Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010308
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8719010308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
05.04.2023,vtrestnejveciobžalovanejC.A.preprečinkrádežepodľa§212ods.1Tr.zákona,oodvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.06.2022, sp. zn. 6T/38/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanej C. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom E. C. č. XX,

u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 20.06.2022, sp. zn. 6T/38/2019 bola obžalovaná C. A.
uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Za uvedený skutok jej súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenému PK Trading s.r.o. škodu vo
výške 1.224,02 eur.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.06.2022
prostredníctvom obhajcu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila podaním doručeným súdu
prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 17.01.2023. Namietala, že s rozhodnutím o uznaní vinya v nadväznosti na to s uložením trestu nie je možné súhlasiť. Na hlavnom pojednávaní nebol
produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že uvedené veci niekto odcudzil a že to bola práve
ona. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že neexistuje priamy dôkaz o tom, že by tieto veci

mala odcudziť. Prvostupňový súd hodnotil dôkazy veľmi jednostranne a celé odôvodnenie rozsudku
vyvoláva pochybnosti o uznaní jej viny, pretože v podstate pracoval iba v rovine hypotetickej a
pravdepodobnostnej. Prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy, že v daný deň sa v prevádzke
nachádzali aj iné osoby a to svedkyne O., L. a K., a tak isto nestotožnený a nezistený počet zákazníkov
prevádzky. V celom konaní nebol bez najmenších pochybností preukázaný obsah predmetnej

peňaženky, ktorá mala byť uložená na prevádzke a ktorá mala byť odcudzená. Súd vychádzal iba z
tvrdení svedkyne O., ktorá mala predmetné veci v uvedenej peňaženke. Skutočnosť, že v uvedenej
peňaženke sa mali nachádzať veci uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, nepotvrdila žiadna
iná svedkyňa a z toho dôvodu nebol v celom konaní riadne preukázaný obsah peňaženky, ktorý mal byť
odcudzený. Svedkyňa L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že si všimla iba uvedenú
peňaženku,ktorúmalapaniO.odložiťdozásuvky.Anitátosvedkyňažiadnymspôsobomnepotvrdzovala

obsah uvedenej peňaženky. Ani z jedného vyprodukovaného dôkazu nevyplýva, aby mala mať ona vo
svojej držbe uvedenú peňaženku. Súd sa opieral iba o vyhotovené fotografie nejakej diery v snehu,
ktorá mala byť v tvare peňaženky a mala sa nachádzať na mieste, kde sa mala nachádzať ona. K
tomuto uvádza, že z uvedenej fotografie diery v snehu nie je žiadnym spôsobom zrejmé, že by sa
tam mala nachádzať predmetná peňaženka. Ani len nebolo preukázané, aký tvar táto peňaženka mala

mať. Navyše, riadne vysvetlila, čo na uvedenom mieste robila, pričom uviedla, že sa necítila zdravotne
v poriadku a preto na uvedenom mieste vyťahovala z vrecka svoju kapsičku, v ktorej zvykla mávať
určité lieky s tým, že ak nájde vhodný liek, ktorý by jej vedel pomôcť s jej zdravotnou indispozíciou,
tento užije. Na uvedenom mieste túto kapsičku vybrala zo svojho vrecka a položila na snehový závej,
čo nemožno považovať za nič nezvyčajné, keďže snehový závej bol dostatočne vysoký a poslúžil na

uloženie uvedenej kapsičky. Tak isto už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom uviedla, že
na uvedenom mieste si ochladzoval ruky, nakoľko takýmto spôsobom chcela zmierniť svoju zdravotnú
nevoľnosť. Čo sa týka kamerového záznamu z hotela R., tak tento žiadnym spôsobom nepotvrdzuje
závery súdu, že by preukazoval, že mala na uvedené miesto ukrývať, vyberať alebo mať u seba uvedenú
peňaženku. Práve naopak, súd uvádza v odôvodnení rozsudku, že kamerový záznam preukazuje,

ako si tam mala dávať ruky do snehu. Aj táto skutočnosť odôvodňuje fakt, že neskôr na tom istom
mieste sa mala nájsť diera pripomínajúca dieru po peňaženke. Zo samotnej logickej úvahy vyplýva,
že vložením rúk do snehu vznikne veľmi podobná, ak nie aj priam totožná diera, ako aj vznikla. Čo
sa týka uvedenej diery v snehu, zo žiadných dôkazov nevyplýva, či táto diera je presne na mieste,
kde stála a či táto diera už existovala predtým, ako tam stála alebo až následne ju niekto vytvoril.

