Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/407/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207957
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1307207957.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu v 1. rade: TAKKO Holding GmbH, Alfred Krupp
Str. 21, 48291 Telgte, SRN, IČO: HRB 8389, zast. JUDr. Editou Krejčí, advokátkou, Hlavné nám. 5,
Bratislava a žalobcu v 2. rade: Takko Fashion s. r. o., Čechyňská 365/23, 602 00 Brno, ČR, IČO:
27 060 501, zast. JUDr. Editou Krejčí, advokátkou, Hlavné nám. 5, Bratislava (podnikajúci na území
SR do 24.12.2009 prostredníctvom Takko Fashion s. r. o., organizačná zložka, Drobného 27, 841 01

Bratislava, IČO: 36 287 857) proti žalovanému: Takko Fashion s. r. o., Sibírska 55, 831 02 Bratislava,
IČO: 35 963 387, zast. Mgr. Simonou Dobiašovou, advokátkou, Šoltésovej 18, Bratislava, o zdržanie
sa konania a o odstránenie závadného stavu vyplývajúceho z neoprávneného používania obchodného
mena a ochrannej známky, na odvolanie žalovaného a žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 29CbPv/2/2007-94 zo dňa 08.02.2010 v znení opravného uznesenia č. k.
29CbPv/2/2007-102 zo dňa 08.02.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd Bratislava rozsudok Okresného súdu I č. k. 29CbPv/2/2007-94 zo dňa 08.02.2010 v znení
opravného uznesenia č. k. 29CbPv/2/2007-102 zo dňa 08.02.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia rozhodol, tak že žalobu
žalobcu v 1. rade voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, žalobcovi v 1. rade uložil povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 165,54 EUR, žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
používania obchodného mena žalobcu v 2. rade „Takko Fashion" a zmeniť svoje obchodné meno tak,
aby obchodné meno žalovaného neobsahovalo „Takko Fashion", žalovanému uložil povinnosť stiahnuť
z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu „Takko Fashion" a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy konania vo výške 331,93 EUR a právnej zástupkyni žalobcu
v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 213,36 EUR.

Vodôvodnenírozsudkusúduviedol,žežalobcoviav1.a2.radesažalobouzodňa04.05.2007domáhali,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania obchodného mena „Takko Fashion" a zmeniť
svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného neobsahovalo „Takko Fashion" a aby
žalovaný stiahol z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu. Žalobca ďalej žiadal, aby
súd žalovanému uložil zákaz používať ochrannú známku Takko® ako i označenie s ňou zameniteľné a

stiahnutie takto označeného tovaru z trhu. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v 1. rade je
jediným spoločníkom a zakladateľom žalobcu v 2. rade, ktorý s obchodným menom Takko Fashion s. r.
o. vznikol dňa 28.05.2003. Žalobca v 2. rade zriadil na území SR organizačnú zložku zahraničnej osoby,
ktorá bola dňa 23.03.2006 zapísaná do obchodného registra. Žalovaný bol do obchodného registra
zapísaný dňa 12.11.2005.

Žalobca v 1. rade je majiteľom slovnej ochrannej známky „Takko" číslo zápisu 796950 s právom územnej
ochranyajpreSR(dobaplatnostido30.01.2013)ačíslozápisu816754správomúzemnejochranyajpreSR (doba platnosti do 12.12.2013), čo mal súd za preukázané výpisom z registra ochranných známok
Medzinárodnej organizácie na ochranu duševného vlastníctva (WIPO). Súd ďalej zistil, že ochranná
známka žalobcu v 1. rade „Takko" je zapísaná aj ako ochranná známka Spoločenstva zo dňa 30.03.2006

pod č. 2883759 s rozsahom územnej ochrany aj pre Slovenskú republiku.

