Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/266/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204366
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. G., bývajúcej vo D. T. U., T.. G. XX, zastúpenej
JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 204, proti
žalovaným1/Dražbyaaukcie,s.r.o.,sosídlomvMartine,Jilemnického30,IČO:36751642,zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, 2/ TriTé, spol. s r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici, Mlynská 99, IČO: 31 644 775, 3/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom

v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so
sídlom v Martine, Jilemnického 30, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/35/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo 7. mája 2019 sp. zn. 3Co/198/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 1/ a 3/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
12. júna 2018 č. k. 9C/35/2012-322 výrokom I. určil, že dražba zo dňa 5. marca 2012, týkajúca sa
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, mesto D. T. U.Ľ., k. ú. D. T. U., vedených
na Okresnom úrade, Katastrálnom odbore Vranov nad Topľou, zapísaných na LV č. XXXX ako: byt

č. X, na 9. poschodí, vo vchode č. 1, nachádzajúci sa v bytovom dome, súp. č. XX, vo D. T. U., T.
G., v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX, ktorý je
postavený na pozemku C-KN parcela č. XXXX/X v podiele 6602/211744 a spoluvlastnícky podiel na
pozemku C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v
podiele 6602/211744, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 193/2012, NZ 7870/2012,
NCRIs 8083/2012 notára Vladimíra Kostovčáka so sídlom v Martine (ďalej len „notárska zápisnica“),

je neplatná; II. vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol; III. vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení v celom rozsahu poukázal na právne závery vyslovené
odvolacím súdom v uzneseniach sp. zn. 3Co/69/2014 z 18. júna 2014 a sp. zn. 3Co/110/2017 z 9.
januára2018,ktorýmibolizrušenépredchádzajúcerozhodnutiasúduprvejinštancie.Uviedol,žedražba,
ktorej platnosť bola predmetom preskúmania v tomto konaní, je neplatná z dôvodu, že miesto konania
dražby - Martin obmedzilo možnosť účasti na dobrovoľnej dražbe, keďže sa jednalo o miesto vzdialené

od dražených nehnuteľností takmer 250 km, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách (tzv. regionálna disproporcia). Čo sa týka žalobného návrhu žalobkyne, aby súd
zakázal katastrálnemu úradu vykonať zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
uvedené v notárskej zápisnici, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, súd prvej inštancie v predmetnej
časti žalobu zamietol z dôvodu, že Okresný úrad Vranov nad Topľou nie je stranou sporu, a preto
mu súd nemôže uložiť predmetnú povinnosť. Zároveň konštatoval, že na uvedenom určení v konaní

žalobkyňa ani nepreukázala naliehavý právny záujem. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa ustanovenia § 255 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a
3/ rozsudkom zo 7. mája 2019 sp. zn. 3Co/198/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

(výrokoch I. a III.) potvrdil a nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, že odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 3/, týkajúcu sa splnenia podmienok podľa § 11 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách, považoval za nedôvodnú, nakoľko sa s touto námietkou už vo svojich
dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach vysporiadal. V tejto súvislosti znova zdôraznil, že regionálna
disproporcia už len z povahy veci vedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby

od záujmu sa tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku
a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že dražobník
porušil pri organizovaní dražby § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania
dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a
tým obmedzil účasť na dražbe. Takýmto konaním dražobníka bol podľa odvolacieho súdu naplnený
predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. K odvolacej

námietke spočívajúcej v uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na vznesenie námietok voči dražbe
krajský súd ozrejmil, že žalobkyňa v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatnila z
hmotnoprávneho hľadiska svoje právo dovolať sa neplatnosti spornej dražby a zároveň v predmetnej
žalobeuviedlaskutkovétvrdeniatýkajúcesaspornejveciaďalejvyslovil,žežalobkyňajeoprávnenásvoj
skutkový prednes počas konania modifikovať, meniť a dopĺňať. Pripomenul, že v konaní o neplatnosť

dražby súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú
žalobkyňa v konaní síce tvrdila, ale výslovne nenamietala jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne
neoznačila za dôvod neplatnosti dražby. Dodal, že takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s
tým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, pretože nepomáha ani jednej zo strán, keďže samotnú žalobu
nedopĺňa, nemení žalobkyňou uplatnené práva, iba aplikuje právo na skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel

najavo. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ a žalovaná 3/ (ďalej aj „žalované“, alebo
„dovolateľky“) dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 CSP, keď namietali nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedli, že údajné porušenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa v