Nijakým spôsobom nebolo preukázané, či po vyložení rúk do snehu takáto uvedená diera ostane
alebo zanikne. Samotný prvostupňový súd takúto obranu vyhodnotil ako vysoko nepravdepodobnú.
Prvostupňový súd spochybňoval jej zdravotnú nevoľnosť s tým, že nenavštívila lekára okamžite. Skutok
sa mal stať 27.01.2019, kedy bola nedeľa, kedy je väčšina ambulancií zatvorená a funguje iba zdravotná
pohotovostná služba. Navyše zo správy M.. C. vyplýva, že bola práceneschopnou z dôvodu zdravotného

stavu od 30.01.2019 do 28.02.2019, pričom táto skutočnosť mohla preukazovať, že už mohla mať
zdravotné problémy od 27.01.2019. Je úplne bežné, že v prípade zdravotnej nevoľnosti ľudia nevolajú
pohotovostnú službu, ale zdravotný problém sa najprv snažia vyriešiť užitím lieku doma. Až v prípade
pretrvávajúch alebo narastajúcich problémov je bežné, že ľudia tieto problémy začínajú riešiť so svojím
lekárom, prípadne pohotovostnou službou. V konaní sa vyskytujú aj ďalšie otázky a to pochybnosti,

napr. prečo poškodená O. nezaobstarala kamerové záznamy zvnútra prevádzky, keď v čase údajnej
krádeže ich chcela zaobstarať, ale s odstupom času tvrdila, že kamerové záznamy neexistujú pre
nefunkčnosť kamerového systému, pričom táto nefunkčnosť, resp. funkčnosť sa vôbec v celom konaní
žiadnym spôsobom nedokazovala. Takisto je potrebné poukázať na fakt, že uvedená peňaženka sa
mala nachádzať v šuflíku, ktorý nebol nijakým spôsobom zabezpečený, pričom v uvedenej prevádzke

sa zdržiaval nezistený počet zákazníkov. Je potrebné poukázať na to, že na odcudzenie peňaženky z
nezabezpečeného šuflíka stačí prípadnému zlodejovi nepatrná nepozornosť personálu, pričom takáto
forma trestnej činnosti je bežná. Prvostupňový súd sa takouto úvahou ani vôbec nezaoberal, ako ani
sa nezaoberal možnosťou, že peňaženku mohli odcudziť aj iné osoby, napr. svedkyne, ktoré boli na
prevádzke v čase krádeže. Na záver poukazuje na trestnoprávnu zásadu in dubio pro reo, čo znamená

v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol dostatočne a
bez akýchkoľvek pochybností zistený skutkový stav uvedený v obžalobe, bolo povinnosťou súdu prvého
stupňa aplikovať túto zásadu a rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby, pretože iba takéto rozhodnutie
možno v danej veci považovať za zákonné a správne. Na základe uvedených skutočností vzhľadom nato, že jednotlivé dôkazy netvoria logickú sústavu navzájom sa doplňujúcich a nadväzujúcich dôkazov,
nepreukazujú zhodne a spoľahlivo všetky okolnosti skutku tak, aby vylučovali možnosť iného záveru a
bolo z nich možné vyvodiť záver o vine, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod

obžaloby ju oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov
ako obžalovaná uviedla.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že na základe výsluchu svedkyne O.,
L. a K., ako aj z tvrdenia obžalovanej je zrejmé, že v čase skutku sa nachádzala v prevádzke R. R.
na Z. O.. Z výsluchu svedkyne O. vyplýva, že táto odložila peňaženku do šuflíka, kde ju odkládala,

čo potvrdila aj svedkyňa L., pričom o mieste uloženia mali vedomosť všetky prítomné zamestnankyne,
vrátane obžalovanej. Z výsluchov bolo zistené, že obžalovaná bola fajčiť na mieste pri hoteli R., pričom
na toto miesto prišla 2-krát, kde objektívne dávala ruky do snehu. Z výsluchu svedkyne L. vyplynulo, že
pri hľadaní peňaženky v okolí prevádzky našla spolu so svedkyňou O. dieru v snehu, pričom diera mala
tvar peňaženky, ktorú aj odfotografovala, ktoré fotografie sú súčasťou spisu a toto miesto zodpovedá aj

miestu, kde predtým obžalovaná dávala 2-krát ruky do snehu. Tieto zistenia potvrdzuje aj zabezpečený
kamerový záznam z hotela R.. K uvedeným zisteniam, ktoré zachytávajú, ako si vkládala obžalovaná
ruky do snehu, samotná obžalovaná uvádzala, že to bolo len z dôvodu, že jej prišlo nevoľno, preto sa
ochladzovala. Táto obrana je vysoko nepravdepodobná, aby obžalovaná na ochladzovanie svojich rúk
využila presne to isté miesto v snehu po určitom časovom odstupe. Rovnako z výsluchov vypočutých

