Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200332
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Baštová 16/A, Kežmarok, za účasti F. M., bytom W. č. XX,
o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26. februára 2016 č. k.: OU-KK-KO-V 139/2016/Kr takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. februára 2016 č. OU-KK-KO-V 139/2016/Kr.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.02.2016 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa

§18ods.2písm.a/a§22ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 02/2016-RAČ zo dňa 5.1.2016, ktorú uzavreli navrhovateľ
ako záložný veriteľ a Albín Skupin ako záložca tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona tento
návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.01.2016 bol správnemu orgánu doručený návrh na vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. 1370, LV č. 21, LV č.
654,LVč.720,k.ú.Mlynčeky,vpodielovomspoluvlastníctvezáložcu.Správnyorgánzaúčelomriadneho
zistenia skutkového stavu, s odkazom na § 32, § 34 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
preskúmal navrhovateľom predložené listiny, tie zhodnotil jednotilo aj v ich vzájomných súvislostiach
podľa vlastnej úvahy, pričom zistil, že záložná zmluva bola uzavretá v mene záložcu splnomocnencom
DSS Nestor, o.z., ktorý toho zastupoval na podklade uzavretej Dohody o splnomocnení. Skonštatoval,
že pri uzavretí zmluvy došlo k porušeniu § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

v znení účinnom po 30.4.2014, keďže záložná zmluva ako dohoda o zabezpečení splnenia záväzku
nemôže byť podpísaná za fyzickú osobu, spotrebiteľa, treťou osobou. Takáto zmluva je preto neplatná.

S odkazom na § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, po komplexnom posúdení skutkových a právnych
okolností veci tak správny orgán vyslovil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vklad. Z
uvedených dôvodov návrh na vklad zamietol.

Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a
vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, ako záložnéhoveriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 02/2016-RAČ zo dňa 5.1.2016. V prípade, že
správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí,
navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a

vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, §
37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho
poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v

súladespríslušnýmiustanoveniamiOZozastúpeníaspĺňanáležitostiplatnéhoprávnehoúkonu,ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne
úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.

Z predložených dokladov je podľa tvrdenia navrhovateľa nepochybné, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom medzi dlžníkom a jeho zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie, pričom správny orgán v konaní nepreukázal, že záložný veriteľ do
tohto zmluvného vzťahu zasahoval, či ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nezdôvodnil, akým

konkrétnym spôsobom malo dôjsť k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný odporcom
musíreálneexistovať,nepostačujelenkonštatovaťpotenciálnumožnosťrozporusodkazomnazákonné
ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.

Navrhovateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5, 46

Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným
návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím
udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré
nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

Odporca pri predložení veci konajúcemu súdu zotrval na svojom právnom názore a napadnuté
rozhodnutie navrhol ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 250g ods. 2 v spojení
s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa

navrhovateľ vôbec oboznámil s rozhodnutím odporcu, ktoré odvolaním napadol, keďže podané
odvolanie a v ňom uvedené argumenty vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení a na
právnu argumentáciu odporcu. Z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že ten svoj záver o nesplnení
podmienok na vklad záložného práva založil na neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v
zmysle §5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ sa touto právnou argumentáciou vôbec

nezaoberal a nijako tieto závery nenamietal.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľom predložená Zmluva o
zriadení záložného práva č. 2/2016-RAČ bola uzavretá medzi záložným veriteľom, spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom Albinom Skupinom, pričom v mene záložcu bola zmluva uzavretá na

základe Dohody o splnomocnení Petrom Mamojkom, zástupcom DSS Nestor, o.z. (predtým ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci).

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom
dňa 21.10.2013. Zo strany ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnenca je dohoda

podpísaná ten istý deň v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní
právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. zmluvy 708100315, po osobnom prerokovaní a poučenío právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred
pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností
sú dopísané do tlačiva rukou. Z formy uzavretej Dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že

dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím
finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uzavretá zmluva o úvere
je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a medzi zmluvnými stranami, veriteľom a dlžníkom takto
vznikol spotrebiteľský vzťah. Je preto nesporné, že vo veci je plne opodstatnená aplikácia príslušných
ustanovení Zákona na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv
k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká
právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených

v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o
jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti

zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh
zamietne.

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad

oprávnený a povinný skúmať náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, F. M., splnomocnil ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola
podkladom pre konanie o vklade záložného práva s zároveň tiež platnosť samotnej zmluvy o zriadení
záložného práva. Odporca tak v konaní skúma podmienky na povolenie vkladu na základe predložených
listín, tieto skúma jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom z týchto vychádza pri rozhodovaní

veci.

Krajský súd po posúdení okolností veci konštatuje, že odporca postupoval v súlade so zákonom.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve

záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej

zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby
zmluva o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle § 5a ods. 4 citovaného zákona) nesmie byť v mene
vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na
uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka

a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka.

Nepochybil preto odporca, keď konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že
tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľností, fyzickou
osobou.

Na doplnenie, vo vzťahu k odvolacím argumentom navrhovateľa krajský súd poznamenáva, že tieto nie
súdôvodné.VovzťahukokolnostiamuzavretejDohodyosplnomocnenímožnobezpochybykonštatovať
jej neplatnosť pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto
sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného. Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi zároveň so zmluvou o úvere
svedčí nepochybne o tom, že splnomocnenca, združenie ProHelp, na zastupovanie nevyberal sám
dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri
uzatváraní záložnej zmluvy zo strany F. M. a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako
splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači veriteľom

predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu
splnomocniteľavovýbereosobysplnomocnenca,resp.vôbecovôľuuzavrieťslobodneavážnesamotnú
dohodu s uvedomením si možných následkov tohto právneho úkonu. Rovnako je možné konštatovať
rozpor uzavretej dohody s § 39 OZ, v zmysle ktorého je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o
splnomocnení dlžníkovi posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Za týchto okolností

je bezpochyby možné tento právny úkon rovnako posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného
prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka (§ 37 ods. 1 OZ).

Z tu uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Navrhovateľ žiadnymi

dôkazmi alebo právnou argumentáciou nespochybnil tieto závery správneho orgánu a nepreukázal, že
sú nesprávne. Rovnako nenavrhol vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods.
3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je
povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom

konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.