Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/387/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410201893
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410201893.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. X, X.,
zastúpený JUDr. Svetlanou Machovou, advokátkou, Advokátska kancelária MACHOVA, s.r.o., Čulenova
2A/2621, Skalica, proti odporcom: 1/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, 3/ U. X.,
nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom D. X. T. XX, X., všetci zastúpení: JUDr. Igorom Hunom, advokátom,
Štefana Králika 8, Bratislava, o zaplatenie 12.945,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. júna 2011, č.k. 6C 106/2011-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 12.945,60

eur spolu s 4% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré na ich strane vzniklo za obdobie od marca 2006 vrátane do februára 2010
tým, že hoci je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom stavby a pozemku v 1/6, nehnuteľnosti užívajú
v celosti pre svoje potreby výlučne odporcovia, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi, a to odporkyňa 1/
v 1/2, odporca 2/ v 1/6 a odporkyňa 3/ v 1/6, bez toho, aby navrhovateľovi za užívanie jeho podielu,
ktorý on užívať nemôže, platili nájomné. Navrhovateľovi uložil povinnosť do troch dní zaplatiť

odporcom náhradu trov konania 1.858,99 eur na účet ich právneho zástupcu.

Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žeúčastnícisúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti
v katastrálnom území J. B. P. zapísanej na LV č. XXXX, a to stavby so súpisným č. XXXX, postavenej
na parcele č. XXX, pozemku parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 321m2, tak že
odporkyňa 1/ má podiel jednu polovicu a navrhovateľ a odporcovia 2/ a 3/ majú po jednej šestine, keď

navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2004. Ustálil, že
predmetnú nehnuteľnosť užívajú odporcovia s rodinou, a podľa navrhovateľa mu neumožňujú podieľať
sa na jej užívaní. Z výzvy zo dňa 13.02.2009, adresovanej odporcom, zistil, že navrhovateľ ich vyzval na
úhradu nájomného za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré určil na základe vyjadrení
dvoch náhodne zvolených realitných agentúr na sumu 269,70 eur mesačne. Odporcovia nesúhlasili
s výškou nájomného, preto k dohode strán o nájomnom nedošlo. Ustálil, že navrhovateľ sa podľa

špecifikácie v návrhu, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia tri roky spätne od podania návrhu, t.j.
od19.02.2007.Odporcoviavznieslivkonanínámietkupremlčaniapohľadávkyzaobdobieod01.03.2006
do 19.02.2008.

S poukazom na ust. § 136 ods. 1 a § 139 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že
ak má byť prijaté určité rozhodnutie, týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná

väčšina určená podľa podielov, a prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny
aj bez súdneho rozhodnutia. V danom prípade mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medziúčastníkmi nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, ale faktický stav je taký, že domovú
nehnuteľnosť užívajú odporcovia so svojimi rodinami a nie je možné, aby navrhovateľ bol jej ďalším
užívateľom. Mal za to, že spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou

vecou, ak sa na ňom uzniesla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, sa nemôže
domáhať na súde rozhodnutia o hospodárení s touto vecou okrem prípadu, že ide o dôležitú zmenu
veci. Môže žiadať buď len vydanie úžitkov pripadajúcich na jeho podiel, alebo zrušenie spoluvlastníctva
(R 120/1953). Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia
tak, ako ho vyčíslil navrhovateľ, je nedôvodný, a keďže si účastníci ako spoluvlastníci

nedohodli nájomné, ktoré by mohol navrhovateľ od nich požadovať, nedôvodný je aj nárok navrhovateľa
naprípadnénájomné.Skonštatovaltiež,žeodporcovia sadovolalipremlčanianárokunavrhovateľa
ku dňu 19.02.2008 vzhľadom na ustanovenia § 100 a § 101 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
a návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom priznal náhradu trov konania,

pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor v sume 776,50 eur, troch úkonov advokáta po 287,14
eur, jedného úkonu po 191,43 eur, štyrikrát režijný paušál po 7,41 eur, spolu 1.858,99 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu a aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníkaopodielovomspoluvlastníctve,atiežtým,žesúdprvéhostupňanesprávnevyhodnotildôkazy.
Poukázal na skutkové okolnosti, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a nesúhlasil so závermi súdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď mu nebolo zrejmé z akých právnych skutočností a ustanovení
zákona prvostupňový súd vychádzal pri konštatáciách v odôvodnení rozsudku. S poukazom na ust.

