Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/246/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207671
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7614207671.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v F. Č.. XX proti žalovanému: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom v F. Č.. XX, v konaní o uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.9.2020 č. k. 16C/34/2014-87 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené a vo výrokoch o trovách konania strán
sporu a štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť konáre stromov z hospodárskej budovy na parc. č. XXX. Žalovanému uložil povinnosť z parcely

registra „C“ evidovanej v k.ú. F. na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X nachádzajúcej sa
v k.ú. F. vedenej na LV č. X odstrániť kovový stĺp vstupnej brány spolu so vstupnou bránou na ňom
upevnenou.Žalovanémuuložilpovinnosťodstrániť priečneoplotenie zasahujúcedoparcelyregistra„C“
evidovanej na katastrálnej mape v k.ú. F. pod parcelným číslom XXX/X a ukončené stĺpikom osadeným
na uvedenej parcele č. XXX/X a priečne oplotenie prechádzajúce cez parcelu registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape v k.ú. F. pod parcelným číslom XXX/X a zasahujúce až do parcely registra „C“

evidovanej v k.ú. F. na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX a ukončené stĺpikom osadeným na
uvedenej parcele č. XXX. Žalovanému uložil povinnosť odstrániť kamenný múr zasahujúci do parcely
registra „C“ evidovanej v k.ú. F. na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X. Žalovanému uložil
povinnosť odstrániť navýšenie vykonané na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape v
k.ú. F. pod parcelným č. XXX/X a na na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape v k.ú.
F. pod parcelným č. XXX/X. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu

nemá právo na náhradu trov konania Slovenskej republike nepriznal nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách štátu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pôvodne v konaní vedenom pod sp.
zn. 14C/104/2007 uplatnil viacero nárokov v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a to parcely č. XXX/X o výmere 6 m2, parcely č. XXX/X o výmere 14 m2, parcely č. XXX/X o výmere

14 m2 a parcely č. XXX/X o výmere 2 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce F., obec F.,
okres G., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X ako parcely registra „C“. Rozsudkom zo dňa
3.3.2014 č. k. 16C/47/2010-103 rozhodol súd o určovacej žalobe tak, že určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností - pozemkov. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zároveň vylúčil konanie o negatórnej žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal vo vzťahu k žalovanému zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva v súvislosti s týmito

pozemkaminasamostatnékonanie,ktorésaďalejviedlopodsp.zn.16C/34/2014.Zodôvodneniavyššie
spomínaného rozsudku vyplynulo, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/104/2007, súd prvej inštancieprávoplatne rozhodol o časti nároku žalobcu, ktorým sa domáhal určenia hranice medzi parcelami
nachádzajúcimi sa v k.ú. obce F., zapísanými na LV č. X, a to parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

342 m2 a parc. č. XXX - druh pozemku - záhrada o výmere 1147 m2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného
tak, že táto prechádza bodmi 1, 2, 3, 662 a 663 podľa graf. prílohy v č. 4 znal. posudku č. 20/2009 zo
dňa 24.9.2009 znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Ladislava Tichého, Kolárova 6, Spišská Nová
Ves. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňom 3.7.2010. Súd prvej inštancie určovacím
výrokom tak poskytol ochranu žalobcovi vo vzťahu k predmetným parcelám, keď mal za to, že v rámci

vykonávania obnovy katastrálneho operátu došlo k posunutiu hranice medzi parcelami č. XXX, XXX R.
XXX, zapísanými na LV č. X, k.ú. F., ktoré vlastnícky patria žalobcovi na jednej strane a parcelami č. XXX
R. XXX, zapísanými na LV č. X, k.ú. F., ktoré vlastnícky patria žalovanému. Dôvodom posunu hraníc
pozemkov na terajší stav bolo podľa záverov znaleckého posudku č. 20/2009 zo dňa 7.12.2009 znalca
Ing. Ladislava Tichého to, že žalobca nesprávne previedol oplotenie, ktoré bolo následne zamerané ako
majetkoprávna hranica. Novovytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X R. XXX/X predstavujú tú časť

pozemkov, ktoré by inak tvorili súčasť parciel č. XXX, XXX, XXX, vlastnícky patriacich žalobcovi, pokiaľ
by k posunu hraníc pozemkov nebolo bývalo došlo. Súd mal za to, že žaloba o určenie vlastníckeho
práva je z týchto dôvodov opodstatnená, preto jej vyhovel.

3. O negatórnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému odstránenia stavieb, bližšie

žalobcom špecifikovaných, a ktoré na pozemku vlastnícky mu patriacom postavil žalovaný, resp. jeho
právny predchodca rozhodol súd napadnutým rozsudkom.