svedkov bolo zistené, že obvyklé miesto na fajčenie pre zamestnancov prevádzky bolo pred hlavným
vchodom, kde bol aj popolník. Je potrebné poukázať na to, že po tom, čo došlo ku krádeži peňaženky
s finančnou hotovosťou, obžalovaná sa začala sťažovať na zdravotné problémy s tým, že nemôže
pokračovať vo svojej práci, o čom bola oboznámená aj vedúca, svedkyňa O., ktorá odkázala, aby
obžalovaná počkala na prevádzke, aby neodchádzala, že ju osobne odvezie k lekárovi. Aj napriek tomu

obžalovaná z prevádzky odišla a neskôr na žiadne lekárske vyšetrenie nešla. Urobila tak až s odstupom
času viacerých dní a to dňa 30.01.2019, po tom čo dňa 28.01.2019 bola vypočutá vo veci podozrenia
z prečinu krádeže. Obžalovaná bola následne jeden mesiac práceneschopná s diagnózou stresová
úzkostná porucha, eventuálne inými ťažkosťami, ktoré následne vyšetreniami neboli objektivizované.
Vzhľadom na uvedené potom súd mal za to, že jednotlivé vykonané dôkazy tvoria logickú štruktúru a v

súhrne preukazuje, že skutok spáchala obžalovaná.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom
prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to

zákonnýmspôsobom.Ztaktoprocesnezabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkové
okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti
považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu
vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých

okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné
konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu
odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu
a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa v
rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania

vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez
akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaná C. A. spáchala skutok tak, ako sa jej
obžalobou kladie za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný
základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad
uvedených v 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno,

ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené
hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovanej ustáliť
predovšetkým na základe jednotlivých svedeckých výpovedí a to najmä výpovedí svedkyne poškodenej
O., ktorá potvrdila, že okolo 10.00 hod. doniesla tovar na prevádzku, peňaženku z tašky jej podala L. a

túto dala do druhého šuflíka, kde táto peňaženka zvykla byť uskladnená a všetky zamestnankyne si tam
mohli rozmieňať peniaze v prípade, ak v kase nebol dostatočný výdavok, pričom okolo 10.45 hod. si L.
potrebovala rozmeniť, išla po peňaženku a oznámila jej, že peňaženka sa tam nenachádza s tým, že ona
išla do L. M. po notebook, aby preverila kamerové záznamy a cestou jej volala L., že A. je zle a vracala
a chce ísť domov, na čo L. povedala, nech A. na ňu počká a keď jej je veľmi zle, nech volajú pohotovosť,

avšak po desiatich minútach je opätovne volala L., že A. odišla. Keď sa vrátila, zistila, že kamerový
systém je nefunkčný, avšak L. jej povedala, že keď sa A. vrátila z fajčenia, tak mala pravú stranu bundy
od snehu, preto išli pozrieť dozadu a našli dieru v snehu v tvare peňaženky, po čom následne išli pozrieť
na kamery, kde videli, ako A. niečo dáva do snehu a zahrabáva a potom niečo z tohto miesta vyberá.

Uvedená výpoveď je potvrdzovaná výpoveďou svedkyne L., ktorá uviedla, že keď v kase neboli

drobné, išla rozmeniť peniaze, otvorila zásuvku, kde mala byť peňaženka a táto tam nebola, preto ju
hľadali, ale neúspešne, šéfka išla po notebook, aby pozreli kamery, pričom obžalovaná v tom čase bola
nesústredená, robila chyby v objednávkách, začala tvrdiť, že je jej zle, išla na WC a potom von a keď sa
vrátila, mala bundu od snehu, na čo jej povedala, že ide domov, preto volala šéfke, ktorá jej povedala,
aby obžalovaná na ňu počkala, že ona ju odvezie, čo povedala aj obžalovanej, ale obžalovaná povedala,

že nebude čakať a odišla, po čom prišla šéfka, tejto povedala, že obžalovaná bola od snehu, tak ich
napadlo, či peňaženku neskryla do snehu, preto ju išli hľadať a našli dieru v snehu v tvare peňaženky,
pričom zistili, že priestor snímala kamera hotela R., kde im poskytli kamerový záznam, na ktorom videli,
ako obžalovaná tlači nejaký predmet do snehu a na druhom videu zo snehu nejaký predmet vyťahovala.

