Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011381
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:3121011381.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a
sudcov JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom 18.
januára 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného H. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného H. D. podanom proti trestnému rozkazu Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 2T/103/2021, z 19. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. D. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozhodol trestným rozkazom, sp. zn. 2T/103/2021, z 19. novembra 2021 tak, že
obvineného H. D.Č. uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 34P/36/2018, z 18. decembra 2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť 16. januára 2020 vyplýva povinnosť prispievať na výživu maloletého syna
N.H., narodeného XX. X. XXXX sumou vo výške 110,00 Eur a na výživu maloletej dcéry L. H., narodenej
XX. U. XXXX sumou vo výške 100,00 Eur k rukám matky maloletých detí D. D., trvale bytom M. K. - S.
XXX,ktorejbolitýmistýmrozsudkomzverenédoosobnejstarostlivostimesačnevopred,vždydo15-teho

dňavmesiaci,ktorúpovinnosťsivobdobíaugust2021ažoktóber2021vôbecneplnil,čímmuvznikoldlh
na výživnom vo výške 630,00 Eur, pričom v sledovanom období bol evidovaný v živnostenskom registri
ako samostatne zárobkovo činná osoba a nebol v sledovanom období evidovaný Sociálnou poisťovňou
ako poberateľ nemocenských dávok a dôchodkových dávok

Menovanému bol za to okresným súdom podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36

písm. n) Trestného zákona a s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého okresný súd obvinenému s poukazom
na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, a síce vo výmere 1 (jedného) roku. Podľa § 50 ods. 2 Trestného
zákona súd obvinenému zároveň uložil primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia uhradil celé dlžné výživné matke detí D. D. vo výške 630 €.

Obvinený podal prostredníctvom obhajcu proti dotknutému trestnému rozkazu dovolanie s poukazom
na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zásadným
spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), argumentujúc v zásade tak, že
,,...trestnýrozkazboldoručovanýnaadresumôjhotrvaléhopobytu...trestnýrozkazprevzalmôjotec10.
decembra 2012 a nepovedal mi o ňom. Otec nemal žiadne splnomocnenie na preberanie pošty v mojom

mene a tobôž nie poštu, ktorá bola určená do vlastných rúk, preto v tomto ohľade porušila moje práva
pošta, ktorá nemala vydať úradnú zásielku neoprávnenej osobe. O trestnom rozkaze som sa dozvedelaž v čase, keď som bol stíhaný za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6Tp/40/2022, kedy som bol vzatý do väzby. Na existenciu
odsúdenia trestným rozkazom ma upozornila moja obhajkyňa JUDr. Jana Štefáneková, ktorá mi bola vo

veci marenia výkonu úradného rozhodnutia pridelená opatrením Okresného súdu Trenčín ... existencia
trestného rozkazu bola spomenutá v uznesení Okresného súdu Trenčín, ktorým som bol vzatý do väzby
v inej trestnej veci. O tom, že bolo vo veci rozhodnuté trestným rozkazom som nemal žiadnu vedomosť,
pričom medzičasom som výživné, za ktoré som bol trestným rozkazom odsúdený už zaplatil. JUDr.
Janu Štefánekovú som preto pri návšteve v ÚVV Ilava splnomocnil na nahliadnutie do súdneho spisu

2T/103/2021 a následne mi JUDr. Jana Štefáneková doručila trestný rozkaz. Proti tomuto trestnému
rozkazu som ihneď podal odpor, ktorý však následne Okresný súd Trenčín vyhodnotil ako oneskorene
podaný. K doručeniu trestného rozkazu pritom došlo najskôr 5. apríla 2022, kedy som sa o jeho obsahu
dozvedel, pričom podaním z 8. apríla 2022 označeným ako odpor proti trestnému rozkazu som podal
proti trestnému rozkazu opravný prostriedok, v zmysle ktorého mal súd trestný rozkaz zrušiť a vo veci
nariadiť pojednávanie". Obvinený v naznačenej súvislosti poukázal na explicitné znenie § 66 ods. 1, ods.

