Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122011337
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122011337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom § 20 Trestného zákona a zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2022, č.k. 2T/36/2022 - 235, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 22.6.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B..

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C., bytom D. XX/X, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,

o d s u d z u j e :

Podľa§188ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam,§41ods.2Trestnéhozákona,§42ods.1Trestnéhozákonanasúhrnnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného
súdu Trnava č. k. 0T/164/2021 - 122 z 5. júla 2021, právoplatnom 5. júla 2021, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.10.2022, č.k. 2T/36/2022 – 235 uznal obžalovaného A. B.
a obžalovanú ml. F. G. za vinných, že
bod 1/8. mája 2021 v E., na H. ulici v blízkosti železničnej stanice na mieste nazývanom „D.“ v čase od 20:15
hod. do 20:45 hod. obžalovaná ml. F. G. pod zámienkou zapožičania si mobilného telefónu značky
XiaomiRedmiNote8ProtentozískalaodpoškodenéhomaloletéhoI.,narodenéhovroku2007anapriek

jeho opakovaným výzvam, mobilný telefón odmietla vrátiť, pričom po istom čase poškodený využil jej
nepozornosť a vzal mobilný telefón obžalovanej z ruky, v dôsledku čoho obžalovaná poškodeného
podkopla, následkom čoho spadol na zem, kde ho otvorenou dlaňou ruky udrela na pravé ucho a
obžalovaný A. B. vtedy chytil poškodeného za mikinu, ktorú mal oblečenú, zodvihol ho a žiadal vydanie
mobilného telefónu, ale keďže poškodený to odmietal, obžalovaný mu mobilný telefón vytrhol z ruky

a podal obžalovanej, ktorá si ho ponechala a tiež poškodenému zobral z vrecka zväzok kľúčov, ktoré
zahodil so slovami „ a teraz sa domov nedostaneš“, ako aj od poškodeného vylákal náramkové hodiny
s tvrdením, že mu potom vrátia telefón, ale ich vzápätí hodil na zem a dupnutím ich znehodnotil, čím
poškodenému spôsobil pomliaždenie pravého ucha a spánkovo - sánkového kĺbu vpravo vyžadujúce
jednorazové lekárske ošetrenie a matke poškodeného F. J. odcudzením mobilného telefónu značky
Xiaomi Redmi Note 8 Pro, zväzku kľúčov a náramkových hodiniek neustálenej značky škodu najmenej

vo výške 189,70 eura.
bod 2/
8. mája 2021 v E., na H. ulici v blízkosti železničnej stanice na mieste zvanom „D.“ v čase od 20:15 hod.
do 20:45 hod. po tom, ako sa obžalovaná F. G. a obžalovaný A. B. zmocnili mobilného telefónu značky
Xiaomi Redmi Note 8 Pro, začali požadovať od poškodeného maloletého I., narodeného v roku 2007,

aby im vyzradil vzor na odomknutie mobilného telefónu, nakoľko to poškodený odmietol, obžalovaný
ho najmenej dvakrát udrel rukou do oblasti tváre, až z dôvodu obavy z ďalších úderov poškodený
obžalovaným vzor na odomknutie telefónu povedal,
teda obžalovaný 1/ A. B. a obžalovaná 2/ ml. F. G. v bode 1/ spoločným konaním proti inému použili
násilie a hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati

a v bode 2/ spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali na
chránenej osobe - dieťati,
čím spáchali v bode 1/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode
2/ zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to súd obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona a § 46 Trestného zákona uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9

(deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava č. k. 0T/164/2021 -
122 z 5. júla 2021, právoplatnom 5. júla 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej ml. F. G. uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 94 ods. 1 Trestného
zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 118 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mladistvej obžalovanej výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil mladistvej obžalovanej skúšobnú dobu
v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil mladistvej obžalovanej povinnosť, aby
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila poškodenej F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/
X, E. škodu spôsobenú trestným činom vo výške 189,70 eura. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
uložil obžalovanému A. B. a mladistvej obžalovanej F. G. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne

poškodenej F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, E. škodu vo výške 189,70 eura.
Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný A.
B.. Obžalovaná ml. F. G. sa vzdala práva na podanie odvolania a prokurátor sa vzdal práva na podanie
odvolania voči obžalovanej ml. F. G. a voči obžalovanému A. B. si ponechal lehotu.
Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.01.2023 obžalovaný prostredníctvom svojho

