Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. apríl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPv/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207957
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1307207957.11

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov: 1/ TAKKO Holding
GmbH, Alfred Krupp Str. 21, 482 91 Telgte, Nemecko, HRB Nr. 8939, 2/ Takko Fashion s.r.o., Londýnské
náměstí 853/1, Štýřice, 639 00 Brno, Česká republika, IČ: 270 60 501, obaja zastúpení: JUDr. Katarína
Kalabová, advokátka, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30867398 proti žalovanému: aTayko

Fashion s.r.o. v likvidácii, Sibírska 55, 831 02 Bratislava, IČO: 35 963 387, zastúpený: DOBIAŠOVÁ |
law firm s.r.o., Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, v konaní o zdržanie sa konania
a o odstránenie závadného stavu vyplývajúceho z neoprávneného používania ochrannej známky, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 29CbPv/2/2007 - 431 zo dňa
11.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 29CbPv/2/2007 - 431 zo dňa

11.10.2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov
tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 29CbPv/2/2007 - 431 zo dňa 11.10.2022 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) uložil vo výroku I. žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému spoločne a
nerozdielne trovy prvoinštančného konania v rozsahu 60%, pričom o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením a vo výroku II. uložil žalovanému
povinnosťžalobcomspoločneanerozdielnenahradiťtrovyodvolaciehokonaniavrozsahu100%,pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie chronologicky uviedol, že Uznesením
č. k. 29CbPv/2/2007 zo dňa 20.01.2012 súd pripustil zmenu žaloby (o povinnosti žalovaného zmeniť
obchodné meno, aby neobsahovalo slovo „Takko“ a zdržať sa používania ochrannej známky „Takko
Fashion“ a označenia s ňou zameniteľného), na odvolanie žalovaného súd v uznesení sp. zn.
29CbPv/2/2007 zo 16.04.2012 uviedol, že napadnuté uznesenie bolo podaním odvolania zrušené

a opätovne rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby a zároveň konanie zastavil v časti uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa používania obchodného mena „Takko Fashion“, stiahnuť z obehu
všetok tovar porušujúci právo k obchodnému menu a stiahnuť z trhu tovar označený ochrannou
známkou Takko®. Dňa 15.04.2013 súd pripustil zmenu žaloby, a to na uloženie povinnosti žalovanému
zmeniť obchodné meno, aby neobsahovalo slovo „Takko“ a uloženie zákazu žalovanému používať
ochrannú známku Takko Fashion č. reg. 219852. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom č. k.

29CbPv/2/2007-321 z 21.11.2013 uložil žalovanému povinnosť zmeniť obchodné meno tak, aby nové
obchodné meno žalovaného neobsahovalo slovo „Takko“. Krajský súd v Bratislave na odvolaniežalovaného rozsudkom č. k. 2Cob/l55/2014-354 zo 14.07.2015 rozhodnutie potvrdil. Podaním z
12.05.2017 zobrali žalobcovia žalobu v časti zákazu žalovanému používať ochrannú známku Takko
Fashion č. reg. 219852 späť, pretože ochranná známka bola zrušená rozhodnutím Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 5043-2007/OZ 219852-1/38-2014 z 23.04.2014 z dôvodu
nepreukázania jej skutočného používania. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 29CbPv/2/2007
- 414 z 12.10.2017 konanie v časti zákazu žalovanému používať ochrannú známku Takko Fashion
č. reg. 219852 zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. lCoPv/1/2018-423 z 28.02.2018 na odvolanie žalovaného rozhodol

tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 29CbPv/2/2007-414 z 12.10.2017 v napadnutej
zastavujúcej časti potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení k nároku na náhradu trov konania uviedol,
že procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore
sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s jeho žalobným petitom,

ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Úspech vo veci je hlavným meradlom, ktorý určuje nárok
na náhradu trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania
rozdelí. Predmetom sporu bol žalobný nárok, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia
zákazu používať ochrannú známku a označovať ňou svoje výrobky a služby. Žalobca vzal žalobný návrh
späť z dôvodu, že žalovaného ochranná známka bola rozhodnutím ÚPV SR zrušená a vymazaná z

registra ochranných známok, teda odpadol predmet sporu. Zrušenie ochrannej známky rozhodnutím
správneho orgánu však nie je totožná právna skutočnosť ako domôcť sa v súdnom konaní uloženia
zákazu používať ochrannú známku, resp. zdržať sa používania ochrannej známky. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobný nárok nebol totožný so skutočnosťou, pre ktorú žalobca vzal svoju žalobu späť, teda
nie je možné prisvedčiť tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný svojim konaním zavinil, že žalobca

vzal dôvodne podanú žalobu späť, keďže žalobca nedosiahol v súdnom prvoinštančnom konaní to, čo
bolo predmetom samotnej žaloby.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spore identifikoval päť samostatných
nárokov, ktorých sa žalobcovia domáhali, a to: a) povinnosť žalovaného zmeniť svoje obchodné meno

tak, aby nové obchodné meno žalovaného neobsahovalo slovo „Takko“, b) povinnosť žalovaného
zdržať sa používania ochrannej známky „Takko Fashion“ ako i označenia s ňou zameniteľného s
následnou modifikáciou na povinnosť žalovaného nepoužívať ochrannú známku Takko Fashion č.
reg. 219852, c) povinnosť žalovaného zdržať sa používania obchodného mena „Takko Fashion“, d)
povinnosťžalovanéhostiahnuťzobehuvšetoktovarporušujúciprávokobchodnémumenu,e)povinnosť

žalovaného stiahnuť z trhu tovar označený ochrannou známkou Takko®. Vychádzajúc z Uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa 19.11.2019 súd v napadnutom uznesení rozhodol
samostatnými výrokmi o trovách konania pred súdom prvej inštancie (výrok I.) a trovách odvolacieho
konania (výrok II.). Nárok na náhradu trov prvoinštančného konania odôvodnil ustanovením § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcom

nárok (spoločne a nerozdielne) na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60%. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalovaný mal v spore "úspech" v rozsahu 80% (žalobcovia zavinili zastavenie konania
v nárokoch uvedených pod písm. b) až e)) = 4 x 20%), žalobcovia boli úspešní v rozsahu 20% (v časti
písm. a) súd žalobe vyhovel = 1 x 20 %), z čoho ustálil čistý "úspech" žalovaného v rozsahu 60% (80%
- 20%). Výrokom II. napadnutého uznesenia rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom proti žalovanému nárok (spoločne a
nerozdielne) na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobcovia boli v odvolacom konaní v konečnom dôsledku v celom rozsahu úspešní, pretože po
pripustení zmeny žaloby súd žalobe žalobcov v nároku označenom písm. a) v celom rozsahu vyhovel
a odvolací súd rozsudok potvrdil a v nároku označenom písm. b) odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil.

4. Voči výroku II. uznesenia č. k. 29CbPv/2/2007 - 431 zo dňa 11.10.2022 podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodov, že v konaní došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 CSP, kedy súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Žalovaný namieta aj nedostatočné, zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.5. Žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 8.2.2011, č. k.
2Cob/109/2010-136, z ktorého vyplývajú dôvody zrušenia prvoinštančného rozsudku a aj odvolacie
dôvody žalovaného, a to že: 1. súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo vzťahu k žalobcovi 2/

uložil žalovanému bez ďalšieho dokazovania povinnosť stiahnuť z obehu všetok tovar porušujúci právo k
obchodnémumenu„TakkoFashion“,nepreskúmalčivôbecnejakýtovarporušujúciprávokobchodnému
menu žalobcu 2/ na trhu je a vo výroku rozsudku v rozpore s navrhovaným petitom žaloby doplnil slová ...
k obchodnému menu ... slová „Takko Fashion“, 2. odvolací súd nepovažuje za preskúmateľný a správny
ani výrok, resp. časť výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania obchodného

mena žalobcu 2/ „Takko Fashion“, pretože žalovaný je v zmysle § 8 Obchodného zákonníka povinný pri
svojej podnikateľskej činnosti používať obchodné meno, pod akým je zapísaný v obchodnom registri. V
prípade, že niekoho práva by boli neoprávneným používaním obchodného mena dotknuté, mohol by sa
domáhaťlenodstráneniazávadnéhostavuuloženímpovinnostizmeniťobchodnémeno.Žalovanýmáza
to,ževodvolacomkonanívedenomnaKrajskomsúdevBratislavepodč.k.2Cob/109/2010bolúspešný,
nakoľko odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie ako navrhoval v odvolaní. Žalovaný

