žaloba je dôvodná a navrhuje žalobe vyhovieť. Ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania, okrem spomínaného návrhu na znalecké dokazovanie, nemá. Uplatňuje si náhradu trov
konania.

22. Poverený zástupca žalovaného pri výsluchu a k jednotlivým petitom uviedol, že k petitu 1 a 2 majú
za to, že predmetom hospodárskej zmluvy z roku 1977 tak ako je to zapísané v prílohe, teda zozname

nehnuteľných základných prostriedkov odovzdávaných Východnou dráhou, je len sklad tovaru. Žiadne
iné nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok. K tomuto názoru sa priklonil aj Okresný súd Poprad a Krajský
súd Prešov. Čo sa týka petitu 2, nesúhlasia s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že plot užívali
ČSAD. Oplotenie slúžilo na ochranu celého areálu, ktorého vlastníkom resp. správcom ostal právny
predchodca ŽSR. Občiansky zákonník nevyžaduje žiadnu špeciálnu formu správania sa k predmetu

svojho vlastníckeho práva na preukázanie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu žiadajú, aby súd žalobu
zamietol.Čosatýkapetitu3a4,vprípade,žebysúdžalobnémunávrhuvyhovelazriadilvecnébremeno,
poukazujú, že vecné bremeno nie je neodplatné a teda žiadajú odplatu za zriadenie tohto vecného
bremena na rozsiahlych pozemkov vo vlastníctve, resp. správe žalovaného. V petite č. 5 už vo svojich
podaniach definovali, čo pojem „rampa“ znamená. V technickej príručke traťového hospodárstva ČSD

- poznámka: ČSD je právny predchodca ŽSR - je rampa definovaná ako stavba železničného spodku,
ktorá sa buduje pre nakladanie, vykladanie alebo prekladanie tovaru (kusových zásielok a pod.) do alebo
zo železničných vagónov. Poznáme viacero druhov rámp, jedným z nich je „rampa skladištní“ - uvádza
to ako citáciu, nakoľko je to v českom jazyku -budujú sa pri budovách skladov po jednej alebo po oboch
stranách skladu. K rampe je vedená obvykle jedna koľaj bočne a jedna koľajnica kusá pre čelnú nakládku

a vykládku. Pre bezpečnú nakládku musia rampy spĺňať podmienky stanovené vyhláškou Ministerstva
dopravy č. 350/2010 o stavebnom a technickom poriadku dráh, príloha 7. Ďalej v konaní predložili ako
dôkaz Prevádzkový poriadok železničnej stanice Poprad - Tatry, ktorý je účinný od 01.01.2011 a v ktorom
sa v bode 21- zariadenia v prepravnej prevádzke uvádza, že v tejto stanici sa nachádza bočná nekrytá
rampa pri koľaji č. 5 sčasti priľahlá ku skladu pre manipuláciu so zásielkami, dĺžka 250 metrov, prístup

z priestranstva pri koľaji č. 7, je určená pre nakladanie a vykladanie kusových tovarov. Vzhľadom na
tento dôkaz, že v železničnej stanici Poprad - Tatry sa táto rampa nachádza, majú za to, že súd nemôže
vyniesť výrok o neexistencii rampy. Preto žiadajú žalobu aj v tomto bode zamietnuť. Čo sa týka petitu
6, o tomto bolo už právoplatne rozhodnuté okresným aj krajským súdom. Z tohto dôvodu žiadajú tento
bod ako res iudicata zamietnuť, keďže sa tieto uvedené pozemky spomínajú v rozsudkoch 21C/84/2011.

Vzhľadom na svoj prednes teda nesúhlasia s vykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania.

23. V písomnom podaní zo dňa 31.01.2020 (čl. 568) poverený zástupca žalovaného uviedol, že čo
sa týka podania konateľa žalobcu 1/ z januára 2020, žalovaný má za to, že konateľ nie je aktívne
legitimovaný na vyjadrenia sa k tejto veci, nakoľko nie je zástupcom žalobcu 2/ a všetky petity žaloby

sa týkajú práve žalobcu 2/.
Napriek tomu k jeho vyjadreniu žalovaný poznamenáva, že pozemky, nachádzajúce sa pod skladom
kusových zásielok a v bezprostrednom areáli, boli do listu vlastníctva zapísané na základe zápisu v
železničnej knihe, a to v zmysle výpisu z nej, už v roku 1884.
Podľa § 8 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) katastrálny operát obsahuje, okrem iného, aj pozemkové
knihy a železničnú knihu a ich operát, pričom pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj
údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam. Výpis zo
železničnej knihy je verejnou listinou. Železnice boli na základe zákona o národných dopravnýchpodnikoch znárodnené. Československý štát sa stal vlastníkom všetkých železničných nehnuteľností a
do 31. marca 1964, kedy sa zastavili zápisy do železničných kníh, sa v železničnej knihe objavovali len
ojedinelé zápisy. Potom bola Železničná kniha pre všetky trate na území Slovenskej republiky uložená

na Štátnom notárstve Bratislava I až do roku 1993. Na základe dohody o výkone správy železničnej
knihy medzi Úradom geodézie kartografie a katastra SR prevzali správu železničnej knihy Železnice
Slovenskej republiky - Stredisko železničnej geodézie. Železničná kniha je teraz, ako bolo spomenuté
vyššie, súčasťou katastrálneho operátu a slúži ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách,
vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam. Zamestnanci Strediska železničnej geodézie na základe

