Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203178
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320203178.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D.
XXX, proti žalovaným: 1. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, T., 2. MARENČÍK dražby, s.r.o., so
sídlom Snežienková 1726/4, Nitra, IČO: 48 172 022, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo

dňa 7. septembra 2020, č.k. 17C/40/2020-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, a 3 § 329 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), ustanovením § 151a, § 151c ods. 1, § 151l ods. 1, § 151m Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
vecne súd dôvodil, že v danom prípade neboli splnené predpoklady na nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala

uložiť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci
samejažalovanémuv2.radeuložilpovinnosťzdržaťsaúkonovsmerujúcichkuskutočneniudobrovoľnej
dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec J. D., ktoré sú v
návrhu bližšie špecifikované. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne a pripojenými
listinnými dôkazmi (Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.11.2019, prefotené sms
správy, Zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zo dňa 21.6.2018, Zmluva o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.6.2018 uzatvorenou medzi žalovaným v 1.
rade, žalobkyňou a spoločnosťou Design Pro-Tech s.r.o., Výzva na umožnenie obhliadky za účelom
ohodnotenia nehnuteľnosti z 3.6.2020, KVITANCIA a súhlas s výmazom záložného práva z katastra
nehnuteľností veriteľa FINANC PARTNERS s.r.o., a dlžníka C. O., Zmluva o úvere podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka veriteľa : FINANC PARTNERS s.r.o. a dlžníka : Desingn Pro - Tech
s.r.o., Reklama Ing. K. B. - poskytovanie služieb, stiahnuté z internetovej stránky, Zaslanie oznámenia

o dražbe z 14.2.2020, Predžalobná upomienka zo dňa 13.5.2019, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
DD 23/2019, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Odvolanie plnej moci podľa § 33b OZ z 17.1.2018)
dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Súd dôvodil, že žalobca musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov strán sporu, musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy, čo sa navrhovateľke v tomto prípade nepodarilo. Súd poukázal na ust. § 132 ods.

1 Civilného sporového poriadku, ktoré vyžaduje v žalobe uviesť okrem iného pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. V danom prípade z obsahu návrhua pripojených listín súd zistil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.6.2018
nesúvisí so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.6.2018 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade, na ktorú sa žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva. V zmluve o

zriadení záložného práva nie je dlžníkom žalobkyňa, ale spoločnosť Design Pro-Tech s.r.o., a žalobkyňa
je záložcom. Taktiež v Zmluve o zriadení záložného práva je v článku II., v bode 2.1, písm. l) uvedené,
že Zmluva o pôžičke - znamená zmluvu o pôžičke, ktorú dňa 21.6.2018 uzavreli R. R. ako veriteľ a
spoločnosť Design Pro-Tech s.r.o. ako dlžník v znení ako je príloha č. 1 tejto Zmluvy. Z doložených listín
súd zistil, že príloha č. 1 pripojená nie je. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javí ako

zavádzajúci, pretože žalobkyňou uvádzané tvrdenia sú v rozpore s pripojenými listinami.

3.Súdprvejinštanciedospelzpodanéhonávrhuapripojenýchlistinnýchdôkazovkzáveru,žežalobkyňa
neosvedčila podmienky dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia, keď neosvedčila nárok,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a súčasne to, že jej hrozí bezprostredná ujma na jej
právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby. Tiež súd poukázal na to, že konanie žalovaného v

1. rade, v ktorom by absentoval zákonný podklad pre realizáciu jeho záložného práva ako záložného
veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby, by bolo uskutočňované v rozpore so zákonom. Začatie
výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia
povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba predstavuje osobitné
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide o spôsob

výkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v
zákone o dobrovoľných dražbách. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži
inštitút dobrovoľnej dražby, upravený v zákone o dobrovoľných dražbách. Zabezpečenie úveru záložnou
zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade,
ak dlžník úver riadne nespláca. Nepriaznivá finančná situácia žalobkyne nie je dôvodom na to, aby súd

zakázal žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne a taktiež nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom pre dlhodobé neplnenie
si povinností vo vzťahu k veriteľovi. Ani skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne nie je
dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému
veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi

zálohov nevylučuje. Súd poukázal aj na to, že ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené konkrétne
práva žalobkyne, žalobkyňa má možnosť v lehote do troch mesiacov od udelenia príklepu podať na súd
žalobu o neplatnosť dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže
žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo
sa jej preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva, preto súd preto jej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu v plnom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žalobkyňa
je toho názoru, že uviedla a opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorémusamáposkytnúťochranaauviedlarozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnej
úpravy pomerov. Žalobkyňa má len tie zmluvy, ktoré súdu predložila ako dôkaz a iné nemá a nikdy iné
ani nepodpísala. V ďalšom opísala skutkový stav zhodne s tým, ako ho uviedla v návrhu. Mala úver od
FINANC PARTNERS s.r.o. a keďže ho nezvládala splácať, našla cez internet pomoc u Ing. K. B., ktorý
jej ponúkol výhodnú pôžičku a sľúbil, že zároveň vybaví ďalšiu pôžičku v banke. Žalobkyňa brala úver

pretože jej starobný dôchodok nepostačoval na úhradu nedoplatkov za byt, úvery a lieky, žalovaný 1.
jej ho poskytol bez ohľadu na to, či bude schopná ho splácať alebo nie, hoci vedel, že má ďalší úver
a nezvláda ho splácať, tak jej ponúkol lepší s tým, že vyplatí dlh v nebankovej spoločnosti. Menovaný
teda po prehliadke bytu sprostredkoval poskytnutie úveru s tým, že na zmluve bude pán R., nakoľko
on s ním spolupracuje. Takto uzavreli dňa 21.06.2018 zmluvu o pôžičke na 19.419,49 eur s dobou

splatnosti najneskôr do 31.1.2019 a zároveň sa jej Ing. B. zaručil, že sa nemusí báť a že vybaví v banke
hypotéku 39.500 eur s výhodnejšími splátkami okolo 140 eur v januári 2019 ( o čom v prílohe zakladá
žalobkyňa dôkaz o komunikácii). Naťahovali čas a vedeli, že úver nie je možné vybaviť, im išlo o to,
aby jej zobrali byt, žalobkyňa sa stala obeťou podvodu. V januári 2019 ihneď išla do banky a povedali
jej, že má 62 rokov a v žiadnom prípade úver nedostane. Úver vybaviť nevedel, preto začali chodiť

upomienky. Žalobkyňa mu hovorila, že nesúhlasí s dražbou, lebo sa jej zaručil Ing. B., že jej vybaví úver,
ale nevybavil a oklamal ju. Podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.11.2019 má
žalobkyňa zaplatiť sumu vo výške niekoľkých miliónov 13.512.532,08 eur. V predžalobnej upomienke
zo dňa 13.05.2019 žalovaný 1. uvádza, že dňa 07.06.2018 mali uzatvoriť zmluvu č. 1, kde im malposkytnúť pôžičku vo výške 8.500 eur. Ide tu o nejaký podvod, v živote s ním takúto zmluvu neuzavrela,
úverová zmluva mala byť uzatvorená dňa 21.06.2018 a to na výšku úveru 19.419,49 eur, žiaden iný úver
neexistuje, ako aj v záložnej zmluve žalovaný 1 uvádza len jeden úver. V zmluve o zriadení záložného

práva v bode 7.4 záložca vyhlasuje, že uznáva spôsoby výkonu záložného práva podľa tejto zmluvy a
súčasne poveruje a splnomocňuje záložného veriteľa, aby v jeho mene a na jeho účet uskutočnil všetky
úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva. Dňa 17.01.2019 žalobkyňa na notárskom
úradeodvolalaplnúmoc,ktorúmalapodpísaťvzáložnejzmluve.Žalovaný1.vzhľadomnato,ženedošlo
podľa neho k úhrade dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú

naplánoval. Do dnešného dňa žalobkyni nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1. realizuje
výkon záložného práva. V oznámení o výkone záložného práva z 19.11.2019 dlh ku dňu 15.11.2019
predstavuje sumu 13.512.532,08 eur, pričom za pôžičku vo výške 19.419,49 eur nemôže žiadať sumu v
takejto výške, ide o úžeru. Absolútne neplatným právnym úkonom je úver poskytnutý pri zneužití tiesne
alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie, právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Žalobkyňa sa domáha ochrany vlastníctva k svojmu majetku, ktorú

