Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5716206737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného zástupcom SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Y.. I.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX H.-S., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom
Olosom, advokátom, so sídlom I., XXX XX U. D., o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/47/2020-835 zo dňa 5. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/47/2020-835 zo dňa 5. októbra 2022 v napadnutom výroku

I., podľa ktorého Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 26.
9. 2013, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej v k. ú. B.,
obec B., okres B., zapísanom na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,
podiel 1, a to byt č. X prízemie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A. XX, so súp. číslom
XX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom

Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č.
313/4, výmera 598 m2, z Y.. T. R. ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o.akokupujúceho,ktorejvkladvlastníckehoprávaboldokatastranehnuteľnostípovolenýOkresným
úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, sú voči žalobcovi neúčinné, p
o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/47/2020-835 zo dňa 5. októbra 2022 v napadnutom výroku
II. podľa ktorého žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % m e n

í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov súdneho konania p r á v o.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov tohto odvolacieho konania p r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a
Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 26. 9. 2013, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej v k. ú. B., obec B., okres B., zapísanom na LV č. XXXX,
evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, podiel 1, a to byt č. X prízemie, vchod č.

XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A.. XX, so súp. číslom XX, postavený na pozemku parc. reg.
„C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú.
B., obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálnyodbor, a to pozemok zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 313/4, výmera 598 m2, z Y.. T. R.
ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s. r. o. ako kupujúceho, ktorej
vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny

odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, sú voči žalobcovi neúčinné. O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa výroku III. výške náhrady trov konania rozhodne Okresný
súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia, a to v 1. odseku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal
protipôvodnežalovanémuv1/ rade(do14.11.2017)EVERGREENTERRACE,s.r.o., sosídlomJedľová
728, Žilina 010 04, IČO: 47 205 717, aby súd rozhodol, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Zmluva
o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
k. ú. B., obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor, a to byt č. X, prízemie, vchod XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A.. XX so súpisným číslom

XX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. „C“
č. 313/4, výmera 598 m2 z Y.. T. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX, XXX XX H. a z pôvodne

žalovaného v 2/ rade (od 14. 11. 2017 len žalovaný) Y.. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX
XX H.-S., na pôvodne žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do
katastra nehnuteľnosti povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod
č. V-3983/13, je voči žalobcovi neúčinná; proti pôvodne žalovanému v 2/ rade (od 14. 11. 2017
len žalovaný), že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a dohoda o zrušení vecného bremena zo dňa

20.10.2015, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. B., obec B., okres B., zapísaná
na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, Katastrálny odbor a to byt č. X, prízemie, vchod
XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A. so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelou reg.
„C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B.,

obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a
topozemok,zastavenéplochyanádvoria,parc.reg.„C“č.313/4,výmera598m2 zpôvodnežalovaného
v rade 1/ na pôvodne žalovaného v rade 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností
povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-4570/15, je voči
žalobcovi neúčinná, a jej zdôvodnenie popísané v odsekoch 2. až 12. odôvodnenia.

3. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu (č.l. 244 a 245 a nasl. spisu) okresný súd zistil, že spol.
O. O., a.s. bola vymazaná z obchodného registra dňa 1.8.2017 a právnym nástupcom sa stáva Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951.

4. Z výpisu z obchodného registra pôvodne žalovaného v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO:
47 205 717 (č.l. 248 spisu) bolo zistené, táto spoločnosť bola vymazaná ex offo z obchodného registra
dňa 6.6.2017, bez právneho nástupcu.

5. Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/121/2016-250 zo dňa 18.10.2017 výrokom I. rozhodol, že

pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951, podľa § 64 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 10. 2017. Výrokom II. konanie o žalobe žalobcu proti
žalovanému v 1/ rade zastavil pri aplikácii ust. § 64 druhá veta CSP, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.11.2017. Výrokom III. rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania o jeho žalobe proti

žalovanému v 1/ rade nepriznáva, právoplatným dňa 14.11.2017.

6.ĎalejokresnýsúdpokračovalvsporežalobcuPrimabankaSlovensko,a.s.sosídlomHodžova11,010
11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Y.. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX H.-S..

7. V ďalšej časti odôvodnenia, a to v odsekoch 14. až 21. okresný súd uviedol obsah vyjadrenia
žalovaného k žalobe (č.l. 262 spisu).8. Okresný súd poukázal na to, že rozsudkom zo dňa 30. novembra 2017 žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 13Cob/215/2018 zo dňa

29.5.2019 rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/121/2016-305 zo dňa 30. novembra 2017 potvrdil
a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.5.2019 sp.zn. 13Cob/215/2018 podal žalobca
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obdo/90/2019 zo dňa 24. júna 2020

tak, že výrokom I. zrušil:
- rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2019, č.k. 13Cob/2015/2018-424 vo výrokoch, ktorými
potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin z 30. novembra 2017 č.k. 18Cb/121/2016-305 vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
a zmluva o zriadení vecného bremena z 26. septembra 2013, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX,

evidovanomOkresnýmúradomMartin,katastrálnyodbor,vpodiele1/2,atobytč.X,prízemie,vchodXX,
nachádzajúci sa v bytovom dome A. XX so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. reg. ,,C“
č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B.,
Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,

a to pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. ,,C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z Y.. T. R., nar. X. W.
XXXX, trvale bytom L. XX/XX, H. ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o. ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, je voči nemu neúčinná, a
vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania; a
- rozsudok Okresného súdu Martin z 30.novembra 2017, č.k. 18Cb/121/2016-305 vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
a zmluva o zriadení vecného bremena z 26. septembra 2013, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX,

evidovanomOkresnýmúradomMartin,katastrálnyodbor,vpodiele1/2,atobytč.X,prízemie,vchodXX,
nachádzajúci sa v bytovom dome A.. XX so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. reg. ,,C“
č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B.,
Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,

a to pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. ,,C“ č. 313/4, výmera 598 m2 ako predávajúcej z
Y. T. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom L. XX/XX, H. na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o. ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, je voči nemu neúčinná, a vo
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (výrok I.).

Vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie (výrok II.).
Vo zvyšku dovolanie odmietol (výrok III.).
Najvyšší súd SR poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR a ÚS SR, z ktorých síce vychádzali okresný
súd aj krajský súd, avšak vyvodili z nich (čiastočne) nesprávne závery (rozsudok z 30. apríla 2007
sp.zn. 4Cdo 44/2007; uznesenie z 21.mája 2009 sp.zn. 2MCdo/19/2008; uznesenie ÚS SR sp.zn.

II. ÚS 7/2012 zo 6.marca 2012). Uviedol, že z uvedených rozhodnutí a z relevantnej právnej úpravy
vyplýva nasledovné: „Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka za predpokladov uvedených
v odsekoch 2 až 5 ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Uvedené znamená, že veriteľ môže
s úspechom odporovať výlučne tým právnym úkonom, ktoré uskutočnil dlžník za účelom ukrátenia
pohľadávky veriteľa. Iným právnym úkonom nie je možné odporovať. Veriteľ tak nemôže s úspechom

odporovať ďalším právnym úkonom, ktoré reťazovo nadväzujú na právny úkon dlžníka, teda právna
úprava neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu, ktorým nadobúdateľ veci od
dlžníka na základe právneho úkonu - ktorému možno odporovať - túto vec následne previedol na ďalšiu
osobu, a to aj v situácii, ak táto osoba disponovala vedomosťou o skutočnom úmysle dlžníka, prípadne
prvého nadobúdateľa uskutočniť prevod veci. Predmetný záver však neznamená, že by bolo vylúčené

právo veriteľa domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka “.
Najvyšší súd SR ďalej poukázal na pasívnu vecnú legitimáciu upravenú v ods. 2 a 3 ust. § 42b
Občianskeho zákonníka, pričom treťou osobou uvedenou v ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka
je potrebné rozumieť osobu, na ktorú previedol prvý nadobúdateľ (t.j. osoba, s ktorou alebo v prospechktorej uskutočnil dlžník odporovateľný právny úkon - pozn. dovolacieho súdu) ďalšou zmluvou vec,
ktorú nadobudol od dlžníka (t.j. singulárny nástupca). NS SR uviedol, že právna úprava nebráni tomu,
aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na základe odporovateľného právneho úkonu vec od

dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu (t.j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov),
sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe za
predpokladu, že tretia osoba vedela o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu
protijejpredchodcovi(odkaznaodôvodnenievbodoch17.2. a17.3.).Vodseku19.1.NSSRuviedol,že
opačný záver by totiž viedol k tomu, že právna ochrana, ktorá je veriteľovi poskytovaná ustanoveniami §

42a, § 42b Občianskeho zákonníka, by bola len iluzórna, keďže na jednej strane by mal právnu možnosť
brániť sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo maria uspokojenie jeho pohľadávky, na
druhej strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane, čo platí v situácii, kedy osoba, s ktorou
dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, previedla predmet nadobudnutý odporovateľným právnym
úkonom na tretiu osobu a následne bola - ak išlo o právnickú osobu - vymazaná z obchodného registra
bez právneho nástupcu. To isté platí aj v prípade právneho úkonu prvého nadobúdateľa - fyzickej osoby,

ktorá následne zomrie a dedičské konanie by bolo zastavené pre nedostatok majetku podľa príslušných
ustanovení CMP alebo z dôvodu, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty podľa príslušných
ustanovení CSP.

11. Okresný súd uviedol, že vo veci znova rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/47/2020-570 zo dňa

14.10.2020 tak, že žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, vychádzajúc pritom z právneho názoru dovolacieho súdu v rozhodnutí
NS SR sp.zn. 3Obdo/90/2019 zo dňa 24.júna 2020.

12. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 18Cb/47/2020-570

zo dňa 14. októbra 2020 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Okresný súd následne vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul právnych
zástupcovstránsporunapojednávanídňa 5.10.2022,doplnildokazovanielistinami,ktoréstranydoložili
po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu a za aplikácie § 42a ods. 1, 2, 3 písm. c), § 42b ods. 3 a 4

Občianskeho zákonníka, § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 45 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku, § 455 CSP rozhodol vo veci v zmysle právneho názoru odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

14. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu, v tom čase pod

obchodným menom A. O., a.s., IČO: 17 321 123 (do 14.2.2013), od 15.2.2013 pod obchodným menom
O.O.,a.s.aspoločnosťPBPowerTrade,a.s. IČO:44063555akodlžníkuzatvoriliZmluvuofinancovaní
č. 426 013 0707 zo dňa 03.08.2012 (č.l. 8 spisu) v znení Dodatku č. 1 - 4, na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť spol. PB Power Trade, a.s. ako klientovi - dlžníkovi
úver, podľa zmluvy zo dňa 3.8.2012 vo výške 1.800.000,- Eur a následne v zmysle Dodatkov č. 1 - 4

bola dohodnutá výška úveru na sumu 4.700.000,- Eur za účelom financovania prevádzkových potrieb
klienta, a to najmä financovia, kúpy, dodávky a distribúcie el. energie odberateľom klienta.

15. Dňa 3.8.2012 Y.. T. R. podpísala Vyhlásenie ručiteľa č. 426 013 0707 (č.l. 22 spisu), podľa ktorého
na základe Zmluvy o financovaní č. 4260130707 zo dňa 3.8.2012 v znení jej prípadných neskorších

dodatkov vyhlasuje, že uspokojí pohľadávky banky zo zmluvy o financovaní. Dodatky č. 1 a 2 k
vyhláseniu ručiteľa č. 4260130707 upravujú výšku záväzku na sumu 4.700.000,- Eur.

16. Notárska zápisnica NCRls 24304/2014 (č.l. 26 spisu), napísaná notárom W., so sídlom v I., ul. R.. X.
č. XXX dňa 23.6.2014, obsahuje právny záväzok tam uvedeného dlžníka - povinné osoby, o.i. PB Power

Trade,a.s.,IČO:44063555aY..T.R.,vrátiťžalobcoviúverposkytnutýnazákladeidentifikovanejzmluvy
o úvere, a to číslom zmluvy - Zmluvy o financovaní č. 4260130707 uzatvorenej dňa 3.8.2012, najneskôr
do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému v písomnom
oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Y.. T. R. sa v čl. V. notárskej zápisnice (č.l. 26 a nasl.
spisu) zaviazala uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas

neuspokojí dlžník.

17. Dňa 2.10.2013 bola podpísaná (predávajúcimi) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a o zriadení
vecného bremena zo dňa 26.9.2013 (č.l. 43 a nasl. spisu) medzi predávajúcimi Y.. I. R. a Y.. T. R., rod.M. a kupujúcim EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717. Podľa čl. II. zmluvy predávajúci sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetu kúpnej zmluvy, každý v 1-ci, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na
prízemí vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XX, postavenom na pozemku parc. č. 313/4, vrátane

spoluvlastníckeho podielu 9669/90132 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súp. č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľnosti pre k.ú. B., na LV č. XXXX. Obaja predávajúci
sú v podiele 9669/180264 podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN C parc. č. 313/4, zastavaného
bytovým domom súp. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2 zapísaného v KN pre k.ú.
B. na LV č. XXXX. Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, rozhodnutím č. vkladu V 3983/13 zo dňa

28.11.2013 (č.l. 46) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v
prospech EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717, v podiele 1/1 a zároveň povolil vklad
vecného bremena, ktorý vklad bol povolený dňa 28.11.2013, s právnymi účinkami 28.11.2013.

18. Dňa 20.10.2015 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Dohoda o zrušení vecného
bremena, predmetom ktorej sú rovnaké nehnuteľnosti ako boli predmetom o prevode vlastníctva

bytu a o zriadení vecného bremena. Zmluvnými stranami zmluvy zo dňa 20.10.2015 sú predávajúci
EVERGREEN TERRACE, s.r.o., kupujúci Y.. I. R., rod. R. a oprávnená z vecného bremena Y.. T. R.,
rod. M.. Podľa tejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho Y.. I. R., vklad
zrušeniavecnéhobremenarozhodnutímOkresnéhoúraduMartin,katastrálnyodbor,č.vkladuV4570/15
zo dňa 2.12.2015 (č.l. 49 spisu), právne účinky vkladu nastávajú dňa 2.12.2015 (č.l. 49).

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu 13.10.2020 je ako vlastník v žalobe opísaného bytu (byt č. X.,
vchod XX v bytovom dome na A.. so súp. č. XX) zapísaný žalovaný v podiele 1/1, titul nadobudnutia
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Dohoda o zrušení vecného bremena, vklad zo dňa 2.12.2015 - VZ
3767/15 (č.l. 39 spisu).

20. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre Obec B., k.ú. B., je Y.. I. R., rod. R., M. N. XX, B.,
vedený ako vlastník k pozemku parc. č. 313/4, celom o výmere 598 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
v spoluvlastníckom podiele 9669/90132.

21. Z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným s vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie 13.10.2020,
bolo zistené, že predávajúca X. A. predala kupujúcim - žalovanému a Y.. T. M., rod. M., trojizbový byt č.
X, na prízemí vchod č. XX, ktorý je zapísaný v tom čase u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra
Martin na LV č. XXXX a k bytu patriace pivnice v obytnom dome č. súp. XX na parcele KN 313/4 k.ú. B. na
ul. N. XX, vrátane jeho príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu v podiele 9669/80340, tj. 71,96 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 9669/80340, každému z kupujúcich v podiele 1, za kúpnu
cenu v tom čase platnej mene 1.200.000,- Eur. Kúpna zmluva bola predávajúcou podpísaná 24.5.2005,
osvedčenie pravosti u W.. B. B., notár v B.. Súčasne sú podpisy kupujúcich bez uvedenia dátumu.

22. Podľa sobášneho listu žalovaný uzatvoril manželstvo s Y.. T. M., nar. X.X.XXXX dňa XX.X.XXXX,
po podpise kúpnej zmluvy.

23. Podľa výpisu z účtu P. S. vedený na meno R. T., bola pripísaná na účet dňa 3.4.2014 suma 50.000,-
Eur od platiteľa EVERGREEN TERRACE, s.r.o.

24. Podľa výpisu z účtu P. S., EVERGREEN TERRACE, s.r.o. bola odpísaná z účtu tejto spoločnosti dňa
3.4.2014 suma 50.000,- Eur, špecifický symbol R. T..

25. Žalovaný predložil graf „Medziročná zmena cien nehnuteľností od roku 2005 až po rok 2018“, kde

medziročná zmena sa uvádza v percentách.

26. Podľa Upovedomenia o zastavení starej exekúcie Exekútorského úradu S. súdny exekútor, EX
4996/14 (č.l. 666 spisu) bolo oprávnenému Prima banka Slovensko, a.s. (predtým O. O., a.s.) z
exekučného titulu - Notárska zápisnica č. N 320/2014, NZ 23816/2014, oznámené, že došlo k zastaveniu

starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba a
zároveň bol oprávnený vyzvaný, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej
exekúcie.Uvádzasa,žestaráexekúciasazastavila,pretožeoddoručeniaprvotnéhopovereniauplynularozhodná doba 5 rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá
sa nezastavuje. Výška vymoženej pohľadávky oprávneného a výška vymožených trov oprávneného v
exekučnom konaní ako aj výška vymožených trov exekútora je 0,- Eur.

27.Nač.l.715anasl.spisu sútabuľky,ktorépredložilžalovanýocelkovýchvýnosoch,tržbáchaúčtovnú
závierku spol. PB Power Trade, a.s..

28. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/8/2016, právoplatného dňa 5.8.2017, v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 41CoKr/22/2017 zo dňa 16.6.2017 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka Y.. T. R., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/XX, H. - S., bol ustanovený správca Y.. W. A..

29. Podľa výpisu z LV č. XXXXX je zapísaný vlastník bytu č. X žalovaný.

30. Okresný súd uviedol, že pri vyhodnotení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vychádzal z

právneho názoru NS SR v jeho rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/90/2019 zo dňa 24. júna 2020, že žalobca
ako veriteľ sa môže domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka Y.. T. R. priamo voči
žalovanému ako tretej osobe - právny názor dovolacieho súdu v odseku 19.3 jeho odôvodnenia
(aj odsek 31. odôvodnenia rozsudku): „Tretia osoba však nemôže tvrdiť, že jej neboli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti prvému nadobúdateľovi vtedy, ak sama

uzatvárala v mene prvého nadobúdateľa ako jeho štatutárny orgán (resp. za prvého nadobúdateľa
ako zástupca) a zároveň bola blízkou osobou dlžníka, prípadne ak sama bola v časti priamo účastná
na odporovateľnom úkone, ak sa len časť právneho úkonu týka dlžníka a odporovať možno len tejto
časti týkajúcej sa dlžníka.“ Nesporne žalovaný ako tretia osoba bol v časti, v podiele 1 ako podielový
spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností, priamo účastný na odporovateľnom úkone, lebo len časť

právneho úkonu sa týkala dlžníka - ručiteľky, v podiele 1 na opísanom byte a odporovať možno tejto
časti, týkajúcej sa dlžníka - ručiteľky. Podľa NS SR, „Treťou osobou sa v zmysle ust. § 42b ods. 3
Občianskehozákonníkamyslísingulárnyprávnynástupcaosoby,ktorásdlžníkomodporovateľnýprávny
úkon dojednala.“.

31. V súvislosti s vyriešením spornej otázky, či predmetný právny úkon ukracuje uspokojenie žalobcovej
vymáhateľnej pohľadávky, okresný súd vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Žiline v jeho
uznesení sp.zn. 13Cob/81/2021 zo dňa 24.3.2022 (odseky 41. až 43. odôvodnenia rozsudku).