4. Žalobca vzal žalobu v časti, v ktorej sa domáhal vo vzťahu k žalovanému uloženia povinnosti odstrániť
konáre stromov z hospodárskej budovy na parc. č. XXX späť a žalovaný s týmto späťvzatím žaloby

súhlasil, preto súd prvej inštancie konanie v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. v tejto časti zastavil.

5. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa negatórnou žalobou vo vzťahu k žalovanému
domáhal uloženia povinnosti odstrániť z parcely č. XXX/X vstupnú bránu a asfaltovú cestu s poklopom
nachádzajúcu sa pred uvedenou bránou, ktorá sa nachádza pred parcelou č. XXX/X, odstrániť múr z

parcely č. XXX/X, ktorý sa opiera o parcelu č. XXX a spadá do parcely č. XXX a spád zo strechy múra
ide do hospodárskej budovy stojacej na parcele č. XXX, odstrániť 3 priečne oplotenia z parcely č. XXX/
X, ktoré presahujú až do parcely č. XXX, a navýšenie dvora od múrov hospodárskej budovy stojacej
na parcele č. XXX a od rodinného domu stojaceho na parcele č. XXX, a tiež odstrániť navýšenie dvora
žalovaného z parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX (viď uznesenie Okresného súdu Spišská Nová

Ves zo dňa 24.9.2013, ktorým bola pripustená zmena návrhu v tejto časti a uznesenie vyhlásené na
pojednávaní dňa 25.8.2020, ktorým bola pripustená čiastočná zmena žaloby).

6. Po skutkovej stránke súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel
č. 293/2, 293/3, 294/2 a 294/3, nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Studenec, zapísaných

na LV č. X, vo vzťahu ku ktorým bolo právoplatne určené rozsudkom súdu vlastníctvo žalobcu k
týmto parcelám. Zároveň je žalobca výlučným vlastníkom aj ďalších pozemkov, zapísaných na LV č.
X, nachádzajúcich sa v kat. úz. obce F., a to parciel č. XXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere
342 m2), stavby na tejto parcele stojacej zapísanej na LV č. XXX, parcely č. XXX (zastavané plochy a
nádvoria o výmere 342 m2), parcely č. XXX (záhrada o výmere 1 147 m2) a parcely č. XXX (zastavané

plochy a nádvoria o výmere 104 m2). Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území obce F., a to parcely č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2),
parcely č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2), parcely č. XXX/X (zastavané plochy
a nádvoria o výmere 51 m2), parcely č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2), parcely
č. XXX/X (záhrada o výmere 311 m2) a parcely č. XXX/X (záhrada o výmere 1 145 m2).

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 118 ods. 1, 2,
§ 119 ods. 1, 2, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že negatórna
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia stavieb z pozemkov vlastnícky mu patriacich vo vzťahu
k žalovanému, je čiastočne opodstatnená.

8. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X, podľa názoru súdu prvej inštancie je zásah do vlastníckeho práva
žalobcu realizovaný kovovým stĺpom ku vstupnej bráne o rozmeroch 0,10 m x 0,10 m, ktorý je
zabetónovaný v zemi. Zásah predstavuje aj spevnená plocha - kamenná dlažba o výmere 0,30 m2, vovzťahu ku ktorej nie je v žalobe formulovaná požiadavka na jej odstránenie. Táto spevnená plocha -
kamennádlažbatakniejepredmetomkonania.Podľanázorusúduprvejinštancie,výsledkyvykonaného
dokazovania svedčia o tom, že pokiaľ ide o vstupnú bránu s kovovým stĺpom nachádzajúcom sa na

parc. č. XXX/X, ide o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto brána skrz
kovovýstĺpikmápreukázateľnebetónovýzáklad,ktorýmjebránapevnespojenásozemskýmpovrchom.
Pokiaľ ide o túto vstupnú bránu, vo vzťahu k nej sa žalovaný a rovnako aj ním navrhnutý svedkovia
vyjadrovalivtomzmysle,že žalobcavočijejumiesteniuvpriebehujejvýstavyničnenamietal,čožalobca
popieral. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v čase priebehu výstavby medzi stranami sporu

sa začali objavovať rozpory o posunutí hranice medzi ich pozemkami (spor o „okap“). Sám žalovaný
prehlásil, že až 99% domov v dedine je takto postavených, že brány sú nalepené na múry rodinných
domov, teda nekopírujú „okapy“, avšak susedia túto skutočnosť navzájom tolerujú. Z toho vyplýva, že
žalovaný musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že nejaký posun pri umiestnený uvedeného stĺpa
vstupnej brány by mohol nastať. Z hľadiska neoprávnenosti stavby podľa názoru súdu prvej inštancie nie
je dôležitá subjektívna stránka stavebníka, t.j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba

(omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je preto rozhodujúce, či stavebník stavbu realizoval v dobrej,
či zlej viere, preto nemožno poskytnúť zvýšenú ochranu stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere, a to ani
vtedy, keď vlastník pozemku o stavbe vedel a nezabránil jej. Pokiaľ by aj žalobca vedel o nesprávnom
umiestnení kovového stĺpu vstupnej brány, a proti tomu umiestneniu by nezakročil a nebránil v jeho
postavení, tento jeho postoj nezbavuje jeho práva domáhať sa následného odstránenia takejto stavby.

