Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoPv/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307207957.8

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: 1/ TAKKO Holding
GmbH, Alfred Krupp Str. 21, 48291 Telgte, SRN, IČO: HRB 8389, zast. JUDr. Katarínou Kalabovou,
Krasovského 13, Bratislava, 2/ Takko Fashion s.r.o., Čechyňská 365/23, 602 00 Brno, Česká republika,
IČO: 270 60 501, podnikajúci na území SR do 24.12.2009 prostredníctvom: Takko Fashion s.r.o.,

organizačná zložka, Drobného 27, Bratislava, IČO: 36 287 857, zast. JUDr. Katarínou Kalabovou,
advokátkou, Krasovského 13, Bratislava proti žalovanému: aTayko Fashion s.r.o. (pôvodne Takko
Fashion s.r.o.), Sibírska 55, 831 02 Bratislava, IČO: 35 963 387, zast. JUDr. Simonou Dobiašovou,
advokátkou, Šoltésovej 18, Bratislava, o zdržanie sa konania a o odstránenie závadného stavu
vyplývajúceho z neoprávneného používania ochrannej známky a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 29CbPv/2/2007-414 zo dňa 12.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 29CbPv/2/2007-414 zo dňa
12.10.2017 v časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil, p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 29CbPv/2/2007-414 zo dňa
12.10.2017, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti zákazu používania ochrannej
známky „Takko Fashion“ č. 219852 zastavil a súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

2. Žalobcovia v 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 4.5.2007, doručenou súdu dňa 7.5.2007, domáhali voči

žalovanému, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania obchodného mena „Takko
Fashion“ a zmeniť svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného neobsahovalo „Takko
Fashion“ a aby žalovaný stiahol z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu. Žalobca
ďalej žiadal, aby súd žalovanému uložil zákaz používať ochrannú známku Takko® ako i označenie s
ňou zameniteľné a stiahnutie takto označeného tovaru z trhu.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.2.2010 súd žalobu žalobcu 1/ v celom rozsahu
zamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania. Zároveň zaviazal žalovaného na povinnosť
zdržať sa používania obchodného mena žalobcu 2/ „Takko Fashion“ a zmeniť svoje obchodné meno
tak, aby obchodné meno žalovaného neobsahovalo „Takko Fashion“. Zároveň zaviazal žalovaného
na povinnosť stiahnuť z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu „Takko Fashion“ a
nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia.4. Voči uvedenému rozsudku sa odvolal žalobca 1/ podaním doručeným súdu 22.2.2010 a žalovaný
podaním doručeným súdu 26.2.2010, ktoré doplnil podaním doručeným súdu 27.4.2010.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením 2Cob/109/2010-136 zo dňa 8.2.2011 rozsudok Okresného súdu
Bratislava I 29CbPv/2/2007-94 zo dňa 8.2.2010 v znení opravného uznesenia č.k. 29CbPv/2/2007-102
zo dňa 8.2.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Podaním doručeným súdu 2.12.2011 navrhli žalobcovia zmenu žaloby nasledovne:

- žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nové obchodné meno žalovaného
neobsahovalo slovo „Takko“, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
- žalovanému sa ukladá zákaz používať ochrannú známku „Takko fashion“ ako i označenie s ňou
zameniteľné.

7. Uznesením zo dňa 20.1.2012 súd pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedené vyššie.

8. Uznesením zo dňa 16.4.2012 súd zastavil konanie v časti navrhovaného rozhodnutia súdu:
- „Žalovaný je povinný zdržať sa používania obchodného mena „takko fashion“.
- „Žalovaný je povinný stiahnuť z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu.“
- „Žalovaný je povinný stiahnuť z trhu tovar označený ochrannou známkou „takko“.

9. Súd zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že petit znie:
- „Žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nové obchodné meno žalovaného
neobsahovalo slovo „Takko“, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
- Súd žalovanému zakazuje používať ochrannú známku „takko fashion“ ako i označenie s ňou

zameniteľné.
- Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám právnej zástupkyne žalobcov.“

10. Podaním doručeným súdu 19.6.2012 sa žalovaný odvolal proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa
16.4.2012, číslo konania 29CbPv/2/2007-160.

