Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202572
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720202572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1./ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/X, XXX XX K., 2./ F.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX K., žalobca v 2.
rade právne zastúpený: LEGALUM s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03
Bratislava - Ružinov, IČO 52 216 543, 3./ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX L., 4./ F.. S. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovaným: 1./ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXXX/X, XXX XX G., 2./ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX G., 3./ F.. X. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX N. K., zastúpený S.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/

XX, XXX XX N. K., 4./ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX N. K., 5./ F.. Z. I. I., so sídlom
G. XXX, XXX XX N., F., 6./ P., s.r.o. so sídlom J. XX/XX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX, 7./ Z. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. O. X, XXX XX N., 8./ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. X, XXX XX N., 9./ I. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., 10./ A., s.r.o. so sídlom P. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX,
11./ S., s.r.o. so sídlom K. K. XXX, XXX XX K. K., F.: XX XXX XXX, 12./ G. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XX, XXX XX N., o určenie neplatnosti uznesení, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 17C/35/2020-260 zo dňa 10. septembra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie žalobcu v 1. rade.

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Žalovaní v 3., 4., 5. a 9. rade majú vo vzťahu k žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným v 1., 2., 6., 7., 8., 10., 11., 12. rade sa trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcom

v 1. a 2. rade nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ až 12./ rade voči žalobcom v 1./ až 4./ rade náhradu trov konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. 14a ods. 1, ods. 2, ods. 6, ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“).3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu 02.09.2020 sa žalobcovia
v 1./ - 4./ rade domáhali určenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 13. júna 2020 a náhrady trov konania.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov v 1./ až
4./ rade v konaní a preklúzie nároku. V danom prípade žalobcovia v 1./ až 4./ rade sa schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXX (apartmánový dom), nachádzajúci sa
v k. ú. I. N., konanej dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. nezúčastnili, preto žalobcov v 1./ až 4./ rade

nemožnopovažovaťzaprehlasovanýchvlastníkov.Izastavu,žebyžalobcoviav1./až4./rademalištatút
prehlasovaného vlastníka, prekluzívna lehota na podanie žaloby žalobcami v 1./ až 4./ rade uplynula
30-tým dňom od oznámenia výsledku hlasovania, t. j. dňom XX.XX.XXXX. Keďže žaloba na súd bola
podaná 02.09.2020, právo žalobcov v 1./ až 4./ rade ako prehlasovaných vlastníkov domáhať sa, aby
súd vo veci rozhodol, zaniklo.

5.Knámietkeprávnehozástupcužalobcuv2./rade,žežalobcoviav1./až4./radesanemohliovýsledku
hlasovania dozvedieť a v tomto prípade plynie 3-mesačná prekluzívna lehota od oznámenia výsledku
hlasovania, ktorá neuplynula, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom v 1./ až 4./ rade nesvedčí stav,
že ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sa nemohli dozvedieť o výsledku hlasovania.
V tejto súvislosti žalobcovia v 1./ až 4./ rade neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali, že

sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že štatutárny
zástupca žalovaného v 11./ rade ako člen rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
e-mailom dňa XX.XX.XXXX zasielal všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov zápisnicu zo
schôdze vlastníkov z XX.XX.XXXX, teda žalobcom v zmysle § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov zápisnica a výsledok hlasovania schôdze sa musí zverejniť

„spôsobom v dome obvyklým“. Zákon nepredpisuje doručenie v písomnej podobe. V bytovom dome
bol obvyklý spôsob doručovania dohodnutý e-mailom, čo vyplýva z výsluchov a písomných vyjadrení
žalovaných v 3./, 4./, 6./, 7./, 9./, 11./, 12./ rade i z pripojeného zoznamu e-mailových kontaktov na
všetkých vlastníkov bytov.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom v 1./ až 4./ rade nesvedčí aktívna vecná legitimácia v
konaní a navyše, ak by žalobu podali titulom prehlasovaného vlastníka i keď sa preukázateľne schôdze
XX.XX.XXXX nezúčastnili, žaloba by bola podaná po uplynutí prekluzívnej 30-dňovej lehoty.