RovnakosvedkyňaK.potvrdila,žepracovalavpredmetnejpalacinkárniajejkolegyneboliL.,obžalovaná
a vedúca tam bola O., pričom, keď L. chcela rozmeniť peniaze, zistila, že peňaženka tam nie je, tak
ju hľadali, ale nenašli, po čom vedúca išla do M. pozrieť nejaké záznamy a obžalovaná v tom čase
oznámila, že je jej zle a chce odísť, avšak vedúca chcela, aby ostala, ale obžalovaná aj napriek tomu
odišla, po čom videli kamerové záznamy z hotela R., kde obžalovaná niečo dáva do snehu a potom

vyberá.

Uvedené tvrdenia svedkyne poškodenej O. a svedkýň L. a K. sú podporované aj prehratými kamerovými
záznamami v zmysle § 270 ods. 2 Tr. poriadku, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná v okolí prevádzky
R. R. na mieste snímanom kamerou hotela R. do snehu zahrabáva nejaký predmet a následne tento

predmet zo snehu vyberá.

Rovnako ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovanej, že na tomto mieste si
bola ochladzovať ruky, nakoľko je vysoko nepravdepodobné, aby s odstupom času viac ako 2 hodiny
išla obžalovaná na totožné miesto si ochladzovať ruky, navyše z kamerových záznamov je zrejmé, že

na jednom niečo do snehu vkladá a na druhom niečo zo snehu vyberá, pričom z výpovede svedkýň
zhodne vyplýva, že fajčiť sa chodilo pred prevádzku R. R. a nie za ňu. Uvedený záver konajúcich súdov
potvrdzuje aj podozrivé správanie obžalovanej po skutku, ktorá v čase, keď sa zistilo, že peňaženka
zmizla, napriek výslovnej žiadosti nadriadenej a vedúcej prevádzky O., aby ostala na pracovisku, kým sa
to nevyrieši, tvrdila, že jej je zle a musí súrne odísť, po čom, aj napriek nesúhlasu vedúcej, odišla, avšak

k lekárovi nešla a k lekárovi išla až na tretí deň, s tým, že z výpovede svedkyne L. vyplýva, že obžalovaná
v čase bezprostredne po tom, čo sa zistilo, že peňaženka zmizla, bola nesústredená, robila chyby v
objednávkách, často chodila na WC. Uvedené dôkazy vo svojom súhrne, aj podľa názoru krajského
súdu, vedú k záveru, že obžalovaná predmetný skutok spáchala.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu

obžalovanej C. A. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovanú.
Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovanej po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná tým, že prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila
a spôsobila tak malú škodu, naplnila tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke stránke skutkovú

podstatu žalovaného prečinu.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovanej zároveň v rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovanej nezistil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu a najmä odpisomz registra trestov obžalovanej a výpisom z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z
ktorých vyplýva, že obžalovaná v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam a v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má jeden záznam pre dopravnú nehodu zo dňa 28.11.2016, za

ktorú bola postihnutá pokutou vo výške 100,- eur, zistil, že nepostupoval prvostupňový súd správne,
ak obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaná pred
spáchaním trestného činu viedla riadny život.

Na základe uvedeného krajský súd, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanej bolo potrebné priznať

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, následne vychádzajúc z prevahy poľahčujúcich
okolností,bolopotrebnéupraviťvýškutrestnejsadzbyzažalovanýtrestnýčin,zrušilnapadnutýrozsudok
vo výroku o treste a obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočný
na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život,
za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov,

vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľky, s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu,
pričom odvolací súd prihliadal aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že z vyhotovenej fotografie diery v snehu, z ktorej mal byť
zrejmý tvar peňaženky, nie je zrejmé, či sa tam táto diera nachádzala, či táto diera nemohla vzniknúť
po vložení rúk, či predmetnú peňaženku nemohli odcudziť iné osoby, či vôbec sa mala nachádzať v

danom šuflíku, krajský súd v súhrne udáva, že s uvedenými skutočnosťami sa vysporiadal vyššie v rámci
odôvodnenia rozsudku.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že skutočnosť, že nenavštívila dňa 27.01.2019 lekára,
ešte neznamená, že jej nebolo zle a nemohla mať už v tom čase zdravotné problémy, krajský súd udáva,
že ak by bolo obžalovanej tak zle, že by jej to bránilo v riadnom výkone svojich pracovných povinností

v takom rozsahu, že musela z prevádzky odísť a nemohla počkať na vracajúcu sa poškodenú, napriek
výslovnému nesúhlasu poškodenej s jej odchodom, ktorý jej tlmočila svedkyňa L., určite by lekársku
pomoc bola vyhľadala.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej vyhodnotil ako

čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.