žalobe vôbec neobjavilo a táto námietka nebola uplatnená v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Toto právo
žalobkyňa skutkovo v žalobe nevymedzila a neuviedla, na akých skutkových základoch ho uplatňuje,
resp. uviedla v žalobe úplne iné skutkové vymedzenie. Dovolateľky mali za to, že bolo povinnosťou
odvolaciehosúdurešpektovaťtrojmesačnúprekluzívnulehotu,ktorejuplynutímprávožalobkynezaniklo.
Ďalej poukázali na to, že zákon o dobrovoľných dražbách určuje okruh osôb, ktoré musia byť účastníkmi

konania o neplatnosti dražby (§ 21 ods. 4) s tým, že strata nároku uplatniť žalobu voči niektorému z nich
znamená preklúziu aj voči ostatným žalovaným. V tejto súvislosti uviedli, že žaloba voči žalovanej 2/ bola
podaná až 29. októbra 2016 a voči žalovanej 3/ až 8. januára 2013 (teda zjavne po uplynutí prekluzívnej
lehoty). Dovolateľky zároveň naznačili, že napadnutý rozsudok je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/112/2017 a skonštatovali, že aj samotné uplatnenie § 11 ods. 1

zákona o dobrovoľných dražbách na daný prípad spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže
vzdialenosť medzi mestami Martin a Vranov nad Topľou nie je taká, aby znemožňovala účasť dražiteľov
v oblasti, z ktorej sa dala očakávať. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil a žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému dovolaniu podaním koncipovaným ako vyjadrenie k „odvolaniu“
žalovaných a uviedla, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď rozhodol, že konanie žalovanej 1/
ohľadom určenia miesta konania dražby považoval za obmedzenie a znemožnenie účasti tretích osôb
na dražbe bytu nachádzajúceho sa cca 250 km od dražobnej miestnosti. Navrhla, aby krajský súd (?)
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

5. Žalovaná 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a §
421 CSP. Prípustnosť dovolania teda upravuje zákon, ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 419
CSP. Následné posúdenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade prípustné, patrí do výlučnej právomoci
dovolacieho súdu (k tomu viď aj I. ÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017).

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Žalované odôvodňujú prípustnosť svojho dovolania tak, že sú tu dôvody stanovené § 421 ods. 1
CSP s tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

12. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 432 ods. 2 CSP, ktoré uvádza spôsob,
ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Prípustnosť podaného dovolania
dovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov. 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020),
keďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia

§ 432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Dovolateľky
však na nijakom základe nekonkretizovali a z obsahu dovolania nie je možné ani vyabstrahovať, či
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (i) pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo (ii) ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), alebo (iii) je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).

12.1. A aj keď platí, že dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom
označeným dôvodom prípustnosti dovolania (sp. zn. 1VObdo/2/2020), predsa len, absolútne zúženie
náležitostí dovolania dovolateľom iba na všeobecné označenie toho, že dôvody stanovené v ustanovení

§ 421 ods. 1 CSP sú dané, bez akejkoľvek subsumpcie (prípustnosti dovolania) riešenej právnej otázky
pod niektorý z § 421 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ CSP, je podľa názoru dovolacieho súdu
nepostačujúce. Dovolateľky zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom rezignovali na určenie, pod
(vôbec) ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) ich právna otázka spadá.

12.2. Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie § 432 ods. 2 CSP nutné vykladať v spojitosti a vo
väzbe na § 421 CSP, zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením
takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa
odvolacísúdbuďodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu,aleboktorávrozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12.3. Dovolací súd v kontexte uvedeného tiež poznamenáva, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods.
l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom,ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Podstatný je v tomto smere aj
judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd
bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na
opačnej procesnej strane“.

13. V preskúmavanej veci dovolateľky zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom)
predovšetkým neuviedli, ktorý konkrétny dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP (a/, b/ alebo c/)

v podanom dovolaní uplatňujú, a teda zodpovedajúcim spôsobom nevymedzili nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení
s § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľky navyše žiadnym spôsobom nenastolili, nevymedzili,
neformulovali, nepomenovali právnu otázku zásadného významu, pričom uvedené vymedzenie nebolo
možné ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez
toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana. Preto dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie

založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia eventuálne mali
dovolateľky na mysli. Za týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný, či odvolací súd.
Dovolací súd dodáva, že samotné polemizovanie dovolateliek s právnymi názormi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k

riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP (porovnaj
rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017,
7Cdo/140/2017). Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že neboli splnené podmienky
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.

14. Dovolací súd už len ako obiter dictum (vzhľadom na prevažujúcu argumentáciu dovolateliek
týkajúcu sa nedodržania prekluzívnej trojmesačnej lehoty pri uplatnení námietky žalobkyne o porušení
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a vymedzení okruhu žalovaných) predsa len
a nad rámec vyššie uvedeného upriamuje pozornosť na právnu vetu rozhodnutia najvyššieho súdu z 31.
mája 2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky ako judikát R 89/2021, z ktorej vyplýva, že: „Lehota ustanovená v § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej
žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť
aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“ Možno tak bez akýchkoľvek pochybností

konštatovať, že súdy nižších inštancií v prejednávanej veci rozhodli v súlade s (neskoršie utvorivšou)
ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorú predstavuje uvedený judikát, keď rešpektovali
právo žalobkyne rozširovať, prípadne modifikovať skutkové tvrdenia či okruh žalovaných uvedených v
žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a preto z tohto hľadiska možno prezumovať aj vecnú
správnosť napadnutých rozhodnutí.

15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 3/, v ktorom namietali
nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,
v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.