Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1211222419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivostisúduomaloletédetiM.:W.M.,I.XX.XX.XXXXF.O.B.,I.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava, obe deti rodičov: matka - R.. T. M., I. XX.XX.XXXX, G. Z. W. XX, Z. na T., toho času bytom
L. XXX, Z. a otec - B. M., I. XX.XX.XXXX, Z. L. X, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti M.: W.H. M., I. XX.XX.XXXX zo sumy 25,52,-
eur na sumu 80,- eur mesačne a na maloletú O. B., I. XX.XX.XXXX zo sumy 25,52,- eur mesačne na
sumu 70,- eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2013, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky

maloletých vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27P/343/2009 zo dňa
01.03.2010 v časti určenia výživného na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 14.09.2011 sa matka maloletých detí W. M.
F. O. B. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu manželstva, a to zo sumy
25,52 € mesačne na jedno dieťa na sumu 220,- eur mesačne na každé dieťa. Počas konania svoj návrh
upravila a žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca u maloletej W. M. na sumu 120,-
eur mesačne a u maloletej O. B. na sumu 100,- eur mesačne.
38P/209/2012

Svoj návrh odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha rozvodové konanie rodičov
maloletých detí, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu návrhu otca na zverenie detí do
striedavej osobnej starostlivosti, z ktorého dôvodu sa spis nachádza u súdneho znalca. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 01.03.2010 boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva, a to tak, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 25,52 € na každé dieťa. Zároveň bol upravený
jeho styk s deťmi. Uvedená výška výživného nepokrýva odôvodnené potreby a záujmy oboch maloletých

detí, pričom ak matka otca osloví, aby prispel na výživu detí vyššou čiastkou, tento jej odpovie, že
finančné prostriedky nemá. Mala za to, že je potrebné, aby mala finančnú istotu v tom zmysle, že budú
uspokojené všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Je pravdou, že otec prispeje deťom aj nad
rámec určeného výživného, avšak jedná sa o dobrovoľné plnenia zo strany otca, ktoré matka nemôžeovplyvniť, pričom však výživné určené súdom, ktoré otec uhrádza k rukám matky je veľmi nízke a matka
má každý mesiac problémy s uhrádzaním všetkých výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o maloleté
deti. Matka poukázala aj na to, že výška výživného v čase rozhodovania súdu v sume 25,52 € mesačne

na každé dieťa odzrkadľovala skutočnosť, že otec bol v tom čase dlhodobo práceneschopný a finančne
odkázaný na pomoc svojej rodiny, nakoľko mu po autonehode neboli vyplácané žiadne nemocenské
dávkyzdôvodu,ženanenemalzákonnýnárok.Matkamalazato,ževzhľadomnanemožnosťpredvídať
právoplatné skončenie konania o rozvod manželstva rodičov a z dôvodu, že doposiaľ stanovené výživné
zo strany otca je neprimerane nízke, je jej návrh plne odôvodnený a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu

vyhovel.

Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal, aby ho súd v
celom rozsahu zamietol a ponechal výživné v minimálnom rozsahu. Jeho výdavky prevyšujú jeho
aktuálne príjmy a je odkázaný na pomoc svojich rodičov. Taktiež poukázal a to, že sa spolupodieľa na
nadštandardných výdavkov maloletých detí, napríklad uhradil maloletej W. študijný pobyt v Španielsku,

zakupuje deťom veci na ošatenie a iné aktivity, ako napr. príspevok na školu v prírode a pod., pričom
deťom priamo niečo zakúpi alebo uhradí, matke tieto finančné prostriedky nedáva, lebo mal za to, že
by sa tieto k deťom nedostali. Mal za to, že keby matka súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou
o deti, problémy ohľadne uspokojovania odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí by odpadli,
nakoľko každý z rodičov by pokrýval všetky potreby a záujmy detí v čase, kedy by mal deti vo svojej

starostlivosti.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a upraviť výšku výživného
zo strany otca na maloletú W. M. vo výške 100-120,- eur mesačne a na maloletú O. B. vo výške 80-100,-
eur mesačne, nakoľko od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane oboch detí a

doposiaľ stanovené výživné nepokrýva ich potreby.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 14.09.2011, podaním matky zo dňa
14.10.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 61P/6/2011 - 7, zo dňa 17.10.2011,
uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.

38P/209/2012 - 71

11CoP/415/2011 - 13, zo dňa 15.12.2011, potvrdením o príjme matky, rozpisom výdavkov na maloleté
deti, uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 4P/22/2012 - 39, zo dňa 03.08.2012,
potvrdeniami o úhrade nákladov na strane maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia

pomerov zo dňa 29.01.2013, zmluvou o prenájme bytu na strane matky zo dňa 21.06.2012 a ďalšími
listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a
zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti upravovaná rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II, č. k. 27P/343/2009 - 52, zo dňa 01.03.2010, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská
dohoda,podľaktorejsaobemaloletédetinačasdorozvodumanželstvazverujúdoosobnejstarostlivosti
matky a otec sa zaväzuje prispievať na ich výživu sumou 25,52 € mesačne. Zároveň bol upravený
styk otca s maloletými deťmi. Maloletá W. M. navštevovala v tom čase primu 8 -ročného gymnázia,
maloletá O. B. 1. ročník Základnej školy. Matka dosahovala príjem cca 528,- eur, otec bol dlhodobo

práceneschopný, dokázaný na finančnú pomoc svojich príbuzných.