7. V ďalšom súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že pozvánku na schôdzu vlastníkov bytov a

nebytových priestorov na deň XX.XX.XXXX preukázateľne každému vlastníkovi e-mailom - doručoval
štatutárny zástupca žalovaného v 11./ rade a túto skutočnosť potvrdili aj ostatní v konaní vypočutí
žalovaní. Pozvánky v písomnej podobe zasielala žalovaná v 4./ rade každému vlastníkovi do schránky
v bytovom dome, resp. poštou formou obyčajnej zásielky a pozvánka bola vyvesená aj na nástenke
vchodu do bytového domu, vyvesila ju tam žalovaná v 4./ rade. Navyše žalovaný v 9./ rade potvrdil,

že žalobca v 1./ rade mal vedomosť o schôdzi aj prostredníctvom brata I. S., ktorý mu potvrdil, že má
vedomosť o konaní schôdze a žalovaný v 9./ rade potvrdil, že žalobca v 1./ rade mal vedomosť o konaní
schôdze a žalovaný v 9./ rade ho vyzval, aby sa schôdze zúčastnil. Z ustanovenia § 14a ods. 2 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že oznámenie o schôdzi vlastníkov
musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome,

ak zmluva o spoločenstve neurčí iný spôsob doručenia. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov vyplýva (č.l. 7 ods. 2), že oznámenie o zhromaždení vlastníkov bytov musí
byť vlastníkovi doručené v písomnej forme. Teda pre predmetné Spoločenstvo je potrebné doručovať
oznámenievpísomnejforme,pričompísomnúformuspĺňaaje-mailovákomunikácia,navyšeoznámenie
bolo doručované aj v listinnej podobe do schránky, resp. obyčajnou poštovou zásielkou. Oznámenie v

podobe e-mailu spĺňa kritérium písomnej formy v zmysle čl. 7 bod 2 zmluvy o spoločenstve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v 1. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania
z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) CSP.10. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca v 2. rade z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) CSP.

11. V podanom odvolaní namietal, že žalobcovia v 1. až 4. rade svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby založili na základe ustanovenia § 14a ods. 8 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa
názoru žalobcu v 2./ rade pri podrobnom výklade ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je
potrebné najmä vecne odlíšiť skutkové podstaty, resp. situácie, v ktorých je možné zo strany vlastníka
podať tento osobitný druh žaloby na súde. Z uvedenej dikcie i gramatického výkladu tejto časti právnej

normy je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. Žalobca v 2./
rade (rovnako ako ani ostatní žalobcovia) svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby nezaložili
na tom, že boli prehlasovanými vlastníkmi, ale na tej skutočnosti, že o konaní predmetnej schôdze
neboli riadne upovedomení, a to v súlade a za podmienok stanovených v citovanom zákone. Aplikácia
prvej vety ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. pre žalobcov nie je možná, nakoľko títo
neboli prehlasovanými vlastníkmi, avšak vlastníkmi opomenutými, ktorí z dôvodu porušenia príslušných

ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nie z vlastnej viny, o konaní členskej
schôdze neboli riadne upovedomení, a teda sa jej ani nezúčastnili. Podľa názoru žalobcu v 2. rade, v
prejednávanomprípadejebezprávnejrelevancie,čiaakýmspôsobombolavlastníkom(resp.žalobcom)
doručená zápisnica a výsledok hlasovania schôdze, hoci aj „spôsobom v dome obvyklým“, keďže
žalobcovia neboli o konaní schôdze upovedomení spôsobom vyplývajúcim zo zákona č. 182/1993 Z.z., a

teda im bola fakticky odňatá možnosť vykonávať im prislúchajúce práva a povinnosti podľa ustanovenia
§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti je žalobca v 2./ rade
toho názoru, že v predmetnom konaní bol (rovnako ako ostatní žalobcovia) s poukazom na ustanovenie
§ 14a ods. 8 druhou vetou zákona č. 182/1993 Z.z. osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie
žaloby, pričom v čase podania žaloby jeho nárok ešte nezanikol (resp. nebol prekludovaný), nakoľko

lehota na jeho uplatnenie bola dodržaná, keďže táto bola v trvaní troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania. Zachovanie lehoty pritom potvrdil samotný prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku, v
odseku 26 rozsudku. Žaloba bola na súde podaná dňa 2. septembra 2020, teda dva týždne pred tým
ako nárok zanikol.