2 Trestného poriadku, pokračujúc, že ,, ... vzhľadom na to, že môj otec nemal žiadne splnomocnenie,
pošta nemala písomnosť súdu otcovi ani vydať. S otcom nemám veľmi dobrý vzťah, nezaujíma sa o
mňa, a preto mu bolo jedno, že prevzal písomnosť, ktorá bola určená mne a ani mi o nej nepovedal.
Otec sa o takéto veci nestará, položí poštu doma, nikomu nič nepovie a neuvedomuje si, že to môže mať
pre mňa vážne následky. Podpis na doručenke zásielky nie je mojím podpisom. Toto je možné porovnať

s mojim podpisom, ktorý je uvedený na viacerých písomnostiach v spisovom materiáli. Môj podpis a
otcov podpis sú zreteľne odlišné". Menovaný k podanému dovolaniu pripojil čestné vyhlásenie a úradne
overený podpis jeho otca, ktorým tento potvrdzuje, že zásielku, v ktorej bol trestný rozkaz prevzal a
zároveň, že podpis na doručenie s dátumom prevzatia písomnosti 10. decembra 2021 je jeho podpisom
a ďalej poukázal na to, že nakoľko ,, [pozn.: obvinenému] ... nebol doručený trestný rozkaz do vlastných

rúk, ale bol odovzdaný neoprávnenej osobe, ... podľa názoru súdu začala plynúť lehota na podanie
odporu dňom 11. decembra 2021 a posledným dňom lehoty na podanie odporu bol deň 20. decembra
2021. Túto lehotu som nemohol stihnúť, nakoľko som o existencii trestného rozkazu nevedel a odpor
som podal až v deň, keď som sa o obsahu trestného rozkazu dozvedel, čo bolo 5. apríla 2022. Týmto
konaním bolo zásadným spôsobom porušené právo na moju obhajobu, keďže mi bolo odopreté použiť

procesné prostriedky obrany. Tým, že som výživné už uhradil, došlo k zániku trestnosti činu, ktorého
som sa dopustil".
,,Vzhľadom na pochybenie, ku ktorému došlo pri doručovaní trestného rozkazu navrhujem, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako dovolací súd:
- podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že trestným rozkazom Okresného súdu

Trenčín, sp. zn. 2T/103/2021, z 19. novembra 2021 bol porušený zákrok v neprospech obvineného,
- podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp.
zn. 2T/103/2021, z 19. novembra 2021 v celom rozsahu,
- podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol".

K dovolaniu menovaného sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadrila prokurátorka
Okresnej prokuratúry Trenčín, konštatujúc, že
,, ... z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/103/2021, z 19. novembra 2021,
ktorým bol odpor obvineného odmietnutý vyplýva, že obvinený trestný rozkaz prevzal 10. decembra

2021, proti ktorému podal odpor na poštovú prepravu 12. apríla 2022 ... posledný deň lehoty na
podanie opravného prostriedku obvinenému uplynul 20. decembra 2021 ... súdne rozhodnutie, ktorým
bol trestný rozkaz, bolo obvinenému doručované zákonným spôsobom, teda do vlastných rúk, rovnako
bola zásielka doručovaná na adresu, ktorú odsúdený uviedol ako adresu na doručovanie písomností.
Vzhľadom na závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk je potrebné vychádzať z toho, že

zmyslom zákonnej úpravy doručovania týchto písomností je to, aby takéto zásielky boli doručované
adresátovi, preto je potrebné vychádzať z predpokladu, že zamestnanec pošty doručujúci predmetnú
zásielku postupoval v súlade s poštovným poriadkom a pred doručením zásielky adresátovi tohto
stotožnil podľa občianskeho preukazu, príp. iného dokladu totožnosti. V danom prípade zásielka vrátane
podpisu adresáta splnila všetky zákonné náležitosti, v zmysle čoho sa údaje na nej uvedené považujú

za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. V tomto smere by nepochybne podstatným dôkazom preukazujúci
opak bol dôkaz, ktorý by preukázal nesprávny postup pošty pri doručovaní zásielky, avšak ako vyplýva,
takýto dôkaz obvinený nepredložil".,,Obvinený pre podporu pravdivosti svojho tvrdenia predložil čestné prehlásenie otca, ktorým potvrdzuje
jeho verziu. Mám za to, že takýto dôkaz, ktorý je súčasne jediným dôkazom potvrdzujúcim argumentáciu
obvineného, nemožno vyhodnotiť ako dôkaz relevantný, pretože sa jedná o písomné vyjadrenie blízkej

osoby obvineného, konkrétne sa jedná o písomnosť otca voči synovi, ktoré môže sledovať úplne iné
motívy ako bola skutočnosť v snahe pomôcť obvinenému a docieliť zrušenie súdneho rozhodnutia".
,,V závere dodávam, že argumentáciu obvineného bez predloženia vierohodného dôkazu o opaku by si
mohol osvojiť každý nespokojný adresát takýchto zásielok, čo by viedlo k právnej neistote a množstvu
obdobných podaní".

