Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/156/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202168
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1421202168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľky: M. O., Z..
XX.XX.XXXX, K. B.: X. A. XX, B., proti manželovi: D.. X. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: X. A.Ž. XX, B., o
návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 22. júna 2022, č.k. 23Pc/12/2021-57, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22. júna 2022, č.k. 23Pc/12/2021-57,
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 22. júna 2022, č.k. 23Pc/12/2021-57 rozhodol tak, že
manželstvo M. O., J.. Š., Z.. XX.XX.XXXX T. D.. X. O.Á., Z.. XX.XX.XXXX R. L. XX.XX.XXXX V. B., I. V.
A. F. F.Z. Ú. B. - J. V. I. XX, J. XXXX, na Q. XXX, X. X. Č. XXX, rozviedol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom zo dňa 27.08.2021
žiadala,abysúdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol.Svojnávrhodôvodnila tým,žemanželpožíva
alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých je agresívny, fyzicky ju napáda a uráža. Agresívne sa správa aj

k maloletému synovi navrhovateľky, ktorý pochádza z predchádzajúceho vzťahu navrhovateľky a bol jej
zverený do osobnej starostlivosti, a ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Vzhľadom na násilné správanie
manžela, v dôsledku ktorého navrhovateľka s maloletým synom žijú v neustálom strachu a strese, bola
navrhovateľka nútená podať na manžela trestné oznámenie za domáce násilie. Navrhovateľka uviedla,
že manželstvo účastníkov je rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií.
3.Manželsaknávrhunarozvodmanželstvavyjadrilvpísomnompodanídoručenomsúduprvejinštancie
dňa 22.04.2022, pričom uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení uviedol, že

dôvody v návrhu sú skreslené a neúplné, navyše v súčasnosti sú bezpredmetné, nakoľko od februára
podstupuje protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Od mesiaca marec 2022 je zamestnaný na
trvalý pracovný pomer, čo sú všetko skutočnosti, ktoré eliminujú dôvody rozvratu manželstva uvádzané
navrhovateľkou v návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľka sa podaním návrhu unáhlila, čo bolo
zapríčinenévtedajšímidočasnýmiproblémami,ktorépominuli.Manželstvotrváodroku2010,manželská
kríza bola spôsobená stratou zamestnania odporcu, čo zle znášal, v období pred stratou zamestnania
manželia problémy nemali. Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný a zo závislosti sa lieči.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 18 a § 23 Zákona o
rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je
hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a aj napriek nesúhlasu manžela (odporcu) s rozvodom,
nakoľko ako uviedol vo vyjadrení k žalobe, od februára podstupuje protialkoholickú liečbu a odmesiaca marec 2022 je zamestnaný, čo sú všetko skutočnosti, ktoré eliminujú dôvody rozvratu
manželstva uvádzané navrhovateľkou v návrhu na rozvod, nie je perspektíva obnovenia spolužitia
účastníkov konania. Odporca bol v priebehu vedeného konania o rozvod manželstva odsúdený

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.02.2022 č.k. 2T/75/2021-257, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2022 za spáchaný zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá
skutočnosť je zásadná z hľadiska posúdenia perspektívy obnovenia spolužitia manželov, ako aj rozvratu
manželstva. Je nesporné, že fyzickým a psychickým násilím páchaným dlhodobo voči navrhovateľke
a jej maloletému zdravotne ťažko postihnutému synovi, ktorý žil s manželmi v spoločnej domácnosti,

odporcaspôsobilnavrhovateľkeamaloletémuT.závažnúujmu,v dôsledkučohoniejemožnéočakávať,
že by navrhovateľka prejavila ochotu spolužitie s odporcom obnoviť. Správanie odporcu je absolútne
neprijateľné a neakceptovateľné a ak aj vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že v
súčasnosti došlo z jeho strany k náprave, nie je žiadnym spôsobom ospravedlniteľné konanie, ktorého
sa voči navrhovateľke a maloletému T. dopustil. V konečnom dôsledku navrhovateľka na obnovení
spolužitia nemá záujem. Nakoľko v posudzovanej veci vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie

dospelkzáveru,žesúnaplnenéobepodmienkystanovenéustanovením§23ods.1Zákonaorodinepre
rozvod manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel, ani žiadnu zo spoločenských
funkcií, manželstvo účastníkov rozviedol.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v rámci ktorého
uviedol, že je presvedčený, že objektívne nie je rozvrat medzi manželmi nezmieriteľný a nenapraviteľný.
Dôvody jeho zlého správania sa voči manželke a T. boli dva, a to strata zamestnania a alkohol.
Ako už uviedol, zamestnanie má a z alkoholu sa lieči pod odborným dohľadom psychiatra. Takže
rozvrat je napraviteľný. Obaja vo svojich výpovediach uviedli, že kým mal prácu a neužíval nadmerne