32. Okresný súd mal oznámením o zastavení starej exekúcie (č.l. 666 spisu) preukázané, že v dôsledku

zmenenej vlastníckej štruktúry, ktorá nastala po vykonaní odporovateľného právneho úkonu, dlžník -
ručiteľka Y.. T. R., nedisponuje dostatočným majetkom k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľom/
žalobcom vymáhanej pohľadávky, ani jej časti. Za bez relevancie považoval námietku žalovaného na
prejednávanú vec na pojednávaní dňa 5. 10. 2022, že predmetná exekúcia bola zastavená zo zákona,
v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka a nie upovedomením exekútora, ako aj námietku

v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, že účinky neúčinnosti podľa rozhodnutia súdu
v konajúcej veci nastanú len voči žalobcovi. Pre konajúcu vec bolo podľa okresného súdu relevantné
preukázať skutočnosti, v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zo dňa 24. 03. 2022 (viď odseky
41. - 44.), ktorý už vychádzal aj zo stavu vyhláseného konkurzu uznesením právoplatným dňa 5.8.2017
(odsek 68.). K preukázaniu, či po prevode nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka dlžník ešte disponoval

alebo disponuje dostatočným majetkom k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľom vymáhanej
pohľadávky, žalobcom predložené oznámenie o zastavení starej exekúcie bolo spôsobilým dôkazom
preukázať uvedenú skutočnosť, lebo z upovedomenia o zastavení exekúcie vyplývalo, že od doručenia
poverenia uplynula doba 5 rokov a počas tejto doby nebola vymožená pohľadávka oprávneného/žalobcu
ani sčasti. Teda nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy od dlžníka. Pritom aj krajský súd poukázal na

exekučné konanie, vedené Exekútorským úradom W.. B. N., v ktorom vystupuje žalobca ako oprávnený,
že žalobca je vybavený k tomu, aby si mohol splniť práve dôkaznú povinnosť vo vzťahu k základnej
podmienke ukrátenia napádaným úkonom, čo žalobca aj urobil predložením listiny - oznámenie o
zastavení starej exekúcie. Touto listinou žalobca, podľa názoru okresného súdu, splnil svoju dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdenej skutočnosti, ako jeho dôkazná povinnosť vyplývala aj

z právneho názoru odvolacieho súdu (odsek 43). Vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho súdu,
bolo možné úspešne odporovať aj ekvivalentným právnym úkonom pri zistení stavu majetku u dlžníka,
keď po prevode nehnuteľnosti už dlžník, Y. T. R., preukázateľne nedisponuje dostatočným majetkom
na to, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Na základe uvedenéhobolo podľa okresného súd dôvodné prijať aj záver, že dlžník - ručiteľka, kúpnu cenu za predmetnú
nehnuteľnosť, ktorá bola vyplatená na jej účet, nepoužila na splatenie žalobcovej pohľadávky. Potom
bolopreukázané,žepredmetnýprávnyúkonukracujeuspokojeniežalobcovejvymáhateľnejpohľadávky.

33. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že Y.. T. R. nikdy nebola dlžníkom, ale iba ručiteľom úpadcu, a že ako
ručiteľ, fyzická osoba, nedisponovala majetkom, aby mohla dostatočným spôsobom ručiť za poskytnutý
úver dlžníkovi, tak okresný súd uviedol, že bolo rozhodné, že Y.. T. R. sa v notárskej zápisnici ako
ručiteľka zaviazala uspokojiť pohľadávku veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere riadne a včas, ak

ju neuspokojí dlžník. Vyhlásenie ručiteľa v notárskej zápisnici je v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku exekučným titulom, lebo v tejto notárskej zápisnici Y.. T. R., v pozícií ručiteľa
vyhlásilaaj,žesúhlasísvykonateľnosťoutejtoNotárskejzápisnice.NespornesaajvočiručiteľkeY..T.R.
viedlo exekučné konanie EX 4996/14 W.. B. N., súdnym exekútorom. V zmysle ust. § 42a Občianskeho
zákonníka je žalobca oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj úkonom ručiteľa a
ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu, či už akcesorickej a subsidiárnej povinnosti, zákonom, resp. zmluvou

zaviazané, najmä z titulu zabezpečenia záväzkov, uspokojiť pohľadávku veriteľa.

34. Žalobca sa v konajúcej veci domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý urobila Y.. T. R. ako
dlžník - ručiteľ s osobami v zmysle ust. § 42 ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
na právne posúdenie daných úkonov z hľadiska ich odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná

domnienka o vedomosti tam uvedených osôb o ukracujúcom úmysle dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa sa teda prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu
odporujúceho veriteľa relevantný. Občiansky zákonník v uvedenom zákonnom ustanovení konštatuje
vyvrátiteľnú domnienku, že osoby uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení úmysel dlžníka - ukrátiť
svojho veriteľa, poznali, pričom uvedené osoby môžu túto zákonnú domnienku v konaní vyvrátiť a

preukázať, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať, ako to vyplýva
aj z právneho názoru odvolacieho súdu. Žalovaný mal sústrediť svoju dôkaznú povinnosť na úkony
náležitej starostlivosti, vykonané v čase vzniku napádaného právneho úkonu neúčinnosťou. Nestačilo
len argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka a preukazovať solventnosť
dlžníka zo zmluvy o úvere, spol. PB Power Trade a.s., v čase vzniku dotknutého právneho úkonu. Z

uvedeného dôvodu preto nebolo ani relevantné navrhované dokazovanie zo strany žalovaného ohľadne
disciplíny dlžníka PB Power Trade, a. s. vo vzťahu k veriteľovi v rozhodnom období, v roku 2013, pretože
takéto dokazovanie, podľa názoru okresného súdu, by nepreukázalo relevantnú aktivitu nadobúdateľa
prevádzaných nehnuteľností, ani žalovaného, na ktorého bolo následne prevedené vlastnícke právo
dotknutej nehnuteľnosti. Bolo na žalovanom, aby predložil, resp. navrhol také dokazovanie, ktoré

by takúto relevantnú aktivitu v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu ako nadobúdateľ
nehnuteľnosti skutočne vynaložil. V tomto smere neboli produkované ani označené žiadne dôkazy zo
strany žalovaného. Žalovaným predložené a navrhované dokazovanie nesmerovalo na preukázanie
úkonov náležitej starostlivosti nadobúdateľa predmetných nehnuteľností v rozhodnom období, preto
okresný súd návrhy žalovaného na dokazovanie zamietol.

35. Okresný súd poukázal na to, že osoby v zmysle § 42 ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka
sú v pozícií obdobnej ako blízka osoba. Žalovaný mal hodnoverne preukázať, že v súvislosti
s uzavretím sporného právneho úkonu osoba v zmysle ust. § 42 ods. 3 písm. c) Občianskeho
zákonníka vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom

dozvedela. Navrhované dokazovanie žalovaným nebolo spôsobilé preukázať takúto relevantnú aktivitu
subjektu, ktorý vyplýva z ust. § 42 ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka , s ktorým dlžník uzatvoril
napádaný právny úkon. Účtovné doklady, ktoré mali preukázať, že spol. PB Power Trade, a.s. bola v
rozhodnom období solventná a plnila si záväzky vo vzťahu k veriteľovi, podľa názoru okresného súdu
neboli spôsobilé preukázať bez ďalšieho skutočnosť, či subjekt, na ktorý bola prevedená predmetná

nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel ručiteľky Y.. T. R., sa zaujímal o to, či spol. PB Power Trade, a.s.
je solventná a či si riadne plní svoje záväzky vo vzťahu k svojmu veriteľovi.

36. Okresný súd zhodnotil, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle právneho názoru
odvolacieho súdu, na ktorom bolo dôkazné bremeno - preukázať stav majetku u dlžníka, v konajúcej

veci u Y.. T. R. po prevode nehnuteľnosti; žalobca dostatočným spôsobom preukázal - výpisom z LV, že v
prospech Y. T. R. nie je zapísaný žiadny nehnuteľný majetok v katastri nehnuteľnosti, a tiež oznámením
o zastavení exekučného konania, ktorým bolo preukázané, že v označenom exekučnom konaní nebola
vymožená od povinného, o. i. aj Y.. T. R., žiadna suma.37. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu. Žalobcovi, ktorý mal plný úspech
v spore, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 455 CSP,

§ 396 ods. 3 CSP, s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesení, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Proti tomuto rozsudku v plnom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom

zástupcu, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Súčasne namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil,
aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Konanie má súčasne iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa

žalovaného skutkové závery vyslovené okresným súdom sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu
ako aj s čiastkovými zisteniami z jednotlivých vykonaných dôkazov, ako aj, že odôvodnenie rozsudku
neobstojí, je argumentačne neudržateľné, vnútorné protirečivé a v nesúlade s ustanoveniami právnych
predpisov, judikatúrou, základnými zásadami formálno-právnej logiky. Žalovaný namietal, že okresný
súd opomenul, že aktuálnym predmetom konania po správoplatnení zvyšnej časti predmetu konania

zostal už iba petit žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V
3983/2013 zo dňa 26.09.2013 v časti prevodu podielu 1/2-ica k prevádzanému bytu, ktorý nedostatok je
badateľný aj z odôvodnenia výroku o nároku na náhradu trov konania, kedy žalobcovi zjavne nesprávne
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, napriek tomu, že žalobca bol z hľadiska celého
predmetu konania neúspešný v rozsahu 75 % a úspešný bol iba v rozsahu 25 % (t.j. súd mal priznať

náhradu všetkých trov konania minimálne v rozsahu 50 %). Okresný súd opomenul, že výroky o nároku
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania boli dovolacím súdom (uznesením NS SR
3Obdo/90/2019 zo dňa 24. júna 2020) plne zrušené a o nároku na náhradu trov konania tak mal okresný
súd povinnosť následne rozhodnúť vo väzbe na celý predmet konania (celý predmet sporu), čo však
učinil zjavne nesprávne, ako keby zvyšná časť konania vo veci samej vôbec neexistovala a ani vo veci

samej nebola správoplatnená v neprospech žalobcu a v prospech žalovaného.
Žalovaný ďalej namietal, že žalobca po kasácii ťažiskovo argumentoval aktivitami spoločnosti OKTE,
a.s. a následne aktivitami distribučných spoločností v roku 2014, t.j. cca rok po uzavretí zmluvy. Podľa
žalovaného to, koľko mal dlžník žalobcu - spoločnosť PB Power Trade, a.s. na účte, nie je podstatné
a rozhodné. Pohľadávky z krátkodobého styku, ktoré žalobca uvádza, sú vlastne vystavené faktúry a

tie sú za rok 2013 v celkovej výške 4.898.173 Eur, čiže tieto peniaze zaplatili odberatelia - zákazníci
spoločnosti PB Power Trade, a.s. (čo postačuje na pokrytie celého úveru, nakoľko na konci roku 2013
bol zostatok úveru 4.026.845 Eur). Nehovoriac o tom, že len cez účty spoločnosti PB Power Trade, a.s.
v banke O. za rok 2013 reálne prešlo 41.890.296 Eur. Celkovo cez všetky bankové účty spoločnosti
PB Power Trade, a.s. prešlo v roku 2013 cca 50 mil. Eur. Žalobca ako banka v roku 2013 videl, aké

vysoké sú obraty spoločnosti PB Power Trade, a.s., že dlžník je bonitný a prosperujúci. V tom čase
žalovaný ako ani Y.. T. R. nemohli vedieť, že v septembri 2014 dôjde k radikánej zmene a kolapsu,
ktorý bol zapríčinený nie ekonomickou príčinou, ale čisto náhlym administratívnym a formálno právnym
zásahom. Žalovaný v danom čase tieto detailné informácie ani v podstate nemal mať prečo, v ktorej
súvislosti poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3