zmluvy o výkone správy železničnej knihy pripravujú výpisy zo železničnej knihy, ktoré následne overuje
Správa katastra pre hlavné mesto SR. Ak podľa názoru konateľa žalobcu 1/ neboli ŽSR, resp. ich právny
predchodca správcom predmetných nehnuteľností, ako mohla byť v roku 1978 uzavretá hospodárska
zmluva o prevode správy k skladu kusových zásielok na žalobcu 2/, o ktorej, mimochodom, tvrdí, že
je stále platná? Veď konateľ si týmto tvrdením popiera vlastné vlastnícke právo k uvedenej stavbe.
Poukázal na žiadosť žalobcu 2/ (resp. jeho právneho predchodcu) zo dňa 14.10.1999, ktorou žiadal ŽSR

ouzavretienájomnejzmluvynapozemkypare.KNCč.XXXX/X,XXaXX,naktorýchsanachádzastavba
skladu, súp. č. XXXX, ktorého je (v tom čase) vlastníkom. Listom zo dňa 25.11.1999 túto žiadosť doplnil
o pozemky parc. č. XXXX/XX, XX, XX a XX, nakoľko tie „sú pod rampami jeho objektov“ a zvyšné časti
pozemkov XXXX/XX a XX slúžia ako manipulačná plocha a sú nevyhnutné na zabezpečenie prístupu k
objektom SAD, š. p. Poprad. Z uvedeného vyplýva, že aj keď parc. č. XXXX/XX a XX v tom čase zrejme

neexistovali a tieto časti pozemkov nachádzajúce sa pod rampou boli prislučkované, a teda tvorili súčasť
parc. XXXX/XX a XX, samotný žalobca 2/ mal za to, že sa jeho stavba nachádza na pozemku parc.
XXXX/X, XX a XX. Taktiež nijako nespochybňoval existenciu rampy a pozemkov pod ňou, o ktorých
prenájom prejavil záujem. O uvedenom svedčí taktiež list zo dňa 14.04.2000, v ktorom žalobca 2/, okrem
iného, poukazuje na to, že parcely XXXX/XX a XX zatiaľ slúžia na manipuláciu nakládky a vykládky

vagónov ŽSR a ŽSR dokonca využívali aj časť skladu vo vlastníctve žalobcu 2/. Práve z tohto dôvodu
bola predmetom spomínanej hospodárskej zmluvy len stavba - sklad a nie celý areál aj s rampami
a pozemkovými plochami. O vlastníckom práve ako aj o správe sporných nehnuteľností bolo v tomto
konaní právoplatne rozhodnuté.

24. Na poslednom pojednávaní poverený zástupca žalovaného zotrval na všetkých doterajších
podaniach. Poukázal na dôkaz, ktorý zaslali ako prílohu k podaniu zo dňa 31.01.2020 a to list zo
14.04.2000, v ktorom žalobca 2/, resp. jeho právny predchodca poukazuje na to, že parcela XXXX/
XX a XX zatiaľ slúžila na manipuláciu nakládky a vykládky vagónov ŽSR a ŽSR dokonca využívajú aj
časť skladu vo vlastníctve žalobcu 2/. Z tohto jasne vyplýva, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca

napriek tomu, že hospodárskou zmluvou bola prevedená správa skladu, naďalej tento využíval, ako aj
rampu, na uvedených parcelách. Táto skutočnosť dementuje názor žalobcov, že hospodárskou zmluvou
do správy žalobcu 2/ prešiel celý areál skladu kusových zásielok. Taktiež táto skutočnosť preukazuje, že
na pozemku XXXX/XX a XX je skutočne rampa, keďže sa tam vykonávala nakládka a vykládka. Taktiež
poukázal na vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu 1/ a na jeho vyjadrenie zo 14.01.2020, kde v

prílohe č. 1, ktorou je geometrický plán zo dňa 10.11.1995, dokonca farebne zvýraznil parcelu č. XXXX/
X, XX a XX, kde sa v kolónke druh pozemku píše, že sa jedná o zastavanú plochu (rampu). Toto je ďalší
dôkaz, ktorý svedčí o tom, že stavba rampa skutočne existuje.
Predmetom tohto konania je 6 presne vymedzených petitov a malo by sa vyjadrovať stručne, jasne a
výstižne len k týmto 6 petitom. Žalobcovia neustále poukazujú na spor 7C/556/1997, ktorého predmetom

bolo určenie vlastníckeho práva k stavbe skladu. Nevidí dôvod, aby sa neustále rozoberal tento spor,
nakoľko vlastnícke právo k tejto stavbe žalovaný nespochybňuje, ani platnosť či účinnosť hospodárskej
zmluvy. V predmetnom konaní ako je uvedené v rozsudku, je vlastnícke právo k stavbe situovanej na
parcele XXXX/X, XX a XX. Pozemky, o ktorých žalobcovia tvrdia, že sú obslužné chodníky a sú súčasťou
stavbyasúvlastníctvomžalobcu1/,sanachádzajúnaparceleXXXX/XX,XX,XX,XXaXX.Zuvedeného

jasne vyplýva, že rozsudkom v spore 7C/556/1997 vlastnícke právo k stavbe na uvedených parcelách
nebolo priznané žalobcovi 2/. Rovnako v nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo XX.X.XXXX
medzi ŽSR ako prenajímateľom a SAD ako nájomcom je v článku II ods. 2 uvedený predmet nájmu -
prenajímateľ prenajíma nájomcovi plochu na vyvýšenej rampe v rozsahu parcela XXXX/X, XX, XX, XX,
XXačasťparcelyXXXX/XXaXX.Vzmyslegeometrickéhoplánuzodňa10.11.1995parcelyč.XXXX/XX