Podľa názoru súdu, uvedený kovový stĺp vstupnej brány je potrebné považovať za neoprávnenú stavbu.

9. V prípade parciel, vlastnícky patriacich žalobcovi č. XXX/X R. Č.. XXX, zásah do jeho vlastníckeho
práva je podľa názoru súdu prvej inštancie realizovaný zo strany žalovaného dvoma priečnymi plotmi s
ich betónovými stĺpikmi. Stĺpiky týchto plotov majú betónové základy v zemi, siahajúce do hĺbky 50 cm,

ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priečne oplotenia skrz
ich betónové základy považoval za stavbu v občianskoprávnom zmysle. Rušebný zásah predstavuje
umiestnenie betónových stĺpikov plota na parcelách, vlastnícky patriacich žalobcovi, ktoré spôsobujú
presah uvedeného plota, v prípade prvého priečneho oplotenia v dĺžke 0,15 m do parc. č. XXX/X a
v prípade druhého priečneho plota v dĺžke 0,35 m do parc. č. XXX/X a v dĺžke 0,08 m do parc. č.

XXX. Pokiaľ ide o stavbu plotov, pre ich posúdenie ako neoprávnených, nie je podľa názoru súdu prvej
inštancie rozhodujúce, či ich žalovaný ako stavebník realizoval v dobrej, či zlej viere a ako také je ich
potrebné vzhľadom na súčasný zásah do pozemkov žalobcu považovať za neoprávnené.

10. Pokiaľ ide o nariadenie odstránenia vyššie spomínaných stavieb z hľadiska ich účelnosti, súd

prvej inštancie uviedol, že samotný žalovaný sa v rámci svojej účastníckej výpovede vyjadril v tom
zmysle, že v prípade priečneho oplotenia, ak sa preukáže zásah, nie je problém toto oplotenie presunúť
(pojednávanie zo dňa 20.11.2010 sp. zn. 16C/47/2010), v prípade vstupnej brány rovnako túto možnosť
presunu pripustil s dovetkom, že toto by bolo finančne náročnejšie.

11. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že odstránenie týchto stavieb sa nejaví ani ako postih,
ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. V prípade priečnych oplotení zásah do pozemkov žalobcu
je malý, po technickej stránke ide len o posun koncových stĺpikov oboch plotov, ktorý aj podľa
vyjadrenia žalovaného nie je problematický. V prípade kovového stĺpu vstupnej brány v čase jeho
výstavby už medzi stranami sa objavovali rozpory o posunutí hranice medzi pozemkami, pokiaľ sa preto

chcel žalovaný do budúcna vyhnúť sporom, mal si vopred zabezpečiť súhlasný postoj žalobcu ako
vlastníka susediacej nehnuteľnosti, ktorý by do budúcna nebol spochybniteľný. Spomínané stavby sú
zo stavebnotechnického hľadiska len tzv. drobnými stavbami, nie sú stavbami určenými na bývanie,
ktorých odstránením by utrpela kvalita bývania. Tieto stavby boli určené len na oddelenie jednotlivých
pozemkových plôch žalovaného. Je pravdou, že uvedené stavby žalovaného samé o sebe zasahujú

do parciel žalobcu naozaj len v minimálnej miere, avšak spoločne s ďalšími stavebnými zásahmi, ktoré
neboli súdom vyhodnotené ako stavby v občianskoprávnom zmysle, žalobcovi podľa jeho vyjadrení
bránia viesť súvislé oplotenie medzi jeho parcelami a parcelami žalovaného, a tým obmedzujú žalobcu
v jeho práve chrániť svoj nehnuteľný majetok uvedeným spôsobom. Odstránenie týchto stavieb sa súdu
nejavilo ako neúčelné, preto považoval spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu, t.j. odstránenie

uvedených stavieb, za náležitý.