,,Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
obvineného H. D. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením
odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku".

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo ,,dovolací súd") ako súd dovolací (§
377 Trestného poriadku) posúdil vec najskôr v intenciách vymedzených v § 382 Trestného poriadku a
zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť s poukazom na písm. f) naposledy uvedeného ustanovenia
Trestného poriadku ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd sa pri vyslovení vyššie uvedeného záveru spravoval nasledovným argumentačným
inštrumentáriom.

Najvyšší súd najskôr vo všeobecnosti poukazuje na de facto ,,principiálne" ustanovenia Trestného

poriadku upravujúce okruh a právno - kvalifikačne relevantné vlastnosti rozhodnutí, ktoré možno
napadnúť dovolaním.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,
ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je

toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa
odseku 1 sa rozumie rozsudok a trestný rozkaz.

Čo sa týka materiálneho významu oboch bezprostredne vyššie explicitne uvedených ustanovení
Trestného poriadku (pozn.: § 368 ods. 1 Trestného poriadku je nutné vnímať ako neoddeliteľným
spôsobom doplnené ustanovením ods. 2), tieto upravujú podmienky prípustnosti dovolania ako
mimoriadneho opravného prostriedku.

Pre účel trestnej veci obvineného ich možno definovať v aspoň značne zjednodušenej rovine tak, že:

i) dovolanie možno v trestnom konaní podať len proti rozhodnutiu súdu,
ii) rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť právoplatné.

Z uvedeného vyplýva, že konkrétny výpočet súdnych rozhodnutí v ods. 2 naposledy označeného
ustanovenia Trestného poriadku je potrebné vnímať vo vzájomnej súvislosti s podmienkami
obsiahnutými v § 368 ods. 1 Trestného poriadku. Ak bolo podané dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré
nespĺňa skôr zmienené definičné kritériá (právoplatné rozhodnutie súdu), dovolací súd takéto dovolanie
vždy odmietne postupom podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku, nakoľko nespĺňa základné kritériá

pre prípadný prieskum dovolacím súdom v rámci dovolacieho konania.

Ak následne dovolací súd v ďalšom texte tohto uznesenia plynulo ,,premostí" k právnemu stavu
objektívne existujúcemu v rámci trestnej veci obvineného D., tak platí nasledovné:

Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosti, ktoré sa zjavne objektívne
reálne ,,odohrali" po vydaní trestného rozkazu napadnutého dovolaním menovaného; chronologicky ich
možno opísať v zmysle nižšie vyjadreného:-trestnýrozkaz(č.l.38anasl.spisu)bolpodľaúdajovnadoručenke(viďrubč.l.39)doručenýadresátovi
H. D., ktorý trestný rozkaz prevzal do vlastných rúk a túto skutočnosť potvrdil podpisom na predmetnej
doručenke,

- obvinený D. doručil okresnému súdu 13. apríla 2022 (č. l. 46 a nasl.) vlastnou rukou spísané
podanie označené ako ,,Odpor proti trestnému rozkazu", obsahom ktorého je v zásade vskutku totožná
argumentácia, ako je tomu v podanom dovolaní (obvinený k zmienenému podaniu pripojil fotokópiu
skôr označenej doručenky s poznámkou, že tam uvedený podpis nie je jeho podpisom, ktorého grafickú

podobu znázornil vlastným ,,podpisovým vzorom"),
- ,,reakciou" okresného súdu bola výzva, aby menovaný v lehote 15 dní od doručenia výzvy uviedol, či
mieni podaním označeným v predchádzajúcom odseku podať, cit. ,,dovolanie proti trestnému rozkazu",
a to z dôvodu, že toto podanie (odpor) ,,by mohol súd vyhodnotiť ako dovolanie" (č. l. 50); predmetná
výzva bola vyhotovená 14. apríla 2022, kedy bola súčasne daná na poštovú prepravu,
- z doručenky na rube č. l. 50 je zrejmé, že výzva okresného súdu bola obvinenému doručená 25. apríla

