Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410201893
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1410201893.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, H., ,

zastúpený: Advokátska kancelária Machová, s. r. o., Skalica, Čulenova 2A/2621, proti žalovaným: 2. C.
X., nar. X.XX.XXXX, 3. U. X., nar. X.X.XXXX, obaja bytom U. O. 64, XXX XX U., zastúpení: JUDr. Eva
Klemová, advokátka, Pezinok, M. R. Štefánika 1, o zaplatenie 12 945,60 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.2.2010, domáhal od pôvodne žalovaných

v 1. - 3. rade zaplatenia sumy 12.945,60 eura s príslušenstvom titulom ich bezdôvodného obohatenia,
keďže žalovaní neoprávnene užívali jeho spoluvlastnícky podiel.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je spolu so žalovanými v 1.-3. rade podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. J. B. P., zapísanej na LV č. XXXX, pre obec BA-m.č. J. B. P.,
a to stavby so súp. č. XXX, postavenej na par. č. XXX a pozemku parc. č. XXX-zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 321 m2. Vlastnícky podiel vo výške 1/6 nadobudol žalobca kúpnou zmluvou dňa

2.6.XXX4. Žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť v celosti a na výzvu žalobcu zo dňa 13.2.XXX9,
na jej sprístupnenie a úhradu nájomného, nijako nereagovali. Priemerná výška nájmu nehnuteľností v
danej lokalite je (na základe informácií žalobcu z realitných kancelárií) vo výške 269,70 eura. Žalobca
preto žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie 03/XXX9 (dátum poslednej výzvy žalovaným) do
02/2010 (dátum podania žaloby), vo výške 3.236,40 eura (12x269,70 eura). Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaní užívali nehnuteľnosť výlučne už aj v minulosti, požadoval žalobca doplatenie nájmu aj za
ďalšie 3 roky spätne (XXX6-XXX9) vo výške 9.709,20 eura. Žalobca tak žiadal od žalovaných v 1.-3.

rade, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 12.945,60 eura, spolu úrokom z omeškania vo výške
4% ročne za obdobie od 1.3.XXX9 do zaplatenia.

3. Po vydaní platobného rozkazu, č.k. 30Ro/350/2010-30 zo dňa 11.11.2010, podali proti nemu
všetci žalovaní odpor, kde namietali, že žalobca sa k spoluvlastníckemu podielu dostal podvodom a
bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Súčasne uvádzali, že žalovaní po celý čas užívali iba svoje
spoluvlastnícke podiely. Rodinný dom nebol nikdy daný do prenájmu a so žalovanou sumou nesúhlasili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných v 1.-3. rade, pričom v poradí prvým
rozsudkom č.k. 6C/106/2011-53 zo dňa 2.6.2011, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov
konania.5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 4Co/387/11-70 zo dňa
26.4.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Nakoľko v priebehu konania žalovaná v 1. rade zomrela a jej dedičmi sa stali žalovaní v 2. a 3. rade,
tunajší súd uznesením č.k. 6C/106/2011-77 zo dňa 12.9.2013 zastavil konanie voči žalovanej v 1. rade.

7. Na základe doplneného dokazovania - výsluchu svedkov X. Y. XXC/XXX/XXXX-XXX, bol vo veci

vyhlásený v poradí druhý rozsudok tunajšieho súdu, č.k. 6C/106/2011-154 zo dňa 17.2.2015, v ktorom
boli žalovaní v 1. a 2. rade (správne mali byť označení ako žalovaní v 2. a 3. rade, čo bolo aj opravené
uznesením č.k. 6C/106/2011-190 zo dňa 11.4.2018), zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 9.691,22 eura
s úrokom z omeškania 4 % ročne od 30. 12. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá,
žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada trov konania.