Cdo 2/2016 v otázke dôkazného bremena. Podľa žalovaného je potrebné preskúmať výkazy spoločnosti
PB Power Trade, a.s., nie len súvahu (ako selektívne činí žalobca), pričom možno konštatovať, že v
roku 2013 boli tržby 113,03 mil. Eur a obrat cez účty bol 51,06 mil. Eur; v roku 2012 boli tržby 71,56
mil. Eur a obrat cez účty bol 18,04 mil. Eur (v tom čase bol úver 2,8 mil. Eur); v roku 2011 boli tržby
20,13 mil. Eur a obrat cez účty bol 15,70 mil. Eur a úver 0,39 mil. Eur od P.. Pohľadávky boli tak vždy

vo výške uspokojujúcej úver. Predmetným právnym úkonom žalovaný postupoval s takou náležitou
starostlivosťou, že žiaden ukracujúci úmysel objektívne nemohol rozpoznať, ani sa o ňom dozvedieť,
nakoľko takýto úmysel neexistoval, nebol prítomný ani u jednej zmluvnej strany. Nik nemohol za danej
dlhodobo priaznivej situácie predpokladať a predvídať (a to ani potencionálne), že prosperujúca firma
PB Power Trade, a.s. so stále rastúcim obratom a počtom zákazníkov náhle v septembri 2014 bude čisto

administratívnym a formálno právnym zásahom atakovaná, čo absolútne znemožní jej ďalšie fungovanie
a dôjde k radikálnemu a náhlemu ochromeniu spoločnosti, ktoré nespočívalo v hospodárskom stave
spoločnosti,alevčistoadministratívnomaformálnomakteakojedinejpríčinezvratuvosudespoločnosti.
Nevedel to ani samotný žalobca, ktorý monitoroval stav dlžníka a bonitu. V roku 2013 až do konca leta2014sidlžníkPBPowerTrade,a.s.riadneplnilsvojezáväzkyvočižalobcovi,prosperovalaabsolútneani
nič nenasvedčovalo tomu, že koncom leta 2014 bude dlžníkovi PB Power Trade, a.s. náhle znemožnené
obchodovať s elektrinou. Podľa žalobcu by ručiteľ v podstate počas existencie záväzkového vzťahu

dlžníka nemohol sám vykonávať akékoľvek právne úkony a nemohol by ekonomicky ani žiť, nakoľko
by tieto úkony ručiteľa boli automaticky neúčinné, a to s účinkami pro futuro a podľa toho, či náhodou
dlžník v budúcnosti neprestane plniť svoj záväzok, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený v
Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 224/2018-81 z 11. júna 2019. Podľa žalovaného
rozhodujúcim pre právne posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je skutočnosť, či za splnenia ďalších

zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu
aktuálne (t.j. v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu) priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa
v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočne uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.
Odporovacia žaloba podaná podľa Občianskeho zákonníka je však v tejto veci procesne ako i
hmotnoprávne neprípustná a navyše za danej právnej situácie plne bezpredmetná a nadbytočná,
pretože nijak nezlepší a ani nemôže právne zlepšiť postavenie a uspokojenie veriteľa (navyše po

správoplatnení zvyšnej časti predmetu konania právoplatným zamietnutím časti žaloby). Na osobu
ručiteľa Y.. T. R. bol totiž právoplatným uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K 8/2016 zo dňa
18.11.2016 vyhlásený konkurz, ktorý doposiaľ prebieha a nebol ukončený. Na Y.. T. R. preto nie je
a ani nemôže byť vedená akákoľvek exekúcia a použitý odporovací rozsudok podľa Občianskeho
zákonníka, nakoľko tomu bránia zákonné účinky vyhláseného konkurzu (§ 48 zákona č. 7/2005 Z.z.),

vyhlásenie ktorého žalobca sám inicioval, súčasne sa však domáha určenia neúčinnosti právneho
úkonu podľa úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku pre účely exekúcie, ako keby mohol viesť
exekúciu na osobu Y.. T. R., čo však právne nie je možné a čo je ex lege vylúčené. V konkurze správca
konkurznej podstaty vôbec nepodal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa zákona č.
7/2005 Z.z., ktorý je predmetom tohto konania a žalobca ani nepodal správcovi podnet na odporovanie v

konkurze. Odporovateľné právne úkony upravuje okrem Občianskeho zákonníka aj Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii v ustanoveniach § 57 až § 66. Problematika vzťahu medzi účinkami súdom vyhlásenej
neúčinnosti právneho úkonu podľa úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v zákone č. 7/2005
Z.z. bola vyriešená v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 3 MObdo 3/2012, v
zmysle ktorého „Nejde o prekážku rozhodnutej veci, ak bolo rozhodnuté o neúčinnosti právneho úkonu

podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, a to pre absenciu základných predpokladov pre vyslovenie
takéhoto názoru v súvislosti s konkurzným konaním, najmä nejde o totožnosť konania“. Rozdiel medzi
právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 7/2005 Z.z.
spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči
tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa zákona č. 7/2005 Z.z. ide v prípade dovolania

sa neúčinnosti právneho úkonu o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom úpadcu.

39. Čo sa týka exekučného konania vedeného exekútorom W.. B. N., v ktorom vystupoval žalobca ako
oprávnený, toto konanie bolo ex lege zastavené a neprebieha. Okresný súd nereflektoval, že konkurz
a exekúcia a ich inštitúty sa navzájom ex lege absolútne vylučujú. Konkurz je pritom tzv. generálnou

exekúciou osoby dlžníka (riešenie všetkých pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka).

40. Žalovaný uviedol, že z hľadiska preukazovania existencie úmyslu je významné, že Y.. T. R. bola
iba ručiteľom, žalobca jej neposkytol žiaden úver a plnenie, že žalobca mal a musel mať od počiatku
vedomosť, že osoba Y.. T. R. ako fyzická osoba so štandardnými príjmami a bonitou nemala, nemá

a nikdy nebude mať reálnu šancu a možnosť uspokojiť ako ručiteľ pohľadávku žalobcu v jednotkách
miliónov Eur. Napriek tomu si žalobca takéto ručenie ako spôsob zabezpečenia záväzku vyžiadal,
čo možno hodnotiť výlučne na jeho ťarchu. Žalobca je podnikateľom, mal od počiatku vedomosť,
že predmetné ručenie nie je a nikdy nebude z praktického hľadiska spôsobilým zabezpečením
záväzku, nevadilo mu to. Postup žalobcu však bol v danom čase plne logický, nakoľko žalobca taktiež

nepredpokladal a nemohol predvídať, že prosperujúca spoločnosť PB Power Trade, a.s. bude v druhej
polovici roka 2014 náhle ochromená. To nepredvídal nik.

41. Žalovaný poukázal na to, že dlžníkov právny úkon musí reálne ukracovať uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa, čo je základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu. Ukrátenie

pohľadávky musí v konaní preukázať vždy veriteľ, t.j. žalobca. Z listinných dôkazov vyplývalo, že byt
bol nadobudnutý kúpou od predávajúcej p. X. A. v máji 2005 do podielového spoluvlastníctva (obaja
v jednej polovici) za celkovú kúpnu cenu 1,2 mil. Sk, pričom bol v roku 2013 následne žalovaným a
Y.. T. R. predaný spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o. za celkovú kúpnu cenu 50 tis. Eur (2 x25 tis. Eur), ktorá bola uvedenou spoločnosťou aj reálne bezhotovostne uhradená. Išlo tak o predaj za
reálnu tržnú cenu, ktorá vyplývala z aktuálnej ceny obdobných bytov v danej lokalite, čo žalobca ani
nepoprel a netvrdil opak. Po hospodárskej kríze v roku 2008 a tzv. realitnej bubline boli v rokoch 2009 až

2015 ceny nehnuteľností na minime a každoročne stagnovali a klesali, čo jasne preukázal aj priložený
graf štatistiky vývoja zmeny cien nehnuteľností. Kúpnou zmluvou, ktorou bol v roku 2013 prevedený byt
kupujúcemu - spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o., tak nemohla byť ani potenciálne ukrátená
pohľadávka žalobcu, nakoľko išlo o reálnu (obvyklú) cenu a táto bola kupujúcim aj skutočne uhradená.
Pri odporovaní samotný úmysel nepostačuje, základným predpokladom je reálne ukrátenie pohľadávky

právnym úkonom, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na Rc 30/2009, rozsudok Najvyššieho súdu zo
dňa 12.06.2008, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007.

42. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že po kasácii na výzvu okresného súdu určenej
lehote navrhol vykonať dôkazy: - chronologický sumár (história) splácania a stavu záväzkov spoločnosti

PB Power Trade, a.s. voči žalobcovi v rokoch 2012 a 2013 (dôkaz navrhol vyžiadať od žalobcu,
nakoľko tento dôkaz objektívne nemohol predložiť bez vlastnej viny) - výsluch žalobcu. Podľa názoru
okresného súdu by predmetný dôkaz (resp. dôkazy) nepreukázal relevantnú aktivitu nadobúdateľa
prevádzaných nehnuteľností, ani žalovaného, na ktorého bolo následne prevedené vlastnícke právo
dotknutej nehnuteľnosti, ktorý názor neobstojí. Považoval za potrebné uviesť, že v roku 2013 nik

objektívne nemohol predpokladať, aký negatívny bude v budúcnosti vývoj u dlžníka PB Power Trade,
a.s. od septembra 2014 a aká radikálna zmena nastane, čo má význam pri preukazovaní vnútorenej
psychickej zložky konajúcich subjektov. V roku 2013 až do septembra 2014 bol dlžník PB Power Trade,
a.s. funkčná a prosperujúca firma, obchodník s elektrinou stabilne v prvej desiatke dodávateľov na
trhu v SR, s nárastom tržieb a predpokladom ďalšieho rastu. Spoločnosti PB Power Trade, a.s. však v

septembri 2014 boli vypovedané (ukončené) zmluvy so všetkými troma distribučnými spoločnosťami v
SR,čofaktickyakoiprávnespôsobiloúpadok.Vroku2013aždokoncaleta2014pritomdlžníkPBPower
Trade, a.s. riadne plnil svoje záväzky voči žalobcovi, prosperoval a absolútne ani nič nenasvedčovalo
tomu, že koncom leta 2014 bude dlžníkovi PB Power Trade, a.s. náhle znemožnené obchodovať s
elektrinou v dôsledku výpovedí (resp. odstúpení) zmlúv zo strany prevádzkovateľov distribučnej sústavy,

čo spôsobí jeho náhly úpadok. Dlžníkovi PB Power Trade, a.s. neustále rástli tržby, zisky a výnosy
(výnosy:2012-77mil.Eur,2013-142mil.Eur,2014domesiacaoktóber-111mil.Eur).Zadanejsituácie
bola prítomnosť akéhokoľvek úmyslu predmetným prevodom v roku 2013 ukrátiť veriteľa absolútne
vylúčená a iluzórna. Žalovaný považoval za možné konštatovať, že okresný súd v konaní odmietol
vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz (dôkazy) napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu bolo v danej

veci plne dôvodné. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že súd rozhoduje (autonómne) o tom, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná, avšak súčasne treba pripomenúť, že v civilnom súdnom konaní súd
dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie a strany sporu mali možnosť vykonať dôkazy
podporujúce alebo preukazujúce ich tvrdenia, čo vyplýva tak z Ústavy SR ako i základných zásad
civilného procesu. Išlo o zjavne porušenie rovnosti zbraní. Okresný súd odmietol vykonať dostupné

dôkazy a súčasne uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pritom po kasácii ani nevykonal
dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu. Niet relevantného dôvodu aby žalovanému bolo
odopreté preukázať skutočný stav veci a podporiť tvrdenia. Došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý
proces v jeho neprospech. K tejto námietke žalovaný poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 332/09, v Náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 168/2019, v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 259/2010, sp. zn. 4Cdo 100/2018, 5Cdo 202/2018, sp. zn. 5Cdo
107/2019, z ktorej judikatúry NS SR a ÚS SR vyplýva, že odmietnutie vykonania dôkazu okresným
súdom bolo viacnásobným porušením práva na spravodlivý proces a zásady rovnosti zbraní.

43. I keď žalovaný namietal nesprávnosť celého výroku vo veci samej, i v prípade jeho dôvodnosti by

bol nesprávny výrok o nároku na náhradu trov konania, pretože okresný súd opomenul, že aktuálnym
predmetom konania po správoplatnení zvyšnej časti predmetu konania zostal iba petit žaloby o určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V 3983/2013 zo dňa 26.09.2013 v
časti prevodu podielu 1/2-ica k prevádzanému bytu a žalobcovi zjavne nesprávne priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %, napriek tomu, že žalobca bol z hľadiska celého predmetu konania

neúspešný v rozsahu 75 % a úspešný iba v rozsahu 25 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 75 %
a neúspešný iba v rozsahu 25 %. Okresný súd tak mal v rámci aplikácie zásady úspechu vo veci
žalovanému priznať náhradu všetkých trov konania minimálne v rozsahu 50 % (75 % mínus 25 % =
50 %). Okresný súd totiž opomenul, že výrok o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania boldovolacím súdom plne zrušený a o nároku na náhradu trov mal povinnosť rozhodnúť vo väzbe na
celý predmet konania (celý predmet sporu), čo však učinil zjavne nesprávne, ako keby zvyšná časť
konania vo veci samej vôbec neexistovala a ani vo veci samej nebola celá správoplatnená v neprospech

žalobcu a v prospech žalovaného. Prístup súdu prvej inštancie je neudržateľný a je prekvapivé, že sa
neorientovalvovzniknutejprocesnejsituácii.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduzmenil
a žalobu v plnom rozsahu zamietol, s povinnosťou žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 19. decembra 2022 (č.l. 880-882 spisu). Poukázal na to, že žalovaný paušálne namieta,
že sú splnené takmer všetky zákonné odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) až h)
CSP. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu. Podľa žalobcu okresný súd správne v odseku 80. napadnutého
rozsudku uviedol, že pri vyhodnotení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vychádzal z právneho

názoruNSSRvjehorozhodnutí,sp.zn.3Obdo/90/2019zodňa24.júna2020,ktoréhorozhodnéodseky,
a to 19.3, 31. 22.1 odôvodnenia citoval. Žalobca poukázal na to, že ručiteľka (Y.. T. R.) bola v čase
uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu podpredsedníčkou predstavenstva úverového dlžníka
a zároveň vykonávala funkciu štatutárneho orgánu nadobúdateľa (EVERGREEN TERRACE, s.r.o.). Zo
schémy nadväzujúcich dubióznych prevodov medzi spriaznenými osobami nepochybne vyplýva vopred

premyslený úmysel zbaviť sa bonitného majetku a znemožniť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. O
tom svedčí aj skutočnosť, že na konci reťazca prezentovaného v konaní je ako posledný nadobúdateľ
identifikovanýžalovaný-manželručiteľky.Žalovanýnepochybnevedelookolnostiach,ktoréodôvodňujú
odporovateľnosť prejednávaného právneho úkonu. Najvyššia súdna autorita, poukazujúc na základný
zákonný predpoklad odporovateľnosti, a to ukrátenie veriteľa, prezumovala vo svojom rozhodnutí

vedomosť žalovaného nielen o úmysle ukrátiť žalobcu, ale aj existenciu samotného ukrátenia.
Argumentácia žalovaného je preto v tejto súvislosti bez právneho významu a súd bol po vrátení veci
povinný rešpektovať právny záver NS SR v zmysle § 455 CSP, k čomu aj došlo. Žalobca poukázal
na to, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a
pohľadávkaveriteľanemusíbyťeventuálneanisplatnou,čobezďalšiehonebrániúčinnémuodporovaniu

tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných podmienok
odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na zlepšenie
právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak
neuspokojenej pohľadávky (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO,
F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. C. H. Beck, Praha 2019,

s. 353). Ukracujúci charakter sa posudzuje vždy v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho
realizácie. Podľa žalobcu žalovaný sám potvrdzuje, že jeho manželka Y.. T. R. vedela, že nebude v
jej možnostiach uspokojiť žalobcu, ak úverový dlžník nebude schopný splácať úver riadne a včas.
V pozícii podpredsedníčky predstavenstva úverového dlžníka vedela vopred o možných finančných
stratách, v prípade naplnenia negatívnej prognózy na trhu s elektrinou. Tomu nasvedčuje skutočnosť,

že v dostatočnom časovom predstihu previedla spolu so žalovaným nehnuteľnosť na spriaznenú osobu
EVERGREEN TERRACE, s.r.o.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 64/2021. Tvrdenia
žalovaného o absencii ukrátenia žalobcu z dôvodu ekvivalentnosti právneho úkonu sú podľa žalobcu
prekonané právnymi závermi prezentovanými v kasačnom uznesení NS SR a taktiež v uznesení
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.3.2022 sp. zn. 13Cob/81/2021. Okolnosti prípadu nasvedčujú záveru,

že pokiaľ by v rokoch 2011 až 2013 nastala akákoľvek mimoriadna situácia, ako napr. zosplatnenie
úveru, PB Power Trade, a.s. by nedokázal fungovať ďalej a musel by iniciovať konkurzné konanie
(ako v roku 2014). Úmysel ukrátenia veriteľa (žalobcu) je tak v prejednávanom prípade evidentný.
Žalobca uviedol, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho
úkonu je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi (ručiteľke) vymáhateľnú pohľadávku v čase rozhodovania

súdu a pasívne vecne legitimovanou je osoba, ktorá mala z takého právneho úkonu prospech. V
nadväznosti na uvedené je podmienkou aktívnej vecnej legitimácie osobitné hmotnoprávne postavenie
žalobcu, ako veriteľa. Stratu aktívnej vecnej legitimácie pritom môžu spôsobiť len okolnosti na strane
žalobcu, v dôsledku ktorých sa zmení jeho hmotnoprávne postavenie. Keďže takéto okolnosti nenastali
(nedošlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu, k splneniu záväzkov ani k ich inému zániku a pod.), žalobca

je naďalej veriteľom a má vymáhateľné pohľadávky voči ručiteľovi. Vyhlásenie konkurzu na majetok
ručiteľky tak bez ďalšieho nie je spôsobilé ovplyvniť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní,
ktoré začalo pred vyhlásením konkurzu. Pre meritórne rozhodnutie nie je podstatné, že na majetok
ručiteľky bol vyhlásený konkurz; relevantný je objektívny stav spočívajúci v ukrátení veriteľa. Podotkol,že ustanovenie § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. rieši situáciu, v ktorej je odporovateľnosť právneho úkonu
zistená až po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Zákon č. 7/2005 Z.z. preto neupravuje prípady,
v ktorých bolo konanie o neúčinnosť právnych úkonov iniciované pred vyhlásením konkurzu. V danej

súvislosti poukázal na rozhodnutie R ČR 26/2000 (publikované aj v ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii.Komentár.Praha:C.H.BECK,2012,s.448).Žalobcauviedol,ževprípadeúspešného
odporovania bude sporný majetok zahrnutý do všeobecnej podstaty, t.j. v prospech ostatných veriteľov.
Predmetné konanie je tak v konečnom dôsledku vedené v záujme všetkých veriteľov ručiteľa, ktorí si
prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na jeho majetok.