11. Súd uznesením zo dňa 15.4.2013 pripustil zmenu návrhu tak, že petit znie:
- „Žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno, tak aby nové obchodné meno žalovaného

neobsahovalo slovo „takko fashion“ a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
- Súd žalovanému zakazuje používať ochrannú známku takko fashion, číslo registrácie 219852.
- Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia.“

12. Rozsudkom prvoinštančný súd č.k. 29CbPv/2/2007-321 zo dňa 21.11.2013 uložil žalovanému

povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nové obchodné meno žalovaného neobsahovalo
slovo „Takko“ a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí. Rozsudkom v Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/155/2014-354 zo dňa 14.7.2015
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu č.k. 29CbPv/2/2007-321 zo dňa 21.11.2013 potvrdil.
Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 4.9.2015. Rozhodnutie prvoinštančného súdu

nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.9.2015.

13. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 29CbPv/2/2007-356 zo dňa 18.1.2016 predmetné konanie
prerušil až do právoplatného rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR vo veci návrhu žalobcu 1/
podaného na Úrad priemyselného vlastníctva SR dňa 30. 4.2013 o zrušenie ochrannej známky TAKKO

FASHION č. XXXXXX. Dňa 7.9.2016 doručil právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ súdu Rozhodnutie
Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 1.12.2015, ktorým sa rozklad zamieta a rozhodnutie zn.
POZ 5043-2007/OZ 219852-1/38-2014 z 23.4.2014 sa potvrdzuje. Prvostupňovým rozhodnutím Úradu
priemyselného vlastníctva SR zo dňa 1.12.2015 bola v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009
Z. z. o ochranných známkach na základe návrhu slovná ochranná známka č. XXXXXX „Takko Fashion“

zrušená v plnom rozsahu, a to s účinnosťou od 30.4.2013.

14. Dňa 17.5.2017 doručil právny zástupca žalobcov v v 1/ a 2/ súdu podanie označené ako „Späťvzatie
žalobného návrhu“, v ktorom žalobcovia berú návrh v časti zákazu používania ochrannej známky „TakkoFashion“ č. XXXXXX späť. Ďalej žalobcovia žiadali aby súd konanie zastavil a žalovaného zaviazal k
náhrade trov konania.

15.Dňa26.5.2017doručilprávnyzástupcažalovanéhosúdu„Vyjadreniežalovanéhokspäťvzatiužaloby
žalobcov a 1/ a 2/“. V predmetnom podaní žalovaný so späťvzatím nesúhlasí. Žalovaný žiada aby
súd pokračoval v konaní alebo, alternatívne, aby konanie zastavil a žalovanému priznal podľa pomeru
úspechu v tomto konaní 100% náhrady trov súdneho konania. Súd prvej inštancie uvedené dôvody
nesúhlasu žalovaného so späťvzatím nevyhodnotil ako vážne. K argumentu žalovaného, že tento má

záujem na prejednaní veci uviedol, že mu nemôže priznať relevanciu a úspech. Esenciálnou vlastnosťou
súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP je jeho
materiálna vykonateľnosť. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak
obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa
má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. V danom prípade

absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti, keďže uložiť povinnosť nepoužívať (resp. zamietnutie
tejto povinnosti) ochrannú známku „Takko Fashion“ už nie je možné. Rozhodnutím Úradu priemyselného
vlastníctva SR zo dňa 1.12.2015, ktorým sa rozklad zamieta a rozhodnutie zn. POZ 5043-2007/
OZ 219852-1/38-2014 z 23.4.2014 sa potvrdzuje, bola zrušená ochranná známka „Takko Fashion“ s
účinnosťou od 30.4.2014. Z tohto dôvodu, nie je možné žalovaného zaviazať k povinnosti nepoužívať

ochrannej známky a ani alternatívne nemožno zamietnuť nárok žalobcu na uloženie tejto povinnosti.
Žalobca v súlade s procesnou ekonómiou konania vzal preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalobu
v tejto časti dôvodne späť a z uvedeného dôvodu, súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého uznesenia.

16. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. §§ 262 ods. 1,
256 ods.1 a 262 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Pri
odôvodňovaní náhrady trov konania súd vychádzal z tej skutočnosti, že citované ustanovenie zákona
ustanovuje tzv. zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je teda inštitútom

procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. V prejednávanej veci to bolo rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR
zo dňa 1.12.2015, ktorým sa rozklad zamieta a rozhodnutie zn. POZ 5043-2007/OZ 219852-1/38-2014
z 23.4.2014 sa potvrdzuje. Uvedeným rozhodnutím bola zrušená ochranná známka „Takko Fashion“.
Rozhodnutiu predchádzalo konanie, v ktorom sa skúmalo splnenie podmienok na zrušenie ochrannej

známky podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona o ochranných známkach. Po preštudovaní spisu dospel
súd prvej inštancie k záveru, že zodpovednosť za zrušenie ochrannej známky nesie žalovaný. K
zrušeniu ochrannej známky došlo počas konania na prvoinštančnom súde. Z uvedeného je zrejmé, že
návrh žalobcu doručený súdu dňa 7.5.2007 bol podaný dôvodne. Zastavenie konania bolo spôsobené
rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 1.12.2015, ktorého právoplatnosťou bol

konzumovaný nárok žalobcu vyplývajúci z hmotného práva. Z tohto dôvodu zastavenie konania zavinil
žalovaný.

17. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa odvolal žalovaný a to dňa 2.11.2017 z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám v zmysle § 365 ods. 1 CSP a to, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18.Žalovanýsodôvodnenímspäťvzatiažalobynesúhlasilamázato,žekonaniebolozastavenévýlučne
pre správanie žalobcov, resp. pre žalobcu 1/ a to z nasledovných dôvodov:
1. návrh na zrušenie ochrannej známky žalovaného podal žalobca 1/ dňa 30.4.2013 na Úrade

priemyselného vlastníctva z dôvodu, že jeho orientačným prieskumom bolo zistené, že ochranná
známka žalovaného nebola a nie je používaná v SR v posledných piatich rokoch na zapísaných tovaroch
a službách.2. žalovaného ochranná známka, nebola zrušená ÚPV SR preto, že by jej používaním dochádzalo k
porušovaniu práv a právom chránených záujmov žalobcov v súvislosti s používaním ochrannej známky,
tak ako sa toho domáhali aj v tomto súdnom konaní, ale z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného

používať ochrannú známku nepretržite na službách a tovaroch, ktoré sú predmetom obchodnej činnosti
žalovaného, nie však žalobcov. ÚPV SR tak nezistil a nerozhodoval v správnom konaní o porušení práv
žalobcov resp. žalobcu 1/, ale o porušení povinnosti žalovaného používať jeho ochrannú známku, čo
však nebolo predmetom tohto konania.

19. Z tohto dôvodu namietol zastavenie konania, ktoré súd odôvodnil rozhodnutím ÚPV SR zo dňa
1.12.2015, ktorého právoplatnosťou mal byť konzumovaný nárok žalobcu. Na základe uvedeného mal
za to, že zastavenie konania nezavinil žalovaný, ale práve naopak žalobcovia, ktorí podali späťvzatie
návrhu dňa 15.5.2017 a žalobca 1/, ktorý podal návrh na zrušenie ochrannej známky žalovaného z
dôvodu jej nepoužívania.

20. Žalobca 1/ sa svojim návrhom na zrušenie ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania žalovaným
podľa názoru odvolateľa procesne pokúsil zabrániť zamietnutiu žaloby o jeho poslednom nároku o
údajnom neoprávnenom používaní ochrannej známky: a) keďže počas celého konania nepreukázal
naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre opodstatnenosť podania žaloby voči žalovanému v časti
neoprávneného používania ochrannej známky a taktiež b) sa týmto postupom snažil zhojiť procesný

nedostatokabsencieaktívnejlegitimáciežalobcu2/nadomáhaniesanárokuneoprávnenéhopoužívania
ochrannej známky žalovaným.

21. Z doteraz vykonaného dokazovania je podľa žalovaného zrejmé, že zo strany že zo strany
žalovaného nedošlo k protiprávnemu konaniu tvrdenému žalobcami v tomto konaní, pričom k zrušeniu

ochrannej známky došlo výlučne zavineným konaním žalobcu 1/ a k zastaveniu konania podaním
späťvzatia žalobcami.