alkohol, vzťahy boli dobré. Oba dôvody pominuli, takže objektívne sa môže predpokladať, že vzťahy
sú napraviteľné. K vyjadreniu v bode 12 rozsudku o rozvode manželstva uviedol, že bol odsúdený na
najnižší možný trest a s podmienečným odkladom. Na základe toho môže objektívne tvrdiť, že súd
nepovažoval ním spáchaný trestný čin za závažný a podmienečným prepustením naznačil, že možnosť
nápravy je vysoká. Nesúhlasí ani s tvrdení v bode 12 rozsudku: „Je nesporné, že fyzickým a psychickým

násilím... odporca spôsobil navrhovateľke a maloletému T. závažnú ujmu...“. Podľa psychologických
vyšetrení a vo vyjadrení psychologičky v znaleckých posudkoch č. 22/2021 a 23/2021 na M. O. T. T.
O. sa uvádza, že obaja nemajú žiadne psychické problémy. Aj keď manželka vo svojej výpovedi tvrdí,
že žili v neustálom strese a strachu. Ak by to bola pravda, psychologička by túto skutočnosť zistila.
Navyše, psychologička v znaleckom posudku č. 22/2021 na M. O.J. uvádza (str.16, ods. l): „Tendencia

prezentovať sa v lepšom svetle, ako sociálne prijateľnejšia, aj za cenu klamstva. L skóre je
nápadne vysoká, ale môže reprezentovať aj určitý osobnostný rys. Uvedené môže prispievať k zníženiu
všeobecnej vierohodnosti osoby...". Na základe tohto je možné tvrdiť, že vyjadrenia manželky voči nemu
ako aj voči celkovej situácii vo vzťahoch medzi nimi sú skreslené a neobjektívne. Skôr ide o subjektívne
a nedôveryhodné stanovisko manželky, ktoré do veľkej miery ovplyvnilo aj rozhodnutie súdu o rozvode

manželstva. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje rozhodnutie o rozvode ich manželstva
za neobjektívne a nesprávne. Preto navrhol rozhodnutie o rozvode ich manželstva zrušiť.
7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila manželka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, že by
sa stav napravil, bez ohľadu na jeho zamestnanie a ambulantnú protialkoholickú liečbu a plne rešpektuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

15.02.2023 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
navrhovateľka a manžel upovedomení zákonným spôsobom.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia.
10. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že
vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú sinavzájom oporou. Z vyjadrení navrhovateľky v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj z jej písomných
vyjadrení vyplýva, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. V danom prípade má odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami,

ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci, t.j. zistenie možnosti obnovenia manželského spolužitia. V
predmetnejveciodvolacísúdzdôrazňuje,žeobnoveniemanželskéhospolužitiajemožnépodporiťibaza
situácie, že jeden z manželov sa takémuto obnoveniu manželského spolužitia nebráni. Inak povedané,
obaja manželia sú ochotní spolupracovať pri obnovení manželského zväzku. Žiaľ, v tomto prípade táto
podmienka naplnená nebola, nakoľko manželka odmieta obnovenie manželského spolužitia, a preto

ani súd nemohol direktívnym spôsobom toto obnovenie spolužitia nariadiť. Je potrebné si uvedomiť, že
manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí, a pokiaľ jeden z nich nie je ochotný žiť v tomto zväzku, ani
súd ho k tomu nemôže prinútiť. Skutočnosť, že manžel sa v priebehu manželstva zachoval spôsobom
popísaným v rámci konania (fyzické násilie a psychické násilie páchané na navrhovateľke a jej synovi -
zdravotne ťažko postihnutom a súčasne požívanie alkoholu) je potrebné vyhodnotiť na ťarchu manžela,
nakoľko toto jeho správanie bolo aj primárnym dôvodom rozpadu manželstva, na základe ktorého sa

stalo ďalšie spolužitie medzi manželmi neznesiteľné. Skutočnosti, že odporca v súčasnosti nastúpil na
ambulantné protialkoholické liečenie a že v rámci trestného konania dostal iba takpovediac „podmienku“,
nie sú pre manželku dostatočným dôvodom pre obnovenie manželského spolužitia, nakoľko táto už s
ohľadom na dané správanie nemá dôveru v správanie manžela.
11. Na základe uvedeného je možné ustáliť záver, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií

manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na neochotu navrhovateľky žiť v spoločnej domácnosti a
prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili. Na základe
uvedenéhosúdprvejinštanciesprávnemanželstvoúčastníkovrozviedolaodvolacísúdpredmetnývýrok
vzťahujúcisakrozvodumanželstvanaprieknesúhlasumanželasrozvodomakovecneaprávnesprávny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania,

čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci V.C. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci E. C. V. T. proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52

Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).