2022,
- okresný súd následne ešte pred uplynutím ním určenej lehoty rozhodol 22. apríla 2022 uznesením,
ktorým odmietol odpor menovaného proti trestnému rozkazu ako podaný oneskorene,
- obvinený D. doručil okresnému súdu v nadväznosti na výzvu zo 14. apríla 2022 ešte 27. apríla 2022
(t. j. dva dni po preukázateľnom oboznámení sa s výzvou v zmysle doručenky z 25. apríla 2022 - viď

vyššie) vlastnou rukou spísané podanie označené ako ,,Odpor proti trestnému rozkazu, ktorý som už
podal 8. apríla 2022" a v ktorom v princípe nástojil, aby súd zrušil trestný rozkaz a v dotknutej trestnej
veci nariadil hlavné pojednávanie,
- s poukazom na úpravu samosudkyne okresného súdu z 13. mája 2022 (č. l. 54) bolo naposledy
označené podanie obvineného posúdené okresným súdom ako sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí

odporu v zmysle § 355 ods. 5 veta druhá Trestného poriadku a predložené Krajskému súdu v Trenčíne,
- krajský súd v zmysle listu predsedu senátu, sp. zn. 23Tos/52/2022, z 19. mája 2022 (č. l. 57) vrátil súdny
spis spolu s podaním obvineného ako predložený nesprávne z dôvodu, že z obsahu súdneho spisu zistil,
že okresný súd považoval za sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu podanie obvineného z 25.
apríla 2022, doručené okresnému súdu 27. apríla 2022 - z obsahu tohto podania však podľa názoru

krajského súdu vyplynulo, že obvinený ním, cit. ,,opätovne podáva odpor voči trestnému rozkazu",
nakoľko podanie obvineného predchádzalo doručeniu uznesenia okresného súdu o odmietnutí odporu
(2. máj 2022); preto krajský súd nemôže rozhodovať o sťažnosti, nakoľko táto nebola podaná,
- prípisom samosudkyne okresného súdu bolo obvinenému v nadväznosti na uvedené oznámené, že
jeho podania nesmerujú, cit. ,,v zmysle zákonných poučení ku sťažnosti a k dovolaniu, a preto súd o

jeho podaniach rozhodovať nebude" (viď prípis z 26. mája 2022, č. l. 60);
- no a napokon, podaním obvineného z 11. júla 2022, doručeným okresnému súdu 15. júla 2022
došlo k ,,iniciácii" prvotného procesného postupu smerujúcemu a bezprostredne predchádzajúcemu
aktuálnemu konaniu o dovolaní (obvinený v zmienenom podaní požiadal o ustanovenie obhajcu za
účelom podania dovolania, ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu v intenciách tohto uznesenia

najvyššieho súdu); viď č. l. 61.

Z vyššie uvedeného v spojení s obsahom podaného dovolania a k nemu pripojenými prílohami ale
vyplýva podľa názoru dovolacieho súdu pomerne zásadná skutočnosť, a síce že skôr vo veci konajúce
súdy mali podanie obvineného z 25. apríla 2022 správne považovať za sťažnosť proti uzneseniu o

odmietnutí trestného rozkazu podľa § 355 ods. 5 druhá veta Trestného poriadku.

Najvyšší súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že z ostatne označeného podania obvineného je
možné jednoznačne vyvodiť, čoho sa obvinený jeho prostredníctvom domáhal a akého rozhodnutia sa
týkalo. Dotknuté podanie podľa názoru najvyššieho súdu súčasne nemožno z materiálneho významu

považovať za akýsi ,,dopyt", resp. vyjadrenie alebo názor.