22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal skúmať aj opodstatnenosť žaloby, ktorú
podali žalobcovia. Poukázal na skutočnosť, že návrh žalobcu 1/ na zrušenie ochrannej známky č.

XXXXXX „takko fashion” bol ÚPV SR doručený až 30.4.2013, to je takmer 6 rokov po podaní žaloby
zo dňa 04.05.2007, a to z dôvodu jej nepoužívania žalovaným. Avšak nároku, ktorého sa žalobca 1/
domáha v tomto súdnom konaní sa mohol podľa názoru odvolateľa domáhať žalobca 1/ aj skôr, a to
podaním návrhu podľa § 34 ods. 1 písm. c) alternatívne podľa § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 v platnom
znení. Uvedeným konaní žalobcov, ktorí najskôr podali žalobu a následne až po 6 rokoch návrh na

zrušenie ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania bola podľa názoru žalovaného porušená zásada
hospodárnosti konania, spôsobené zbytočné prieťahy v konaní a taktiež došlo zo strany žalobcov k
zneužitiu práva. Žalovaný poukázal na čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu a v uvedenom prípade je súd oprávnený odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva, príp. vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

23. Odvolateľ bol taktiež je toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazne bremeno a nepreukázali nárok,
ktorého ochrany sa domáhali v tomto konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie sa správne nevyporiadal
s nesúhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby a v konaní mal ďalej konať a rozhodnúť.

Súd prvej inštancie mal vziať na zreteľ taktiež samotnú povahu sporu, zhodnotiť dôsledky zastavenia

konania a v neposlednom rade aj postavenie žalovaného s ohľadom na jeho právo na spravodlivý súdny
proces a jeho porušenie. Žalovaný poukázal na stálu existenciu jeho primárneho a z podstaty súdneho
konania vyplývajúci záujmu na úspechu, ktorý je jedným zo základných atribútov sporového konania. So
zreteľom na záujem úspechu žalovaného, si dovoľujeme tvrdiť, že ak by tento primárny záujem nebol
zohľadnený, bol by narušený princíp rovnosti strán a najmä princíp právnej istoty.

24. Žalovaný nesúhlasil so zastavením konania a mal záujem na tom, aby súd meritórne rozhodol
o predmete konania. Zastavením konania nedošlo k zákonnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
uplatnených nárokoch (najmä žalobcu 2/ bez aktívnej legitimácie).25. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal nedostatočné, zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP.

26. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia aktívnej legitimácie žalobcu 2/. Súd prvej
inštancie mal podľa nášho názoru bez akéhokoľvek bližšieho dokazovania zamietnuť žalobu vo výroku
o zákaze používať ochrannú známku „Takko Fashion” voči žalobcovi 2/, ktorý nie je aktívne legitimovaný
domáhaťsavočižalovanémuzákazupoužívaniaochrannejznámky.Zdoterazvykonanéhodokazovania

je zrejmé, že žalobca 2/ nie je vlastníkom ani iným oprávneným užívateľom žiadnej ochrannej známky
Z. (ako je tomu u žalobcu 1/), a preto aj jeho nárok na zákaz používania ochrannej známky považuje
žalovaný za nedôvodný, neopodstatnený a bez právneho titulu.

27. Žalovaný ďalej namietal výrok napadnutého uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
12.10.2017, č.k. 29CbPV/2/2017-414 v bode II, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v pomere 100%. Uviedol, že náhrada trov konania

je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe.
§ 255 CSP obsahuje v súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania zásadu úspechu vo veci
spolu so zásadou zodpovednosti za výsledok. Práve úspech vo veci je podmienkou, ktorá určuje nárok

na náhradu trov konania a porazená strana Je potom povinná nahradiť trovy konania víťaznej strane.

28. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že ani

žalobca 1/ a ani žalobca 2/ v spore neboli plne úspešní, preto z tohto dôvodu ako aj s odkazom na

ustanovenie § 255 CSP, nemá ani jeden z nich nárok na 100% náhradu trov konania.