45. K námietke žalovaného, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces zamietnutím
návrhov na doplnenie dokazovania, žalobca zvýraznil, že o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle §
365 ods. 1 písm. b) CSP ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožňuje realizáciu
procesných práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck. 2016, str. 1239). Žalovaným predložené
návrhy na doplnenie dokazovania boli nadbytočné a nehospodárne. Okresný súd odmietnutie doplnenia
dokazovania náležite odôvodnil v odseku 84. napadnutého rozsudku. Žalovanému korektne vytkol,
že absentovali skutkové tvrdenia a označenie dôkazov smerujúce k preukázaniu, že vykonal úkony
náležitej starostlivosti. Nestačilo argumentovať iba nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka

a preukazovať solventnosť dlžníka (PB Power Trade a.s.) v čase vzniku odporovateľného právneho
úkonu. Zároveň žalobca poukázal na správny záver okresného súdu vyjadrený v odsekoch 67., 43., 82
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca uviedol, že časovým momentom, ku ktorému je potrebné
kvalifikovať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľa, je okamih vydania rozhodnutia, čo potvrdzujú
závery rozsudku NS ČSR zo dňa 11.4.1931 sp. zn. Rv II 108/31, uverejneného v tzv. zbierke Vážný pod

č. 10691/1931 (ŠTEVČEK, M. a kol.: Občiansky zákonník. I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.
H. BECK, 2019, s. 349), ktoré sú v súlade s § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Žalobca preukázal, že jeho ukrátenie v čase vyhlásenia rozsudku naďalej
trvá. Ručiteľka totiž v dôsledku scudzenia sporných nehnuteľností nedisponuje nielen nehnuteľným
majetkom,aleanifinančnýmiprostriedkami,ktorébymohlibyťpoužiténačiastočnésplneniepohľadávky

žalobcu.

46. Žalobca poukázal na to, že kasačné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.6.2020 sp. zn. 3Obdo/90/2019 bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod
č. 65/2021 až po podaní žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak sa veriteľ domáha

určenia neúčinnosti právneho úkonu priamo voči tretej osobe, postačuje odporovať iba právnemu úkonu
dlžníka. Nie je nevyhnutné domáhať sa neúčinnosti aj ďalších nadväzujúcich dubióznych prevodov.
Až týmto „prelomovým“ rozhodnutím došlo k vyriešeniu právnej otázky, či veriteľ je povinný odporovať
všetkým nadväzujúcim prevodom. V prejednávanom prípade tak rozsudok závisel od právnej otázky,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, a preto je výrok o nároku na náhradu

trov konania vecne správny a spravodlivý. Žiadal, aby odvolací súd žalovaným napadnutý rozsudok v
zmysle 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
V súlade s § 219 ods. 3 CSP v nadväznosti na § 378 ods. 1 CSP právny zástupca žalobcu žiadal,
aby mu bolo upovedomenie o mieste a čase prípadného verejného vyhlásenia rozsudku doručené
elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu O..

47. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 12.01.2023 (č.l. 893 - 894 spisu). Žalovaný zotrval na obsahu a dôvodoch podaného
odvolania, pričom mal za to, že žalobca sa ani nevyjadril k viacerým vzneseným odvolacím námietkam
a argumentom. Podľa žalovaného žalobca interpretuje vyjadrenia žalovaného podľa svojich potrieb,

zmätočne poukazuje na český judikát - rozhodnutie RČR 26/2000, ktoré je rozhodnutím orgánu cudzieho
štátu s iným právnym poriadkom a inou súdnou praxou, nehovoriac o tom, že bolo vydané pred
účinnosťou ZKR č. 7/2005 Z.z.. Argumentácia žalobcu rozsudkom NS ČSR zo dňa 11.4.1931 sp. zn.
Rv II 108/31, t.j. rozsudkom vydaným pred 92 rokmi za prvej ČSR nie je vhodná pre účel prípadu v
roku 2023. Žalobca pozitívne právo, t.j. aktuálne účinné právo, opomína až odmieta. Žalobca zmätočne

tvrdí, že v prípade jeho úspešného odporovania bude sporný majetok zahrnutý do všeobecnej podstaty,
t.j. v prospech ostatných veriteľov a že toto súdne konanie je tak v konečnom dôsledku vedené v
záujme všetkých veriteľov ručiteľa, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na jeho
majetok. Ide o nezmysel, pretože odporovacia žaloba podaná podľa Občianskeho zákonníka je totižúčinná výlučne iba vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi (a nie všetkým veriteľom dlžníka) a slúži výlučne
pre potreby exekúcie vedenej týmto veriteľom (a nie pre účely konkurzu). Žalobca chce súčasne viesť
exekúciu aj konkurz, čo nie je právne možné a prípustné. Žaloba žalobcu je v tejto veci procesne ako i

hmotnoprávne neprípustná a navyše za danej právnej situácie plne bezpredmetná a nadbytočná. Nijak
nezlepší a ani nemôže právne zlepšiť postavenie a uspokojenie veriteľa (navyše po správoplatnení
zvyšnej časti predmetu konania právoplatným zamietnutím časti žaloby). Na osobu ručiteľa Y.. T. R.
bol právoplatným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K 8/2016 zo dňa 18.11.2016 vyhlásený
konkurz, ktorý doposiaľ prebieha a nebol ukončený. Na osobu Y. T. R. preto nie je a ani nemôže byť

vedená akákoľvek exekúcia a použitý odporovací rozsudok podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko
tomu bránia zákonné účinky vyhláseného konkurzu sp. zn. 4K 8/2016 (§ 48 zákona č. 7/2005 Z.z.).
Žalobca sám inicioval vyhlásenie konkurzu sp. zn. 4K 8/2016, súčasne sa však domáha určenia
neúčinnosti právneho úkonu podľa úpravy v Občianskom zákonníku pre účely exekúcie, ako keby mohol
viesť exekúciu na osobu Y.. T. R., čo však právne nie je možné a čo je ex lege vylúčené. V konkurze
správca konkurznej podstaty vôbec nepodal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa zákona

č. 7/2005 Z.z., ktorý je predmetom tohto konania a žalobca ani nepodal správcovi podnet na odporovanie
v konkurze. Žalovaný zopakoval, že problematika vzťahu medzi účinkami súdom vyhlásenej neúčinnosti
právneho úkonu podľa úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v zákone č. 7/2005 Z.z. bola
vyriešená v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 3 MObdo 3/2012. Rovnako
zopakoval, že tvrdené exekučné konanie vedené exekútorom W.. B. N., v ktorom vystupoval žalobca

ako oprávnený, bolo ex lege zastavené a neprebieha. Akékoľvek úkony exekútora na majetok ručiteľa
Y.. T. R. po vyhlásení konkurzu boli a sú nezákonné a absolútne nulitné a iba svedčia o stave právneho
štátu v SR. Okresný súd nereflektoval, že konkurz a exekúcia a ich inštitúty sa navzájom ex lege
absolútne vylučujú. Podľa žalovaného odvolací súd správne uzavrel, že je potrebné rozlišovať medzi
subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu vyplývajúcou z § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka,ktoroujeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľa,aktorámusíbyťdanávčaseuskutočneniaprávneho
úkonu. Zo strany žalobcu pritom nebolo dostačujúce len tvrdiť, že dlžník nevlastní žiaden ďalší majetok
postačujúci na to, aby sa z neho žalobca ako jeho veriteľ uspokojil, ale je potrebné i v tejto časti uniesť
dôkazné bremeno, ktorá otázka však je odlišnou otázkou od preukazovania úmyslu (§ 42a ods. 3 písm.
c) Občianskeho zákonníka). Žalovaný ďalej zopakoval ako v odvolaní ťažiskovú argumentáciu, popísal

stav a bonitu PB Power Trade, a.s. za roky 2013 a stav, ktorý nastal v roku 2014. Žalovaný poukázal
na to, že podľa žalobcu by ručiteľ v podstate počas existencie záväzkového vzťahu dlžníka nemohol
sám vykonávať akékoľvek právne úkony a nemohol by ekonomicky ani žiť, nakoľko tieto by tieto úkony
ručiteľaboliautomatickyneúčinné,atosúčinkamiprofuturoapodľatoho,čináhodoudlžníkvbudúcnosti
neprestane plniť svoj záväzok. Žalovaný zopakoval, významné okolnosti z hľadiska preukazovania

existencie úmyslu, a to, že žalobca taktiež nepredpokladal a nemohol predvídať, že vysoko prosperujúca
spoločnosť PB Power Trade, a.s. bude v druhej polovici roka 2014 náhle ochromená. Žalovaný opätovne
poukázal na to, že z ním citovanej judikatúry NS SR a ÚS SR v odvolaní jasne vyplýva, že odmietnutie
vykonania dôkazu okresným súdom bolo viacnásobným porušením práva na spravodlivý proces a
zásady rovnosti zbraní.

48. Čo sa týka trov konania, tak argumentáciu žalobcu, že v prejednávanom prípade tak rozsudok
závisel od právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, považoval
za irelevantnú a neúplnú. Žalobca bol totiž v dovolacom konaní úspešný iba v rozsahu 25 %, v 75 %
predmetu dovolacieho konania bol neúspešný (odmietnutím podaného dovolania v tejto časti 75 %).

Okresný súd opomenul, že aktuálnym predmetom konania po správoplatnení zvyšnej časti predmetu
konania zostal iba petit žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena V 3983/2013 zo dňa 26.09.2013 v časti prevodu podielu 1/2-ica k prevádzanému bytu, pričom
žalobcovi zjavne nesprávne priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, napriek tomu, že
žalobca bol z hľadiska celého predmetu konania neúspešný v rozsahu 75 % a úspešný iba v rozsahu

25 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný iba v rozsahu 25 %. Okresný súd tak mal v
rámci aplikácie zásady úspechu vo veci priznať žalovanému náhradu všetkých trov konania minimálne
v rozsahu 50 % (75 % mínus 25 % = 50 %). Okresný súd opomenul, že výrok o trovách prvoinštančného
a odvolacieho konania bol dovolacím súdom plne zrušený a o nároku na náhradu trov mal (aj v zmysle
výroku dovolacieho rozhodnutia NS SR) povinnosť rozhodnúť vo väzbe na celý predmet konania (celý

predmet sporu).

49. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 27. januára 2023 (č.l. 902 spisu). Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom podaníneuviedol žiadne nové skutočnosti alebo novú právnu argumentáciu, žalobca zotrval na argumentácii,
ktorú prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2022. Žiadal napadnutý rozsudok v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdiť.

50. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 6.2.2023 bolo vyjadrenie žalobcu doručené
žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu na vedomie (doručenka na č.l. 908 spisu).

51. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov

žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok v napadnutom výroku I. potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku II. bol zmenený podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

52. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/20/2023-913 zo
dňa 14.06.2023 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.06.2023, s

oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronicky zástupcovi žalobcu, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

53. Podľa ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
54. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný

v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods.1 CSP), obsiahnutých
v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.12.2022 a z nich len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku
žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo
väzbenadôvodyarozsahobranyžalovanéhovtomtokonaní,zaviazanostiodvolaciehosúduskutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP.

55. Dodáva odvolací súd, že ak žalovaný v podanom odvolaní výslovne vyjadril jeho dôvody a rozsah,
tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať
rozsudokokresnéhosúduavňomobsiahnutézávery,ktorésanestalipredmetomodvolaniažalovaného.
Teda, ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ

nenapáda, nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania
odvolacím súdom, pretože k tomu, nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací
súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod
písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania
právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.

56. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd na posúdenie sporovej právnej veci v
dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie, ako aj, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, tento
nebol správne právne posúdený, že rozsudok nespĺňa požiadavky kladené ust. § 220 ods. 2 CSP,
je vnútorne protirečivý, arbitrárny. Tiež mal za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

57. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že neboli relevantné.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie tak nároku žalobcu ako i

obrany žalovaného a v odôvodnení svojho rozsudku to aj zdôvodnil. Rozsudok okresného súdu nie je
arbitrárny, nie je ani nedostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery
a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
rozhodnutiu vo veci samej, bol postupom, ktorým žalovanému ako sporovej strane nebola znemožnená
realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a nebola ani marená možnosť žalobcovi ako sporovejstrane jej aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie.
Realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné
zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,

bolo zrejmé, že procesné oprávnenie žalovaného na označovanie dôkazov, žalovanému ako sporovej
strane nebolo popreté. Žalovaný mal možnosť označovať dôkazy, avšak je potrebné poukázať na
pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého patrí posúdenie, ktoré z označených dôkazov niektorej
zo sporových strán vykoná, resp. nevykoná a akým spôsobom tieto dôkazy vyhodnotí. Okresný súd v
odseku 84. odôvodnenia náležite zdôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným. Krajský súd
ďalej uvádza, že podľa obsahu a náležitostí odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva argument

použitý žalovaným v odvolaní nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.
Rozhodnutie okresného súdu má atribúty odôvodnenia vyžadované procesno-právnym predpisom,
a to Civilným sporovým poriadkom. Nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladal
jeho nepreskúmateľnosť len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo
zásadnévysvetleniedôvodovpodstatnýchprerozhodnutieokresnéhosúdu.Vodôvodnenínapadnutého

rozsudku však súd prvej inštancie uviedol skutkové zhodnotenia, z ktorých vyvodil svoje právne závery,
preto rozsudok okresného súdu bol rozsudkom s dostatočným, riadnym odôvodnením, a tým spôsobilým
na posudzovanie v rámci vyvolaného odvolacieho konania.

58. V komplexnosti k námietkam žalovaného v procesnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že

pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo
38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním

aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Úlohou súdu je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol. Rovnako vo svojej rozhodovacej činnosti
Najvyšší súd SR skonštatoval, že realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje
právnym posúdením (R 54/2012, 1Cdo 62/2010, 2Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo

44/2011, 6Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010, 8ECdo 170/2014).

59. Bolo zrejmé, že po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/90/2019-508 zo dňa 24.
júna 2020 predmetom prvoinštančného konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa v postavení veriteľa
domáhal proti žalovanému odporovacou žalobou vyhlásenia právnej neúčinnosti Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.09.2013 (k osvedčeniu podpisov došlo
dňa 02.10.2013), ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
k.ú.B.,ObecB.,OkresB.,zapísanomnaLVč.XXXX,evidovanomOkresnýmúradomMartin,katastrálny
odbor, v podiele 1, a to byt č. X, prízemie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A.. XX, so súp.
č. XX, postavený na pozemku parc. registra „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“
č. 313/4, výmera 598 m2 z Y.. T. R. ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o., ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným

úradom Martin, katastrálny odbor v konaní vedenom pod č. V-3983/13, ktorá žaloba bola podaná
okresnému súdu v zákonnej lehote vyplývajúcej z ust. § 42a Občianskeho zákonníka.

60. Podstatným v predmetnej odvolacej právnej veci, bola skutočnosť, že napadnutému rozsudku
okresného súdu predchádzalo tak zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/90/2019-508

zodňa24.júna2020avňomvyslovenézáväznéprávnezávery(§455CSP)akoaj zrušujúceuznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/81/2021-649 zo dňa 24.03.2022 a v ňom vyslovený záväzný právny
názor odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP). Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd za dodržania ust.
§ 455 CSP a § 391 ods. 2 CSP z vysloveného záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR akoaj krajského súdu vychádzal a vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré následne v napadnutom rozhodnutí
správne zhodnotil. Odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení bolo vyjadrené to, že na žalovanom je
dôkazné bremeno preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohol poznať ani pri náležitej

starostlivosti a bolo uložené okresnému súdu za dôkaznej povinnosti žalobcu zisťovať, aký stav majetku
bol u dlžníka, či po prevode nehnuteľností na žalovaného dlžník ešte disponoval/-nuje dostatočným
majetkom, teda či má dostatočný majetok k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľom vymáhanej
pohľadávky, prípadne jej časti, keďže žalobca je nositeľom dôkaznej povinnosti základnej hmotno-
právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to preukázanie, že úkon uzavretej zmluvy o

prevodevlastníctvabytuazmluvyozriadenívecnéhobremena vpodiele1spôsobilukrátenieveriteľovej
vymáhanej pohľadávky, t.j. že zostávajúci majetok dlžníka nepochybne nepostačuje na uspokojenie jeho
pohľadávky, a to ani len sčasti.

61. Okresný súd pri skúmaní podmienok odporovateľnosti právneho úkonu zisťoval všetky zákonné
predpoklady, a to aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby, existenciu vymáhateľnej

pohľadávky, dodržanie lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka, pri
posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie vychádzal zo záväzného právneho záveru v uznesení NS
SR sp. zn. 3Obdo/90/2019 a po zrušujúcom uznesení krajského súdu hmotno-právnu podmienku,
či dlžníkovi po uskutočnení namietaného právneho úkonu zostal majetok, ktorý je postačujúci na
uspokojenie, resp. čiastočné uspokojenie pohľadávky veriteľa.

62. V zhode s okresným súdom, vo vzťahu k jednotlivým predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu krajský súd uvádza, že odporovaciu žalobu podal veriteľ, t.j. aktívne legitimovaná osoba, ktorá
mala/má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi - Y.. T. R. (ručiteľ) vymáhateľnú pohľadávku z titulu
poskytnutého úveru, na základe Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 03.08.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa

21.12.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 09.07.2013, vo väzbe na právny záväzok vyjadrený v čl. 5 Notárskej
zápisnice N 320/2014, NZ 23816/2014, NCRls 24304/2014 zo dňa 23.06.2014. V rámci konania pred
súdom prvej inštancie nebola vyvolaná spornosť v tom, že žalobca listom zo dňa 22.09.2014 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ako aj, že exekúcia voči ručiteľke Y.. T. R. je vedená W.. B. N., súdnym
exekútorom, so sídlom v S., pod sp. zn. EX 4996/14. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nebolo

zo strany žalovaného tvrdené a ani preukázané, že predmetná pohľadávka bola uspokojená, resp.
zanikla iným spôsobom. Odporovacia žaloba žalobcu bola podaná okresnému súdu v zákonnej lehote
vyplývajúcej z ust. 42a Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo o úkon dlžníka (Y.. T. R.), ktorým úkonom
previedla svoj podiel 1 na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s.r.o., teda na základe tohto
právnehoúkonudošlokprevoduvlastníckehopráva.Odporovaciužalobutedapodalaoprávnenáosoba,

veriteľ, v zákonnej lehote proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku, ktorá žaloba bola
podaná voči žalovanému, keď otázka pasívne legitimovanej osoby bola vyriešená Najvyšším súdom
SR vo vyvolanom dovolacom konaní, a to v uznesení č.k. 3Obdo/90/2019-508 zo dňa 24. júna 2020 s
vysloveným záverom vyjadreným v odseku 20. odôvodnenia tohto uznesenia, podľa ktorého I. Veriteľ sa
môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon

dlžníkauvedenývustanovení§42aods.2ažods.5Občianskehozákonníka,ktorýukracujeuspokojenie
pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom
osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej
osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II.

Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka myslí singulárny právny
nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala. V odseku 22.1. odôvodnenia
uznesenia najvyšší súd vyslovil, že v tejto časti sa totiž žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu jeho dlžníka, ktorým malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky, čím bola
splnená základná podmienka odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca

pritom žaloval osobu, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon dojednal a ktorej pasívna vecná
legitimácia vyplývala z ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj tretiu osobu, na ktorú pôvodný
nadobúdateľ predmet odporovateľného právneho úkonu previedol ďalšou zmluvou a ktorej pasívna
vecná legitimácia vyplývala z ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

63. Čo sa týka vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným, tak už najvyšší súd uzavrel, že z okolností doposiaľ
vyplývajúcich z predmetného súdneho spisu je plne opodstatnený záver, že žalovaný ako osoba, ktorá
sa priamo podieľala na právnom úkone a ktorého časť týkajúca sa dlžníka predstavuje odporovateľný
právny úkon, musel mať vedomosť o okolnostiach, ktoré odôvodňujú odporovateľnosť časti tohtoprávneho úkonu voči obchodnej spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o. (ako singulárneho
právneho predchodcu žalovaného) ako osoby, u ktorej sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť právnym
úkonom svojho veriteľa s poukazom na znenie ust. § 42a ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba
uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo
likvidátorom, ak bolo nepochybne zrejmé, že konateľom spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o.
bola Y.. T. R. (ručiteľ). Žalovaný ani následne po zrušujúcom uznesení krajského súdu nepreukázal, že

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohol poznať ani pri náležitej odbornej starostlivosti a v tejto
časti neuniesol dôkazné bremeno, tak ako správne konštatoval okresný súd v odseku 84. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. I krajský súd uvádza, že nie je možné za náležitú starostlivosť považovať a
hodnotiť tvrdenia žalovaného o finančnej kondícii spoločnosti PB Power trade, a.s. v rokoch 2011 až
2013, ktorý bol dlžníkom žalobcu zo Zmluvy o financovaní č. 426 013 0707 zo dňa 03.08.2012, ak vo
vzťahu k zisťovaniu úmyslu dlžníka - ručiteľa Y.. T. R. žalovaný neposkytol relevantné tvrdenia, a tým

nebol vyvrátený prezumovaný úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa a svoju vedomosť.

