Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Sunday, January 23, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119445537
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6119445537.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KRAKODLEW SPÓŁKA
AKCYJNA, ul. Ujastek 1, 30-969 Kraków, Poľská republika, IČO: 35 082 105, zastúpeného V4 Legal,
s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: I.P.C. REFRACTORIES, spol.
s r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 31 691 099, zastúpenému KORABOVA & LOVICH s.r.o.,

Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 131 931, o zaplatenie 31.000 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/18/2020-93
zo dňa 13. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 31.000
eur s príslušenstvom titulom kúpnej ceny tovaru.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko strany majú sídla v rôznych členských
štátoch Európskej únie, je potrebné pre určenie právomoci súdu príslušného členského štátu aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Citoval čl. 7 ods. 1 písm. a), b)
nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom
štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; na

účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je
predmetom žaloby : pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo
mal dodať. S poukazom na to, že miesto dodania tovaru bolo v Slovinsku dospel súd prvej inštancie k
záveru, že v zmysle nariadenia nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, ale súdov Slovinska,
pretokonaniepodľa§9zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP. Uviedol, že stranám
náhradu trov konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania im nie je možné priznať náhradu trov
konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie

odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že vecný rozsah nariadenia vymedzuje čl. 1, v zmysle ktorého sa
nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
Dôvodil, že pri všeobecnej právomoci upravenej v čl. 4 - 6 nariadenia je všeobecným kritériom na
určenie (tzv. hraničným určovateľom) vo vzťahu k určeniu, do právomoci súdu ktorého členského štátu
patrí prejednanie veci a rozhodnutie o nej bydlisko žalovaného (bez ohľadu na jeho štátne občianstvo),

pričom pokiaľ je žalovaným obchodná spoločnosť, je v zmysle čl. 63 nariadenia na účely tohto nariadenia
bydliskom miesto, kde má registrované sídlo, ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň. Osobitná
právomoc upravená v čl. 7 nariadenia zakotvuje právo v určitých, nariadením vymenovaných prípadoch
žalovať osobu s bydliskom na území jedného členského štátu v druhom členskom štáte. Možno ju teda
chápať ako alternatívu k všeobecnému pravidlu určenia právomoci s tým, že rozhodnutie, ktoré pravidlo
žalobca použije, závisí výlučne na jeho vôli, keďže mu nariadenie priznáva právo výberu. Znamená to,

že žalobca nie je povinný žalovať na súde, ktorého právomoc je ustanovená podľa osobitných pravidiel
určenia právomoci, ale vždy môže použiť na určenie právomoci súdu kritérium bydliska žalovaného.
Vzhľadom na uvedené dôvody argumentoval, že mal na výber, či si zvolí všeobecnú právomoc súdu
Slovenskej republiky alebo osobitnú, teda súd v Slovinku.

7. Žalovaný navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť ako podané oneskorene. Poukázal, že žalobca dňa
3.6.2020 podal proti napadnutému uzneseniu obsahovo identické odvolanie, na ktoré však nebolo
možné podľa § 125 ods. 2 CSP prihliadnuť, pretože nebolo autorizované podľa osobitného predpisu a
ani nebolo žalobcom dodatočne doplnené v lehote desiatich dní v listinnej podobe, čo konštatoval aj
odvolací súd, ktorý 1.12.2020 vrátil spis súdu prvej inštancie ako nedôvodne predložený. Zdôraznil, že

napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19.5.2020 a 15 dňová lehota na podanie odvolania
proti nemu uplynula dňa 3.6.2020. Žalobca ale odvolanie podal až dňa 17.2.2021, t.j. viac ako osem
kalendárnych mesiacov po uplynutí odvolacej lehoty. Pokiaľ ide o otázku právomoci súdu dôvodil, že
tovar bol dodávaný na základe požiadaviek k rukám slovinskej obchodnej spoločnosti Metal Ravne,
d.o.o., žalovaný v predmetnom obchodnom vzťahu figuroval iba ako sprostredkovateľ, ktorý žalobcovi

ako záujemcovi sprostredkúval príležitosť dodávať slovinskej spoločnosti tovar za sprostredkovateľskú
províziu. Argumentoval, že v zmysle § 649 Obchodného zákonníka nemôže ručiť za splnenie záväzku
tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy, a teda pokiaľ z listinných dôkazov vyplýva, že
žalovaný k rukám a na účet slovinskej obchodnej spoločnosti dodal tovar na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a touto slovinskou obchodnou spoločnosťou, dospel súd prvej inštancie k

správnemu záveru, že spor nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenia čl.
4 -7 nariadenia. Dôvodil, že čl. 7 nariadenia môže byť žalobcovi k dispozícií popri generálnej klauzule
obsiahnutej v čl. 4 - 6 nariadenia. Žalobca tak má na výber, či bude žalovať v bydlisku žalovaného alebo

v mieste, v ktorom existuje iná úzka väzba medzi predmetom sporu a príslušným súdom. Zdôraznil, že
predpisy nariadenia predstavujú kogentné normy a súdy sa nemôžu vzdať svojej právomoci tak, ako to
urobil súd prvej inštancie tým, že sa považoval za nepríslušný a konanie zastavil.

9. Žalovaný v odvolacej duplike opakovane poukázal, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia.

10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu - žalobca, v neprospech
ktorej bolo napadnuté uznesenie vydané, skôr než toto odvolanie prejednal, zisťoval, či odvolanie bolo
podané včas.

11. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorému odvolanie smeruje.

12. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
- uznesenie č.k. 33Cb/18/2020-93 zo dňa 13. mája 2020, bolo žalobcovi doručené dňa 19.5.2020,
pričom ako správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, dňa 3.6.2020 podal žalobca protipredmetnému rozhodnutiu obsahovo totožné odvolanie, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nebolo autorizované podľa osobitného predpisu a ani žalobcom dodatočne doplnené v lehote desiatich
dní v listinnej podobe, čo konštatoval aj odvolací súd, ktorý 1.12.2020 vrátil spis súdu prvej inštancie ako

nedôvodne predložený. Následne žalobca podal opätovne proti označenému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie ďalšie (identické) odvolanie dňa 17.2.2021 a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty
na jeho podanie.

14. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 33Cb/18/2020-207 zo dňa 24.2.2021 návrh žalobcu na

odpustenie zmeškania lehoty zamietol, pričom toto rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo a
právoplatnosť nadobudlo dňa 26.2.2021.

15. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie začala
žalobcovi plynúť dňa 20.5.2020 a ukončila sa dňa 3.6.2020. Žalobca však odvolanie podal elektronicky
autorizované podľa osobitného predpisu až po jej uplynutí dňa 17.2.2021. Odvolací súd preto nemohol

meritórne prejednať odvolanie žalobcu, keďže bolo podané oneskorene, preto ho podľa § 386 písm. a)
CSP odmietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).