8. Na základe odvolania žalobcu aj žalovaných Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k.
4Co/166/2018-201 zo dňa 30.4.2020, napadnutý rozsudok opätovne zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

9. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 oboznámil čítaním listinné dôkazy, ktoré boli založené
v spise a ktoré doposiaľ neboli vykonané. Iné návrhy na dokazovanie, s výnimkou návrhu na

znalecké dokazovanie ohľadne výšky peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti, ktoré súd zamietol
s odôvodnením uvedeným nižšie, strany nenavrhli. Konajúci súd vychádzal aj z doposiaľ vykonaného
dokazovania a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výpisu LV č. XXXX pre okres X. IV, obec BA-m.č. J. B. P., k.ú. J. B. P. zo dňa 17.2.2010 bolo

zistené, že vlastníkmi parc. č. XXX o výmere 321 m2 a stavby na tejto parcele so súp. č. XXXX, sú
žalobca vo výmere 1/6, pôvodne žalovaná v 1. rade vo výmere 1/2, žalovaný v 2. rade vo výmere 1/6
a žalovaná v 3. rade vo výmere 1/6.

11. Výzvami zo dňa 13.2.XXX9 vyzýval žalobca žalovaných v 1.-3. rade na úhradu nájomného za ich

výlučnéužívaniespoločnejnehnuteľnosti,atovovýške9.709,20eura.Predmetnýspoluvlastníckypodiel
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.XXX4, ale svoj podiel nemohol nikdy užívať. Výšku
mesačnéhonájomnéhovyčíslilžalobcanasumu269,70euraavyplývazvyjadrenírealitnýchspoločností
zaobdobnénehnuteľnostivdanejlokalite.Vpokusochopokonávkužiadalžalobaodžalovanýchvydanie
všetkých kľúčov od zámkov na rodinnom dome na ul.X. v J.. K výzvam a pokonávkam žalobca predložil

poštové podacie lístky. Doručenky od adresátov predložené neboli.

12. Z písomného vyjadrenia G.-XX.XX.XXXX zo dňa 10.11.XXX8 k cene nájmu za rodinný dom v J.(ktorý
bol v spoluvlastníctve strán konania), sa na trhu s hnuteľnosťami v období od 1.1.XXX5-31.10.XXX8
pohybovala v rozmedzí 35.000,-Sk /995,82 eura/- 55.000,-Sk /1.825,67 eura/ za mesiac v závislosti od

vybavenia.

13. Z písomného vyjadrenia 4people real plus, s.r.o. zo dňa 2.11.XXX8 k výške nájmu za spornú
nehnuteľnosť, sa v období od 1.1.XXX5-31.11.XXX8 pohybovala cena nájmu v rozmedzí 40.000,-
Sk /1.327,76 eura/ - 65.000,-Sk /2.157,60 eura/ za mesiac plus energie.

14. Z osvedčenia o dedičstve, vydaného notárkou JUDr. T. X. pod sp. zn. 65D/66/2012 zo dňa 6.6.2012,
právoplatnosť dňa 22.6.2012 vyplýva, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na LV č. XXXX pre okres X. IV,
obec BA-m.č. J. B. P., k.ú. J. B. P., v poručiteľkinom podiele 1, nadobúdajú po poručiteľke (žalovanej v 1.
rade), žalovaný v 2. rade v 2/6-inách v pomere k celku a žalovaná v 3. rade v 1/6-ine v pomere k celku.

15. Z pôdorysu nehnuteľnosti vyplýva zákres (čl. 98,99) rozmiestnenia izieb v rámci domu, ktorý bol
v spoluvlastníctve strán konania a v ktorom bývali žalovaní v 1.-3. rade a je z neho zrejmá aj rozloha
miestností.16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.XXX4, uzavretej medzi predávajúcim L. X. a kupujúcim Z. P. vyplýva
odplatný prevod (za cenu 1.000000,-Sk) spoluvlastníckeho podielu (1/6) nehnuteľnosti vedenej na LV

č. XXXX, pre obec BA-m.č. J. B. P., a to stavby so súp. č. XXX, postavenej na par. č. XXX a pozemku
parc. č. XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 321 m2.

17. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 2.6.2011 vypovedal, že so žalovanými sa chcel
viackrát dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti, kde im navrhoval výmenu podielu za iný pozemok, ale

navrhol im aj to, že sa do domu nasťahuje, resp. že tam nasťahuje nájomníka, s čím žalovaní nesúhlasili.
Žalovaní sa na jeho úkor obohatili tým, že nehnuteľnosť ako spoluvlastník nemohol užívať a dať ju do
prenájmu. Od roku XXX5 nemal do rodinného domu žiaden prístup. Podľa jeho názoru miestnosti na
prízemí (č. 5,6) využívala žalovaná v 3. rade s rodinou. Miestnosť č. 4 bola obývacou miestnosťou, ktorú
užívali všetci spoluvlastníci. L. X. mal podľa jeho poznatkov využívať svoju bývalú detskú izbu, ktorá
bola na poschodí (č. 4).

18. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že žalobca mal záujem o výmenu spoluvlastníckeho podielu za iný
ich pozemok, resp. im navrhoval aj to, že aby mu niečo doplatili. Žalovaní mali záujem riešiť vzniknutú
situáciu. Nie je pravdou, že by sa žalobca chcel nasťahovať do domu, od roku XXX5 nie je so žalobcom
v kontakte. Žalobcovi nebránili vstupu do nehnuteľnosti. Okrem žalovaných v 1.-3. rade býva v dome

rodina žalovanej v 3. rade (manžel a 2 deti), ako aj syn žalovanej v 1. rade - L. X., ktorý svoj podiel
v dome predal žalobcovi.

19. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že žalobcovi nebránili vo vstupe do nehnuteľnosti, nevedel si však
predstaviť, ako by žalobca chcel využívať jeho 1/6. K predloženému pôdorysu nehnuteľnosti uviedol,

že jeho brat L. X. výlučne užíval na prízemí domu 2 susediace izby (č. 5 a 6), pričom on využíval iba
jednu izbu (č. 4). Spolu s bratom a ostatnými spoluvlastníkmi využíval spoločne ostatné priestory na
prízemí (terasu, predsieň, kuchyňu, jedáleň, WC a kúpeľňu). Garáž pri dome využíval výlučne L. X.. L.
X. býval v dome neprežite a mal tam aj trvalé bydlisko. V dome sa nezdržiaval iba keď bol vo výkone
trestu odňatia slobody, alebo keď bol v zahraničí ako vodič kamiónu. Prvé poschodie rodinného domu

využívala pôvodne žalovaná v 1. rade a žalovaná v 3. rade s jej rodinou. V období, keď bol L. X. vo
väzení nikto iný neužíval jeho izby.

20. Žalovaná v 3. rade vypovedala, že v rodinnom dome býva spolu s manželom a ich dvoma deťmi. S
manželom, deťmi a s matkou využívali horné poschodie rodinného domu. L. X. obýval na prízemí dve

izby, ktoré neboli obývané iba vtedy, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, alebo keď bol na cestách
s kamiónom. Žalovaný v 2. rade obýval zase izbu č. 4.

21.Uznesením č.k. 6C/106/2011-77zo dňa 12.9.2013, právoplatný dňa 9.10.2013, bolo v dôsledku straty
spôsobilosti byť účastníkom konania, zastavené konanie proti žalovanej v 1. rade.

22. Svedok L. X. vypovedal, že žalobca je v podielovom spoluvlastníctve s jeho súrodencami (žalovaní v
2. a 3. rade). Žalobcovi spoluvlastníci nebránili využívať jeho 1/6-ový podiel na nehnuteľnosti. Žalobca k
nim chodil a so súhlasom spoluvlastníkov mohol užívať svoju časť nehnuteľnosti. Mal vedomosť o tom,
že jeho matka sa mala so žalobcom dohodnúť na odkúpení podielu od žalobcu, nepamätá si však aká

čiastka bola dohodnutá a vyplatená žalobcovi. Uviedol, že on využíval dve zadné izby na prízemí a brat
využíval jednu izbu. Sestra s mamou užívali poschodie domu.

23. Svedok Y. X. vypovedal, že je manželom žalovanej v 3. rade. On s manželkou a svokrou užívali
horné poschodie, švagor L. aj žalovaný v 2. rade využívali spodok domu.