priznáva článok 20 ods. 1 Ústavy. Intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe
predaja predmetu vlastníctva v dobrovoľnej dražbe, by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej
alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (nález ÚS SR zo dňa
14.09.2011 II. ÚS 237/2011-41). Žalobkyňa preto žiada, aby súd určil, že oznámenie o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 19.11.2019 je neplatné s poukazom na § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa tvrdí, že jej bolo upreté právo na spravodlivý proces. Podľa jej názoru zmluvný vzťah sa dostal
do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, preto sa obrátila na súd. Je presvedčená, že žalovaný voči nej použil aj
neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup. Preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za
správne. Uviedol, že žalobkyňa sama uvádza, že jej poskytol pôžičku a že jej peniaze boli reálne
odovzdané. Na zabezpečenie svojej pohľadávky voči nej si dohodli záložné právo, ktorým založili
dotknutú nehnuteľnosť. Žalovaný poskytol žalobkyni k uhradeniu dlhu dostatočný časový priestor nad

rámec lehoty splatnosti aj nad rámec akýchkoľvek zákonných povinností. Pôžička bola poskytnutá
aj na dlhy vyplývajúce z podnikania dcéry žalobkyne, je teda zrejmé, že rodina žalobkyne o úvere
vedela, sama ho využila a vedela aj o založení nehnuteľnosti, ktorú spoločne obývajú. Argumenty
týkajúce sa zneužitia žalobkyne pri výkone záložného práva nepovažuje žalovaný v 1. rade za dôvodné.
Žalobkyňa má plnú spôsobilosť na právne úkony a nemôže žalovaného v 1. rade viniť za to, že si

dovolil realizovať svoje práva v dôsledku nesplnenia jej povinnosti. Okrem toho dražba prebieha už
veľmi dlho a mala teda dostatok času riešiť svoju situáciu, resp. vykonať kroky smerujúce k dohode,
o ktorú sa žalovaný aj sám bezvýsledne pokúšal. Z uvedených dôvodov nevidí žiadny priestor pre
ďalšie odďalovanie výkonu záložného práva a to aj s prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa doposiaľ
neprejavila ani minimálny záujem o úhradu svojho dlhu. Neskôr doplnil, že výkon záložného práva, ktorý

je aktuálne vedený cestou dobrovoľnej dražby, sa týka záložného práva založeného záložnou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobkyňou ako záložcom, nie však záložným dlžníkom. Táto záložná zmluva je
evidovaná Okresným úradom Galanta pod V2926/2018 a zabezpečuje záväzok dlžníka Design Pro-
Tech s.r.o., so sídlom Kráľov Brod 371, zast. konateľom C. X., ktorá je dcérou žalobkyne. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj v žalobe sa žalobkyňa vyjadruje k inej zmluve o pôžičke, v ktorej

dlžníkom je samotná žalobkyňa, aj tento záväzok je zabezpečený záložným právom podľa záložnej
zmluvy evidovanej ako ďalšej v poradí pod V2927/2018.

6. Žalovaný v 2. rade k podanému odvolaniu uviedol, že nevidí žiaden dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Konanie o dobrovoľnej dražbe v danej veci prebieha štandardným spôsobom,

z dražobného spisu vyplýva, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú klamlivé a zavádzajúce.
Žalobkyňa nijako neodôvodnila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, navyše žalovaný v
2. rade sa necíti byť pasívne legitimovaným subjektom. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
taxatívne definuje prípady, kedy dražobník musí upustiť od dražby, v ostatných prípadoch musí dražbu
uskutočniť. Navrhol preto, aby odvolací súd zamietajúce uznesenie potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmalnapadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala na okresnom súde dňa 20.08.2020 žalobu, ktorou
sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018 uzavretej medzi ňou a žalovaným
v 1. rade/, určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1. rade a to výkonu záložného práva zo

zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 21.06.2018 a určenia neplatnosti
právnych úkonov dražobníka MARENČÍK dražby, s.r.o., so sídlom Snežienková 1726/4, Nitra smerujúce
k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. J. D., Okresný
úrad Galanta, vchod bez označenia, X. posch., byt č. XX. Tým istým podaním sa zároveň domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu

záložného práva do rozhodnutia vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby tam špecifikovaných nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu nachádzajúcich sa v obci J. D..