Súd ďalej z osvedčenia o zápise ochrannej známky Úradu priemyselného vlastníctva SR zistil, že
žalovaný je majiteľom slovnej ochrannej známky „Takko Fashion", číslo zápisu 219852, s dátumom
zápisu 09.11.2007.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že slovné spojenie obchodného mena „Takko Fashion"
žalovaného je úplne totožné s obchodným menom, ktoré už právom používa iný súťažiaci - žalobca.
V danom prípade nesporne časová priorita svedčí v prospech žalobcu v 2. rade, ktorý používa skoršie
obchodné meno Takko Fashion s. r. o., a to od 28.05.2003, pričom žalovaný používa obchodné meno
Takko Fashion od 12.11.2005. Súd mal z výpisov z obchodného registra žalobcu v 2. rade a žalovaného

preukázané, že žalobca v 2. rade a žalovaný sú súťažiteľmi na trhu, ktorí mali v čase podania žaloby dva
rovnaké predmety podnikania - maloobchod a prenájom nehnuteľností. Aj keď v súčasnosti predmetom
podnikaniažalobcuv2.radejevýroba,obchodaslužby,činnosťúčtovýchporadcov,vedenieúčtovníctva
a daňovej evidencie, súd vychádzal z toho, že žalobca v 2. rade a žalovaný uskutočňujú širokú obchodnú
činnosť, pričom ich mená sú úplne totožné. Preto môže dôjsť k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny

spoločníkom žalobcu v zmysle § 47 písm. a/ Obchod. zák., Súd vychádzal pri posudzovaní veci z § 8 až
12 Obchod. zák., ako aj z Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého je
obchodné meno chránené bez toho, aby ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať a nie je rozhodujúce,
či je súčasťou ochrany alebo továrenskej značky. Právo na ochranu obchodného mena je absolútnym
právom majetkovej povahy a pôsobí proti všetkým ostatným subjektom aj mimo územia SR, preto sa

súd nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovia nie sú vo veci aktívne legitimovaný. Súd preto
žalobe voči žalobcovi v 2. rade vyhovel v časti týkajúcej sa ochrany jeho obchodného mena. Súd z
rovnakého dôvodu zároveň uložil žalovanému povinnosť stiahnuť z obehu všetok tovar porušujúci právo
k obchodnému menu „Takko Fashion". Súd uviedol, že v tomto prípade doplnil názov obchodného mena
do výroku rozsudku, aj keď v petite žaloby tento názov chýbal, nakoľko uvedené meno vyplývalo z

obsahu žaloby, a to z dôvodu, aby bolo jasné, že sa jedná o obchodné meno „Takko Fashion".

Súd ďalej žalobcovi v 2. rade voči žalovanému neuložil zákaz používať ochrannú známku „Takko" ako i
označenie s ňou zameniteľné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca v 2. rade nie je majiteľom
tejto ochrannej známky.

Súd zamietol žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanému v celom rozsahu, nakoľko v konaní nepreukázal
oprávnenosť svojho nároku. Súd obchodné meno žalobcu v 1. rade „Takko Holding GmbH" nepovažoval
za zameniteľné s obchodným menom žalovaného, nakoľko žalovaný v obchodnom mene nemá
dominantnú časť základu obchodného mena žalobcu v 1. rade, jeho obchodné meno vo vzťahu k

žalobcovi v 1. rade má dostatočnú rozlišovaciu schopnosť, a preto žalovanému neuložil zákaz používať
v obchodnom mene slovné spojenie „Takko" ako i stiahnutie z obehu všetkého tovaru porušujúceho
právo k obchodnému menu.

Súd zamietol návrh žalobcu v 1. rade voči žalovanému, aby mu bolo zakázané používať ochrannú

známku „Takko" ako i označenie s ňou zmeniteľné a stiahnutie takto označeného tovaru z trhu, nakoľko
v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný používal predmetnú ochrannú známku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1. rade a žalovaný.