Na okresnom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 8C/61/2010 rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

Maloletá W. M. navštevuje v školskom roku 2012/2013 terciu 8- ročného gymnázia, maloletá O. B. 3.
ročník Základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde matka uhrádza poplatok za stravné
cca 30,- eur mesačne na jedno dieťa. Do školy chodia obe deti mestskou hromadnou dopravou, kde
im matka zakupuje lístky vo výške 20- eur mesačne u maloletej W. a 25,- eur mesačne na maloletú O..
Taktiež im zabezpečuje desiatový a pitný režim v sume cca 10-15 € mesačne u maloletej W. a 20-25

€ mesačne u maloletej O., nakoľko trpí intoleranciou laktózy. Matka taktiež uhradila deťom rodičovský
príspevok, a to 20,- eur na maloletú W. a 10,- eur na maloletú O.. Maloletá O. navštevuje anglický kurz
v sume 48,- eur a tanečný krúžok, kde sa uhrádza poplatok 20,- eur 1-ročne. Maloletá W. navštevuje
výtvarný krúžok, kde matka uhrádza poplatok vo výške 20,- eur 1-ročne. Taktiež matka obom deťomzabezpečuje stravu doma v celkovej sume cca 150,- eur mesačne, zakupuje im drogériu a hygienické
potreby. Obe deti sa zúčastňujú aktivít poriadaných školou ako je škola v prírode, rôzne výlety, exkurzie
a pod. Obe deti nosia dioptrické okuliare, kde matka zakupuje raz ročne nové okuliare v sume cca 160,-

eur. Zdravotný stav oboch detí je dobrý, maloletá O. trpí intoleranciou laktózy, čo je spojené s vyššími
výdavkami na stravu u maloletej.

Matka maloletých detí je vydatá, okrem maloletých detí W. F. O. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Je zamestnaná na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave ako

odborný referent s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 650,- eur, na obe
deti poberá rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne na jedno dieťa, otec na výživu detí prispieva
sumou 52,- eur mesačne dovedna na obe deti, iné príjmy nemá. S oboma deťmi býva v prenajatom bytu
na L. U. O. Z.. Jedná sa
38P/209/2012

o 3- izbový byt, kde matka uhrádza za prenájom a služby spojené s užívaním bytu čiastku 490,- eur
mesačne. Býva s nimi i plnoletý syn matky maloletých, N. T., ktorý je študentom a brigádnicky sa
zamestnáva. Matke prispieva na chod domácnosti sumou 150,- eur mesačne.

Otec maloletých detí je ženatý a okrem maloletých detí W. F. O. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Je zamestnaný v spoločnosti Taxi- Taxi ako taxikár a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje
čiastku cca 600,- eur, iné príjmy nemá. Býva sám v byte svojich starých rodičov a s nikým nevedie
spoločnú domácnosť. Náklady spojené s bývaním predstavujú na strane otca sumu 200,- eur mesačne
nájomné, sumu 30,- eur mesačne elektrinu a sumu 20,- eur mesačne internet + TV. Finančne mu
vypomáhajú rodičia. Maloletej W. uhrádza mobil a platí jej poistenie vo výške 35,- eur mesačne. Platí

si tiež zdravotné poistenie vo výške 55,- eur mesačne. Taktiež uhrádza niekoľko úverov, ktoré si brali
i s manželkou počas manželstva.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.
38P/209/2012 - 72

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal, po zvážení všetkých skutočností prípadu za preukázané, že návrh matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti W. M. a O. B. je čiastočne dôvodný. Doteraz stanovené
výživné zo strany otca, vzhľadom ku svojej výške, nepokrývalo ani základné potreby maloletých detí,
ktoré vyplývali z ich prirodzených potrieb človeka a prirodzeného fyziologického a psychologického

vývoja, nakoľko sa jednalo o minimálne výživné v zmysle § 62 Zákona o rodine a pri jeho určovaní súd
prihliadal na aktuálnu situáciu na strane otca, ktorý bol dlhodobo práceneschopný a bez akéhokoľvek
príjmu, nakoľko mu neboli vyplácané ani nemocenské dávky. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene
pôvodného rozhodnutia o výživnom je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi
od pôvodného rozhodnutia. Pôjde napríklad o také zvýšenie zárobku, resp. celkových zárobkových a

finančných pomerov, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. V danom
prípade došlo na strane otca od pôvodného rozhodnutia k zásadnej zmene pomerov, keď sa tento po
autonehode zdravotne zotavil a riadne sa zamestnal ako taxikár, kdežto v čase pôvodného rozhodovania
súdu bol práceneschopný a finančne odkázaný na pomoc svojej rodiny. Na strane otca maloletých sa
tak jedná o zásadnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu úpravu výšky jeho vyživovacej povinnosti. Aktuálny