12. Vo vzťahu k skutkovému zisteniu súdom prvej inštancie žalobca v 2. rade uviedol, že napriek
tomu, že žalobcovia v žalobe zhodne vyhlásili, že na schôdzu neboli pozvaní, pričom rovnako uviedli,
že oznámenie o termíne, mieste a programe schôdze im nebolo doručené, súd sa v rámci vykonaného
dokazovania uspokojil s vyjadrením žalovaných, že pozvánka (resp. oznámenie) bolo žalobcom
doručované, bez akejkoľvek kritickej úvahy, či toto sa reálne aj dostalo do faktickej dispozície žalobcov,

a teda došlo k splneniu zákonných formálnych predpokladov na zvolanie schôdze.

13. Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „Zmluva“), ktorá bola
žalobcami založená do súdneho spisu, pochádza z obdobia predchádzajúceho dňu 20. septembra
2017, kedy bolo spoločenstvo zapísané do registra „Spoločenstiev“, vedeného Okresným úradom K..

Účinnosťou novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 283/2018 Z. z. však došlo k
úprave tohto ustanovenia, a to tým spôsobom, že podľa ustanovenia § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993
Z.z. oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve
alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Žalobca v 2./ rade je toho názoru, že bolo

povinnosťou príslušných orgánov spoločenstva zosúladiť pôvodné znenie Zmluvy s právnou úpravou
vyplývajúcou z prijatej novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 283/2018 Z. z. V
žiadnom prípade sa nemožno stotožniť so závermi súdu, že Zmluva v ustanovení čl. 7 ods. 2 obsahuje
osobitnú úpravu o spôsobe doručovania oznámenia o schôdzi vlastníkov. Táto úprava v skutočnosti
totiž nie je úpravou osobitnou, avšak úpravou neaktuálnou. O neaktuálnosti samotnej Zmluvy svedčí

okrem iné aj to, že v zmysle článku čl. 7 ods. 2 Zmluvy, na ktorý sa prvostupňový súd vo svojom
rozsudku odvoláva, má byť oznámenie o zhromaždení vlastníkov spolu s programom zhromaždenia
v písomnej forme doručené minimálne päť pracovných dní vopred. Podľa aktuálnej právnej úpravy, je
tak potrebné uskutočniť najneskôr sedem dní vopred. Podľa ustanovenia § 25a zákona č.182/1993 Z.z.
pritomplatí,žeakzmluvaovýkonesprávyalebozmluvaospoločenstveupravujeprávnevzťahyinakako

to ustanovuje tento zákon, uplatnia sa na tieto právne vzťahy ustanovenia tohto zákona. Zohľadňujúc
skutočnosti uvedené v danom ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné dospieť k záveru, že
z dôvodu neaktuálnosti Zmluvy v nadväznosti na prijatú novelu zákona č. 182/1993 Z.z., je potrebné
primerane aplikovať príslušné ustanovenia § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., a teda z dôvoduabsencie osobitnej úpravy v Zmluve, oznámenie o schôdzi vlastníkov doručovať výhradne v listinnej
podobe.

14. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí opiera o skutočnosť, že „v bytovom dome bol obvyklý
spôsob doručovania dohodnutý e-mailom“. Ak teda takýto spôsob doručovania bol dohodnutý, je
potrebné,abyžalovaníotejtoskutočnostipredložilidôkaz,čosatakpočastohtokonanianestalo.Jeteda
zrejmé, že žiadna takáto dohoda neexistuje. O predmetnej dohode nemá akúkoľvek a žiadnu vedomosť
ani žalobca v 2./ rade.