24. Súd právne uzatvára:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.Podľa § 136 ods. 2 OZ Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Obsahom spoluvlastníckeho práva, je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona
užívať. Medze užívania sú stanovené spoluvlastníckym podielom, ktorý vyjadruje mieru účasti (a
možnosti užívania) vlastníka na spoločnej veci. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je spoluvlastníkmi
umožnené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Aj keby medzi podielovými spoluvlastníkmi

nedošlo dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich by ju užívali, nie je možné dospieť
k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je v takomto
prípade ich spoluvlastnícke právo. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu
a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.
Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na

peňažnú náhradu za užívanie veci.

26. V prejedávanej veci bolo nesporné, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k vyššie
uvádzanej nehnuteľnosti vo výške 1/6 k celku, kúpnou zmluvou katastrálne zapísanou dňa 2.6.XXX4
od predchádzajúceho podielového spoluvlastníka (X.X.a), čím žalobca nastúpil do (spolu)vlastníckych

práv predávajúceho. Bolo taktiež nepochybné, že ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, boli popri
žalobcovi, už iba žalovaní v 1.-3. rade. Po smrti žalovanej v 1. rade jej dedičský podiel (1/2) nadobudli
žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade, čím súd konštatuje, že bol v celosti a riadne ustálený a v žalobe
aj označený úplný okruh účastníkov sporu.

27. Nevyhnutným a esenciálnym predpokladom úspešnosti žalobcu na peňažnú náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho (1/6) spoluvlastníckeho podielu bolo preukázanie tej skutočnosti, že jeho
podiel užívali iní spoluvlastníci nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Iba preukázanie ktorý zo
spoluvlastníkov a v akom rozsahu využíval spoluvlastnícky podiel žalobcu bolo spôsobilé dať základ
pre dokazovanie ohľadne výšky peňažnej náhrady. Dokazovaním bolo preukázané, že spoluvlastnícky

podiel kúpil žalobca od L. X.a, ktorý v dome ostal bývať aj po predaji svojho spoluvlastníckeho podielu.
Kupujúci (žalobca) nepreukázal, že by predávajúceho L. X.a vyzval na odovzdanie predmetu kúpy.
Svedeckými výpoveďami bolo zistené, že L. X. výlučne obýval 2 izby na prízemí a spoluvlastnícky
využíval ostatné spoločné miestnosti (s výnimkou tých, ktoré obývali ostatnú členovia domácnosti - izba
na prízemí, kde býval žalovaný v 2. rade a horné poschodie domu). Ani po predaji podielu L. X.a sa

užívanie jednotlivých častí domu nezmenilo, teda ostatní spoluvlastníci bývajúci v dome, užívali dom
v tom zmysle, že žalovaná v 1. rade výlučne využívala izbu č. 2 na poschodí (14,95 m2) žalovaný v 2.
rade využíval výlučne miestnosť č. 4 na prízemí (24 m2), žalovaná v 3. rade s rodinou využívala izby č.
3 a 4 na poschodí (20 a 24 m2) a L. X. využíval izby č. 5 a 6 na prízemí (14,95 a 14,95 m2). Spoločnými
priestormi boli na prízemí (predsieň, jedáleň, kuchynský kút, WC a kúpeľňa) a chodby na poschodí

(č. 1,6). Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť
užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota,
vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. Svedkovia aj žalovaní potvrdili, že
predávajúci L. X. dom užíval aj po predaji podielu, pričom žalobcovi nebránili v užívaní nehnuteľnosti. Je
teda zrejmé, že žalobca svoj podiel na nehnuteľnosti neužíval a ani nepreukázal, že by ho užívať chcel,

alebo že by mu žalovaní v užívaní bránili. Osamotená písomná výzva na vydanie kľúčov od domu (z roku
XXX8) sama o sebe nie je spôsobilá preukázať existenciu prekážky na užívanie podielu. Navyše, keď
samotní žalovaní potvrdili, že s nimi žalobca od roku XXX5 komunikoval iba písomne a v dome od tohto
obdobia fyzicky nebol. V zmysle písomných výziev na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľnosti z
roku XXX9 vyplýva, že žalobca od žalovaných v 1.-3. rade žiadal zaplatenie nájomného vo výške 269,70