Žalobca v 1. rade podal odvolanie voči výrokom, ktorým súd žalobu žalobcu v 1. rade v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobcu v 1. rade nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca v 1. rade namietal, že
súd pri rozhodovaní veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v 1. rade uviedol,

že predmetná právna vec sa týka ochrany práva k ochrannej známke „TAKKO", ktorej majiteľom je
žalobca v 1. rade a zároveň ochrany obchodného mena žalobcov. Na základe zisteného a preukázaného
skutkového stavu je žalobca v 1. rade majiteľom ochrannej známky „TAKKO" a žalovaný si zaregistroval
obchodné meno „TAKKO FASHION", kde je zrejmé, že slovné spojenie „TAKKO" tvorí kmeňový názovobchodného mena žalovaného. Žalovaný si dal zaregistrovať na „Úrade priemyselného vlastníctva SR
individuálnu ochrannú známku „Takko Fashion" číslo zápisu 219852, súčinnosťou od 09.11.2007. Z
uvedeného je zrejmé, že k zápisu došlo až po tom, ako mal žalobca v 1. rade zapísanú ochrannú známku

medzinárodnou organizáciou pre ochranu duševného vlastníctva. Z § 10 Obchod. zák. vyplýva, že je
vylúčené označenie rovnakým názvom pod akým už vystupuje iný podnikateľ. Obchodné meno musí byť
dotakejmieryrozlíšiteľné,abynedochádzalokjehozámenesobchodnýmmenominejosoby.Obchodné
meno podnikateľa, ktoré je chránené ochrannou známkou, má prednosť pred obchodným menom
inej osoby. Obchodné meno podnikateľa, ktoré je ochrannou známkou, má prednosť pred obchodným

menom, i keď skôr zapísaným, iného podnikateľa, ktorého kmeňová časť je tvorená názvom, ktorému
je priznaná známková ochrana. V označení „TAKKO Holding GmbH" je názov „TAKKO" chránený
ochrannou známkou, výraz „Holding" znamená holdingovú spoločnosť a skratka „GmbH" označuje
právnu formu (spoločnosť s ručením obmedzeným). Nie je vôbec jasné, na základe čoho si prvostupňový
súd osvojil záver, že obchodné meno žalobcu v 1. rade nepovažoval za zameniteľné s obchodným
menom žalovaného. Označenie „TAKKO" tvorí dominantnú časť obchodného mena žalovaného a tým

teda pôsobí na široký okruh verejnosti, resp. spotrebiteľov. Žalovaný používa označenie „TAKKO" ako
súčasť obchodného mena bez toho, aby bolo tomuto subjektu udelené akékoľvek povolenie na použitie
označenia, ktoré je chránené ochrannou známkou. Žalobca v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd
zmenil výrok rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade tak, že žalovaný je povinný
zdržať sa používania obchodného mena „Takko Fashion" a zmeniť svoje obchodné meno tak, aby

neobsahovalo názov „Takko Fashion" a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania.

Žalovaný podal odvolanie proti časti rozsudku, ktorou súd vyhovel žalobe žalobcu v 2. rade a priznal
mu aj náhradu trov konania. Žalovaný má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

konaniemávadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Žalovanýspoukazomna
§ 9 ods. 2, 10 ods. 1 a § 2 ods. 2 Obchod. zák. má za to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval právo
priority v prospech žalobcu v 2. rade, ktorý nebol ku dňu vynesenia rozsudku zapísaný v obchodnom
registri SR, a teda nebol podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2. Žalobca v 2. rade preto nie je vecne
legitimovaný k podaniu predmetnej žaloby na ochranu jeho obchodného mena podľa právneho poriadku

SR. Žalovaný má za to, že právo časovej priority pre zápis obchodného mena „Takko Fashion" svedčí v
prospech zápisu žalovaného do OR SR. Žalovaný ďalej zdôraznil, že prvostupňový súd nemal v konaní
za preukázané, že by žalovaný svojím obchodným menom vyvolával možnosť jeho zámeny so žalobcom
v 2. rade, nakoľko z vyjadrení účastníkov vyplýva, že každý z nich vykonáva absolútne odlišnú a
nezameniteľnú podnikateľskú činnosť (žalovaný vykonáva administratívne a upratovacie práce žalobca