aXXvtomčaseešteneexistovali,aleboliprislučkovanékparceleč.XXXX/XXaXX.Tovysvetľuje,prečo
je časť týchto parciel XX a XX prenajatých a definovaných ako na vyvýšenej rampe. Taktiež poukázal na
kúpnu zmluvu, ktorou predmetnú stavbu skladu kúpil žalobca 1/ od žalobcu 2/, kde je taktiež definovaný
predmet kúpy ako sklad ZS súp. č. XXXX postavenej na pozemkoch XXXX/X, XX, XX. Žiadne iné parcelyv tom čase tam neboli spomínané, teda opätovne majú za to, že rampa, ktorá je postavená na vyššie
spomínaných iných parcelách, ak by bola súčasťou tohto skladu, bola by predmetom kúpnej zmluvy z
roku 2007. K ostatným petitom sa už vyjadrili. Takisto k pozemkom, ku ktorým sa neustále žalobcovia

vyjadrujú, opätovne poukázal na to, že ide o prejudikovanú otázku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté
v tomto konaní na okresnom súde a potvrdené Krajským súdom Prešov.
V záverečnej reči uviedol, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žiadajú paušálnu
náhradu trov konania. Trvá na tom, čo uviedol.

25. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

26. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/556/97-109 zo dňa 18.09.1998, právoplatným 19.11.1998
v právnej veci navrhovateľa SAD š. p. Poprad proti odporcovi Železnice SR, za účasti vedľajších
účastníkov na strane navrhovateľa BAU land s.r.o., Levočská 2, Poprad a na strane odporcu Mraziarne
Poprad, s.r.o. bolo určené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to skladu na parcele č. KN XXXX/

X, č. súp. XXXX, na parcele KN č. 2462/11, č. súp. XXXX, na parcele KN č. XXXX/XX, č. súp. XXXX,
vedené na LV č. XXX k. ú. O. je žalobca.

27. Vlastníctvo k budove skladu súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcelách KN XXXX/X, KN
XXXX/XX a KN XXXX/XX kat. úz. O., nadobudol právny predchodca žalobcu 2/ SAD š.p. Poprad v

citovanom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/556/97. Konajúci súd
rozhodol o vlastníctve právneho predchodcu žalobcu 2/ k budove skladu súpisné č. XXXX na základe
existujúcejaplatnejhospodárskejzmluvyz31.12.1977,ktorousaprevádzalasprávanárodnéhomajetku
zdôvodureorganizácieaprevoduvýrobnéhoprogramu,pričommajetokuvedenývhospodárskejzmluve
a teda sporné sklady - budovy prešli do dispozície ČSAD n. p. Košice, právneho predchodcu SAD š.p.

Poprad.

28. Podľa potvrdenia o súpisnom a orientačnom čísle pre objekt „Sklady ŽS“ v kat. úz. O. zo dňa
20.05.1996 Mestský úrad v Poprade oznámil, že pre objekt „Sklady ŽS“ v kat. úz. O. na pozemku parc.
č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX bolo pridelené súpisné číslo XXXX a orientačné číslo X, na ulici B.

H.. Pre uvedený objekt nebolo predložené užívacie ani kolaudačné rozhodnutie o užívaní stavby. Rok
dokončenia stavby 1898 podľa predložených dokladov. Toto potvrdenie bolo vydané na žiadosť ŽSR,
generálne riaditeľstvo Bratislava podľa Listu evidencie orientačných čísel budov ako doklad pre úradnú
potrebu. (č.l. 543)
ŽSR, generálne riaditeľstvo Bratislava podalo na katastrálny úrad Košice, Správa katastra Poprad dňa

10.07.1996žiadosťozápisbudovdokatastranehnuteľnostíkat.úz.O.zodňa01.07.1996,ktorýmžiadali
o zápis budov, ktoré sa nachádzajú na novovzniknutých parcelách KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX. Ako vlastníka žiadali uviesť: Slovenská republika - Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, sídlo
Klemensova 8, Bratislava, 813 61 a to na základe výpisu z obchodného registra. Podotkli, že vlastníctvo
k pozemkom je zapísané v železničnej knihe v prospech ŽSR. Ako doklad pripojili už citované potvrdenie

o súpisnom čísle pre objekt Sklady ŽSR a geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX s výkazom výmer
kat. úz. O.. (č.l. 544)

29. Konaniu na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/556/97 teda predchádzalo to, že žalovaný
požiadal Mestský úrad v Poprade o pridelenie súpisného čísla pre objekt sklady ŽSR kat. úz. O.,

nachádzajúce sa na pozemkoch KN XXXX/X, KN XXXX/XX a KN XXXX/XX. Týmto objektom bolo
pridelenésúpisnéč.XXXXaorientačnéčísloXaztohtodôvoduŽelezniceSlovenskejrepublikypožiadali
príslušný kataster o zápis budovy skladu ZS do jej vlastníctva, keď žalovaná už predtým bola zapísaná
v železničnej knihe ako vlastník daných pozemkov.

30. Hospodárskou zmluvou zo dňa 31.12.1977 došlo podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka k prevodu
správy národného majetku z odovzdávajúcej organizácie Východné dráhy, zastúpené Správou dráhy v
Bratislave na preberajúcu organizáciu Československá štátna automobilová doprava n. p., podnikové
riaditeľstvo Košice. Konkrétne sa prevádzala správa národného majetku a to k nehnuteľnostiam -
základné prostriedky dráhy v obvode prevádzkového oddielu Košice v železničných staniciach podľa