súčasne uvádza, že keďže bol v odvolacom konaní 2Cob/109/2010 úspešný žalovaný aj žalobca 1/,
nemalibyťpodľa§255ods.2CSPvychádzajúczpomeruúspechužalobcomaanižalovanémupriznané
žiadne trovy tohto odvolacieho konania; ak by sa odvolací súd nestotožnil s tým, že žalobcom prináleží
náhrada trov len v prípade odvolacieho konania č. k. 2Cob/109/2010 vo výške 100%, potom by mala byť
náhrada trov odvolacieho konania posudzovaná rovnako ako náhrada trov prvoinštančného konania a

žalobcom by mal prináležať nárok na náhradu trov odvolacieho konania 60%. Prvoinštančný súd podľa
žalovanéhonesprávnevyhodnotilpomerúspechuúčastníkovkonaniavcelomodvolacomkonaní,keďže
nezohľadnil aj úspech žalovaného v odvolacom konaní vedenom pod č. k. 2Cob/109/2010.

6. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11.10.2022, č. k.

29CbPv/2/2007 vo výroku II. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne ho vo výroku II. zmenil tak, že prizná žalobcom voči žalovanému spoločne a nerozdielne
náhradu trov odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod č. k. 1CoPv/1/2018
v rozsahu 100% a neprizná žiadnemu z účastníkov odvolacieho konania vedeného Krajským súdom
v Bratislave pod č. k. 2Cob/109/2010 náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne aby napadnuté

uznesenie vo výroku II. podľa § 392 CSP zmenil tak, že prizná žalovanému voči žalobcom spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60%.

7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalovaný podané odvolanie obmedzil iba na výrok II.
napadnutého uznesenia, preto predmetom odvolacieho prieskumu, vzhľadom na rozsah a samotný
obsah odvolania (odvolacie dôvody) je výlučne výrok II. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o

náhradetrovodvolaciehokonaniasamostatnýmvýrokom. Súdprvejinštancievychádzalprirozhodovaní
o trovách celého konania sp. zn. 29CbPv/2/2007 z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. novembra 2019, z ktorého vyplýva, že základné ustanovenie o nároku
na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu v konaní)nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i
dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ

pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného
konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).

14. Ak teda žalovaný napadol odvolaním len výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade
trov odvolacieho konania, obmedzil tak otázku, ktorá môže byť predmetom odvolacieho prieskumu a
autoritatívneho súdneho rozhodnutia, na posúdenie nároku na náhradu odvolacieho konania (z hľadiska
zásady úspechu strán sporu alebo procesného zavinenia).

15. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v zásade odvolaciu námietku uplatnil z dôvodu, že
prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil pomer úspechu účastníkov konania v celom odvolacom konaní,
keďže nezohľadnil aj úspech žalovaného v odvolacom konaní vedenom pod č. k. 2Cob/109/2010
a rozhodol bez vyhodnotenia výsledku toho odvolacieho konania. Žalovaný ale zároveň formuloval

odvolací návrh alternatívami, ktoré by mali smerovať k odvolacím konaniam, ktoré predchádzali
napadnutému rozhodnutiu (aj posúdenie osobitne výsledku odvolacích konaní spis. zn. 1CoPv/1/2018
a 2Cob/109/2010), pričom ale z rovnakej odvolacej argumentácie alternoval tri vo výsledku odlišné
odvolacie návrhy (bod 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

16. Žalovaný sa v odvolaní fakticky domáha posúdenia nároku na náhradu trov strán sporu vo
vzťahu k výsledku odvolacích konaní, ktoré v danej sporovej veci prebehli, najmä vo vzťahu k
odvolaciemu konaniu sp. zn. 2Cob/109/2010, ktorého výsledok (úspech žalovaného) podľa jeho názoru
súd prvej inštancie nezohľadnil. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 2Cob/109/2010-136
zo dňa 8.2.2011, ktorého výsledok podľa žalovaného odôvodňuje nesprávnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie o trovách odvolacieho konania, vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie č. k. 29CbPv/2/2007 - 94 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 29CbPv/2/2007-102
zo dňa 8.2.2010 (ďalej len „rozsudok č. 1“) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia konštatoval nesprávnosť rozsudku č. 1 vo výrokoch,
nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočne vykonané dokazovanie, nedostatočné odôvodnenie