12. V prípade pozemku žalobcu - parc. č. XXX/X zásah zo strany žalovaného je realizovaný múrom
o dĺžke 1,6 m v celkovej výmere 0,64 m2, pričom podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporovanéžalovaným, uvedený múr nemá betónový základ a je postavený len na zemi. Predmetný múr bol
postavený ešte právnym predchodcom žalovaného, podľa tvrdení žalovaného ho staval jeho starý otec
a podľa tvrdení žalobcu otec žalovaného. Sám žalobca uviedol, že k výstavbe plota došlo niekedy v roku

1957. Tento múr nemá betónový základ, je postavený na zemi. V konaní nebolo preukázané, že by bol
v minulosti súčasťou nejakej inej stavby, slúžil len na oddelenie oboch pozemkov strán sporu. Nakoľko
spomínaný múr nemá pevný (betónový) základ, nie je ho možné podľa názoru súdu prvej inštancie
považovať za stavbu nehnuteľnú v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej
inštancie ide len o určitý spôsob spracovania zemského povrchu na danom pozemku, na ktorom sa

rozprestiera. Za zásah je potrebné považovať aj navýšenie vykonané na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/
X. Takéto navýšenie terénu predstavuje výsledok určitej stavebnej činnosti.

13. K týmto zásahom uvedeným v predchádzajúcom odseku súd prvej inštancie uviedol, že stavbám
chýba betónový základ, majú preto len charakter určitého spôsobu spracovania povrchu tej ktorej
zasiahnutej parcely žalobcu, sú však výsledkom určitej stavebnej činnosti žalovaného, resp. jeho

právneho predchodcu, preto vo vzťahu k týmto zásahom poskytol žalobcovi v zmysle § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka ochranu uložením povinnosti ich odstrániť.

14. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu,
keďže na vykonanie týchto stavebných činností nemal žiaden právny dôvod. V danom prípade

nebolo preukázané, že by v súvislosti s realizáciou týchto zásahov žalovanému prináležalo akékoľvek
oprávnenie, či už na základe vecného práva, prípadne obligačného práva alebo priamo zo zákona.
Súd prvej inštancie pripustil, že medzi stranami sporu vzhľadom na posun hraničnej čiary nastala
spornosť ohľadom vlastníctva parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X R. Č.. XXX/X, na ktorých boli zásahy
realizované, avšak táto spornosť bola odstránená rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 3.3.2014 č. k.

16C/47/2010-103, právoplatným dňa 23.4.2014, ktorým bolo deklarované výlučné vlastníctvo žalobcu
k uvedeným parcelám.

15. Na základe týchto úvah súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému odstrániť z parc. č. XXX/X vstupnú bránu, odstrániť múr z parc. č. XXX/X, odstrániť dve

priečne oplotenia, z ktorých jedno zasahuje len do parc. č. XXX/X a druhé do parc. č. XXX/X a do
parc. č. XXX a navýšenie z parc. č. XXX/X a XXX/X. Pokiaľ ide o formuláciu výrokov II. až V. rozsudku,
ktorými súd žalobe vyhovel, v porovnaní so žalobným petitom pôvodnej žaloby, resp. jej doplnenia súd
poznamenal, že sa neodchýlil od žaloby, pretože použitím iných slov vyjadril v uvedených výrokoch
rozhodnutia rovnaké povinnosti, ktorých sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal.

16. Výrokom VI. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti žalobcom uplatňovaných nárokov, ktorých sa
netýkalo čiastočné späťvzatie žaloby, a síce v časti, ktorou sa žalobca dožadoval uloženia povinnosti
žalovanému odstrániť asfaltovú cestu s poklopom nachádzajúcu sa pred bránou, na parc. č. XXX/X,
odstrániť aj tretie priečne oplotenie, ktoré by malo zasahovať do parc. č. XXX/X, prípadne parc. č.

XXX a povinnosti odstrániť navýšenie dvora z parc. č. XXX/X, XXX R. XXX. Pokiaľ ide o asfaltovú
cestu s poklopom, v konaní nebolo preukázané, že by v tomto smere došlo k zásahu do parc. č. XXX/
X, resp. do akejkoľvek inej parcely. Poklop na studni sa nachádza na parc. č. XXX/X, ktorú vlastní
obec Studenec a táto je vzdialená od rodinného domu žalobcu 3,30 m. Spevnená plocha asfaltom
nezasahujedovlastníctvapozemkužalobcu,nakoľkosanachádzanaverejnommajetkuobceStudenec.