pripojeného zoznamu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto Hospodárskej zmluvy. V spomínanom
zozname nehnuteľných základných prostriedkov odovzdávaných Východnou dráhou do majetku ČSAD
PR Košice patril vo vzťahu k Železničnej stanici Poprad - Tatry sklad tovaru, inventárne číslo
XXX v obstarávacej cene 404.817,- vtedajších Kčs. Uzatvoreniu spomínanej Hospodárskej zmluvypredchádzalo vydanie uznesenia Vlády ČSSR zo dňa 19.06.1975 č. 189, podľa ktorého
sa mala previesť delimitácia činnosti prepravy kusových zásielok medzi Československými štátnymi
dráhami a Československou štátnou automobilovou dopravou n. p. a to k 01.01.1978. V zápisnici

napísanej dňa 05.01.1978 v kancelárií ČSAD je konštatované, že ide o delimitáciu skladu kusových
zásielok (tovaru) v Železničnej stanici Poprad - Tatry určených k 31.12.1977. Taktiež podľa zápisnice
napísanej na Železničnej stanici Poprad - Tatry pri komisionálnom súpise hnuteľných a nehnuteľných
základných prostriedkov ako predmetov postupnej spotreby určených k delimitácií pre ČSAD n.p. Košice
k 31.12.1977 je konštatované, že predmetom delimitácie je objekt skladu kusových zásielok (tovaru) a

miestností prevádzaných do vlastníctva pre ČSAD n. p. Košice, keď ďalej komisia konštatuje nutnosť
vykonania opráv na prevádzanom objekte.

31. Všetky uvádzané listinné dôkazy dokumentujú, že predmetom prevodu vtedajšej správy národného
majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka boli nehnuteľnosti a to objekty skladu tovaru v prospech
právnych predchodcov žalobcu 2/. Táto okolnosť je nespochybniteľná a práve v dôsledku uvedeného

stavu sa právny predchodca žalobcu 2/ úspešne domohol určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
- budovám skladu súpisné č. XXXX, postaveným na parcelách KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/
X kat. úz. O. v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/556/97. Je pritom tiež zrejmé, že právny
predchodca žalobcu 2/ sa v spomínanom konaní domáhal určenia vlastníckeho práva len k budove
skladu a nie aj k nehnuteľnostiam, ktoré už aj v tom čase boli zapísané ako vlastníctvo žalovaného.

Nehnuteľnosti - budovy skladu boli následne už terajším žalobcom 2/ v priebehu roku 2007 odpredané
žalobcovi 1/.

32. Nájomná zmluva zo dňa 01.05.2003 bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
(č.l. 190) medzi ČSAD š. p. Košice (prenajímateľ) a T.. B. I. a B. J.Á. ako súkromnými podnikateľmi,

živnostníkmi (nájomcovia). Podľa čl. I predmetom zmluvy je prenájom drevenej jednopodlažnej budovy
(bezpozemku)naH.ul.č.XXX/XvO.-A.J.,ktorájevovlastníctveprenajímateľa-organizačnájednotka
ČSAD DZ 1006 Poprad. Podľa čl. II prenajímateľ uvedené skladové priestory o podlahovej ploche 105
m2 dáva do prenájmu na účely skladovania tovaru, ktorý je predmetom podnikania nájomcov podľa
živnostenského oprávnenia. Podľa čl. V nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t. j. do prechodu

majetku ČSAD š. p. Košice na Fond národného majetku SR.

33. Nájomná zmluva zo dňa 10.08.1995 bola uzavretá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka medzi
prenajímateľom: Slovenská autobusová doprava, š. p. Poprad a nájomcom: BAU-land, spol. s r.o.,
Levočská 2, Poprad (č.l. 176). Podľa čl. I predmetom zmluvy je prenájom časti drevenej jednopodlažnej

budovy (bez pozemku) na H. ul. č. XXX/X v O. - A. J., jej západnej časti, ktorá je vo vlastníctve
prenajímateľa o výmere 596 m2, za účelom zriadenia predajného skladu stavebného materiálu a
propagácie progresívnych stavebných materiálov a technológií v zmysle predmetu činnosti podľa výpisu
z obchodného registra. Podľa čl. II táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a to od 10.08.1995 s
trojmesačnou výpovednou lehotou. V prípade prechodu majetku SAD š. p. Poprad na Fond národného

majetku SR, má nájomca prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Doba nájmu sa môže
zmeniť i na základe dohody oboch zmluvných strán. Podľa čl. V bod 5, pretože objekty č. 1 a č. 2, podľa
náčrtu článku I tejto zmluvy, tvoria ucelený komplex v prípade ukončenia nájmu doterajším nájomcom
objektu číslo 2, zmluvné strany dohodli prednostné zriadenie nájmu nájomcovi (BAU land s.r.o.) aj k
tomuto objektu.

34. Nájomná zmluva zo dňa 06.03.1996 č. j.: XXX-XXX/XX o prenájme nebytových priestorov bola
uzatvorená v zmysle zákona čl. 116/1990 Zb. v platnom znení a Opatrenia GR ŽSR č. j.: 3122/93 medzi
prenajímateľom: Železnice Slovenskej republiky a nájomcom: BAU land spol. s r. o., Levočská 2, Poprad
(č.l. 179), pričom zmluva nadobudla účinnosť dňom 01.02.1996. Podľa čl. II predmet nájmu ŽSR je

správcom majetku štátu v objekte murovanej časti bývalého skladu kusových zásielok v ŽST Poprad -
Tatry, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/XX, ako aj priľahlej prístupovej cesty, nachádzajúcej sa
na parcele č. XXXX/XX. Predmetom nájmu je:
1. časť vyššie uvedeného nebytového priestoru pôvodne účelovo určená ako sklad kusových zásielok,
ktorú bude nájomca využívať ako kancelárske priestory o výmere 28,36 m2 výlučne sám.

