Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2319010523.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.07.2022 pod sp. zn. 27T/44/2019, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 28.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. A. vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom

skutkovom základe, že

dňa 06.11.2018 v čase približne o 19.00 hod. v rodinnom dome číslo XXX B. C. si od svojej matky D.
E. pýtal kávu a jej sestre F. A. začal vulgárne nadávať, na čo sa ho jeho matka D. E. spýtala, prečo to
robí, keď mu dávajú jesť a kávu, na čo odpovedal, že sú povinné ho živiť a keď to nebudú robiť, tak pustí
plyn a vyhodí ich do vzduchu a taktiež sa im vyhrážal, že keď ho dajú zavrieť, tak niektorú z nich zabije,

pričom v ruke držal nôž veľkosti cca 30 cm, ktorým sa neustále oháňal, po čom odišiel z domu.

Zatútotrestnúčinnosťokresnýsúduložilobžalovanémupodľa§360ods.2Trestnéhozákonaspoužitím
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 338-341 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. A., ktoré následne
písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým, že skutok nespáchal, necíti sa byť za neho vinným,
nikdy neútočil ani sa nijak nevyhrážal svojim blízkym, matku aj sestru mal vždy rád.

Oznámenia na jeho osobu zo strany matky považuje za tendenčné a súvisiace s jej duševnou chorobou,
o čom svedčia aj výpovede policajtov. Aj z prvého, oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu je

zrejmé, že poškodená D. E. v pojednávacej miestnosti opakovane slovne napádala obžalovaného, čo
nenasvedčuje tomu, že by mala mať znaky týranej osoby. Aj z výpovedí svedkov G. H., D. H. a F. H.vyplýva,žesapoškodenýmnevyhrážal,neubližovalim,právenaopak,onsámbolzostranymatky,sestry
aj strýka opakovane napádaný. Výpovede poškodených považuje za nedostatočné na preukázanie viny,
sú rozporuplné a v rozpore s výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ktorý jeho tvrdenia potvrdzujú.

Považuje za potrebné tiež vypočuť policajta, ktorý v čase služby vykonal obhliadku a ktorý by podporil
výpovede svedkov, že matka viackrát bezdôvodne nahlasovala konanie obžalovaného ktoré sa nestalo.
Taktiež zo znaleckého skúmania jeho duševného stavu psychiatrom nevyplýva, že by bol duševne
chorý, nebezpečný, je schopný adekvátne vnímať a vypovedať a preto i uložený trest považuje za
neprimerane vysoký a v rozpore s prvom individuálnej i generálnej prevencie. Na základe uvedeného

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa v primeranej lehote aj napriek
výzve okresného súdu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

KrajskýsúdvykonalverejnézasadnutiezaúčastizástupkyneKrajskejprokuratúryvTrnaveazasplnenia
zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, považujúc napadnutý
rozsudok za správny a zákonný.

Na verejnom zasadnutí bolo oboznámené písomné podanie obžalovaného podané elektronickými
prostriedkami v ktorom obžalovaný uvádza, že sa ku skutku v celom rozsahu priznáva, skutok ľutuje,

konanie nechce viac naťahovať, žiada o zníženie trestu. Zároveň sa ospravedlnil z účasti na verejnom
zasadnutí.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom

pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného
stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne
v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré

zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného
poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností
pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného
aakýmiprávnymiúvahamisariadil,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľapríslušnýchustanovení
zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obžalovaného krajský súd považuje za potrebné uviesť

nasledovné.

Zodpovedá skutočnosti, že Krajský súd v Trnave svojim uznesením pod sp. zn. 3To/27/2020 zo dňa
23.06.2020 podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa14.10.2019, (kde bol obžalovaný v zmysle § 285 písm. a) oslobodený spod obžaloby ) a okresnému
súdu prikázal, aby vo veci znovu konal.

Z obsahu uznesenia krajského súdu vyplýva, že okresný súd v pôvodnom konaní vyhodnotil vykonané
dôkazy jednostranne a rozporuplne v prospech obžalovaného, tieto nehodnotil vo vzájomných
a reťazových súvislostiach, neuviedol v podstate prečo neuveril výpovediam poškodených a priamej
svedkyni(resp.dostatočnenevyhodnotilichvýpovedezhľadiskamožnejdôveryhodnosti,príp.motivácie
krivo obviniť obžalovaného aj s poukazom na ich blízku príbuzenskú prepojenosť, sociálne prostredie

a pod.).