64. K hmotno-právnej podmienke, či právny úkon uzavretej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a
Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.09.2013 v podiele 1 spôsobil ukrátenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky, t.j. že zostávajúci majetok dlžníka nepochybne nepostačuje na uspokojenie

jehopohľadávky,atoanilensčasti,nepochybneokresnýsúdvykonalpozrušujúcomuzneseníkrajského
súdu dokazovanie, ktorého rozsah bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery,
ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd postupoval v
súlade s Čl. 15 CSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto
hodnotenídôkazovzásadnesúdniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkom

má z hľadiska pravdivosti a dôležitosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, vo vzťahu k naplneniu hmotno-právnej
podmienky ukrátenia uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky sa podľa názoru krajského súdu
nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s ust. § 191 CSP
a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

65. Zvýrazňuje krajský súd, že otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou, pričom je potrebné pri jej posúdení vziať do úvahy stav majetku
k momentu uskutočnenia právneho úkonu, teda zistiť stav, či po vykonaní napádaného právneho úkonu
došlo v majetkovej sfére k zmene, ktorá mala za následok zmenšenie majetkovej podstaty dlžníka na

úkor veriteľa, ktorým úkonom došlo k zabráneniu uspokojenia pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti.
Okresný súd správne v odseku 82. odôvodnenia na základe vykonaného dokazovania konštatoval
preukázanú skutočnosť, a to, že v dôsledku zmenenej vlastníckej štruktúry, ktorá nastala po vykonaní
odporovateľného právneho úkonu, dlžník - ručiteľ Y.. T. R. nedisponuje dostatočným majetkom k tomu,
aby mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcom vymáhanej pohľadávky ani len sčasti, teda nebolo preukázané,

že by po vykonaní tohto úkonu bol dlžník- ručiteľ dostatočne solventný na to, aby si mohol veriteľ svoju
pohľadávku aktuálne uspokojiť. Žalovaný opak nedokázal, a to, že v dispozícii dlžníka- ručiteľa zostal po
vykonaní napadnutého úkonu taký majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Súhlasí preto krajský súd so záverom okresného súdu, že nebolo dokázané ani to, že dlžník - ručiteľ
vyplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť nepoužil na splatenie žalobcovej pohľadávky alebo jej časti. Z

týchto záverov, preto pokiaľ okresný súd určil, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení
vecného bremena zo dňa 26. 9. 2013, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu v časti 1/2 z
Y.. T. R. ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s. r. o. ako kupujúceho,
sú voči žalobcovi neúčinné, bolo vecne správne.

66. Krajský súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by malo dôjsť k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci napadnutým rozsudkom okresného súdu. Krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. K takejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo.67. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia
ust. 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. V súvislosti s aplikáciou ust. § 387 ods.

2 CSP na poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 180/2005, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8 Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017. Za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP, ako aj poukazu na predmetné
rozhodnutia tak krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s
ktorým sa stotožňuje.

68. Žalovaný osobitnými odvolacími dôvodmi napadol výrok II. rozsudku, keď mal za to, že okresný súd
opomenul, že aktuálnym predmetom konania po správoplatnení zvyšnej časti predmetu konania, zostal
iba petit žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V 3983/2013
zo dňa 26.09.2013 v časti prevodu podielu 1/2-ica k prevádzanému bytu a žalobcovi zjavne nesprávne
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, napriek tomu, že žalobca bol z hľadiska celého

predmetu konania neúspešný v rozsahu 75 % a úspešný iba v rozsahu 25 %. Podľa žalovaného okresný
súd mal v rámci aplikácie zásady úspechu vo veci žalovanému priznať náhradu všetkých trov konania
minimálne v rozsahu 50 % (75 % mínus 25 % = 50 %), pretože výrok o trovách prvoinštančného a
odvolacieho konania bol dovolacím súdom plne zrušený a o nároku na náhradu trov mal povinnosť
rozhodnúť vo väzbe na celý predmet konania (celý predmet sporu).

69. Bolo zrejmé, že okresný súd napadnutým výrokom II. o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v spore, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací
súd sa však s výrokovou časťou II. rozsudku okresného súdu a záverom vyjadreným v odseku 87.
odôvodnenia nestotožňuje.

70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

71. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda
zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok

sporu, charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie
je spor skončený (§ 252 CSP). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne
táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Náhrada

trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu
stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, dostala
ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda
okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy
konania úspešnej strane, resp. protistrane.

73. Z obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že o žalobe pôvodného žalobcu, doručenej okresnému súdu
dňa 15.06.2016 (č.l. 1-6 spisu), ktorou sa voči (pôvodnému žalovanému v 1/) a žalovanému (pôvodne
žalovaný v 2/ rade) domáhal určenia, že 1/ Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o zriadení
vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. B.,

obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,
a to byt č. X, prízemie, vchod XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A. D. XX so súpisným číslom
XX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom

Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavené plochy a nádvoria, parc. reg.
„C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z Y.. T. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, XXX XX H. a z
pôvodne žalovaného v rade 2/ (od 14.11.2017 len žalovaný) Y.. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX,
XXX XX H.-S., na pôvodne žalovaného v rade 1/ ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva boldo katastra nehnuteľnosti povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom
pod č. V-3983/13 v podiele 1, je voči žalobcovi neúčinná a 2/ Zmluva o prevode vlastníctva bytu a
dohoda o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015 v podiele 1, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť

nachádzajúca sa v k.ú. B. obec B., okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, a to byt č. X, prízemie, vchod XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A..
D. XX so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelou reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B., okres B., zapísaná

na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavené
plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z pôvodne žalovaného v rade 1/ na pôvodne
žalovaného v rade 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-4570/15, bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/121/2016-305 zo dňa 30. novembra 2017 tak, že výrokom I. bola
žaloba zamietnutá a podľa výroku II. žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

74. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13Cob/215/2018-424 zo dňa 29.05.2019 rozsudok okresného
súduč.k.18Cb/121/2016-305zodňa30.novembra2017potvrdil. Onárokunanáhradutrovodvolacieho
konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

75. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obdo/90/2019 zo dňa 24. júna 2020
rozhodol tak, že výrokom I. zrušil:
- rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2019, č.k. 13Cob/215/2018-424 vo výrokoch, ktorými
potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin z 30. novembra 2017 č.k. 18Cb/121/2016-305 vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu

a zmluva o zriadení vecného bremena z 26. septembra 2013, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B. zapísaná na LV č. XXXX,
evidovanomOkresnýmúradomMartin,katastrálnyodbor,vpodiele1/2,atobytč.X,prízemie,vchodXX,
nachádzajúci sa v bytovom dome A.. XX so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. reg. ,,C“
č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti

9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B.,
Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a
to pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. ,,C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z Y.. T. R., nar. X. júla
XXXX, trvale bytom L. XX/XX, H. ako predávajúcej na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o. ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným

úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, je voči nemu neúčinná, a
vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania; a
- rozsudok Okresného súdu Martin z 30. novembra 2017, č.k. 18Cb/121/2016-305 vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu a

zmluva o zriadení vecného bremena z 26. septembra 2013, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v podiele 1/2, a to byt č. X., prízemie, vchod XX,
nachádzajúcisavbytovomdomeA.D.XXsosúpisnýmčíslomXX,postavenýnapozemkuparc.reg.,,C“
č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti

9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B.,
Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,
a to pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. ,,C“ č. 313/4, výmera 598 m2 ako predávajúcej z
Y.. T. R., nar. X. júla XXXX, trvale bytom L. 37/52, H. na obchodnú spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o. ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným

úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, je voči nemu neúčinná, a vo
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (výrok I.).
Vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie (výrok II.).
Vo zvyšku dovolanie odmietol (výrok III.).

76. Čo sa týka rozhodovania o nároku na náhradu trov súdneho konania vo vzťahu žalobca a žalovaný,
uvádza odvolací súd, že i tu platí rozhodovanie o trovách súdneho konania podľa zásady úspechu a
neúspechu vo veci. Strana, ktorá mala úspech vo veci, má nárok na náhradu nákladov vynaložených trov
voči protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Pre rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania podľaúspechu bolo podstatné to, že žalobca vo vzťahu k žalovanému so svojim nárokom nebol úspešný v
celom rozsahu, pretože žaloba v časti, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že Zmluva
o prevode vlastníctva bytu a dohoda o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015 v podiele 1 je voči

nemu neúčinná, bola právoplatne zamietnutá (dovolanie bolo odmietnuté), a preto v tejto časti žalobca
úspešný nebol, čo bol úspech žalovaného. Vzhľadom na výsledok súdneho konania bolo zrejmé, že
žalobca bol úspešný v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva
o zriadení vecného bremena z 26. septembra 2013 v podiele 1 je voči nemu neúčinná, čo bol neúspech
žalovaného a žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o prevode

vlastníctva bytu a dohoda o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015 je voči nemu neúčinná, čo bol
neúspech žalobcu. Žalobca bol tak úspešný v pomere 50 % k predmetu sporu a jeho neúspech bol 50
%, čo bol úspech žalovaného. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že jeho úspech bol v rozsahu 75
%, pretože žalobou vymedzený predmet konania, a to určenie neúčinnosti právnych úkonov (rozsah),
bol zrejmý a jasný v priebehu celého súdneho konania a týkal sa určenia neúčinnosti právnych úkonov,
a to v časti prevodu vlastníckeho práva, na čom nič nemení to, že žalobca tieto právne úkony označil

v súlade s ich písomným vyhotovením. Úspech žalovaného tak predstavoval 50% k predmetu konania
a jeho neúspech 50 %, čo bol úspech žalobcu.

77.ZvyššieuvedenýchzáverovbolpretorozsudokokresnéhosúduvčastivýrokuII.zmenenýpostupom
podľa § 388 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní tak žalobca ako aj žalovaný, a preto o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov tohto odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.