Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010590
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010590.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. A., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. apríla 2023 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/145/2022 zo dňa 17. februára 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného V. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/145/2022 zo dňa 17. 02. 2023 bol obžalovaný V. A.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 17. 10. 2022 v čase o 17:00 h v meste B., okres D. v priestoroch bytu na adrese W. K. č. XX pod

vplyvom alkoholu svojej družke V. K., nar. XX. XX. XXXX najprv vulgárne nadával a následne ju päsťou
pravej ruky udrel do oblasti ľavého oka a keď sa po chvíľke vrátil z kuchyne, tak ju pri tom ako kľačala pri
ich spoločnom maloletom synovi, kopol do oblasti krížovej chrbtice, ťahal ju za vlasy a udrel ju dlaňou
do oblasti hlavy, a keď sa opäť po chvíľke vrátil z kuchyne, tak ju dlaňou pravej ruky udrel do oblasti úst,
pričom jej neprestajne vulgárne nadával a následne vyšiel pred obytný dom si zapáliť cigaretu, pričom
za sebou zamkol vchodové dvere do bytu, a keď sa po chvíľke do bytu vrátil, tak V. K. povedal, že jej

rozbije hlavu prenosným počítačom, vyvraždí celú jej rodinu, prereže jej tepnu a nechá ju vykrvácať pred
synom a potom si ju odsedí, čím V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., okres M. spôsobil zranenia
a to povrchové poranenie mihalnice a periokulárnej oblasti s odreninou a modrinou, ktoré si nevyžiadali
liečbu ani práceneschopnosť a vzbudil u nej vážnu obavu o jej život aj zdravie.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8, §

37 písm. m), § 49 ods. 2, a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr písomne
odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne v podstate tým, že od začiatku popiera spáchanie trestnej

činnosti tak, ako mu je to kladené za vinu. Poškodenú, svoju družku, nenapadol a ani sa jej
nevyhrážal, poškodená klame. Podľa jeho názoru odmietnutím vypovedať na hlavnom pojednávaní v
jeho prítomnosti mala strach nie z neho, ale z toho, že by nebola schopná povedať mu do očí to, čo si
vymyslela. Keby mala z neho strach, chodila by do ÚVV Banská Bystrica na návštevy spolu s maloletým
synom? Poukázal na skutočnosť, že na ošetrení bola až na druhý deň, keď ju kolegovia zo školy, kde
pracuje, prehovorili k tomu, aby išla na neho podať trestné oznámenie. Prvostupňový súd ho odsúdil

na základe výpovede poškodenej, a vzhľadom k tomu, že poškodená klame, zotrval na tom, aby išli na
detektorlži,ktorýbypreukázal,ktoznichklame.Tiežzotrvalnavypočutíošetrujúceholekára.Nazákladeuvedeného preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku zrušil
napadnutýrozsudokapodľa§285písm.a)Trestnéhoporiadkuhooslobodilspodobžaloby,alternatívne,
aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a

rozhodnutie.

Obžalovaný taktiež osobne písomne odôvodnil podané odvolanie, v ktorom v podstate zopakoval svoju
obhajobnú argumentáciu z priebehu celého trestného stíhania, teda že poškodená klame, pretože on
jej ani telefón, ani kľúče od bytu nezobral, na druhý deň išla odniesť ich syna do škôlky a mala dostatok

času, aby si spôsobila zranenia a privolala políciu, čo však urobila až druhý deň po práci, po navádzaní
svojej kolegyne. Od začiatku trestného stíhania navrhoval, aby boli zabezpečené výpisy hovorov z
čísla poškodenej, pretože klame, keďže on jej telefón nezobral. Komunikovala so svojou matkou a na
sociálnych sieťach a navyše má telefón blokovaný PIN kódom, ktorý on nepozná. Ďalej poukázal na
to, že mu bola odopretá konfrontácia, ktorá by jednoznačne potvrdila, že sa poškodenej nevyhrážal
a žiadne kľúče ani telefón jej nezobral. Poškodená na hlavnom pojednávaní chcela vypovedať v jeho

neprítomnosti z dôvodu, že má údajne z neho strach, avšak poukázal na to, že ho pravidelne aj s ich
maloletým synom navštevuje vo väzbe. Podľa neho tiež poškodená chcela stiahnuť trestné oznámenie,
a na jeho otázku po pojednávaní, že prečo nepovedala pravdu, mu uviedla, že otec by ju zabil a nikdy
by jej už nedal peniaze. Ďalej uviedol, že poškodená v minulosti krivo obvinila bývalého manžela z
nebezpečného vyhrážania, trestné stíhanie bolo následne zastavené a poškodenej bola preukázaná

krivá výpoveď. Následne ju manžel vyhodil a deti boli zverené do jeho opatery. Záverom uviedol, že
poškodená sa mu chce pomstiť za minulosť a využíva to, že mu bol uložený podmienečný trest a klame
pod prísahou. On jej tie zranenia nespôsobil, ani ju nijako neobmedzoval a ani sa jej nevyhrážal, len
chránil svojho syna. Na základe uvedeného preto požiadal krajský súd, aby mu umožnil preukázať mieru
zavinenia a klamstvo poškodenej, aby teda vypočul ošetrujúceho lekára, zabezpečil výpis hovorov z