obhajcu odôvodnil podané odvolanie nasledovne (citácia):
„Odvolanie smeruje proti výroku o treste. K vyššie popísaným skutkom, ktoré mi boli kladené za vinu,
som svoju vinu v zmysle ustanovení § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku priznal a vyhlásil, že som
vinný zo skutkov uvedených v obžalobe a na každú otázku zo súdom položených otázok obsiahnutýchv § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku som odpovedal ,,áno“. Súd moje vyhlásenie
o vine prijal a vyhlásil, že v tejto časti sa dokazovanie nevykoná.
Svoje skutky som úprimne oľutoval a vo svojej záverečnej reči som sa poškodenej osobitne ospravedlnil

a zaviazal sa, že jej škodu v plnom rozsahu nahradím.
Napriek vyššie zmieneným skutočnostiam sa s výškou mne uloženého trestu nestotožňujem a
považujem ju za neprimeranú. Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

V tejto súvislosti chcem uviesť, že spôsob spáchania trestných činov v oboch prípade nedosahuje
vyššiu mieru intenzity násilia, ktorá je v tomto prípade nepatrná a s trest je neprimerane vysoký aj
vo vzťahu ku skutočnosti, že svojím konaním som do hodnoty zdravia či života žiadnym spôsobom
nezasiahol. Vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp.zn. Tpj 55/2016 z 27.06.2017
slovami, ,,že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred

dohodnutého trestu, možno pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu.“ Predmetnú skutočnosť som dodržal a na hlavnom pojednávaní som svoju

vinu vo vzťahu ku všetkým skutkom mne kladeným za vinu priznal. Napriek tomu, nedošlo v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona k zníženiu mne uloženého trestu.
Tiež sa domnievam, že svojím konaním, t. j. priznaním viny, som naplnil okrem súdom zmienenej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n) Tr. zákona. Túto
skutočnosť odôvodňujem aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4 Tdo 63/2016 z dňa 25.10.2016, ktorý uviedol, že ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por., rozhodol, že
vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná, tak týmto postupom umožnil zjednodušený postup konania súdu
a naplnil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36
písm. n) Tr. por., ktorú však súd v konaní nezohľadnil.

Vychádzajúc z mnou uvedených skutočností žiadam, aby Krajský súd v Trnave po prejednaní odvolania
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trnava
sp. zn. 2T/36/2022 z dňa 21.10.2022 a rozhodol sám o primeranom treste.“
Odvolanie odôvodnil obžalovaný aj ručne písaným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
18.01.2023, v ktorom uviedol, že zotrváva na odvolaní do výšky trestu. Žiada, vzhľadom na jeho

odsúdenia, povahu skutku, mieru zavinenia, okolností, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, ale aj na
súdom prijaté vyhlásenie o vine, aby mu súd znížil trest pod spodnú hranicu, ktorá už bola aj tak zvýšená
o jednu polovicu na deväť rokov a šesť mesiacov. Poukazuje na to, že skutok oľutoval, priznal sa, urobil
vyhlásenie a že s týmto trestom bude vykonávať deväť a pol roka s tromi, teda dvanásť a pol roka. Žiada
o zníženie trestu na úroveň ôsmych rokov. Poukazuje na to, že je otec maloletej dcéry, ktorej zomrela

matka a žiada o zváženie použitia mimoriadneho zníženia trestu a úpravu trestu.
Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne
a zákonné. Trest uložený na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby považuje vzhľadom na charakter
trestnej činnosti ako aj trestnú minulosť obžalovaného za primeraný. Jeho odvolanie navrhuje ako

nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol, že trest uložený rozsudkom okresného súdu
považuje za neprimeraný a vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu a jeho následky navrhuje,
aby súd rozhodol o uložení primeranejšieho trestu pre obžalovaného. Obžalovaný navrhol vyhovieť jeho
odvolaniu. Celé to úprimne ľutuje, mrzí ho, čo sa stalo. Z nevinnej veci sa stalo toto. To je všetko, mrzí
ho to.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku
o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého
stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste, pričom zistil nasledovné.
Prvostupňový súd správne zistil a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)