Pokiaľ sa žalobca domáhal odstránenia tretieho priečneho oplotenia, v konaní nebolo preukázané, že
toto zasahuje do parciel vlastnícky patriacich žalobcovi, rovnako ani navýšenie nezasahuje do parciel
vlastnícky patriacich žalobcovi, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch brata žalobcu a syna

žalobcu vo vzťahu k výstavbe kamenného múru a vstupnej brány, nakoľko vykonanie týchto dôkazov
nepovažoval za účelné. Z vyjadrenia strán sporu vyplynulo, že kamenný múr bol postavený najneskoršie
v roku 1957, a že nemá betónový základ, pričom výsledky znaleckého skúmania jednoznačne
preukázali, že tento zasahuje do parc. žalobcu č. XXX/X. Žalovaný neozrejmil, ku akým skutočnostiam
by sa mali títo svedkovia vyjadriť, a pokiaľ ide o vstupnú bránu žalovaný neozrejmil, čo by mali navrhnutí

svedkovia ozrejmiť. Na posudzovanie neoprávnenosti tejto stavby nemá vplyv ani prípadná vedomosť
žalobcu o tom a skutočnosť, že voči výstavbe nezakročil.18. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania. Štátu nepriznal nárok na náhradu trov v zmysle § 257 C.s.p., nakoľko práve v
dôsledku činnosti orgánov štátu boli tieto trovy spojené s úhradami preddavkov znaleckého dokazovania

vyvolané. Spor o hraničnú čiaru vyplynul z nesprávne vykonanej obnovy katastrálneho operátu. Tento
stav spôsobil štát nedôsledným vykonaním príslušnej obnovy katastrálneho operátu.

19. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcim výrokom, ktorými bolo žalobe vyhovené podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil tak, že návrh
žalobcu v napadnutom rozsahu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti
žalovanému odstrániť kovový stĺp vstupnej brány a priečne oplotenia, nesprávne aplikoval ust. § 135c
Občianskeho zákonníka, keď neprihliadol ku všetkým zisteným skutočnostiam a vzniknutú situáciu
komplexne nezhodnotil. V tej súvislosti súd len uviedol, že ide o stavby drobné, ich odstránenie má „len“
v minimálnej miere zasiahnuť do práv stavebníka, t.j. žalovaného, a preto sa toto odstránenie zdá ako

účelné. Samotné odstránenie stavby by malo v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka prichádzať
na rad ako krajné riešenie, kde nie je reálne možné usporiadať vzťahy medzi spornými stranami iným,
zákonom daným spôsobom. Tak ako kovový stĺp vstupnej brány, tak aj priečne oplotenia sú vlastníctvom
žalovaného a v rámci jeho obydlia a rodiny spĺňajú svoj účel a úlohu, ktoré pre svojich užívateľov plnia,
čo nemožno opomenúť. Ich odstránenie je nepríjemným zásahom do užívacích a vlastníckych práv,

nakoľkoajtietoichpraktickésúčastitvoriajedencelokvlastníctva,ktorýbudevýkonomtaktovykonaného
rozsudku značne narušený. Pokiaľ ide o kovový stĺp, je situácia o to komplikovanejšia, nakoľko celá jeho
funkčná súčasť v podobe vstupnej brány sa nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Preto nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal, pokiaľ vo výroku II. rozsudku uložil povinnosť
žalovanému odstrániť aj vstupnú bránu. Takáto formulácia zdržania sa zásahu do práv žalobcu, nad

rámec príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a
neopodstatneným spôsobom uprednostňuje práva žalobcu pred právami žalovaného, hoc zásah zo
strany žalovaného bol uskutočnený naozaj len v minimálnej miere, čo pripustil aj konajúci súd. Súd
mal vykonať ďalšie dokazovanie, výsledkom ktorého by bolo spravodlivé usporiadanie pomerov a nie
vznik ešte väčších zásahov do práv žalovaného. Súd prekročil súdnu právomoc vo vzťahu k žalobnému

návrhu,keďprekročilnávrhnazačatiekonaniaapriznalžalobcoviviac,nežžiadalvžalobnompetite.Súd
v rozsudku uviedol, že má dôjsť k odstráneniu aj stavebných úprav, za ktoré považuje kamenný múr a
navýšenie na parc. č. XXX/X R. Č.. XXX/X. Takáto definícia či forma zdržania sa zásahu do vlastníckych
práv žalobcu je pomerne vágna a nedáva jasnú odpoveď, ako má žalovaný túto povinnosť splniť.
Nevyhnutnou náležitosťou výroku rozsudku je určitosť ním uloženej povinnosti, nakoľko od nej sa odvíja

vykonateľnosť rozsudku. Všetky výroky súdu v napadnutom rozsudku v nadväznosti na ust. § 126, §
135c Občianskeho zákonníka odvolateľ považuje za prísny a neprimeraný postih stavebníka prihliadnuc
aj na to, že stavby neboli realizované v rozpore so stavebným zákonnom či závermi skoršie vykonanej
ROEP, pričom v prospech žalovaného vyznieva argument, že vo výkone vlastníckych práv žalobcu
tieto nijako nebránia a neobmedzujú ho. Vytkol súdu, že nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy,

