Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119311105
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6119311105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomPajštúnska5,85102Bratislava-Petržalka,IČO:35724803,zastúpenýadvokátskoukanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 613 843, proti žalovanej:
Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., o zaplatenie 3.164,67 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/81/2019-202 zo dňa 01.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 11.4.2014, na
základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 37,69 eura v počte 120 splátok. Z poskytnutého úveru žalovaná
doposiaľ zaplatila celkom sumu 791,49 eura. Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu si
nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 ZoSÚ a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaná uviedla mesačný príjem vo výške 500 eur, avšak
zo sociálnej poisťovne bol potvrdený príjem vo výške 380 eur. Mesačné finančné výdavky neuviedol

žiadne. Podľa názoru súdu výdavky žalovanej neboli skúmané v dostatočnom rozsahu s odbornou
starostlivosťouajnapriektomu,žežalovanáuviedla,žejeslobodna,nemážiadnevyživovaciepovinnosti
a náklady na bývanie žiadne. V čase uzavretia zmluvy žalovaná mala XX. rokov. Úver bol uzavretý na
dobu 120 mesiacov, teda na XX rokov. Z § 7 ods. ZoSÚ vyplýva, že veriteľ musí brať do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, pričom ide o mladého človeka, ktorý si môže založiť
rodinu a v priebehu XX rokov sa môžu jeho rodinné pomery zmeniť. Výdavky žalovanej neboli skúmane v
dostatočnom rozsahu s odbornou starostlivosťou a je teda zrejmé, že právny predchodca pred vstupom

do zmluvného vzťahu so žalovanou jej bonitu náležite neskúmal. Dôsledkom podcenenia bonity nie je
neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť
s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu preto súd konštatoval, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške2.100 eur, z ktorého žalovaná zaplatila sumu 791,49 eura, bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi sumu
1.308,51 eura tak, ako ju súd zaviazal v prvom výroku rozsudku v predmetnej veci zo dňa 18.05.2020,
ktorý sa stal právoplatným, nakoľko žalobca proti nemu nepodal odvolanie. Preto súd vo zvyšku žalobu

zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) podľa pomeru úspechu strán
konania. Účastníci boli v konaní pomerne rovnako úspešní, preto vyslovil, že žiaden z nich nemá právo

na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ považoval
po a) posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra

na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak však veriteľ posudzoval
bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (tak ako v prejednávanom
prípade), potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ. Z predložených dôkazov je však zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru

posudzoval výšku príjmu žiadateľa, výdavky, aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný stav, ako aj dobu
trvania zmluvy a informatívny účel poskytnutia úveru (aj keď bol poskytnutý úver bezúčelový). Právny
predchodca žalobcu pri skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou
starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovanej. Tvrdil, že overenie bonity vychádzalo z údajov :
slobodný, náklady na vyživované osoby: žiadne a náklady na bývanie: žiadne/ u rodičov. Informácie o

príjmochžalovanejbolioverenédopytomdoSociálnejpoisťovne:-zamestnanáuzamestnávateľaMesto
Z. na dobu neurčitú, mesačný príjem: príjem 500 eur bol uvedený žalovanou, zo Sociálnej poisťovne
bol potvrdený príjem 380 eur (táto informácia má v prípade spornosti údajov prednosť). Informácie
o splátkach iných úverov: dopytom do NRKI a SRBI neboli zistené splátky iných úverov. V priebehu
konania bola súdu predložená výsledná informácia z dopytov do úverových registrov, podľa ktorej

žalovaná nemala žiadne iné pohľadávky. Disponibilný zostatok žalovanej bol vypočítaný nasledovne:
Príjem - životné minimum - splátky iných úverov = 380-198,09-0 = 181,91 eura. Splátka poskytnutého
úveru (37,69 eura) je podstatne nižšia ako disponibilný zostatok (181,91 eura) - podmienka primárnej
návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Žalobca poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu
prax vyšších súdnych autorít, ako napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/20/2021

z 13.09.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/19/2021 z 25.11.2021 a uznesenie
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/3/2022 z 27.05.2022. Na základe vyššie uvedeného preto
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym

právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Vo veci podanej žaloby o zaplatenie 3.164,67 eura s príslušenstvom voči žalovanej titulom
neuhradenia dlžných záväzkov z úverovej zmluvy zo dňa 11.04.2014 už rozhodol raz súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 18.05.2020, č.k. 2Csp/81/2019-144 a to tak, že prvým výrokom zaviazal žalovanúzaplatiť žalobcovi sumu 1.308,51 eura s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu druhým výrokom zamietol.
Tunajší súd na podané odvolanie žalobcu rozsudok v jeho druhom výroku a súvisiacom tretom výroku o
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací

súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť preskúmať, či právny predchodca žalobcu ako veriteľ posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle
ustanovení § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druha veta ZoSÚ a za týmto účelom vykonať dokazovanie.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie po vrátení veci a opätovnom vykonaní

dokazovania zodpovedal pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom všetky
otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a
právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

9. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu

spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo

vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

11. Správne preto súd prvej inštancie prihliadajúc na uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné

právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu
žalovanej jeho právny predchodca žalobcu náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ.

12.Postupsúduprvejinštancievprejednávanejvecijevsúladesustanovením§295CSP,podľaktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s
tzv. slabšou stranou. Súd je vždy povinný ex offo skúmať splnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a
taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade,

že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18).

13. Žalobca vo svojom vyjadrení po vrátení veci na ďalšie konanie tvrdil, že zo strany jeho právneho
predchodcu bola v rámci kontraktačného procesu zachovaná odborná starostlivosť pri posudzovaníschopnosti žalovanej splácať úver. Tvrdil, že jeho právny predchodca disponoval informáciou o výške
príjmu žalovanej 500 eur a to z jej žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý bol overený dopytom so Sociálnej
poisťovne a potvrdený vo výške 380 eur. Dôkaz o overení príjmu žalovanej so Sociálnej poisťovne, resp.

z iného zdroja vo výške 380 eur však žalobca nepredložil.

14. Tvrdil, že dopytom do Nebankového registra klientskych informácii a Spoločného registra bankových
informácii bolo zistené, že žalovaná nemá žiadne splátky z iných úveroch, o čom predložil výpis z
úverového registra jeho právneho predchodcu z vykonanej lustrácie ku dňu 11.04.2014. Odvolací súd

podotýka, že nie je zrozumiteľne uvedené, či tento výpis zahŕňa údaje od všetkých slovenských bánk
a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. Samotne lustrácie z Nebankového registra
klientskych informácii a Spoločného registra bankových informácii, ktoré zahŕňajú banky a nebankové
inštitúcie pôsobiace v Slovenskej republike, žalobca nepredložil. Na druhej strane skúmanie výdavkov
len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, nie je ani dostatočné. Tieto databázy nemôžu
dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky

súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Zistené údaje o tom, že žalovaná je
slobodná, nemá žiadne vyživovacie povinnosti a býva u rodičov nepostačovali pre účely dostatočného
skúmania výdavkov žalovanej.

15. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia deklarovanej výšky príjmu
žalovanej a overenia celkového objemu výdavkov vrátane tých na živobytie, nie je postačujúce pre
splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Nemožno teda konštatovať, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ.

16. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Právny predchodca žalobcu sa po tomto objasnení veci nemohol odôvodnene
domnievať, že spotrebiteľ bude schopný plniť si povinnosti vyplývajúce z plánovanej zmluvy a pre
nezvládnutý proces skúmania schopnosti splácať úver zo strany právneho predchodcu žalobcu je

rozhodnutie vecne správne. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s
hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za
danéhostavuajodvolacísúdkonštatuje,žezáversúduprvejinštancieobezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru je správny. Keďže oproti poskytnutej istine úveru 2.100 eur, žalovaná už uhradila 791,49
eura a na zvyšnú sumu 1.308,51 bola zaviazaná predchádzajúcim právoplatným rozsudkom č.k.

2Csp/81/2019-144 zo dňa zo dňa 18.05.2020, správne súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.

17. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie

uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

18. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ako vecne
správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §

262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).