11. V žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa dôvodila, že mala úver od

veriteľa FINANC PARTNERS s.r.o. a nezvládala ho splácať. Preto hľadala pomoc na internete a našla
Ing. K. B., s ktorým si dohodla doma stretnutie a tento jej ponúkol výhodnú pôžičku a sľúbil, že jej
zároveň vybaví ďalšiu pôžičku v banke s výhodnejšími splátkami. Dohodli sa, že jej poskytne úver vo
výške 19.419,49 eur, ale v zmluve bude uvedený pán R., nakoľko s ním spolupracuje. Dňa 21.6.2018
uzatvorila ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o pôžičke s dobou splatnosti

najneskôr do 31.01.2019. Pri podpise zmluvy o pôžičke žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver
vo výške 19.419,49 eur a to tak, že sumu vo výške 9.618,34 eur na účet FINANC PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, IČO: 36 783 323 a sumu vo výške 9.801 eur žalobkyni na
jej účet. V januári 2019 jej mali zabezpečiť ďalší úver - hypotéku v banke na 39.500 eur, z ktorej sa
mala splatiť ich pôžička s tým, že mesačná splátka bude 140 eur. Naťahovali čas, vedeli, že úver nie

je možné vybaviť, podviedli ju. V januári 2019 keď išla do banky jej povedali, že v jej veku 62 rokov
v žiadnom prípade úver nedostane, takže bola oklamaná. Úver vybaviť nevedel, tak jej začali chodiť
upomienky. V predžalobnej upomienke žalovaný v 1. rade žiadala celkovú dlžnú sumu 32.277,40 eur
(istina, úroky z omeškania a sankcie). Žalovaný v 1. rade vzhľadom na to, že podľa neho žalobkyňa
neuhradila dlh, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa tvrdí,

že jej nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný v 1. rade realizuje výkon záložného práva.
V oznámení o výkone záložného práva zo dňa 19.11.2019 dlh ku dňu 15.11.2019 predstavuje sumu
13.512 532,08 eur. Úver mal byť poskytnutý vo výške 19 419,49 eur a za poskytnutie pôžičky mal byť
úrok vo výške 500 eur. V predžalobnej upomienke zo dňa 13.5.2019 žalovaný v 1. rade uvádza, že dňa
7.6.2018 uzatvoril so žalobkyňou zmluvu č. 1, kde žalovaný v 1/ rade žalobkyni poskytol pôžičku vo

výške 8.500 eur. Podľa žalobkyne v danom prípade ide o podvod, so žalovaným v 1. rade žalobkyňa
takúto zmluvu neuzatvorila. Zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená dňa 21.6.2018 na sumu 19.419,49
eur. Žiaden iný úver č. 1 neexistuje. Aj v záložnej zmluve žalovaný v 1. rade uvádza len jeden úver.
Žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver bez ohľadu na to, či bude schopná splácať alebo nie. Vedel,
že žalobkyňa má ďalší úver a nezvláda ho splácať tak jej ponúkol lepší s tým, že žalobkyňa ním vyplatí

dlh v nebankovej spoločnosti. Žalobkyni bolo sľúbené, že úver jej vybaví žalovaný v 1. rade a Ing. K.
B. a žalobkyňa im vráti pôžičku. Úver nevybavili. Splatnosť pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke bola dňa
31.01.2019. Žalobkyňa brala pôžičku ako dôchodkyňa, pretože jej starobný dôchodok ako jediný príjem
nepostačoval na úhradu nedoplatkov za byt, úvery a lieky. Žalovaného v 1. rade vôbec nezaujímalo,
že žalobkyňa nemá vôbec financie a je už psychicky na dne, lebo nezvláda splácať ďalšie úvery, na

100 % ju presvedčil, že jej úver vybaví a z toho vyplatí jeho pôžičku. Vôbec ho nezaujímala bonita a
stav núdze, či dlžníčka dokáže plniť záväzky z úverovej zmluvy. Jej príjmy nestačili a potvrdzuje to aj
ďalší úver, ktorý si zobrala od ďalšej nebankovky, pričom žalovaný v 1. rade tento úver vyplatil, pričom
vedel, že žalobkyňa už nestíha nič platiť. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako veriteľ využil ľahkomyseľnosť,podľa žalobkyne musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity, životných nákladov
a celkovej schopnosti splácania úveru zo strany žalobkyne. Žalovanému v 1./ rade však bolo jedno,
či žalovaná bude schopná pôžičku splácať, nakoľko mal záruku oveľa vyššej hodnoty ako úver vo