a tým nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou
žalovaného, že je možné prijať záver, že v tomto odvolacom konaní bol úspešný, keďže krajský súd v
uznesení uviedol, že odvolania žalovaného, ale aj žalobcu 1/ boli obe dôvodné a celý rozsudok č. 1 trpel
vadami, ktoré spôsobovali jeho nesprávnosť a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k obom stranám sporu.
V tomto odvolacom konaní sa vzhľadom na zrušenie rozhodnutia nejednalo o rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí, preto odvolací súd k rozhodnutiu o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania
uviedol, že o nich súd prvej inštancie rozhodne v konečnom rozhodnutí. Konštatácia žalovaného v
podanom odvolaní, že je podľa neho „zrejmé, že ak by odvolací súd neuviedol v odôvodnení rozhodnutia
návod pre žalobcov ako upraviť petit, táto by nebola spôsobilá pre rozhodnutie vo veci samej ako sa
uvádza v napadnutom uznesení a bola by zamietnutá“, je čisto špekulatívna a nemá vplyv na prieskum

rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný napadol odvolaním aj rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
29CbPv/2/2007-321 zo dňa 21.11.2013 (ďalej len „rozsudok č. 2“), pričom išlo o rozsudok čiastočný. Na
odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave konštatoval vecnú správnosť rozsudku č. 2 a rozsudkom

č. k. 2Cob/155/2014-354 zo dňa 14.7.2015 napadnutý rozsudok potvrdil. V tomto odvolacom konaní sa
taktiež nejednalo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd k rozhodnutiu o trovách
konania vrátane trov odvolacieho konania uviedol, že o nich súd prvej inštancie rozhodne v konečnom
rozhodnutí. Ani v prípade tohto odvolacieho konania nie je možné konštatovať úspech žalovaného, ktorý
by odôvodňoval iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, k akému dospel súd prvej inštancie v

napadnutom uznesení.

18. Krajský súd v Bratislave svojim ďalším uznesením č. k. 1CoPv/1/2018-423 zo dňa 28.2.2018
rozhodujúc o odvolaní žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 29CbPv/2/2007-414zo dňa 12.10.2017 vo výroku, ktorým konanie v merite zastavil ako vecne správne potvrdil, vo výroku o
náhrade trov konania rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd
v odôvodnení súd prvej inštancie zaviazal, aby v novom rozhodnutí opätovne posúdil mieru úspechu

žalobcu a žalovaného v celom konaní, a teda rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Ani v prípade
tohto odvolacieho konania nie je možné konštatovať úspech žalovaného, ktorý by odôvodňoval iné
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, k akému dospel súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

19. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v

konečnom dôsledku v celom rozsahu úspešní, pretože po pripustení zmeny žaloby súd žalobe žalobcov
v nároku označenom písm. a/ (povinnosť žalovaného zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nové
obchodné meno žalovaného neobsahovalo slovo „Takko“) v celom rozsahu vyhovel a odvolací súd
rozsudok potvrdil, zároveň v nároku označenom písm. b/ (povinnosť žalovaného zdržať sa používania
ochrannej známky „Takko Fashion“ ako i označenie s ňou zameniteľné s následnou modifikáciou
na povinnosť žalovaného nepoužívať ochrannú známku Takko Fashion č. reg. 219852) odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (potvrdené zastavenie konania).

20. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu,

je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov porazenej strane, tak potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Odvolací súd nezistil, posudzujúc pomer úspechu strán sporu
v odvolacom konaní dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nezohľadnenia
úspechu žalovaného v odvolacom konaní vedenom pod č. k. 2Cob/109/2010, keďže sa nestotožnil s
vyhodnotením výsledku tohto konania žalovaným.

21. V súvislosti s vyššie uvedeným podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyvodil správny
záver, keď žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov
viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v napadnutom výroku II. vecne správne a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca 1/ a žalobca 2/ boli v odvolacom konaní úspešní,
odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto
trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).