v 2. rade prevádzkuje v ČR sieť obchodov s odevami). Prvostupňový súd pochybil, keď posudzoval
súťažný vzťah žalobcu v 2. rade a žalovaného ku dňu podania žaloby a nie ku dňu vynesenia rozsudku.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v 2. rade nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že by
vôbec bol medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade nejaký súťažný vzťah, žalovaný ku dňu vynesenia

rozsudku dokonca nemal zapísaný rovnaký ani podobný predmet podnikania ako mal žalobca v 2. rade.
Žalovaný má preto za to, že neboli naplnené všetky znaky generálnej klauzuly nekalej hospodárskej
súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obchod. zák.. Podľa názoru žalovaného žalobca v 2. rade neniesol dôkazné
bremeno a súd mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, resp. v časti stiahnutia z obehu všetkého tovaru
porušujúceho právo k obchodnému menu. Žalovaný namietal, že nikdy neprodukoval ani nešíril v obehu

žiaden tovar, a už vôbec nie tovar porušujúci obchodné meno "Takko Fashion". Žalovaný sa domnieva,
že súd nemôže žalovanému prikázať stiahnuť tovar s označením „Takko Fashion", ak je žalovaný v
zmysle zák. č. 55/97 o ochranných známkach oprávnený svoj tovar ako aj služby označovať svojou
ochrannou známkou „Takko Fashion" zapísanou ÚPV SR pre triedy 9, 14, 40.

Žalovaný namietal i procesný postup súdu, ktorý doplnil neúplný petit žaloby žalobcu v 2. rade o lehotu
15 dní, ako aj doplnenie slov „Takko Fashion" za slová „...k obchodnému menu...". Namietal i procesné
pochybenie súdu, ktorý sa v petite napadnutého rozsudku nevysporiadal s časťou žaloby žalobcov,
ktorou žiadali zákaz používať ochrannú známku Takko ako i označenie s ňou zameniteľné a stiahnutie
tovaruztrhu(ktorejvšakpodľaodôvodnenianevyhovel).Ďalejžalovanýnamietalpriznaniecelejnáhrady

trov konania žalobcovi v 2. rade v rozpore s úspešnosťou v konaní, keď mu súd nevyhovel v časti o
zákaze používania ochrannej známky a stiahnutia takto označeného tovaru z trhu.Žalovaný má za to, že sa nedopustil neoprávneného používania mena „Takko Fashion" ani
nekalosúťažného konania a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu
žalobcu v 2. rade voči nemu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1. rade navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanému a zaviazal

žalobcu v 1. rade na náhradu trov konania. Žalobcom v 1. rade nebolo preukázané, že by žalovaný svoje
tovary a služby označoval ochrannou známkou žalobcu v 1. rade, alebo označením s ňou zameniteľným,
pre rovnaké alebo podobné tovary a služby ako žalobcovou ochrannou známkou chránené, nakoľko v
tomto smere žalobca v 1. rade nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný podniká v oblasti administratívnych
a upratovacích prác, ktoré sú odlišné a nezmeniteľné s obchodnou činnosťou žalobcu v 1. rade, ktorá
spočívavobchodovanísodevamiatextíliami.Medzižalobcomv1.radeažalovanýmniejedanýsúťažný

vzťah, nestretávajú sa na trhu so zhodnými alebo zameniteľnými službami. Vo vzťahu k obchodnému
menu nejde o rozpor s § 10 Obchod. zák., nakoľko obchodné meno žalovaného nevzbudzuje klamlivú
predstavu o podnikateľovi alebo predmete podnikania. Žalovaný má obchodné meno, ktoré oprávnene
užíva, nakoľko je pod ním zapísaný v OR SR a má povinnosť používať ho pri svojej podnikateľskej
činnosti. Obchodné meno žalobcu v 1. rade je odlíšiteľné od obchodného mena žalovaného.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania žalobcu
v 1. rade a žalovaného a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia sa na súde domáhali ochrany titulom porušenia práv k
obchodnému menu a k ochrannej známke „TAKKO" používaním obchodného mena žalovaného a
uvádzaním na trh výrobkov s označením žalovaného. V petite žaloby navrhli vydať rozsudok v znení:
„Žalovaný je povinný zdržať sa používania obchodného mena „Takko Fashion" a zmeniť svoje obchodné
menotak,abyobchodnémenožalovanéhoneobsahovalo„TakkoFashion".Žalovanýjepovinnýstiahnuť

z obehu všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu. Žalovanému sa ukladá zákaz používať
ochrannú známku Takko® ako i označenie s ňou zameniteľné a stiahnutie takto označeného tovaru z
trhu."