2. časť vyššie uvedeného nebytového priestoru o výmere 23,09 m2, ktorú bude nájomca využívať
dočasne spoločne s inými subjektmi, ku ktorým právo užívania zakladá dislokačné rozhodnutie, nakoľko
ide o zložky ŽSR.3. zbývajúca časť nebytového priestoru o výmere 41,76 m2, ktorú bude nájomca využívať po príslušných
stavebných úpravách na podnikateľské účely súvisiace s predajom stavebnín až po dislokácii.
4. celková výmera prenajatého nebytového priestoru je 93,21 m2 podlahovej plochy.

5. prístupová cesta, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX o celkovej výmere 564 m2, ktorú nájomca
bude využívať spoločne so subjektmi uvedenými v bode č. 2 tohto článku zmluvy. Pre účely nájmu sa
započítava 1 tretina z uvedenej výmery, t. j. 188 m2.
6. prenajatý nebytový priestor a priestor prístupovej cesty je značený v situačnom pláne objektu, ktorý
tvorí prílohu k tejto zmluve.

Žalovaný uviedol, že nedisponuje žiadnym situačným plánom objektu tak ako je uvedený v citovanom
bode 6.
Podľa čl. V bod 1 ŽSR prenajíma nebytový priestor na dobu neurčitú od 01.02.1996 za dodržania
dohodnutých zmluvných podmienok.

35. SAD š. p. Poprad listom zo dňa 14.10.1999 označeným ako „Žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy“

žiadal ŽSR, Stredisko hospodárenia s majetkom, odd. hospodárenia s majetkom 2, Radlinského 10,
Prešov na základe listu ŽSR č. I. Č.. X-XXX/XXXX o uzavretie nájomnej zmluvy na parcely KN č. XXXX/
X, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. O. a to vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu v Poprade č. k. 7C
556/97-109, na základe ktorého sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - skladu súp. č. XXXX na
uvedených parcelách.

V doplnení žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.1999 SAD š. p. Poprad doplnil, že okrem
už uvedených parciel žiada o zahrnutie do nájomnej zmluvy aj pozemky patriace ŽSR parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX a to z nasledovných dôvodov:
a) parcela XXXX/XX, XXXX/XX a časti parciel XXXX/XX a XXXX/XX, tieto pozemky sú pod rampami
objektov SAD, š. p. Poprad,

b) zvyšok parciel XXXX/XX a XXXX/XX v geometrickom pláne označené ako manipulačná plocha, je
nevyhnutný k zabezpečeniu prístupu k objektom SAD š. p. Poprad.
Z tohto dôvodu žiadajú vyhotoviť nájomnú zmluvu na vyššie uvedené pozemky tak, aby vznikol jeden
užívaniaschopný celok.

36. SAD š. p. Poprad písomným podaním zo dňa 14.04.2000 zaslal ŽSR, Stredisko hospodárenia
s majetkom, oddelenie Prešov, Radlinského 10, Prešov Pripomienky k nájomnej zmluve, Vrátenie
nájomných zmlúv. Uviedol, že v prílohe listu vracia nájomné zmluvy, ktoré z jeho strany nie je možné za
týchto podmienok podpísať. Žiada svoje pripomienky do nájomnej zmluvy zabudovať. Išlo o pripomienky
ohľadne vypustenia termínu „Dočasná stavba“ a nahradiť ho pomenovaním Sklad s.č. XXXX tak ako

je to špecifikované na LV č. XXXX v k. ú. O.; pripomienky s poukázaním na písomné podanie zo dňa
25.11.1999; pripomienky ohľadne navrhovanej ceny, zmluvnej pokuty a zámeny pozemkov, s ktorou
nesúhlasili. Poukázali na tú skutočnosť, že na parcele č. XXXX/XX je postavený sklad patriaci do
vlastníctva SAD š. p. Poprad. Časť tohto murovaného skladu bez nájomnej zmluvy užívajú ŽSR a to vo
výmere 41,76 m2 a tiež sociálne zariadenie vo výmere 23,09 m2. Obdobne ŽSR bez nájomnej zmluvy

užívajú aj ďalšiu časť skladu na parcele č. XXXX/XX cca výmera v 1/3-ine v čiastke k celku.

37. Nájomná zmluva zo dňa 02.01.2001, č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme pozemkovej plochy ŽSR,
uzatvorená v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (č.l. 60) bola uzavretá medzi prenajímateľom:
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a nájomcom: Slovenská autobusová doprava, štátny podnik

Poprad. Podľa čl. II predmet nájmu:
1. ŽSR je správcom majetku štátu v žst. Poprad, katastrálne územie O., parcelné č. XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Predmetné parcely boli odčlenené z parcely
XXXX/X zapísanej v železničnej knihe vo vložke XX pre trať Košice - Čadca - štátna hranica, pod
poradovým číslom katastrálneho územia O. X.. a radovým číslom X - XX - železničného telesa.

2. Prenajímateľ prenajíma nájomcovi plochu na vyvýšenej rampe v rozsahu: a) parcela č. XXXX/X o
výmere 318 m2, b) parcela č. XXXX/XX o výmere 68 m2, c) parcela č. XXXX/XX o výmere 131 m2, d)
parcela č. XXXX/XX o výmere 50 m2, e) parcela č. XXXX/XX o výmere 325 m2, f) časť parcely č. XXXX/
XX o výmere 50 m2, g) časť parcely č. XXXX/XX o výmere 44 m2; celková prenajatá plocha je 986 m2.
3. Prenajatá plocha je vyznačená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý je prílohou

tejto zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou.
Podľa čl. III bod 2 na vyvýšenej rampe na parcele č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX je postavená stavba
súp. č. XXXX, ktorej vlastníkom je nájomca. Vyvýšená rampa, parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX a časť
parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX bude využívaná ako manipulačná plocha.Podľa čl. IV bod 1 ŽSR prenajíma pozemkovú plochu na dobu neurčitú.