Okresný súd po zrušení a vrátení veci ( po zmene samosudcu a nevyjadrení súhlasu s takouto zmenou
obžalovaným) zopakoval všetky doposiaľ vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, pričom prehodnotil svoje pôvodné právne závery a uznal obžalovaného vinným v zmysle
obžaloby. V odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že obžalovaného zo spáchania skutku

usvedčujú výpovede svedkov D. E., F. A. a F. E., ktoré v podstatných okolnostiach skutku vypovedali
zhodne - skutok sa stal v kuchyni, obžalovaný sa dožadoval jedla a strhla sa hádka sprevádzaná zo
strany obžalovaného vyhrážkami smrťou, pustením plynu a mávaním nožom. Rozdiely v niektorých
skutočnostiach, ako príchod či odchod niektorých osôb či okolnosti ukončenia incidentu, nevzbudzujú
u okresného súdu pochybnosti o ich vierohodnosti v opise skutku. Uvedené možno pripísať časovému

odstupu výpovedí od skutku ako aj okolnostiam skutku, pri ktorom sa nejednalo o nejaký plánovaný
dlhodobý proces, ale o okamih naplnený emóciami, zrejme nie prvý takýto medzi obžalovaným a
poškodenými. Ťažko vyžadovať napr. od svedkyne E., aby mala v každom okamihu dokonalý prehľad
o pohybe a postavení svedkyne E., ktorá je u nej na návšteve a nie nejakým rušivým prvkom, keď sa
práve háda s obžalovaným, ktorý na ňu mieri nožom a vyhráža sa smrťou. Prítomnosť svedkyne E. je

práve vtedy asi jej poslednou starosťou. Vierohodná bola aj výpoveď svedkyne A., ktorá opísala incident
zhodnesostatnýmipriamymisvedkami,akuráthoumiestnilanaobed,hocizostatnýchdôkazovvyplýva,
že sa udial večer. Uvedené tiež možno pričítať časovému odstupu a početnosti týchto incidentov, ktoré
sa môžu v pamäti zlievať. Svedkyňa E. síce pred súdom uviedla, že pri skutku nebola prítomná, iba na
jehozačiatku,nopooboznámenísosvojouvýpoveďouzprípravnéhokonaniapripustila,žeskutokvidela

ako vtedy opísala, čo sa dá vysvetliť snahou chrániť svojho brata. Na preukázanom skutkovom stave
nič nezmenili ani výpovede svedkov H., ktorí pri skutku neboli. O početnosti incidentov s obžalovaným
napovedá aj výpoveď G. H., ktorý si skutok zamenil s iným incidentom, ako uviedol na pravú mieru
svedok D. H.. Ich výpovede o charakterových vlastnostiach obžalovaného, že by nikomu neublížil, sú
v tomto prípade bezpredmetné. Je všeobecne známe, že domáci násilníci, ktorí doma týrajú rodinu,

sa javia pozorovateľom zvonka ako milí a nežní ľudia, ktorí by takého niečoho neboli schopní. Čiže
keď je niekto násilný voči svojej rodine, nemusí byť nevyhnutne násilný ani sa tak javiť pozorovateľom
zvonka, keďže domáce násilie je schované za múrmi domu. Z výpovedí svedkov mal tak okresný súd
jednoznačne preukázané použitie zbrane, keď sa obžalovaný zaháňal nožom na podporenie svojich
vyhrážok, a z okolností prípadu mal preukázané, že skutok bol spáchaný na blízkej osobe v súvislosti

s týmto jej postavením, keďže pôvod sporu bol v požadovaní služieb od matky. Takto zistený skutkový
stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i konkrétne následné spáchanie, boli
na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.

Vo všetkých týchto súvislostiach krajský súd pri evidentne usvedčujúcich dôkazoch, pri výpovediach

poškodených a svedkyne potvrdzujúcich vyhrážky obžalovaného voči nim nevzhliada žiadne
pochybenie.

Obhajoba považuje za významný dôkaz ktorý, spochybnil a vyvrátil tvrdenie poškodenej matky
obžalovaného D. E. o priebehu incidentu jej tendenčnú snahu o to, aby obžalovaný opustil ich

domácnosť, tiežnavýpovedesvedkovH.otom,žeobžalovanýniejeagresívnyalejetoosobasochotou
pomôcť.