najmä nevypočul syna a brata žalobcu. Práve vykonanie týchto dôkazov by ozrejmilo rozhodujúce
skutočností, došlo by k objasneniu spôsobu užívania pozemkov oboch sporových strán, ich vzájomného
spolunažívania a správania sa pri stavebných prácach a úpravách týkajúcich sa sporných záležitostí,
ako aj minulého spôsobu využívania nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobca šikanóznym správaním
narúša existujúce susedské vzťahy, iniciovaním súdnych konaní, pričom vo väčšine prípadov by sa

dali tieto riešiť nesporovo. Aj keď o určovacích žalobách ohľadom určenia spornej hranice a určenia
vlastníctva k sporným parcelám už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, odvolateľ má za to, že treba
prihliadnuť na tolerovateľné odchýlky v rámci vytyčovania hraníc v praxi. To, s akou presnosťou sa
dá hranica vytýčiť, vždy závisí od viacerých parametrov. Dá sa povedať, že povolená odchýlka sa
začína pri 8 cm, sú územia, kde sú mapované podklady v papierovej, nedigitalizovanej podobe. Aj bez

hlbších analýz sa nedá zodpovedať otázka, kadiaľ presne vedie hranica medzi dvoma pozemkami.
Porovnávajúc zásahy do vlastníckeho práva žalobcu v podobe kovových stĺpov, múrov či prevýšenia
pozemku, ktoré v skutočnosti predstavujú snáď pár centimetrov zeme, by pri pracnejšom skúmaní veci
zrejme spadalo do geodetickej odchýlky akceptovanej praxou v tejto oblasti.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré
považuje za správne. Preto navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť.21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 360/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť pre jeho
nepreskúmateľnosť.

22. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcich výrokoch, ktorými bolo
žalobe vyhovené, preto rozsudok len v tomto rozsahu spolu s výrokom o trovách konania strán sporu

a štátu sa stal predmetom odvolacieho prieskumu.

23. Výrok o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť konáre stromov z hospodárskej budovy na parc. č. 299 a výrok rozsudku v zamietajúcej časti
sa nestal predmetom odvolacieho prieskumu, keďže tieto výroky neboli odvolaním napadnuté.

24. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnej
vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k
porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

25. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má

stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

26. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého

procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

27. Súd je povinný v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p. sformulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská. Súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať sa so všetkým, čo
v priebehu konania vyšlo najavo a čo strany sporu tvrdili, pokiaľ to má vzťah k prejednávanej veci.

28. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie učinil závery svojho
rozhodnutia v napadnutom rozsahu a uložil povinnosť žalovanému odstrániť stavby vo výroku rozsudku

uvedené bez toho, aby prihliadol na všetky skutočnosti, rozhodujúce pre výsledok jeho rozhodnutia, teda
aby zobral do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že sa
nevyporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami strán sporu k vykonaným dôkazom, preto je úvaha
súdu o potrebe vyhovieť žalobe nepriliehavá a nepresvedčivá.

29. Podstatou sporu v danej veci je stret dvoch vlastníckych práv strán sporu k rôznym predmetom, ku
stavbám a pozemkom. Pri rozhodovaní o režime neoprávnenej stavby je rozdiel v tom, či ide o stavbu
nehnuteľnú alebo hnuteľnú a v nadväznosti na charakter stavby je potrebné aplikovať buď ust. § 135c
alebo § 126 Občianskeho zákonníka.

30. Pokiaľ ide o aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka, v konaní o neoprávnenej stavbe a pri
skúmaní účelnosti jej odstránenia je potrebné vždy hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím ku všetkým
skutočnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu, či odstránenie tej ktorej stavby je aj účelné. V
rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadnuť predovšetkým k povahe a rozsahu hospodárskej straty,
ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, k rozsahu

zastavaného pozemku, prípadne k rozsahu pozemku nutného k užívaniu stavby, k okolnostiam, za
akých bola stavba zriadená, či stavebník staval stavbu v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník
pozemku o stavbe vedel a hneď zakročil. Súd musí porovnať hospodársku stratu a inú stratu, ktorá by
odstránením stavby vznikla na jednej strane, so záujmom na ďalšom využití stavby na strane druhej, bez
významu nie je ani porovnanie týchto strát vo vzťahu k následnému hospodárskemu využitiu doposiaľ

zastavaného pozemku neoprávnenou stavbou, prípadne pozemku doposiaľ užívaného v súvislosti so
stavbou. Hospodárska strata vzniknutá odstránením stavieb predstavuje nie len náklady na odstránenie
stavieb ale aj cenu stavieb. Bez významu nie je ani možné využitie pozemku jeho vlastníkom po
odstránení stavieb.31. Pri poskytovaní ochrany vlastníkovi pozemku u stavby, ktorá nemá charakter nehnuteľnej veci, je
potrebnéaplikovaťust.§126Občianskehozákonníka.Podľaustálenejsúdnejpraxejepotrebnéposúdiť,