38. Listinné dôkazy v tomto konaní preukazujú, akým spôsobom nadobudli právni predchodcovia

žalobcu 2/ nehnuteľnosti, avšak len objekt skladu tovaru, ktorý sa nachádza na niektorých
z pozemkov tvoriacich predmet tohto sporu. Tak Hospodárska zmluva z 31.12.1977, zoznam
nehnuteľných základných prostriedkov odovzdávaných právnemu predchodcovi žalobcu 2/, či zápisnice
o komisionálnom súpise hnuteľných a nehnuteľných základných prostriedkov určených k delimitácii
pre právneho predchodcu žalobcu 2/ k 31.12.1977, nekonštatujú prevod správy v prospech právnych

predchodcov žalobcu k sporným pozemkom a ani iný právny dôvod, na základe ktorého by sa títo
mohli domnievať, že sú vlastníkmi daných parciel. Len samotné užívanie nehnuteľností nepostačuje pre
záver o relevantnej existencii titulu pre vstup do držby a samotnú oprávnenú držbu. Nemožno v tejto
súvislosti tiež opomenúť, že právny predchodca žalobcu 2/ SAD š.p. Poprad sa vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam nesprával ako ich vlastník. Predmetom konania Okresného súdu Poprad sp. zn.
7C/556/97 boli len budovy skladu súpisné č. XXXX kat. úz. O. a právny predchodca žalobcu 2/ nežiadal

určiť vlastníctvo aj k pozemkom, na ktorých sa budovy skladu nachádzajú. Napokon SAD š.p. Poprad
ako nájomca uzatvoril s prenajímateľom Železnice Slovenskej republiky Bratislava 02.01.2001 nájomnú
zmluvu o nájme pozemkovej plochy Železníc Slovenskej republiky podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď nepochybne predmetom nájmu v prospech právneho predchodcu žalobcu 2/ boli aj
nehnuteľnosti v celkovej výmere 986 m2 (parcely KN XXXX/X, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/

XX, KN XXXX/XX, KN XXXX/XX a KN XXXX/XX). Rovnako v minulosti právny predchodca žalobcu 2/
SAD š.p. Poprad prenajal žalobcovi 1/ nájomnou zmluvou z 10.08.1995 časť drevenej jednopodlažnej
budovy - sklad ZBS, jej západná časť bez pozemku a nájomnou zmluvou z 01.05.1993 ČSAD š.p. Košice
ako prenajímateľ prenajal T.. B. I. a B. J. drevenú jednopodlažnú budovu - sklad ZBS na H. F. X v O.
ako nebytový priestor a teda bez pozemkov.

39. Pokiaľ ide o spoločnosť žalobcu 2/, tento vznikol dňom 01.05.2002, bol založený rozhodnutím
zakladateľa FNM SR vo forme notárskej zápisnice zo dňa 10.04.2002, keď prebral majetok, práva,
záväzky a povinnosti podniku SAD š.p. Poprad so sídlom v Poprade, Hraničná 68, zrušeného bez
likvidácie okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. v súlade s rozhodnutím o privatizácií podniku.

40. Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov stanovil zásady a podmienky prevodu majetku
štátu na iné osoby. Za majetok štátu podliehajúci prevodu je považovaný taký majetok, ku ktorému
má právo hospodárenia štátny podnik, štátny peňažný ústav, štátna poisťovňa a štátna organizácia
alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, vrátane ich majetkových účastí na podnikaní

iných právnických osôb. Prevod majetku štátu sa môže vykonať podľa tohto právneho predpisu buď na
základe rozhodnutia o privatizácií podniku alebo jeho časti alebo na základe rozhodnutia o privatizácií
majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby vydaného na základe privatizačného projektu.
Po vydaní rozhodnutia o privatizácií zakladateľ podnik zruší bez likvidácie a dňom zrušenia prechádza
majetok privatizovaného podniku do vlastníctva Fondu národného majetku. Takto získaný majetok môže

fond použiť len na účely stanovené v § 12 tohto zákona, pričom je viazaný schváleným privatizačným
projektom. Predajom privatizovaného majetku prechádzajú na nového vlastníka privatizovaného
majetku ku dňu účinnosti zmluvy o predaji všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a záväzky
súvisiace s privatizovaným majetkom, a nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym
nástupcom privatizovaného subjektu a vstupuje univerzálne ex lege do jeho práv a záväzkov.

41. Predmetom privatizačného projektu predmetné nehnuteľnosti neboli a vzhľadom na spochybnenú
existenciu titulu pre vstup do držby a oprávnenú držbu právneho predchodcu nie je možné započítať
dobu držby právneho predchodcu žalobcu 2/ týchto nehnuteľností v jeho prospech. Absencia titulu
pre vstup do oprávnenej držby je daná aj u samotného žalobcu 2/, keď navyše od 01.05.2002 by mu

neuplynula ani zákonom určená 10-ročná vydržacia lehota, keďže už 17.05.2011 bola z jeho strany
podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a v priebehu tejto 10-ročnej doby
žalovaný spochybňoval oprávnenú držbu a možnosť nadobudnutia vlastníctva žalobcom 2/ vydržaním
k týmto nehnuteľnostiam.

42. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.43. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

44. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní sporu, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

45. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

46. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej legitimácie účastníkov) aj naliehavosť

právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie
žalobcu stalo neistým alebo bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou
judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie
určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav
súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. I Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca
2013, sp. zn. II M Cdo 15/2012)

47.Podľa§230Civilnéhosporovéhoporiadkuaksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať

a rozhodovať znova.