15. Žalobca v 2. rade považoval rozsudok za arbitrárny a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcom vo vzťahu k
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

16. K odvolaniu žalobcu v 2. rade sa vyjadrili žalovaní v 3., 4., 5. a 9. rade. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci súdom uviedli, že druhá veta ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.
rieši otázku predĺženia lehoty na podanie žaloby, ak sa vlastník bytu nemohol dozvedieť o výsledku
hlasovania.Naaktívnuvecnúlegitimáciuvšaknemážiadnyvplyv.PoukázaliajnarozhodnutieKrajského
súdu v Košiciach zo dňa 09.12.2020 sp.zn. 9Co/382/2019, podľa ktorého ak sa vlastník nezúčastnil

písomného hlasovania, resp. zúčastnil sa hlasovania ale zdržal sa hlasovania, výsledok ktorého však
napáda žalobou na súde, nie je prehlasovaným vlastníkom a preto v zmysle relevantnej hmotnoprávnej
úpravy nie je oprávneným domáhať sa, aby vo veci rozhodol súd.

17. K odvolaciemu dôvodu, že súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

ohľadne oznámenia o schôdzi vlastníkom bytov uviedli, že oznámenie vo forme emailu spĺňa kritérium
písomnej formy v zmysle čl. 7 bod 2 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov. Bezpredmetným v tejto
veci je tvrdenie žalobcov, že znenie Zmluvy o spoločenstve vlastníkov nezodpovedá aktuálnej právnej
úprave. Lehote sedem dní ako aj forma predvolania bola dodržaná. Žalovaní navrhli odvolaciemu súdu,
aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

18. K vyjadreniu žalovaných v 3., 4., 5. a 9. rade sa vyjadril žalobca v 2. rade. Zotrval na dôvodnosti
ním podaného odvolania, pričom odvolaciemu súdu navrhol, aby tento o odvolaní rozhodol spôsobom
uvedeným v odvolaní.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu v 2. rade
bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu v 2. rade nie je dôvodné a odvolanie žalobcu v 1. rade je potrebné odmietnuť ako podané
oneskorene (§ 386 písm. a) CSP).

20. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10. septembra 2021, č.k.
17C/35/2020-260 bol žalobcovi v 1. rade doručený dňa 12.10.2021 listinne (prílohová obálka č.l. 266
spisu). Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 362 ods1 CSP) začala žalobcovi v 1. rade
plynúť dňa 13.10.2021 a uplynula 27.10.2021 (streda). Žalobca v 1. rade doručil osobne odvolanie do
podateľne súdu prvej inštancie dňa 29.10.2021 (č.l. 272 spisu), po uplynutí zákonnej lehoty na podanie

odvolania. Vzhľadom na to, odvolací súd odvolanie žalobcu v 1. rade postupom podľa § 386 písm. a)
CSP odmietol ako podané oneskorene.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil

naplnenie tejto odvolacej námietky.

24. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň prejednávanú vec správne právne posúdil. V
priebehuodvolaciehokonaniažalobcav2.radenepredložilžiadendôvodnýargument,ktorýbymalsúvis
s prejednávanou vecou do tej miery, aby bol spôsobilý priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

26. Ako vyplýva zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania, žalobcovia v v žalobe ako aj v
priebehu konania tvrdili, že sa dňa 13. júna 2020 nezúčastnili schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, popis stavby apartmánový
dom časť G., v okrese K., obci I. N., nakoľko na schôdzu neboli pozvaní, z dôvodu čoho sa jej nemohli

zúčastniť, čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu ich základných práv a povinností ako vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalobcovia sa podanou
žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu konanej dňa XX.XX.XXXX.

27. Súd prvej inštancie zamietol žalobu okrem iného prednostne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov v 1. až 4. rade, pričom mal za to, že ich nemožno považovať v zmysle § 14a ods. 8
zákona č. 182/1993 Z.z.. za prehlasovaných vlastníkov, z dôvodu, že sa schôdze a hlasovaní o prijatých
uzneseniach nezúčastnili.

28. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na potvrdenie správnosti svojho
právneho názoru poukazuje aj na komentár k ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého z
uvedenej dikcie i gramatického výkladu tejto časti právnej normy je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu
len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario platí, že rovnakú právnu ochranunepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi (zhromaždení) vlastníkov, ktorá prijala
predmetné uznesenie, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali
za prijatie väčšinového rozhodnutia (k tomu pozri rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1812/2001).