či uloženie povinnosti odstrániť takúto stavbu je v súlade s dobrými mravmi a či žalobný návrh nenesie
znaky šikany. V tej súvislosti je nutné zvážiť, aká ujma objektívne žalobcovi v dôsledku neoprávnenej
stavby vznikla a ako (v akom rozsahu) je obmedzený v užívaní zostávajúcej časti pozemku. Je teda
potrebné posúdiť, či poskytnutie ochrany vlastníckemu právu žalobcovi vážne nepoškodí užívateľa
stavby bez toho, aby prinieslo vlastníkovi pozemku odpovedajúci prospech a či vyhovenie žalobe sa

nedotkne zvlášť významného záujmu žalovaného.

32. Pokiaľ ide o stavby, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie majú charakter nehnuteľných vecí
(kovový stĺp vstupnej brány spolu so vstupnou bránou na ňom upevnenou a priečne oplotenie
zasahujúce do parciel žalobcu uvedených vo výrokoch II. a III. rozsudku, vo vzťahu ku ktorým aplikoval
ust. § 135c Občianskeho zákonníka), tieto súd uložil žalovanému odstrániť keď mal za to, že ich

odstránenie sa javí ako účelné. Vychádzal z toho, že sám žalovaný sa pri svojej účastníckej výpovedi
vyjadril, že v prípade priečneho oplotenia, ak sa preukáže zásah, nie je problém toto oplotenie presunúť
a v prípade vstupnej brány rovnako pripustil možnosť jej presunu s dovetkom, že by to bolo finančne
náročnejšie. Podľa názoru súdu prvej inštancie odstránenie týchto stavieb sa nejaví ani ako postih, ktorý
by bol v rozpore s dobrýmimravmi. V prípade priečneho oplotenia ide o zásah do pozemku žalobcu malý,

avšak po technickej stránke ide len o posun koncových stĺpikov oboch plotov, ktorý podľa vyjadrenia
samotnéhožalovanéhoniejeproblematický.Vprípadekovovéhostĺpuvstupnejbrányprihliadolnato,že
už počas jej stavby sa vyskytovali spory medzi stranami a je chybou žalovaného, že si nezabezpečil od
žalobcu do budúcna nespochybniteľný súhlas s touto stavbou. Súd konštatoval, že ide len o tzv. drobné
stavby,ktoréniesúurčenénabývanieaichodstránenímbyneutrpelakvalitabývaniažalovaného.Ajkeď

tieto stavby zasahujú do parciel žalobcu len v minimálnej miere, ich odstránením sa umožní žalobcovi
chrániť svoj nehnuteľný majetok súvislým oplotením.

33. V súvislosti s uložením povinnosti odstránenia vyššie spomínaných stavieb je potrebné súdu prvej
inštancie vytknúť, že vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na všetky aspekty významné z

hľadiska aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka, a to aj pri posudzovaní účelnosti odstránenia týchto
stavieb. Konanie o vyporiadanie neoprávenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, preto súd nie je viazaný návrhom žalobcu
a pokiaľ dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí usporiadať
vzájomné vzťahy iným spôsobom, vyplývajúcim z ust. §135c Občianskeho zákonníka. V danom prípade

žalovaným zriadené stavby stoja na pozemku žalobcu len sčasti, preto ani v prípade súhlasu žalobcu
neprichádza do úvahy upraviť vzájomné vzťahy prikázaním časti stavby za náhradu do vlastníctva
žalobcovi. V napadnutom rozsudku však absentuje akákoľvek úvaha súdu, prečo pri výbere vhodnej
alternatívy v zmysle §135c Občianskeho zákonníka pre úpravu vlastníckych vzťahov strán sporu
preferoval práve uloženie povinnosti odstrániť časti stavieb žalovaným a nie prípadné zriadenie vecného

bremena za náhradu. V tomto smere je preto odôvodnenie rozsudku neúplné, teda nesprávne.

