Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6823010106
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6823010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného F. V., stíhaného pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b), j) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 07. júna 2023, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/36/2023 zo dňa 24. 04. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Revúca, sp. zn.
2T/36/2023 zo dňa 24.04.2023 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

obžalovaného F. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. XX, okres J., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. l),
písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Ostatné výroky v napadnutom rozsudku zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 2T/36/2023 zo dňa 24.04.2023 bol obžalovaný F. V. uznaný
za vinného

v bode 1) napadnutého rozsudku zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.,

v bode 2) napadnutého rozsudku z pokračujúceho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1) v období od 09. 01. 2019 do 15. 02. 2022 v J., časť J. v rodinnom dome č. XX opakovane vždy,
keď bol pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne spôsoboval svojej manželke F. V., nar. XX. XX. XXXX anevlastnej dcére J. U., nar. XX. XX. XXXX psychické utrpenie spočívajúce v opakovaných vulgárnych
nadávkach do cigánskych kuriev, kráv a ich ponižovaním, pri hádkach o spoločné financie sa manželke
F. V. vyhrážal, že jej dá facku, vytýkal im, že na kúrenie používajú drevo, ktoré zabezpečil on a svojmu

synovi maloletému M. Š., nar. XX. XX. XXXX bezdôvodne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým
spôsobom,žehovždy,keďbolpodvplyvomalkoholu,búchalpäsťamidobruchaadoinýchčastítela,čím
mu spôsoboval po tele modriny a v presne nezistený deň a čas mu do nosovej dutiny pichal špáradlom,
čím sa mu z nosa pustila krv a tiež mu vulgárne nadával do skurveného decka a zakazoval mu pozerať
televízor, dňa 15. 02. 2022 svojho syna fyzicky napadol a to tak, že ho sotil na zem, následne ho chytil,

hodil ho na posteľ, kde ho nie menej ako dva krát udrel päsťami do brucha a do oblasti nôh, čím mu
nespôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, a týmto agresívnym konaním vyvolával u svojej
manželky F.D. a u svojich detí J. U. a mal. M. Š. strach a stres, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie, okrem tých konaní, ktoré sa obžalovaný voči poškodeným F. V., nar. XX. XX. XXXX, J.
U., nar. XX. XX. XXXX a maloletému M. Š., nar. XX. XX. XXXX dopustil a už bol za ne postihnutý podľa
ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

2) v období od 29. 07. 2022 od návratu poškodených do miesta ich trvalého bydliska do 20. 08. 2022
do odchodu obžalovaného do K. a následne po jeho návrate z K. od 14. 10. 2022 do 22. 11. 2022
do 17.30 hod. v J., časť J. v rodinnom dome č. XX vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, poškodeným
bývalej manželke F. V., nar. XX. XX. XXXX a synovi maloletému M. Š., nar. XX. XX. XXXX opakovane

bezdôvodne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že neustále vyčítal poškodeným, že ich musí
chovať, že jedia jeho jedlo, že je zakúpené za jeho peniaze a vyhrážal sa im, že nebudú jesť nič, že na
kúrenie používajú jeho drevo, ktoré nachystal, že pozerajú jeho televízor, neustále sa pred nimi vulgárne
vyjadroval a agresívne správal, poškodenej F. V. vulgárne nadával do špiny, do cigánskej kurvy, do zmiji,
že keď sa dala rozviesť, tak nemá čo robiť v dome, že sa chodí kurviť za peniaze a poškodenému

maloletému M. Š. vulgárne nadával, že je decko skurvené, vyjebané, vykrikoval, že je dosť tučný, že
nemusí jesť, vyhrážal sa mu, že mu papuľu rozbije, fyzicky ho napádal takým spôsobom, že mu vykrúcal
ruky a nohy, udieral ho päsťou do boku a pichal ho vidličkou a okrem toho dňa 22. 11. 2022 v čase o
17.30 hod. v J., časť J. v rodinnom dome č. XX, kde po tom, ako si pýtal späť energetický nápoj, ktorý dal
svojmu maloletému synovi M. Š. a po tom, ako mu jeho syn povedal, že mu ho nevráti, fyzicky napadol

maloletého M. Š. takým spôsobom, že ho chytil pod krk a začal ho škrtiť, pričom F. V. mu povedala nech
prestane, ale na toto upozornenie nereagoval a začal maloletého M. Š. búchať do chrbta a od svojho
konania upustil až vtedy, keď počul, že mobilným telefónom privolali políciu, pričom svojim konaním
poškodenému nespôsobil žiadne zranenie, okrem tých konaní, ktoré sa obžalovaný voči poškodeným
F. V. a maloletému M. Š., nar. XX. XX. XXXX dopustil a už bol za ne postihnutý podľa ustanovení zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Za to okresný súd obžalovaného F. V. odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák. a pri
zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.

zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické
liečenie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu:
- mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, okres J. v zastúpení opatrovníčkou JUDr. P. P., AK

J., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolanieokresnýprokurátorvneprospechobžalovaného
F. V., a to proti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne zdôvodnil dňa 19.05.2023. Z písomných
dôvodov odvolania v podstatne vyplynulo, že prokurátor sa nestotožnil s výrokom o treste z dôvodu

nesprávneho použitia ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/55/2021 zo dňa 06.12.2022 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. 26, ročník 2020. Podstatou tohto rozhodnutia NS SR je konštatovanie,
že po nadobudnutí účinkov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012o nesúlade § 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za podkočiarkou s článkom Ústavy SR je ust. § 38 ods. 7
Tr. zák. obsolentné, keďže už nedochádza k interakcii medzi § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý zvyšuje hornú
hranicu trestnej sadzby s § 38 ods. 4 a 6 Tr. zák., ktoré tam z uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu

trestnej sadzby a je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa
neprimerane prísne. V dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovení o ukladaní trestu bol obžalovanému
podľa prokurátora uložený trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, a to trest podstatne nižší.