eura mesačne (spolu 9.709,20 eura) za to že žalovaní výlučne užívajú jeho podiel. Takéto podanie však
nepreukazuje to, že by mu ostatní spoluvlastníci bránili v užívaní podielu, ale preukazuje iba záujem o
finančný benefit zo získaného spoluvlastníctva. Náhradu však nemožno uplatňovať v takom prípade, ak
spoluvlastník dobrovoľne neužíva svoj podiel a ak tento neužívaní (nenadužívajú) ostatní spoluvlastníci.Inak povedané, to, že spoluvlastník (žalobca) neužíva svoj podiel a tento podiel súčasne neužívanú ani
iníspoluvlastníci,nezakladáautomatickynárokžalobcunafinančnúnáhraduzaneužívaniejehopodielu.
Ostatní spoluvlastníci nezabrali miestnosti, ktoré užíval L. X., keďže tento v dome stále býval, mal tam

veci a aj po výkone trestu odňatia slobody, či po návrate z ciest na kamióne, sa do ním obývaných
izieb vracal. Žalovaní vylúčili, že by počas neprítomností L. X.a v dome niekto z nich tieto izby užíval.
Je teda zrejmé, že ani po prevode spoluvlastníckeho podielu sa užívatelia nehnuteľnosti, ani rozsah
užívania nijako nezmenili v tom smere, že by žalovaní užívali žalobcov kúpený podiel. Navyše bolo
úlohou žalobcu, aby v kontradiktórnom konaní preukázal ktorý zo spoluvlastníkov a v akom rozsahu

užíval jeho spoluvlastnícky podiel. To sa v tomto konaní nepreukázalo. Rovnako nebola preukázaná
ani solidárnosť záväzku žalovaných.

28. Tvrdenie žalobcu, že podľa jeho názoru miestnosti č. 5 a 6 (užívané L. X.), mala užívať žalovaná
v 3. rade s jej rodinou a že izbu na poschodí č. 4, pôvodná detská izba L. X.a, nebola L. X. v rokoch
XXX7-2010 užívaná, lebo bol závislý na psychotropných látkach, vykonával výkon trestu odňatia slobody

a pracoval v zahraničí, nebola ničím preukázaná. Jediné, čomu je možné prisvedčiť je to, že miestnosti
na poschodí, teda aj pôvodnú detskú izbu L. X.a (izba č. 4) využívala žalovaná v 3. rade od roku 1993,
teda po narodení jej detí. Je teda logické, že izbu č. 4 (na poschodí) nevyužíval v prejedávanom období
L. X., keďže užíval dve izby (č. 5 a 6) na prízemí domu. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by
žalovaní jednak užívali jeho spoluvlastnícky podiel a nepreukázal ani to, že by tak mali robiť spoločne a

v rovnakom rozsahu, keďže na náhradu mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne.

29. Aj napriek tomu, že žalobca nepreukázal ktorý zo žalovaných, v akom rozsahu a v akom období mali
užívať jeho spoluvlastnícky podiel, súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k obdobiu, za ktoré požadoval
finančnú náhradu a k jej výške.

30. Žalobca v žalobe zo dňa 17.2.2010 žiadal od žalovaných solidárnu finančnú náhradu (nesprávne
označenú ako nájomné, či bezdôvodné obohatenie) vo výške 12.945,60 eura, ktorá pozostávala
zo sumy 3.326,40 eura za obdobie 03/XXX9 - 03/2010 (12 x 269,70 eura/mesačne) a zo sumy
9.709,20 eura za obdobie 03/XXX6 - 03/209 (36 x 269,70 eura/mesačne). Súčasne žiadal priznať

príslušenstvo pohľadávky. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania (3 roky spätne od
podania žaloby; žaloba bola podaná dňa 19.2.2010). Na pojednávaní konanom dňa 29.5.2014 právna
zástupkyňažalobcuuviedla,ženároksižalobcauplatňujeužibazaobdobieod19.2.XXX7do19.2.2010.
Je preto pravdepodobné, že týmto vyjadrením reflektovala na vznesenú námietku premlčania, avšak
k úprave žaloby nedošlo, táto nebola vzatá sčasti späť a ani nebola modifikovaná žalovaná istina.