34. Súdu prvej inštancie je tiež potrebné vytknúť, že pri posudzovaní účelnosti odstránenia týchto
stavieb neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, nevykonal žiadne skutkové zistenia ohľadom finančnej
nákladovosti potrebnej na ich premiestnenie, resp. odstránenie spomínaných stavieb, keď vychádzal

výlučne len z vyjadrenia žalovaného, uvedeného v rámci výpovede na pojednávaní dňa 23.11.2010,
ktorý sa vyjadril v súvislosti so stavbou plota, že tento je osadený na stĺpikoch, ktoré majú betónový
základ, a že nie je problém stĺpik plotu premiestniť. Pri svojej účastníckej výpovedi však žalovaný
žiadnym spôsobom nezaujal postoj k tomu, akú hospodársku stratu by utrpel prípadným premiestnením
týchto stĺpikov, prípadne kovového stĺpu a vstupnej brány. Následne v priebehu konania žalovaný so

žalobou nesúhlasil a uviedol, že nie je ochotný odstrániť stavby, ktoré sú predmetom konania. Súd sa
nevyporiadal ani s obranou žalovaného, ktorý poukazoval u kovového stĺpu na jeho minimálny presah do
pozemku žalobcu ale i na jeho funkčnú spätosť s bránou stojacou v prevažnej miere na jeho pozemku,
že konanie žalobcu, ktorý žiada odstrániť tento kovový stĺp vykazuje známky šikany. Žalovaný sa už v
priebehu konania bránil tým, že pokiaľ ide o priečne oplotenie, toto zasahuje do pozemku žalobcu len v

minimálnomrozsahu,vrôznychčastiachidelenopresahyoniekoľkomálocentimetrov,navyševprípade
stavby plotu stavebník nekonal v zlej viere, práve naopak vychádzal z toho, že ide o pozemok vlastnícky
mupatriaciaažnásledne,keďbolplotpostavenýzistilosa,ženestojínapozemkužalovaného.Žalovaný
sa v priebehu konania bránil tým, že odstránením týchto stavieb by došlo ekonomicky k jeho poškodeniua žalobcovi by takýto výsledok sporu nepriniesol žiaden prospech, nakoľko uvoľnený kúsok pozemku
nemôže žiadnym spôsobom využiť. Žalovaný tvrdil, že žalobný návrh a argumentácia žalobcu nesú
znaky šikany, keď žalobca nerešpektuje dobré susedské vzťahy a zaužívanú skutočnosť, že pokiaľ ide

o vstupnú bránu, táto sa aj medzi ostatnými susedmi v dedine stavia tak, ako v prejednávanej veci,
teda, že sa dotýka stavby susediaceho pozemku. V danom prípade je to účelné, nakoľko brána kopíruje
„medzeru“ medzi jednotlivými rodinnými domami. Pokiaľ ide o samotnú bránu, žalovaný poukazoval
predovšetkým na tú skutočnosť, že jej presah do pozemku žalobcu činí v oblasti umiestnenia kovového
stĺpu 0,10 m x 0,10 m, teda v minimálnom rozsahu.

35. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými z hľadiska
rozhodnutia vo veci, na ktoré odvolací súd vyššie poukázal, jeho odôvodnenie je potrebné považovať
za nedostatočné a jeho úvahy, na ktorých založil rozhodnutie, za nepreskúmateľné.

36. Odvolací súd považuje za opodstatnené aj námietky žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej inštancie,

že napadnutý rozsudok je v jeho vyhovujúcich výrokoch neurčitý, a teda nevykonateľný.

37. K tomu odvolací súd udáva, že pre naplnenie vykonateľnosti rozsudku je potrebné stavbu, resp. jej
časť, vo výroku rozsudku identifikovať tak, aby bolo zrejmé, aká povinnosť sa ukladá žalovanému, resp.
akú stavbu alebo jej časť sa ukladá rozsudkom odstrániť. Len taký výrok je určitý, ak nevzniknú žiadne

pochybnosti o otázke, ktorej časti stavby alebo prípadne celej stavby sa povinnosť odstránenia týka.

38. Niet pochýb, že žalobca sa v tomto konaní domáha odstránenia stavieb uvedených v petite
žalobného návrhu, ktorého zmena bola pripustená uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 24.9.2013.
Súdprvejinštancievpodstatnejčastiprebralžalobcomnavrhnutýpetitdojednotlivýchvýrokovrozsudku,

avšak z povinnosti uloženej vo výrokoch II., III. a IV. vyplýva, že žalovanému bolo uložené odstrániť
kovový stĺp spolu so vstupnou bránou na ňom upevnenou, kamenný múr a priečne oplotenie, aj keď niet
pochýb o tom, že do pozemku žalobcu zasahujú len časti týchto stavieb a nie celé stavby. V tomto smere
je preto rozsudok neurčitý a z toho dôvodu aj nevykonateľný, keďže z neho nemožno jednoznačne zistiť,
aká konkrétna povinnosť bola žalovanému uložená, teda či mu bola uložená povinnosť odstrániť celú

stavbu alebo len jej časť.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch, vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania strán sporu a štátu podľa § 389 písm. b/ C.s.p. a v zrušenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu z hľadísk uvedených v tomto
rozhodnutí a opätovne vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., teda aby rozsudok bol preskúmateľný.

41. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§396 ods. 2 C.s.p.).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).