29. Žalovaný v odvolaní upriamil pozornosť na počiatočný predmet konania, na niekoľké pripustené
zmeny predmetu konania na základe návrhov žalobcu vykonané pripustením zmien žaloby súdom a
dospel k záveru, že z uvedeného ako aj z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotného konania

žalobcov možno dôvodiť, že v troch nárokoch z piatich, ktorých sa domáhali svojou žalobou súd konanie
v tejto časti zastavil uznesením 29CbPv/2/2007-160 zo dňa 16.4.2012, pričom je evidentné, že len
správaním žalobcov, t.j. podaním späťvzatia žalobcovia zavinili zastavenie konania.

30. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 389 ods. 1 CSP

uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.10.2017, č.k. 29 CbPv/2/2017-414 zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne podľa § 392 CSP uznesenie
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.10.2017, č.k. 29CbPv/2/2017-414 zmenil tak, že žalobu žalobcu
2/ v časti zákazu používania ochrannej známky „Takko Fashion” č. 219852 zamietol a v časti žaloby
žalobcu 1/ o zákaze používania ochrannej známky „Tako Fashion” č. XXXXXX zastavil. Zároveň žiadal,

aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 80%.

31. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu písomným podaním zo dňa 21.11.2017, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s
uznesením súdu prvej inštancie a považujú ho za správne a navrhujú odvolaciemu súdu, aby uznesenie

Okresného súdu Bratislava I č.k. 29CbPv/2/2007-414 zo dňa 12.10.2017 potvrdil a priznal žalobcovi 1/
a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v zmysle ust. § 378 CSP v
spojení s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné pokiaľ ide o časť týkajúcu sa zastavenia konania.

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

34. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.35. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne
časti týkajúce sa zastavenia konania na základe späťvzatia žalobného nároku, ktoré považuje za vecne

správne a riadne odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSP.

36. Na základe uznesenia prvoinštančného súdu zo dňa 15.4.2013 vyhlásenej na pojednávaní konanom
toho istého dňa a v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. 29CbPv8/2007-321 zo dňa
21.11.2013, právoplatným dňa 4.9.2015, vykonateľným dňa 22.9.2015 predmetom sporu v uvedenom

prvoinštančnom konaní zostal nárok žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému nepoužívať ochrannú
známku žalovaného „takko fashion“, číslo registrácie XXXXXX. Predmetom sporu teda zostal zákaz
používania ochrannej známky č. XXXXXX žalovaným. Ako bolo vyššie uvedené, ku dňu 30.4.2013
v dôsledku zrušenia uvedenej slovnej ochrannej známky UPV SR rozhodnutím POZ 5043-2007/OZ
219852-1/38-2014 uvedená ochranná známka nesmela byť používaná pre všetky tovary a služby, pre
ktoré bola zapísaná v registri ochranných známok.

37. Predmet sporu možno charakterizovať ako objekt súdnej ochrany, teda ako otázku o ktorej má
byť autoritatívnym súdnym orgánom rozhodnuté. Predmet sporu je ústredným a základným pojmom
civilného súdneho konania, lebo jeho vymedzenie a objasnenie ohraničuje to, o čom má byť v civilnom
súdnom konaní prejednávané a rozhodnuté. Jasné vymedzenie predmetu sporu je predpokladom pre

náležité poskytnutie súdnej ochrany subjektívnemu súkromnému právu. Predmet sporu je nevyhnutným
predpokladom civilného súdneho konania.

38. Je nepochybné, že žalobca vzal žalobu späť ohľadne zákazu používania ochrannej známky
žalovaného č. 219852 z dôvodu, že táto bola vymazaná z registra ochranných známok vyššie uvedeným

rozhodnutím ÚPV SR. Žalovaný s uvedeným späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že žiadal vec
riadne prejednať, keďže mal za to, že vykonaným dokazovaním by sa nepotvrdil žalobný nárok
spočívajúci v zákaze uvedenú ochrannú známku používať, nakoľko žalovaný neporušoval svojim
konaním práva žalobcu 1/ k jeho ochrannej známke. Žalobca 2/ podľa názoru žalovaného nebol ani
ohľadne tohto žalobného nároku aktívne legitimovaný.