§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentoval, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že
neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom,
a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho
podielu. Ak mu existujúce pomery neumožňovali plnú realizáciu tohto práva, bezpochyby mu prináleží
zodpovedajúcanáhrada,aakodporcoviaužívalinehnuteľnosťvrozsahuväčšomakoichspoluvlastnícky

podiel, získali majetkovú hodnotu, spočívajúcu v tom, že za toto užívanie neplatili nájomné. Keďže v
konaní bolo preukázané, že odporcovia nehnuteľnosť užívali nad rámec svojich spoluvlastníckych
podielov bez toho, aby mu poskytovali finančnú protihodnotu, vzniklo im podľa jeho názoru bezdôvodné
obohatenie, za ktoré mu musia poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo
nemôže byť vrátené. Vznik bezdôvodného obohatenia teda nie je viazaný na dohodu spoluvlastníkov

o užívaní spoločnej veci, ale spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý
zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu za stavu, keď iný spoluvlastník vec neužíva resp.
užívať nemôže. Svoj nárok nepovažoval za premlčaný, pretože mu vzniklo majetkové právo na finančnú
náhradu, pre ktoré platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa
úplne opomenul ochranu jeho vlastníckeho práva, keď rozhodol, že napriek tomu, že je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti a domáha sa jej užívania, v čom mu je bránené, nemá právny nárok
na žiadnu finančnú náhradu. Skonštatoval, že vlastnícke práva odporcov boli podľa rozhodnutia súdu
postavené nad jeho vlastnícke práva, čo je v rozpore s Ústavou SR ako i Listiny základných práv a
slobôd.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Stotožnili sa s jeho názorom, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia je nedôvodný. Zdôraznili, že aj keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich
ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom

na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne
vymedzený, a je len podielom ideálnym. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového

spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe
užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako
nárok z bezdôvodného obohatenia, pretože ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornúpovahu, keď v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo
skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak

spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho
dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

Bolo potrebné sa stotožniť s námietkami navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho výkladu a aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Z uvedeného potom vyplýva i to, že prvostupňový súd vo veci

nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dokazovanie ohľadom výšky nároku navrhovateľa voči
odporcom. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s vyjadrením odporcov k odvolaniu, v ktorom argumentovali
tým, že nárok navrhovateľa nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, s čím je potrebné bezpochyby
súhlasiť, avšak ich návrhu na potvrdenie zamietajúceho rozsudku nebolo možné vyhovieť, a to práve s
poukazom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho, a teda aj

spoluvlastníckeho práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec
môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti,
pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137
ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade,

že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníkov, ktorí vec užívajú, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal od odporcov náhrady za to, že
neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, a to za stavu, keď
celúspoločnúvec,ktorájevpodielovomspoluvlastníctveúčastníkovkonania,užívalivýlučneodporcovia
(a nie je možné, aby bol navrhovateľ jej ďalším užívateľom), ako ustálil v konaní súd
prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že nárok navrhovateľa je vo svojom

základe dôvodný, a pre takýto záver je bez významu, či medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo k
dohode o hospodárení resp. užívaní spoločnej veci alebo nie. Preto, ak prvostupňový súd zamietol návrh
navrhovateľa z dôvodu, že nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, a návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia, resp. zaplatenie nájomného mal za nedôvodný, posúdil vec po právnej
stránke nesprávne. Je totiž namieste konštatovať, že v danom prípade síce nemožno vec posudzovať

ako vydanie bezdôvodného obohatenia resp. zaplatenie nájomného, avšak s ohľadom na zásadu iura
novit curia (súd pozná právo) súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou navrhovateľom, a
vec mal posúdiť po právnej stránke na základe tvrdených a preukázaných skutočností. Súd
prvého stupňa ustálil, že odporcovia užívajú celú nehnuteľnosť, pričom vzhľadom na ustálenú
judikatúru je potrebné poukázať na to, že právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto

prípadeichspoluvlastníckeprávo,nakoľkospoluvlastníckypodielvyjadrujúcimieruúčastispoluvlastníka
na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podielom na veci reálne vymedzeným, ale len
podielom ideálnym (preto žalovaný nárok nemožno posudzovať podľa ust. o bezdôvodnom obohatení).
V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci boli v rozhodnom čase podielovýmispoluvlastníkmi nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívali v celosti odporcovia, a že
navrhovateľovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli. Možno uzavrieť, že ak sa navrhovateľ
ako podielový spoluvlastník domáha voči odporcom náhrady vo forme peňažného plnenia za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený, a o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ.

Nakoľko odporcovia vzniesli v konaní námietku premlčania, čo prvostupňový súd v napadnutom

rozsudku uviedol bez toho, aby sa s predmetnou námietkou vysporiadal, dáva odvolací súd do
pozornosti súdu prvého stupňa, že právo uplatnené navrhovateľom je majetkovej povahy,
a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), a
jeho povinnosťou bude ustáliť, za aké obdobie požaduje navrhovateľ od odporcov finančnú náhradu za
neužívanie veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, vysporiadať sa so vznesenou námietkou
premlčania, vykonať dokazovanie za účelom ustálenia výšky finančnej náhrady, vykonané dôkazy

vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné
správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.