Okresný súd Revúca mal pri ukladaní trestu odňatia slobody postupovať tak, že obžalovanému mal

uložiť úhrnný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 5 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a pri zistení
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
v rámci upravenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z tohto dôvodu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Revúca a vo veci
rozhodol sám.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu
okresného prokurátora a pokiaľ ide o dôvody, poukázal na písomné vyhotovenie odvolania prokurátora.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na rozhodnutie okresného súdu, keďže ten
dôsledne posúdil dôkaznú situáciu, vzal do úvahy jednak všetky výpovede poškodených osôb, ako aj
všetky písomné správy zadovážené zo spisového materiálu, z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd
zamietolodvolanieokresnéhoprokurátora,keďženímnavrhovanýtrestpovažujezaneprimeraneprísny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že mu je ľúto, čo spravil, chcel by, aby mu trest, ktorý mu
bol uložený okresným súdom zostal, aj vzhľadom na to, že manželka a deti mu do väzby vypisujú a tešia
sa na neho a čakajú na jeho príchod domov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je čiastočne dôvodné.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o výrok o vine okresný súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7
Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Okresný prokurátor svoje odvolanie podal len proti výroku
o treste v neprospech obžalovaného.

Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste a zistil, že okresný súd sa

pri ukladaní trestu obžalovanému striktne nedržal zásad ukladania trestov, keďže pochybil tým, že
nesprávne aplikoval pri ukladaní trestu ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. a nedostatočne zohľadnil okolnosti
prípadu a pomery páchateľa. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s odvolacími námietkami
prokurátora,pretožeaplikáciaust.§38ods. 7Tr.zák.jeponadobudnutíúčinkovNálezuÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 a následnom rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Tdo/55/2021

zo dňa 06.12.2022 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 26, ročník
2020, ktoré konštatovalo, že ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. je obsolentné, keďže už nedochádza k interakcii
medzi § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby s § 38 ods. 4 a 6 Tr. zák.,
ktoré tam z uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby. Je teda vylúčené, aby súčasné
použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne.

Obžalovaný spáchal opakovane zločin, preto požiadavka prokurátora na aplikáciu ust. § 38 ods. 5
Tr.zák. bola oprávnená. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku
a v tomto smere napravil pochybenie prvostupňového súdu.

Naproti tomu sa krajský súd nestotožnil s požiadavkou prokurátora na navýšenie trestu odňatia slobody
obžalovanému na výmeru 7 rokov a 4 mesiace.V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu.
Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný prihliadať,

patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), tiež možnosti jeho nápravy.
Pretovrámcipožiadavkynaprimeranosťaindividualizáciutrestusúdmusí prihliadaťnavšetkyokolnosti
konkrétneho prípadu, čo bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.

Navyše podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V prípade obžalovaného je potrebné poukázať na to, že obžalovaný svojím konaním poškodeným
nespôsobil žiadne zranenie alebo vážnu ujmu na zdraví. V tejto súvislosti sa poškodená vyjadrila
v tom zmysle, že nežiada, aby obžalovanému bol navýšený trest. Sám obžalovaný sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní v tomto smere urobil

vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por., ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal.

Ďalej pri hodnotení osoby obžalovaného je potrebné konštatovať, že tento mal síce v registri trestov
osem záznamov, ale v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako na netrestaného a v jednom prípade
bolo rozhodnuté o jeho osvedčení (bez uvedenia dátumu). Vzhľadom na okolnosti prípadu, postoj

obžalovaného k jeho trestnej činnosti a tiež samotný postoj poškodených k obžalovanému, ako
aj na to, že v podstate obžalovaný nespôsobil svojím konaním žiadny relevantný trvalý následok,
krajský súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so
zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného
uloženia ochranného ambulantného protialkoholického liečenia je pre obžalovaného primeraný a spĺňa

zákonné podmienky pre individuálnu a generálnu prevenciu, navyše takto uložený trest je v súlade aj
s požiadavkou poškodenej.

Krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k výkladu ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. v zmysle
stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 157/2022-7, podľa ktorého obmedzenie mimoriadneho

zníženia trestu odňatia slobody uvedené v § 39 ods. 4 Tr. zák. sa uplatní iba vtedy, ak konanie o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu je podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. jediným dôvodom mimoriadneho
zníženia trestu. Ak sa ale v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu zistí niektorý z ďalších dôvodov
mimoriadneho zníženia trestu uvedený v § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c), alebo e) Tr. zák.
pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu sa uplatnia obmedzenia podľa § 39 ods.

3 Tr. zák. Uvedené platí aj v prípade uznania viny po prijatí vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b)
alebo c) Tr. por.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému neaplikoval ust. § 39 ods. 4 Tr. zák.
(obžalovanýurobilvyhlásenieovine),alepoužilust. §39ods. 1ods. 3písm.d)Tr.zák.,pretožepoužitie

trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre predmetnú trestnú činnosť by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje mu uložiť trest kratšieho trvania,
ktorý podľa záverov krajského súdu splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.