39. Žalovaný v zmysle § 146 ods. 1 CSP vyjadril so späťvzatím žaloby nesúhlas z vyššie uvedených
dôvodov. Odvolací sú však musí konštatovať, že dôvody uvádzané žalovaným nepovažuje za vážne.
Či ide na strane žalovaného o dôvody vážne na nesúhlas so späťvzatím žaloby, posúdi súd ad hoc
vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne

špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na
hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí žalovaný tvrdiť a preukázať.

40. Odvolací súd po posúdení okolnosti uvedeného prípadu, zohľadnení skutkových a právnych špecifík

vrátane povahy žalobou uplatneného nároku dospel k záveru, že keďže došlo k zrušeniu slovnej
ochrannej známky žalovaného počas prvoinštančného konania, odpadol predmet sporu, a preto nie je
možné poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, ktoré bolo predmetom žalobného nároku, v prípade
ak by súd prvej inštancie nesúhlasu žalovaného vyhovel, späťvzatie žaloby by nepripustil, a v konaní
pokračoval ďalej, došlo by k zamietnutiu žaloby z dôvodu odpadnutia predmetu sporu, nie však tak ako

to má na mysli žalovaný z dôvodov, že by žalobca nepreukázal žalobný nárok, t.j. porušovanie práva
žalobcov k ochrannej známke žalobcov.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v
časti pripustenia späťvzatia žaloby a zastavenia konania a uvedené v celom rozsahu ako vecne správne

potvrdzuje.

42. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho odvolací súd s poukazom na ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

43. Po preštudovaní spisového materiálu, odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcov , odvolací súd
dospel k záveru, ktorý sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo do právneho posúdenia,
ako ani čo do skutkových zistení ohľadne výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Za danýchokolností bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písmeno b) CSP v tejto časti
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný

úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s jeho žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej. Úspech vo veci je hlavným meradlom, ktorý určuje nárok na náhradu
trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania rozdelí.

48. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 100%, teda vychádzal z tej úvahy, že žalovaný svojim správaním po podaní žaloby zavinil, že
žalobca musel vziať žalobu späť, ktorá bola podaná dôvodne. Svoje konštatovanie založil v podstate

na porušení povinností žalovaným starať sa o svoju zapísanú ochrannú známku, v dôsledku ktorého
nepoužívania zapísanej ochrannej známky po dobu zákonom určenú, došlo k jej zrušeniu a výmazu z
registra ochranných známok.

Uvedený záver súdu prvej inštancie však nie je v súlade s vyššie uvedenou zásadou „úspechu vo veci“

v súvislosti s náhradou trov súdneho konania. Predmetom sporu v danej veci bol žalobný nárok, ktorým
sa žalobca domáhal uloženia žalovanému zákazu používať svoju ochrannú známku a označovať ňou
svoje výrobky a služby. Žalobca vzal žalobný návrh späť z dôvodu, že žalovaného ochranná známka
bola rozhodnutím ÚPV SR zrušená a vymazaná z registra ochranných známok a teda odpadol predmet
sporu, subjektívne právo, ktorému sa má súdnou cestou poskytnúť ochrana. Zrušenie ochrannej známky

ako takej rozhodnutím správneho orgánu však nie je totožná právna skutočnosť ako domôcť sa v
súdnom konaní uloženia zákazu používať ochrannú známku, resp. zdržať sa používania ochrannej
známky. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobný nárok nebol totožný so skutočnosťou, pre ktorú žalobca
vzal svoju žalobu späť, teda nie je možné prisvedčiť tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný svojim
konaním zavinil, že žalobca vzal dôvodne podanú žalobu späť, keďže žalobca nedosiahol v súdnom

prvoinštančnom konaní to, čo bolo predmetom samotnej žaloby.

49. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne posúdiť mieru úspechu žalobcu

a žalovaného v konaní v zmysle vyššie naznačeného a to aj pokiaľ ide o celý rozsah žalobných nárokov,
ktoré boli v priebehu konania zažalované a následne vzaté späť s posúdením ich dopadu na rozsah
náhrady trov konania.

50. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

51. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).