Na poslednom pojednávaní naopak žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, zotrval na
finančnej náhrade v tom zmysle, ako ju požadoval v žalobe zo dňa 17.2.2010. Predmetom konania
preto ostala žaloba v nezmenenom znení tak, ako bola podaná na súd dňa 19.2.2010. Súd mal teda
ustálené obdobie odkedy žalobca žiada finančnú náhradu, čo bolo obdobie od 19.2.XXX6-19.2.2010
v celkovej výške 12.945,60 eura (48 x 269,70 eura/mesiac). Reagujúc pritom na vznesenú námietku

premlčania súd uvádza, že právo uplatnené žalobcom je majetkovej povahy a premlčalo by sa v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Teda nárok starší ako tri
roky spätne od 19.2.2010 (podanie žaloby) je súdne nevymáhateľný a preto námietka premlčania bola
dôvodná. K ustáleniu výšky žiadanej mesačnej finančnej náhrady vo výške 269,70 eura (8.125,-Sk)
súd uvádza, že túto žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nešpecifikoval a pre súd nebolo zrejmé,

prečo žiada náhradu práve v takejto výške, keďže túto sumu nijako nepodporil prípadným výpočtov z
akého vychádzal. Nie je úlohou súdu domýšľať si riešenie, ktoré môže byť navyše nesprávne z pohľadu
žalobcu, či žalovaných, ale bol úlohou žalobcu vierohodne a presne vyargumentovať prečo žiada práve
takúto konkrétnu sumu. Žalobca pritom iba uviedol, že vychádzal z dvoch prieskumov v realitných
kanceláriách, kde jednak bola určená cena nájomného (čo v tomto prípade nebolo možné žiadať) a ich

rozsah bol v rozmedzí 35.000-55.000,-Sk, resp. 40.000-65000,-Sk. Z týchto údajov súd nevedel zistiť,
ako dospel žalobca k mesačnej náhrade za 1/6 jeho podielu práve na sumu 269,70 eura (8.125,-Sk).

31. Súd zamietol návrh na znalecké dokazovanie, ktorým sa mala preukázať výška mesačnej náhrady
z tých dôvodov, že jednak nemal osvedčený základ nároku, a to ten, že by žalovaní užívali žalobcov

spoluvlastnícky podiel a súčasne súd výzvou zo dňa 15.6.2020 vyzval strany na označenie dôkazov,
pričom žalobca sám avizoval preloženie znaleckého posudku ešte v júli 2020, čo však do konania
pojednávania dňa 24.11.2020 neurobil. Nijako pritom neavizoval prípadné problémy s obstaraním
znaleckého posudku. Aj vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania súd konštatuje, že strany malidostatok času nielen na označenie, ale aj predloženie dôkazov, pričom takéto dokazovanie by bolo
navyše neúčelné a zbytočne predlžujúce konanie.

32. Z vyššie uvedených skutočnosti teda vyplýva, že žalobca jednak nepochybne nepreukázal, že by
práve žalovaní, ako spoluvlastníci, užívali jeho spoluvlastnícky podiel a nepreukázal ani to, že by tak
robili v rovnakom rozsahu, keďže od nich žiadal priznať náhradu spoločne a nerozdielne. Ak by aj vyššie
uvedené okolnosti bol osvedčil, jeho nárok by nemohol byť úspešný v celom rozsahu od 19.2.XXX6,
keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania. Záverom súd uvádza, že vierohodne nebolo ustálené

ani to, prečo žiada finančnú náhradu práve vo výške 269,70 eura mesačne, z akej sumy žiada úrok z
omeškania, prečo vo výške 4% a prečo od 1.3.XXX9 (výzvy na úhradu nájomného neboli žalovaným
doručené, pričom žalobca uvádzal, že dátum, od ktorého žiada peňažnú náhradu je počítaný dátumu
poslednej výzvy žalovaným, ktorá ale bola zo dňa 13.2.XXX9) do zaplatenia. Nakoľko neboli preukázané
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žalobe, súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní
plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto

rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.