príjem otca je pritom približne taký, ako je príjem matky maloletých detí, a preto je nevyhnutné upraviť
výšku jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom na takú úroveň, aby bola vyživovacia povinnosť
medzi rodičmi rozdelená rovnomerne s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prípadu. Doposiaľ
stanovené výživné zo strany otca v minimálnom rozsahu vytváralo abnormálnu situáciu, v ktorej matka
vykonávala i prevažnú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti a na druhej strane bola i väčšou mierou

zaťažená finančným uspokojovaním potrieb a záujmov oboch detí. Je pričom nevyhnutné, aby boli
maloleté deti po materiálnej stránke zabezpečené tak, aby nedošlo k ich ohrozeniu tým, že by neboli v
dostatočnej miere uspokojované ani ich
38P/209/2012

základné potreby. Zdravý fyzický i duševný vývoj maloletých detí v sebe nesie nutnosť zabezpečiť deti
po materiálnej stránke, nakoľko uspokojenie odôvodnených potrieb detí je vždy spojené s úhradou
príslušných nákladov. Na argument otca, že v rámci rozvodového konania navrhuje zveriť deti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čím by odpadli problémy so stanovovaním vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov, súd nemohol v danom konaní prihliadať, a to najmä z dôvodu, že pri svojom

rozhodovaní súd vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, kde v danom prípade sú obe deti
zverené do osobnej starostlivosti matky.

Pri svojom rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti rodičov na ich maloleté dieťa musí súd
vychádzať z toho, že každý z rodičov prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov, ktoré skutočnosti boli počas konania zisťované na strane oboch
rodičov. Súd mal za preukázané, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká, obaja dosahujú
zhrubarovnakýpríjem,majúvyživovaciupovinnosťlenkmaloletýmdeťomW.aO.,ikeďnastranematky
je prítomný i plnoletý syn, tento však podľa vyjadrení matky prispieva i na náklady spojené s bývaním a
svoje osobné potreby si uspokojuje zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Na strane ani jedného

z rodičov pritom nie sú prítomné také majetkové pomery, či finančné možnosti, aby bolo možné hovoriť
o výrazne lepšej finančnej situácii, než na strane druhého rodiča. Otec počas konania poukazoval na to,
že jeho mesačné náklady prevyšujú jeho príjmy, ku ktorej skutočnosti súd uvádza, že rodičov je povinný
korigovať svoje vlastné výdavky tak, aby bol schopný si prioritne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a ažpotom uspokojovať svoje vlastné potreby, pričom nie je vôbec relevantné, o aké potreby na strane rodiča
ide. Rovnako je tomu aj pri otcom uvádzaných splátkach dlhov, pričom nie je podstatné, či sa jedná o
dlhy oboch manželov alebo len jedného z nich.

Návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom však nebolo možné
vyhovieť v plnom rozsahu, nakoľko matkou žiadaná suma 100-120,- eur mesačne u maloletej W.
a 80-100,- eur mesačne u maloletej O.Ó., nebola úmerná k matkou preukázaným a odôvodneným
potrebám a záujmom maloletých detí, nakoľko celkové preukázané náklady na ich odôvodnené potreby

a záujmy nedosahujú takú úroveň, aby bola vyživovacia povinnosť zo strany otca upravená na takú
výšku. Dôvodom, pre ktorý súd nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu je i tá skutočnosť, že
otec sa spolupodieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti a na ich výživu prispieva i nad rámec
súdom stanoveného výživného, (napr. nákupom ošatenia, spolupodieľaním sa na úhrade mimoriadnych
výdavkov a pod.) alebo v rámci realizovaného styku, kedy maloleté deti trávia s otcom voľný čas,
čo je skutočnosť, na ktorú súd pri svojom rozhodovaní prihliada, nakoľko plnenia nad rámec súdom

stanoveného výživného sa taktiež považujú za plnenie si vyživovacej povinnosti. Taktiež súd na
strane otca prihliadol na reálne zárobkové a majetkové možnosti na strane otca, ktorému zostali po
prekonanej autonehode trvalé následky, z ktorého dôvodu je pri hľadaní si prípadného výhodnejšieho
zamestnania objektívne znevýhodnení. Samotné náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a
záujmov maloletých detí boli zo strany súdu vyhodnocované s ohľadom na pomernú časť nákladov na

bývanie, školské poplatky a náklady

38P/209/2012 - 73

spojené s návštevou školy (cestovné, desiate, stravné a pod.), stravu v domácom prostrední i

mimoškolské aktivity.

Z uvedených dôvodov súd pristúpil k úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú W.
M. na sumu 80,- eur mesačne a na strane maloletej O. B. na sumu 70,- eur mesačne od rozhodnutia
súdu, ktorá suma postačí na úhradu pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy

maloletých detí tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich zdravého vývinu a vývoja.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletých detí

a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili
svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletých detí podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie

výživného alebo pracovnejodmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.