48.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný). (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9)
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

49. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcov preukázať, že sú účastníkmi
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

50. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)51. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,
v skutočnosti toto oprávnenie nemá.

52. Vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie existencie vecného bremena alebo na obmedzenie,
prípadne zrušenie vecného bremena majú len vlastníci nehnuteľnosti alebo osoby, ak ide o vecné
bremeno osobné. Od týchto návrhov treba odlišovať návrhy na ochranu práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, ktoré môžu úspešné podať aj tí, ktorí svoje právo užívať nehnuteľnosť, s ktorou je
spojené právo z vecného bremena, odvodzujú od subjektov tohto práva. (rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 31. marca 2009, sp. zn. 1Cdo 40/2008)

53. Podľa § 347 ods. 1, 3, 4, 5 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka účinného ku dňu
30.12.1977, hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia
musí obsahovať
a) určenie prevádzaného majetku,

b) určenie dňa prevodu správy národného majetku,
c) ak je prevod odplatný, aj výšku odplaty.
V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú
a) názvy nadriadených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku,
b) hodnota prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie,

c) dôvod prevodu správy,
d) práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú.
Odovzdávajúca organizácia zodpovedá za vady odovzdávaného majetku len v tých prípadoch a v tom
rozsahu, ako to bolo dohodnuté.
Správa prechádza dňom určeným v zmluve.

54. Podľa § 349 citovaného zákona, pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku
mimo obvyklého hospodárenia obdobne platí ustanovenie § 347.

55. Podľa § 63 citovaného zákona, štátne socialistické vlastníctvo je vlastníctvom všetkého ľudu.

Jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom socialistickom vlastníctve je štát.

56. Podľa § 64 ods. 2 citovaného zákona, jednotlivé časti národného majetku sú v správe štátnych
organizácií.

57. Podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona, národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je
poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

58. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona, socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne vlastníctvo,
družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.

59. Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
účinného v čase privatizácie, majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a možno ho použiť len na účely
ustanovené týmto zákonom.
Majetok fondu sa môže použiť v súlade s rozhodnutiami o privatizácii na tieto spôsoby privatizácie:

a) na založenie akciovej alebo inej obchodnej spoločnosti 5) a na nakladanie s majetkovými účasťami
na týchto spoločnostiach,
b) na vklad do obchodnej spoločnosti,
c) na predaj majetku podniku alebo jeho časti, alebo na predaj majetkovej účasti na podnikaní inej
právnickej osoby,

d) na prevod privatizovaného majetku na obce,
e) na prevod privatizovaného majetku na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia
a dôchodkového zabezpečenia a na účely aktívnej politiky zamestnanosti financovanej Fondom
zamestnanosti Slovenskej republiky,
f)akideomajetokslúžiacipoľnohospodárskejalebolesnejvýrobenaprevodprivatizovanéhomajetkuna

Slovenský pozemkový fond, ktorý ďalej nakladá s týmto majetkom v súlade s rozhodnutím o privatizácii
podniku obdobne podľa písmen a) až d),g) na prevod majetku, ktorý je súčasťou alebo príslušenstvom alebo je funkčne spätý s majetkom
vydaným alebo takým, ktorý sa má vydať oprávnenej osobe podľa osobitného predpisu 2) tejto
oprávnenej osobe.

60. Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, s vlastníckym právom k privatizovanému majetku
prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane
neznámych.

61. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

62. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

63. Pri zmluvnom prevode veci je potrebná identifikácia nielen prevádzanej veci hlavnej, ale aj jej
príslušenstva. ( Ústavný súd ČR, sp. zn. 28 Cdo 845/2011)

64. Príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré môžu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a
ich právny režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režim hlavnej veci. Platné právo nemá ustanovenie

o tom, že by na nadobúdateľa hlavnej veci prechádzalo aj príslušenstvo veci. K prevodu príslušenstva
na nadobúdateľa hlavnej veci je vždy treba prejaviť zákonom predpísaným spôsobom vôľu previesť
aj príslušenstvo; ak nebola vôľa previesť aj príslušenstvo hlavnej veci právne významným spôsobom
prejavená, príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Opačný názor nemožno oprieť o
žiadne ustanovenie platného práva. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. septembra 2003, sp. zn. 31

Cdo 2772/2000)

65. Stavebné predpisy neurčujú, čo je a čo nie je príslušenstvom podľa § 120 Občianskeho zákonníka;
pre klasifikáciu veci ako príslušenstva záleží vždy na konkrétnych okolnostiach veci. Pretože základnou
funkciou oplotenia je ochrana pozemku ( a len nepriamo domu na ňom postaveného), nevidí dovolací

súd úvahy súdu odvolacieho, že oplotenie v tejto veci tvorilo príslušenstvo pozemku, na ktorom stálo,
ako zjavne neprimerané. ( Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 370/2010)

66. Príslušenstvo veci (§ 121 ods. 1 OZ) môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, a to buď
zároveň s hlavnou vecou alebo nezávisle od tohto prevodu; neprechádza však vždy bez ďalšieho

na nadobúdateľa hlavnej veci. V zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť preto vedľa hlavnej veci
uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej príslušenstvom. (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR
zo 4. júla 1985, sp. zn. 4Cz 25/85, R 7/1987)

67. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako

s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

68. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

69. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

70. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými
predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená

držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky
vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto
nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do
31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu
32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri

začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do 31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej, i
k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u
hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred
01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10-
ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr.

71. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu
stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k
veci alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982
Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú

občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než
uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu
vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči
štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

72. Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva spôsobom uvedeným v ustanovení § 135a ods. 2 OZ
(teraz § 134 ods. 1 OZ) je to, aby občan mal pozemok nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov. „Mať
v držbe“ však nemožno chápať len tak, že občan pozemok užíva; občan musí s pozemkom nakladať
ako s vlastným, t. j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľným v tom, že mu pozemok
patrí. Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže postačiť tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že

mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne usúdiť,
že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.
júna 1989, sp. zn. 1 Cz 36/89, R 8/1991)

73. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

74. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

75. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

76. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

77. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

78. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

79. Pre výklad § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods.

4 Listiny. S prihliadnutím k zmienenému ustanoveniu Listiny možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa
§ 151o ods. 3 OZ len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa čl.
11 ods. 4 Listiny, bez toho, aby bolo nevyhnutne nutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej
právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva
cesty trpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 20. júla 2005, sp. zn. 22Cdo 1897/2004)

80. Ustanovenie § 151n ods. 1 OZ definuje vecné bremeno tak, že ide o právo obmedzujúce vlastníka
veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Toto právo možnopodľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 OZ tu platia obdobne.
Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov,

ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 OZ.
Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť
len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ).
Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované
za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom

osobitných určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu
z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas
ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení
zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia
byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takom
prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

81. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 OZ). Ako je predpokladom dobrej viery
u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom
dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie,

že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k
cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je
v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska. (osobného

presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba
zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť
predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne, sa navonok prejavuje

jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže.
V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok,
treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že
mu svedčí oprávnenie z vecného bremena. Ak bude v presvedčení (posudzovanom z objektívneho
hľadiska), že pozemok, cez ktorý prechádza je jeho, môže byť len oprávneným držiteľom tejto veci.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 4Cdo 110/2010)

82. Z ustanovenia § 151o ods. 1 prvá veta OZ vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medzi iným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt
so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v

skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo cudzej veci spôsobilej byť obsahom vecného bremena
a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto
spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene
aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným
vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že
sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného
bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne

prešlo. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2010, sp. zn. 3MCdo 7/2008)

83. Na základe horeuvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry súd žalobu
zamietol, pričom pokiaľ ide o jednotlivé navrhované petity uvádza nasledovné:
Petit I. - predmetná komunikácia nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, je príslušenstvom veci -

pozemkov, parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 192 m2 a KN-C č. XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 636 m2, o ktorých už bolo v tomto konaní právoplatne rozhodnuté predchádzajúcim
rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ohľadne ktorých bolažaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá a neexistuje žiadny titul svedčiaci o vlastníckom práve
žalobcu 2/ k predmetnej komunikácii;
Petit II. - predmetné oplotenie nie je zapísané v katastri nehnuteľností, je príslušenstvom veci -

pozemkov a vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný, preto je aj vlastníkom oplotenia; okrem
toho o parcelách KN-C č. XXXX/XX a KN-C č. XXXX/XX už bolo právoplatne rozhodnuté v tomto
konaní predchádzajúcim rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
ohľadne ktorých bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá a neexistuje žiadny titul svedčiaci
o vlastníckom práve žalobcu 2 k predmetnému oploteniu;

Petit III. a petit IV. - ohľadne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 151o ods. 1
OZ bola žaloba zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/, ktorý nie je vlastníkom
stavby a tiež pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko tieto výroky by žiadnym spôsobom
nezasiahli do právneho postavenia žalobcu 2/. Okrem toho nie sú splnené podmienky vydržania tak,
ako je to podrobne popísané vyššie (dobrá viera držiteľa, doba vydržania).
Petit V. - jedná sa o negatívne vymedzený petit, ktorý nie je negatórnou žalobou (§ 126 ods. 1 OZ).

Z listinných dôkazov vyplýva, že historicky bola rampa postavená, vždy existovala a existuje doposiaľ
s týmto pomenovaním podľa železničnej knihy, žalobcovia sa snažia negovaním pomenovania „rampa“
riešiť vlastnícke právo. Nie je v právomoci súdu rozhodovať o názvoch objektov ich negáciou, tým je
daný aj nedostatok naliehavého právneho záujmu;
Petit VI. - ohľadne tohto petitu bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,

nakoľko žalobca 1/ už je vlastníkom skladu kusových zásielok, obslužné chodníky resp. pavlače a
prečnievajúce časti konštrukcie striech skladov (ako ich nazýva žalobca 1/) sú súčasťou tejto stavby,
nie pozemkov - parciel, ktoré sú v tomto petite uvedené a ktorých vlastníkom je žalovaný (tak ako nie je
žalobca 1/ vlastníkom pozemkov - parciel pod predmetnou stavbou).

84. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania na strane žalobcov znaleckým posudkom v zmysle
písomného návrhu žalobcov (č.l. 507), prednesu na pojednávaní dňa 12.09.2019 (zápisnica č.l. 505)
ako aj na poslednom pojednávaní, nakoľko by to bolo nehospodárne a neúčelné, keďže vykonané
dokazovanie bolo postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vecou právneho posúdenia.

85. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú na nesporné.

86. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné.

87. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa
nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade
limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany

nenavrhli. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

88. Záverom súd dodáva, že pokiaľ ide o výroky III. a IV., žalobca 1/ nenavrhol prípadnú zmenu petitov
a tiež postup v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pri možnom vylúčení na samostatné
konanie v zmysle § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nepredložil geometrický plán vo vzťahu

k navrhovaným vecným bremenám s konkrétnym situačným riešením, ktorý by bol nedielnou súčasťou
rozsudku a nenavrhol ani odplatu za vecné bremená.

89. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

90. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

91. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal úspešnému žalovanému voči žalobcom
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).