výške 19.419,49 eur, a to 3 izbový byt vo vlastníctve žalobkyne. Byt založila z toho dôvodu, že si našla
na internetovej stránke reklamu, že poskytujú úvery, keď niekto nevie úvery splácať, že im takýmto
spôsobom pomôžu. Úver mal byt' zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného
v 1. rade na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších
pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018

podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 21.06.2018 pre nehnuteľnosti
v obci J. D.pecifikované vyššie. Žalovaný v 1. rade vzhľadom na to, že nedošlo k úhrade dlhu, pristúpil
k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú naplánoval. Žalobkyni dodnes nie
je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný v 1. rade realizuje výkon záložného práva. V oznámení
o výkone záložného práva zo dňa 19.11.2019 dlh ku dňu 15.11.2019 predstavuje sumu 13 512 532,08
eur. Za pôžičku vo výške 19.419,49 eur žiadať sumu v toľkých miliónoch je úžera. Žalovaný v 1. Rade

ako dodávateľ vedome obchádza zákon a núti spotrebiteľa k takému konaniu, ktoré nie je povinný
vykonať. Žalovaný voči žalobkyni použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup v rozpore
so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa žiada, aby súd určil, že Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.11.2019, je neplatné. V byte, ktoré je predmetom výkonu
záložného práva bývajú aj maloleté vnučky žalobkyne, nositeľom práva je tak aj maloleté dieťa, pričom

ochrana dieťaťa je zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa názoru žalobkyne zmluva
o pôžičke bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky
a ona podpísala všetko čo jej kázali, nakoľko sľúbili, že jej vybavia úver a dôverovala im. Právne úkony
dodávateľa - žalovaného v 1. rade sú podľa nej v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom.
Taktiež v záložnej zmluve žalobkyňa podpísala, že splnomocňuje veriteľa, že môže byt predať v mene

žalobkyne tretej osobe a vykonať ďalšie právne úkony súvisiace s predajom Zálohu. Žalobkyňa počas
splácania úveru zistila, že prebieha organizovaný ekonomický podvod, na ktorom sa podieľajú žalovaní
v 1. a v 2. rade. Uviedla, že žalovaný v 2. rade nevyhotovil správny znalecký posudok na nehnuteľnosť a
podcenil ju na cenu 48.600 eur, preto žalobkyňa podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
pretože výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. V prípade vykonania dražby

bydošlokneprimeranémuzásahudoprávanaobydlieadoprávanasúkromnýarodinnýživotžalobkyne
a maloletých detí, bol by tiež porušený aj článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
dohôd.

12. Z návrhu žalobkyne teda vyplýva, že táto mala pôvodne úver od FINANC PARTNERS s.r.o., ktorý

nevedela splácať, preto so žalovaným v 1. rade uzavrela dňa 21.06.2018 Zmluvu o pôžičke na sumu
19.419,49 eur s dobou splatnosti najneskôr do 31.01.2019 a pri podpise zmluvy jej žalovaný v 1. rade
poskytol sumu 9.618,34 eur na účet FINANC PARTNERS s.r.o., a sumu vo výške 9.801 eur žalobkyni
na účet. Táto zmluva bola ako dôkaz doložená a teda uvedené tvrdenia žalobkyňa osvedčila. Ďalej
žalobkyňa tvrdila, že úver bol zabezpečený záložný právom a to Zmluvou o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok zo dňa 21.06.2018 pre nehnuteľnosti v obci J. D. špecifikované vyššie. Táto
skutočnosťvšakužosvedčenánebola,pretožepodľadôkazu,ktorýžalobkyňaknávrhupripojila-Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 21.06.2018, na ktorý žalobkyňa odkazuje, bola uvedená zmluva
uzavretá medzi žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom a spoločnosťou Design Pro-Tech s.r.o.,
konajúcej prostredníctvom konateľa C. X. ako záložným dlžníkom, pričom žalobkyňa je záložcom. V

predmetnej Zmluve o zriadení záložného práva je v článku II., v bode 2.1, písm. l) uvedené v rámci
výkladu pojmov uvádzaných v Zmluve o zriadení záložného práva, že Zmluva o pôžičke - znamená
zmluvu o pôžičke, ktorú dňa 21.6.2018 uzavreli R. R. ako veriteľ a spoločnosť Design Pro-Tech s.r.o.
ako dlžník v znení ako je príloha č. 1 tejto Zmluvy, túto ale žalobkyňa k návrhu nedoložila. Rovnako
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa ako dôkaz predložila aj predžalobnú upomienku zo