Platí totiž pravý opak - z obsahu podania obvineného z 25. apríla 2022 je dostatočne zrozumiteľné, aký
procesný ,,výsledok" mienil obvinený svojim podaním ,,dosiahnuť". K tomu možno zo strany najvyššieho
súdu dodať, že sťažnosť proti ktorémukoľvek uzneseniu [samozrejme za predpokladu, že je v zmysle

platného a účinného znenia Trestného poriadku proti tejto forme súdneho rozhodnutia ako riadny
opravný prostriedok prípustná (§ 185 a nasl. Trestného poriadku - v trestnej veci obvineného postačuje
v zmysle už vyjadreného poukázať na § 355 ods. 5 Trestného poriadku)] treba posudzovať vždy podľa
jej obsahu, aj keď je označená nesprávne (primerane § 62 ods. 1 Trestného poriadku).Najvyšší súd zhrnúc vyššie uvedené preto konštatuje, že obvinený D. sa v dôsledku skôr podrobným
spôsobom opísaného procesného postupu pred okresným súdom - a rovnako tak z dôvodu reakcie

krajského súdu, spočívajúcej v rýdzo formalistickom ,,náhľade" na vzniknutý procesný stav - ,,ocitol" v
celkom zjavne zmätočnej situácii, kedy síce podal odpor proti trestnému rozkazu (dôvodiac zhodnou
argumentáciouakojetomuvpodanomdovolaní),ktorýboleštepreduplynutímprocesnej(,,sudcovskej")
lehoty určenej okresným súdom odmietnutý ako podaný oneskorene, zatiaľ čo na to nadväzujúce
podanie obvineného nahliadal krajský súd v zmysle už označeného prípisu ako ,,opätovne podaný

odpor".

Tu treba poznamenať, že z procesnoprávneho hľadiska je irelevantné, že obvinený podal - použijúc
štylistiku krajského súdu - tzv. ,,opätovný odpor" ešte pred tým, než mu bolo uznesenie o odmietnutí
trestného rozkazu doručené, nakoľko predmetné podanie obvinený uskutočnil po vydaní uznesenia
okresného súdu, čo naostatok neuniklo ani pozornosti krajského súdu). Krajský súd mal objektívne o

označených vecných a časových súvislostiach vedomosť a po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu mal postupovať v súlade s materiálnym vnímaním ,,zjavnej spravodlivosti", resp. ,,rozumného
usporiadania procesných práv".

Inak povedané, v situácii keď obvinený (ako osoba práva neznalá) bol absolútne zneistený výlučne

zbytočnou a zmätočnou výzvou okresného súdu a okresný súd nerešpektoval ani procesnú lehotu na
špecifikáciu podania, ktorú súd sám určil, muselo byť krajskému súdu zrejmé, že obvinený nemá k
dispozícii žiadny efektívny opravný prostriedok na nápravu daného stavu, ak jeho „opätovný odpor"
nebude považovaný za sťažnosť. Navyše aj krajskému súdu muselo byť zrejmé, že obvinenému nebol
trestný rozkaz riadne doručený. Krajský súd preto mal upustiť od prísne formalistického posudzovania

podania obvineného a v súlade so zásadou „in dubio pro libertate" mal vyhodnotiť podanie obvineného
ako sťažnosť a rozhodnúť o nej, čím by mu umožnil aplikovanie účinného prostriedku nápravy a reálne
by dosiahol nápravu zjavne nezákonného stavu.

Podanie obvineného malo byť správne krajským súdom posúdené ako sťažnosť proti uzneseniu o

odmietnutí trestného rozkazu v zmysle § 355 ods. 5 Trestného poriadku.

V dôsledku uvedeného v predmetnej trestnej veci nastal ten procesný stav, že dovolaním napadnutý
trestný rozkaz doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Takto ,,,otvorený" stav zmieneného trestného
konania si podľa názoru najvyššieho súdu zaslúži v konaní nasledujúcom po vydaní tohto uznesenia

tomu zodpovedajúcu pozornosť zo strany skôr vo veci konajúcich a rozhodujúcich súdov. Najvyšší súd
len v stručnosti dodáva, že vyznačenie právoplatnosti na dotknutom trestnom rozkaze nie je v takto
naznačenom kontexte trestnej veci obvineného vôbec rozhodujúce, nakoľko pokyn sudcu na zrušenie
už skôr (,,predčasne") chybne vyznačeného dátumu právoplatnosti je úkonom spadajúcim do výkonu
štandardnej súdnej administratívy.

Ak potom platí, že predmetný trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, je s ohľadom na znenie § 368
ods. 1 Trestného poriadku ďalej vylúčený iný postup než ten, aby dovolací súd dovolanie obvineného
odmietol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie
nie je prípustné z dôvodu nesplnenia základnej podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho prostriedku
(rozhodnutie, proti ktorému smeruje dovolanie, musí byť právoplatné).

Riadiac sa vyššie vyjadrenými úvahami rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.