Z označenia žalobcov v 1. a 2. rade vyplýva, že sú zahraničnými právnickými osobami, keďže žalobca

v 2. rade podnikal na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá bola dňom
24.12.2009 vymazaná z obchodného registra.

Podľa § 43 ods. 2 Obchod. zák., slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži,
postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak

sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a
ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zahraničné osoby sa môžu domáhať ochrany, keď je splnená
jedna z troch podmienok:

- podnikajú na Slovensku,
- patrí im ochrana podľa medzinárodných dohovorov (Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového
vlastníctva č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.),
- kritérium vzájomnosti.

Je nepochybné, že žalobca v 1. rade TAKKO holding GmbH je majiteľom ochrannej známky „Takko"
č. zápisu 796950 od 30.01.2003 a ochranná známka „Takko" je zapísaná aj ako ochranná známka
Spoločenstva od 30.03.2006.

Žalovaný je zapísaný v obchodnom registri pod obchodným menom „TAKKO FASHION", pričom

ochrannú známku „TAKKO FASHION" má zaregistrovanú od 09.11.2007.

Odvolací súd sa s poukazom na „Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva" nestotožňuje
sozáveromprvostupňovéhosúdu,žeobchodnémenožalobcuv1.radeniejezameniteľnésobchodnýmmenom žalovaného, nakoľko žalovaný nemá v obchodnom mene dominantnú časť základu obchodného
mena žalobcu v 1.rade. Uvedený záver prvostupňového súdu je nepreskúmateľný, keďže neuvádza, na
základe čoho konštatoval uvedenú skutočnosť. Pritom z dokazovania, ktoré vykonal, sa javí byť práve

označenie „TAKKO" dominantnou časťou základu obchodného mena žalovaného.

Súd prvého stupňa taktiež nepostupoval správne, keď vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade bez ďalšieho
dokazovaniauložilžalovanémupovinnosťstiahnuťzobehuvšetoktovarporušujúciprávokobchodnému
menu „Takko Fashion", neskúmal, či vôbec nejaký tovar porušujúci právo k obchodnému menu žalobcu

v 2. rade na trhu je, a vo výroku rozsudku v rozpore s navrhovaným petitom žaloby doplnil za slová ...
k obchodnému menu .... slová „Takko Fashion".

Odvolací súd nepovažuje za preskúmateľný a správny ani výrok, resp. časť výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa používania obchodného mena žalobcu v 2. rade „Takko Fashion",
pretože žalovaný je v zmysle § 8 Obchod. zák. povinný pri svojej podnikateľskej činnosti používať

obchodné meno, pod akým je zapísaný v obchodnom registri. V prípade, že niekoho práva by
boli neoprávneným používaním obchodného mena dotknuté, mohol by sa domáhať len odstránenia
závadného stavu uložením povinnosti zmeniť obchodné meno.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že celý napadnutý rozsudok je vo svojich výrokoch nesprávny,

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nedostatočne vykonaného dokazovania a
je i nedostatočne odôvodnený a tým i nepreskúmateľný.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v novom konaní doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne o veci
rozhodne. Pri právnom posúdení veci zohľadní, či žalobcovia majú oprávnenie podnikať na území SR,
a teda či má v prípade porušenia poskytnúť žalobcom ochranu obchodného mena podľa § 44 až § 55
Obchod. zák. alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. Nároky z titulu ochranných

známok súd posúdi podľa zákona o ochranných známkach.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.