Krajskýsúdvšakvzhodesnázoromokresnéhosúdutakétopostaveniejejvýpovedenepripisuje,pretože
z dôkazového materiálu zreteľne nevyplývajú naznačené motivačné pozadie. V tejto súvislosti pokiaľ

ide o hodnotenie vierohodnosti výpovedí poškodenej nemožno opomenúť, že trestné oznámenie na
obžalovaného podala táto dňa 07.11.2018 po predchádzajúcom incidente s obžalovaným. Išlo teda o jej
spontánnu reakciu, ktorú možno hodnotiť, ako reakciu podmienenú vrcholiacim nenáležitým správaním
obžalovaného- jej syna voči jej osobe ako i iným členom domácnosti.Hodnotiac celkovú dôkaznú situáciu teda možno uzatvoriť, že nie je najmenší dôvod neveriť tvrdeniam
poškodenej ohľadne správania sa obžalovaného voči jej osobe v inkriminovanom čase. Výpovede

poškodenej pritom nemôže spochybňovať ani taká skutočnosť, že určitá časť svedkov z radov ich
susedov nepotvrdzovala, že by mali vedomosť o obdobných vyhrážkach obžalovaným, pretože títo
svedkovia nežili v spoločnej domácnosti a preto nemôžu popísať správania sa obžalovaného voči
poškodenej za „ zatvorenými dverami“. Svedkovia však potvrdili opakované incidenty v domácnosti
poškodenej, čo naznačuje, že k incidentu skutočne dôjsť mohlo, pričom iniciátorom vyhrážok bol

skutočne obžalovaný.

Nemôže ich spochybniť ani možný výsluch navrhovaných svedkov-policajtov, ktorí boli privolaní na
miesto činu, pretože pri skutku zo dňa 06.11.2018 nebol v kritickom čase okrem obžalovaného
a poškodených prítomný nik iný a výpovede takýchto svedkov by nemali reálny dosah na objasnenie
inkriminovanej situácie v čase spáchania skutku.

Obžalovaný v celom konaní nenaznačil možný reálny motív (okrem dedukcii o možnom vylúčení zo
spoločnej domácnosti) poškodenej krivo ho obviniť z predmetného trestného činu a tak ho vystaviť
bezprostrednej hrozbe uloženia a výkonu trestu odňatia slobody.

Odvolacísúdjetedatohonázoru,žetrestnáčinnosťobžalovanéhobolavdostatočnejmierepreukázaná.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu aj odvolací súd dospel k zisteniu, že konanie obžalovaného
tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, napĺňa znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písmeno

b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe -
blízkej osobe.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal
pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery,
pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa ( ktorý ma toho času v registri trestov
až 16 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť), jeho pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6
mesiacov ukladaný obžalovanému ( pri prevahe priťažujúcich okolností) v rámci upravenej trestnej
sadzby stanovenej v ustanovení § 360 ods.2 Trestného zákona a § 38 ods.4 Trestného zákona
za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy

a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale
i generálnej prevencie.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd ma
opačný názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného (ktorý bol doposiaľ už 16-krát súdne

trestaný), ako i fakt, že v danom prípade mu okresný súd za predmetnú trestnú činnosť pri zistených
dvoch kvalifikačných znakoch neukladal trest na samej vrchnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, čo
nemožno považovať za neprimerane tvrdé, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného
vyplývajúcich z jeho trestnej histórie, by bolo plne dôvodným uloženie i prísnejšieho trestu odňatia
slobody.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 2 a pol

roka za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru
odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu
trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestomv uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval
akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.
Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa

s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru

medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na

základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.
K tomu krajský súd dodáva, že obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním
spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa, a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti
činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými

právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K
naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v
trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie
so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Napokon okresný súd rozhodol v súlade so zákonom aj v tom smere, keď obžalovaného podľa § 48
ods.2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu zaradil ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko už bol v posledných 10-tich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody.

Zuvedenéhovyplýva,žekrajskýsúdnepovažovalodvolanieobžalovanéhoprotinapadnutémurozsudku
za dôvodné, preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.