Použitím argumentu per eliminationem potom nevyhnutne platí, že oprávnenie podať žalobu nepatrí
ani vlastníkom, ktorí sa schôdze (zhromaždenia) síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť
napadnutá žalobou, nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania. Z povahy veci vyplýva, že títo vlastníci ani
dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo a tak nemohli byť logicky ani prehlasovaní. (Valachovič,
M., Grausova, K., Cirak, J.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H.

Beck, 2012, 1376 s.)

29. Ak teda súd vychádza z určenia, že účasť na správe a hlasovaní vlastníka bytov a nebytových
priestorov je právom a zároveň aj povinnosťou, tak je zrejmé, že prehlasovaného vlastníka možno určiť,
len toho, kto sa danej schôdze zúčastnil, ale nehlasoval prípadne hlasoval proti výsledku schôdze.
Každopádne musí ísť o vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorý bol prítomný na schôdzi a mal

možnosť vyjadriť svoj názor na body schôdze, resp. prijaté uznesenia.

30. Aktívna vecná legitimácia žalobcov vyplýva z ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.. keď
postavenie prehlasovaného vlastníka má len vlastník, ktorý sa zhromaždenia vlastníkov bytov zúčastnil
a vyslovil na ňom svoj nesúhlas s prijatými rozhodnutiami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalobcovia v 1. až 4. rade mali vedomosť o konaní schôdze vlastníkov, pozvánka im bola doručená
elektronicky dňa 05.06.2020 (č.l. 78 spisu) a napriek tejto vedomosti sa schôdze vlastníkov bytov
nezúčastnili, svoje hlasovacie právo dobrovoľne nevyužili, preto nemohli byť ani prehlasovaní vlastníci.
Podľa názoru odvolacieho súdu aktívna vecná legitimácia žalobcov v 1. až 4. rade nie je daná.

31. Právny poriadok ukladá povinnosť každému súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych
úkonov ex officio, t.j. aj bez návrhu. Hoci rozhodnutia schôdze vlastníkov treba považovať za právne
úkony sui generis, táto zásada sa na ne nevzťahuje. Zákon totiž výslovne určil, že vlastník sa môže
domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov v zákonom stanovenej
prekluzívnej lehote.

32. V preskúmavanej veci, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov
je hmotnoprávnou lehotou, nie procesnoprávnou, preto je nevyhnutné, aby takáto žaloba bola na súde
doručená v lehote určenej podľa zákona č. 182/1993, uvedená v tomto zákone v ust. § 14a ods. 8,
účinného v rozhodnom období, teda do 30 dní, odkedy sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového

priestoru mohol dozvedieť o výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. (Pozri aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2021, sp. zn. 4 Cdo 130/2021 uverejnený v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod č. 79)

33. Zo Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (č.l. 15 až 24 spisu) týkajúcej sa

vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXX „B“ v I. N., registrovaná Okresným
úradom K. do registra „Spoločenstiev“ dňa XX.XX.XXXX a z jej čl. 7 bod 2 vyplýva, že Oznámenie
o zhromaždení vlastníkov spolu s programom zhromaždenia musí byť v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom
konania zhromaždenia. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto zhromaždenie zvolal, a to do piatich

pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

34. Jednou z odvolacích námietok žalobcu v 2. rade je tá skutočnosť, že žalobcom nebola doručená
pozvánka na schôdzu vlastníkov, ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX písomne a teda sa nemohli
schôdze vlastníkov zúčastniť a zároveň im nebolo doručené ani oznámenie o výsledku hlasovania

vlastníkov bytov na predmetnej schôdzi dňa XX.XX.XXXX písomne. Z tohto dôvodu má odvolateľ za to,
že žaloba bola doručená súdu v zákonnej lehote podľa § 14a ods. 8 veta druhá zákona č. 182/1993
Z.z., ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť,
má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho
právo zaniká. K tejto odvolacej námietke odvolací súd dodáva:

35.Vkonaníbolžalovanýmiv1.až12.radepredloženýzoznamkontaktov-emailovýchadriesvlastníkov
bytov a nebytových priestorov spoločenstva bytového domu č. XXX (č.l. 68 spisu). Z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného v 11. rade oznámil všetkým vlastníkom bytov, naemailové adresy vlastníkov (totožné s predloženým zoznamom na č.l.68 spisu, pozn. odvolacieho súdu),
informáciu, že Rade bola dňa 4.6.2020 doručená Žiadosť vlastníkov bytov o zvolanie schôdze vlastníkov
bytov podanej viac ako 1 vlastníkov bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome N.-E. XXX s programom,

ktorý bol súčasťou prílohy emailu. Schôdza bola zvolaná na deň XX.XX.XXXX o XX.XX hod a pozvánka
na schôdzu vlastníkov bytov bola odoslaná štatutárnym zástupcom žalovaného v 11. rade a členom
rady spoločenstva bytov dňa X.X.XXXX o XX:XX hod. na uvedené emailové adresy (č.l. 78 - 79
spisu). Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov spolu s prílohami k zápisnici (č.l. 69 až 77 spisu) zo dňa
XX.XX.XXXX bola všetkým vlastníkom bytov, vrátane žalobcov v 1. až 4. rade odoslaná z emailovej

adresy žalovaného v 11. rade dňa XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrení žalovanej v 4. rade, štatutárneho
zástupcu žalovaného v 11. rade, žalovaného v 9. rade, žalovanej v 12. rade pozvánka na schôdzu bola
jednak zasielaná emailom zo strany Z. Z. ako štatutárneho zástupcu žalovaného v 11. rade, jednak bola
pozvánka vyvesená na nástenke bytového domu žalovanou v 4. rade a taktiež pozvánka bola zasielaná
v listinnej podobe do poštovej schránky tých vlastníkov bytov, ktorí mali k dispozícii poštovú schránku
ostatným bola zasielaná poštou obyčajnou zásielkou.

36. Podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov
alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné
hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho

zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné
hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného
hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia
písomného hlasovania.

37. Zákon nerieši spôsob doručenia pozvánky a konštatuje len povinnosť doručenia písomnej pozvánky
každému vlastníkovi. Z praktickej stránky je najvhodnejšie, ak je spôsob doručovania pozvánok

s programom dohodnutý v spoločenskej zmluve alebo v zmluve o výkone správy, to by malo
zamedziť vzniku rozporom. Súdna prax už prijala záver, že za dostatočné doručenie sa nepovažuje
vyvesenie oznámenia na vchodových dverách alebo v spoločných priestoroch domu. Zákon nevyžaduje
individuálne doručenie pozvánky do vlastných rúk každému vlastníkovi, ale stačí, aby sa toto oznámenie
dostalo do sféry dispozície adresáta, t.j. aby sa s jej obsahom mal možnosť oboznámiť, nie aby sa s ním

aj skutočne oboznámil (Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24 Co 30/2009, z dňa 9. 9. 2009).
Podstatným teda je, aby sa toto oznámenie ocitlo vo sfére dispozície adresáta, teda aby mal konkrétnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenia, pričom nie je významné, či sa s dôjdeným oznamom aj
skutočne oboznámil. Ustanovenie § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. stanovuje povinnosť pre toho,
kto schôdzu zvolal, aby do siedmich dní od konania schôdze vlastníkom bytov a nebytových priestorov

v dome oznámil výsledok hlasovania. Nedodržanie tejto lehoty siedmich dní dáva vlastníkovi, ktorý sa
o hlasovaní a prijatých uzneseniach dozvedel oneskorene, možnosť obrátiť sa na súd, aby ten vo veci
rozhodol v lehote troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká.

38. Zákon neustanovuje spôsob, akým povinná osoba splní zákonnú povinnosť oznámenia konania

schôdze, a obmedzuje sa na to, že to má byť vykonané spôsobom v dome obvyklým. Obvyklý spôsob v
domemôžebyťurčenývspoločenskejzmluvealebovzmluveovýkonesprávy.Spôsoboznámeniamôže
byť prirodzene vykonaný rovnakým spôsobom, ako bola doručená aj pozvánka na schôdzu. Zákon pre
toto oznámenie nevyžaduje ani písomnú formu a obvyklým spôsobom tak môže byť aj zaslanie výsledku
hlasovania elektronickou poštou. Teoreticky tak povinnosť doručiť oznámenie každému vlastníkovi bude