čísla poškodenej, povolil mu konfrontáciu, vypočul svedkyňu F. K., ktorá potvrdí, že sa mu dňa 10. 10.
poškodená vyhrážala, že ho dostane do kriminálu, že má podmienku, a napokon povolil detektor, ktorý
potvrdí, že poškodená klame.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

zákonný a správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov
podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, alternatívne aby
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu s poukazom na nové dôkazy, ktoré obžalovaný

navrhoval, ktoré však krajský súd nemôže vykonať, a preto je potrebné vec vrátiť okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíuviedol,žesúhlasístým,čouviedlajehoobhajkyňa.Dodal,ževtejto
veci ide o maloletého syna, ktorého mu chce poškodená zobrať, zajtra majú vo Zvolene pojednávanie

o úprave styku. On sa jej nevyhrážal, ani jej nebral kľúče, po predchádzajúcej hádke, ktorá trvala asi 15
minút, chránil ich syna, ktorého bila, pretože prišla frustrovaná z práce, kde pracuje v školskej družine
ako vychovávateľka. Telefón mala celý čas pri sebe a taktiež sa mu 10.10. vyhrážala, že ho dostane do
kriminálu, keďže je v podmienke.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia
je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd veľmi podrobne

vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k
otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 4 - 8), s
ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné)
pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že
obžalovaný sa dňa 17. 10. 2022 vyhrážal poškodenej V. K., svojej družke, nadával jej a fyzicky ju napadol
spôsobom, ktorý je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Z listinných dôkazov (lekárskej
správy a fotodokumentácie zranení poškodenej) je tiež evidentné, že zranenia, ktoré poškodená utrpela,

si nemohla spôsobiť sama, a aj tie preukazujú opodstatnenosť obavy poškodenej z vyhrážok, ktoré
voči nej obžalovaný smeroval. Dôvodná obava poškodenej z konania obžalovaného je zrejmá aj zo
skutočnosti, že za rovnaký trestný čin vo vzťahu k nej bol obžalovaný dňa 08. 06. 2022 právoplatne
odsúdený, kedy sa jej mal vyhrážať s nožom v ruke. Prejednávaného trestného činu sa obžalovaný
dopustil len 4 mesiace po uvedenom odsúdení. Okresný súd aj z tohto dôvodu postupoval správne, keď

na hlavnom pojednávaní vypočul poškodenú v neprítomnosti obžalovaného, najmä plne v súlade s §
262 a § 262a Trestného poriadku.

Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi
podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel k jednoznačnému

záveru o vine obžalovaného, a prečo nevyhovel návrhom na doplnenie dokazovania, ktoré obžalovaný
zopakoval aj v podanom odvolaní. Aj krajský súd musí konštatovať, že predmetom dokazovania nebola
skutočnosť, či poškodená po skutku mala, resp. nemala k dispozícii svoj mobilný telefón a kľúče, pretože
toneboloanisúčasťouskutkovejvetypodanejobžaloby.Okresnýsúdpretosprávnevsúlades§119ods.
1 Trestného poriadku zameral dokazovanie výlučne na preukázanie skutočností uvedených v skutkovej

vete. Krajský súd preto nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mohol zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tejto súvislosti
krajský súd považuje za potrebné len pripomenúť, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti
pomocou polygrafu (tzv. detektoru lži) v zmysle Trestného poriadku aj konštantnej judikatúry nemôže
slúžiť ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania
prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného
činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného

spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu

musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam
daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť,
patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy.
Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a
teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo

pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, a skôr výchovný trest, keďže
je uložený len 4 mesiace nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aj krajský súdmusí opätovne konštatovať, že obžalovaný sa prejednávaného trestného činu dopustil v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená za spáchanie rovnakého trestného
činu, vo vzťahu k rovnakej poškodenej, teda v prípade obžalovaného ide o špeciálnu recidívu. Navyše

obžalovaný už bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný, preto takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa
jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len
obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.
Krajský súd pri preskúmavaní výroku o treste nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona.

Okresný súd správne rozhodol, keď podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože
z odpisu registra trestov obžalovaného je zistiteľné, že bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
prejednávaného trestného činu vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného V. A. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.