dňa 13.05.2019, túto však žalovaný v 1. rade adresuje spoločnosti Design Pro-Tech s.r.o. ako dlžníkovi,
ktorého napomína, že dňa 21.06.2018 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, ktorou tejto spoločnosti poskytol
sumu 10.580,51 eur a keďže pôžička nebola vrátená v dohodnutom termíne splatnosti, preto dlžníka
vyzýva na jej vrátenie aj s príslušenstvom v celkovej sume 12.074,79 eur najneskôr do 30.05.2019, v
opačnomprípadepristúpidlžníkkvýkonuzáložnéhoprávaabudevymáhaťdlžnúsumuodručiteľkyC.X.

a ručiteľky C. O.. Uvedený listinný dôkaz rovnako nekorešponduje so žalobkyňou opísaným skutkovým
stavom.Žiadasaeštedodať,žepokiaľžalobkyňaapelujenasúd,abyjuochránilpredúžeroužalovaného
v 1.rade, ktorý od nej za pôžičku v sume 19.419,49 eur žiada sumu v niekoľkých miliónoch ( vychádzajúc
z toho, že v oznámení o výkone záložného práva zo dňa 19.11.2019 dlh ku dňu 15.11.2019 predstavujesumu 13 512 532,08 eur), odvolací súd poznamenáva, že v predloženom Oznámení o začatí výkonu
záložného práva sa uvádza, že zabezpečovaná pohľadávka predstavuje ku dňu 15.11.2019 sumu vo
výške 13512532,08 eur, slovom dvanásťtisícpäťstotridsaťdva eur a osem centov, čiže je zrejmé, že sa

jedná o preklep a správna výška dlhu je 12.532 eur, navyše toto oznámenie sa týka zabezpečovanej
pohľadávky záložného veriteľa - žalovaného v 1.rade voči dlžníkovi -záložcovi spoločnosti Design Pro-
Tech s.r.o. a nejde o dlh vyplývajúci zo žalobkyňou tvrdenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018 na
sumu 19.419,49 eur. V prípade, že sa žalobkyňa domnieva, že na nej bol spáchaný podvod, na ktorom
sa podieľajú žalovaní v 1. a v 2. rade, môže podať trestné oznámenie na najbližšom oddelení policajného

zboru SR, avšak opísané skutočnosti tak, ako ich uvidela vo svojom návrhu a podporila pripojenými
listinami nepostačujú na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žiadala.

13. Odvolací súd preto po preskúmaní obsahu spisu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k
záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol byť úspešný. Nariadenie
neodkladného opatrenia je možné iba za splnenia zákonných predpokladov, teda jedine vtedy ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods.
1 CSP), pričom súd vyhodnocuje splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vymedzuje § 326 CSP, pričom vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia

zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie takýchto rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou, čiže navrhovateľ musí
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť požadované neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý charakterizuje tento inštitút. Rozhodujúce

skutočnosti musí navrhovateľ potom tiež osvedčiť pripojenými dôkazmi. Vychádzajúc z toho, čo
žalobkyňa uviedla v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( v spojení s obsahom žaloby vo
veci samej, ktorej je súčasťou) aj odvolací súd musel konštatovať, že vecná argumentácia žalobkyne v
návrhu nepresvedčila súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré táto žiadala. Žalobkyňa
dostatočneneobjasnilaskutkovéokolnosti,jejskutkovétvrdeniasúneúplnéanekompatibilnéslistinnými

dôkazmi, ktoré súdu spolu s návrhom predložila. Súd si nemôže sám dotvárať skutkový dej, musí
vychádzať z obsahu návrhu a predložených listín.

14. Odvolací súd preto v celom rozsahu zdieľa závery prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje

správnosť jeho dôvodov, pričom odkazuje na výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne právne významné argumenty,
ktoré by mohli mať vplyv na výsledok tohto konania a odvolací súd tak nenachádza žiadny dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery v zmysle ňou navrhnutého neodkladného opatrenia a to z dôvodov, ktoré
uviedol už prvoinštančný súd. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne v celosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania súd nerozhodoval, keďže o nároku na náhradu
trov celého konania, a to prvoinštančného i odvolacieho, rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).