splnená akýmkoľvek v praxi realizovateľným spôsobom, ktorý by mal byť tiež dohodnutý v zmluve o
spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy. V prípade absencie takejto zmluvnej úpravy zrejme bude
platiť, že sa bude vychádzať z toho, aby spôsob oznamovania bol vlastníkmi dlhodobo osvedčený,
zaužívaný a aplikovaný.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že obvyklým spôsobom, aj keď v zmluve o výkone správy neuvedeným bolo
doručovanieinformáciiprostredníctvomemailov.Ajmimospornýchudalostí,vlastnícibytovkomunikovali
prostredníctvom emailov uvedených v zozname adries na č.l. 68 spisu. O tom svedčí aj skutočnosť, že aj
N. L., predseda N. emailom oznámil žalobcovi v 1. rade, štatutárnemu zástupcovi žalovaného v 11. radea žalovanej v 4. rade svoje odstúpenie z funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov (č.l. 83 spisu).
Skutočnosť, že obvyklým spôsobom komunikácie vlastníkov bytov je emailová komunikácia potvrdzuje
aj email žalovaného v 1. rade zo dňa 21.11.2019 (č.l. 191 spisu) vlastníkom bytov N. E. XXX, v ktorom

okrem iných skutočností uvádza cit.: „V dnešnej dobe, keď máme odsúhlasené elektronické hlasovanie,
nemyslím, že je nevyhnutné sa osobne stretávať a diskutovať.“ Uvedený spôsob komunikácie bol
potvrdený aj žalovanou v 12. rade na pojednávaní dňa 25.06.2021 (č.l. 193 spisu).

40. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu v 2. rade, že bolo

povinnosťou zvolávateľa schôdze doručovať žalobcom písomne a doporučenou zásielkou oznámenie
o výsledku hlasovania, žalobcovia v konaní ničím právne významným nepreukázali. Naopak bolo
preukázané,žedohodnutýmobvyklýmspôsobomkomunikáciespoločenstvavlastníkovbytovbolapráve
elektronická forma a v tejto forme aj žalobcom (e-mailom) dňa XX.XX.XXXX bola zaslaná zápisnica a
výsledok hlasovania zo schôdze konanej dňa XX.XX.XXXX.

41. V preskúmavanej veci, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov
je hmotnoprávnou lehotou, nie procesnoprávnou, preto je nevyhnutné, aby takáto žaloba bola na súde
doručená v lehote určenej podľa zákona č. 182/1993 Z.z., uvedená v tomto zákone v ust. § 14a
ods. 8, účinného v rozhodnom období, teda do 30 dní, odkedy sa prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru mohol dozvedieť o výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa o výsledku hlasovania preukázateľne
dozvedeli dňa XX.XX.XXXX. Preto, ak by žalobcovia mali štatút prehlasovaného vlastníka, teda ak by
odvolací súd pripustil a uznal za prehlasovaného vlastníka žalobcov, ktorí na schôdzi dňa XX.XX.XXXX
prítomní neboli a tým pádom ani nehlasovali, mali žalobcovia právo podať žalobu na súde najneskôr
do XX.XX.XXXX (štvrtok). Lehota podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je totiž lehotou

hmotnoprávnou, a preto prehlasovaný vlastník musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde v posledný deň
lehoty. Žaloba žalobcov v 1. až 4. rade bola na súd doručená až dňa 02.09.2020. Vzhľadom na to, že
žaloba bola na súde podaná po uplynutí prekluzívnej 30-dňovej lehoty na jej podanie, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu zamietol aj z dôvodu neuplatnenia práva prehlasovaného vlastníka podľa
§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., v prekluzívnej lehote.

42. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že

súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

43. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaných odvolaní
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolatelia mohli tieto námietky relevantne

uplatniť.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol, a preto
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny, vrátane
správneho výroku o trovách konania, potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 3., 4., 5. a 9. rade bol vo vzťahu k neúspešným žalobcom v 1. a
2 rade priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd úspešným
žalovaným v 1., 2., 6., 7., 8., 10., 11., 12. rade trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom

konaní boli pasívni a z obsahu spisu im žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).