Trestného zákona, teda že skutok oľutoval a rovnako správne zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona (už bol v minulosti odsúdený), čo je evidentne zrejmé z oboznámeného
registra trestov.
Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nesprávne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podaným odvolaním,

odvolací súd napravil pochybenie prvostupňového súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Pri použití ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch
alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami) sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých

trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko asperačná zásada už podmienila použitie vyššej
trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Odvolací súd v tomto smere postupuje v zmysle
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého
spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je

zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého
trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného
ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto
použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnomvyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom
takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Aj napriek nesprávnemu priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
prvostupňový súd správne vykonal úpravu základnej trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Trestného
zákona (7 až 12 rokov), keďže k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3, 4 Trestného zákona
nedošlo vzhľadom na potrebu aplikovania § 38 ods. 5 Trestného zákona. V zmysle tohto ustanovenia
prvostupňový súd správne zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o polovicu, keďže sa obžalovaný

opätovne dopustil zločinu. Po vykonaní takejto úpravy predstavuje dolná hranica trestnej sadzby 9 rokov
a 6 mesiacov.
Prvostupňový súd následne upravil aj hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú zvýšil o jednu tretinu v zmysle
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže sa obžalovaný dopustil dvoch úmyselných trestných činov,
z ktorých bol jeden zločinom. Takto upravená horná hranica trestnej sadzby potom predstavovala 16
rokov.

V rámci takto upravenej trestnej sadzby uložil prvostupňový súd obžalovanému úhrnný a súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, teda na samej spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby.
Odvolacísúdvšaknarozdielodsúduprvéhostupňadospelkzáveru,žetrestjemožnémimoriadneznížiť
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený

trest nedostatočne zohľadňuje obžalovaným realizované vyhlásenie o vine (v kombinácií s oľutovaním
skutku), ktoré je neodvolateľné a bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu
priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, preto bolo namieste toto
zohľadniť a mimoriadne znížiť trest o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per

analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017, na ktoré aj
obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval. S použitím tohto ustanovenia sa vyššie uvedená upravená
dolná hranica trestnej sadzby znížila na 6 rokov a 4 mesiace.
Podľa tohto stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne

rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a
treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia
právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné)

súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Vyššie uvedené stanovisko zároveň umožňuje podľa názoru odvolacieho súdu pristúpiť k zníženiu
trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo okolnosťami prípadu (ktoré v prípade
obžalovaného zistené neboli) a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne
zníženie trestu odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností

podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu, a keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol
o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám.
Pri posudzovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného

trestu uložil odvolací súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri)
mesiacov, ktorý považoval za primeraný a zákonný. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu
naplníúčelvymedzenýv§34odsek1Trestnéhozákona,ktorýmjenielenzabrániťpáchateľovivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj
zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Uloženiu trestu odňatia

slobody v kratšej výmere bránila skutočnosť, že obžalovaný je recidivistovom, dokonca špeciálnym vo
vzťahu k trestnému činu lúpeže a že sa skutku dopustil voči maloletej osobe.
Zároveň odvolací súd rozhodol aj o spôsobe výkonu tohto trestu. Obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných

10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Keďže sa obžalovaný skutkov kladených mu za vinu v tomto konaní dopustil dňa 08.05.2021, teda
skôr ako bol obžalovanému do vlastných rúk doručený trestný rozkaz Okresného súdu Trnava č.
k. 0T/164/2021 - 122 zo dňa 05.07.2021 za skutok spáchaný dňa 02.07.2021, uložil odvolací súd,rovnako ako prvostupňový súd, súhrnný trest. Súčasne s uložením súhrnného trestu bol zrušený výrok
o treste uloženom v predmetnom trestnom rozkaze, právoplatnom dňa 05.07.2021, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.
Nedôvodnou bola námietka obžalovaného o potrebe aplikovania § 36 písm. n) Trestného zákona
(páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), nakoľko samotné
priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu (a ani vyhlásenie o vine) sa nepovažuje za
uvedenú poľahčujúcu okolnosť. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne

(viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona (toto ustanovenie je v aplikačnej
praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami
v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Priznanie sa je teda (za ďalej
uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť
podľa písmena n) naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť

uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších
osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho
výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí
byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len "operatívne") do tej miery,

aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme,
obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné
bližšie rozoberať). Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad
kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou
súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie)

použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda
podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení -
aktuálny príklad je uvedený vyššie (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti).
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.